Ruské politické elity nepredpokladajú „nepredvídateľné, globálne“ a „drastické“ zmeny v krajine počas nového prezidentského obdobia Putina. Vo svojej analýze to napísal portál Meduza na základe zistení potom, čo oslovil dva zdroje blízke Kremľu, a po jednom z ruskej vlády a z radov vysokopostavených predstaviteľov vládnej strany Jednotné Rusko.
Všetci sa zhodujú, že represie voči „nežiaducim osobám“ sa budú naďalej sprísňovať a Putinovým hlavným osobným záujmom zostane vojna s Ukrajinou.
„Ale to nie je nové, len prehĺbenie toho, čo už existuje. Putinovo nové funkčné obdobie, pokiaľ ide o udalosti a zvraty, sa nezačína tento rok. Začalo sa vo februári 2022,“ povedal pre ruský portál pôsobiaci z lotyšského exilu jeden zo zdrojov blízkych prezidentskej administratíve. Putin veľkú vojnu proti Ukrajine rozpútal 24. februára 2022.
Čítajte viac Vladimir Putin pri okázalej slávnosti zložil prezidentský sľub
„Scenáre na ďalšie uťahovanie skrutiek a eskaláciu konfliktu so Západom sú naprogramované od začiatku vojny. Ide o bojujúci štát, ktorý žije pod heslom Všetko pre víťazstvo. Aspoň prezident by chcel, aby sa takto žilo. Nie je tu miesto pre disidentov, gejov ani nič podobné. Všetko podlieha vojne," dodal zdroj z okolia Kremľa.
Žiadne náznaky zmeny vojnového kurzu u Putina nebadá ani Brian Taylor, profesor na Syrakúzskej univerzite a autor knihy „Kódex putinizmu“.
„Vojna na Ukrajine je ústredným bodom jeho súčasného politického projektu a nevidím nič, čo by naznačovalo, že sa to zmení. A to ovplyvňuje všetko ostatné,“ povedal Taylor pre agentúru AP.
Odhalená hruď, hokejová výstroj, imidž zálesáka... Šéf Kremľa rád pózuje, aby predviedol, v akej je forme.
Vo svojej výročnej správe o stave krajiny Putin vo februári prisľúbil, že naplní ciele Moskvy na Ukrajine a urobí všetko, čo bude potrebné, na "obranu našej suverenity a bezpečnosti našich občanov“.
Všetky zdroje Meduzy z vládnych kruhov sú presvedčené, že Putin má v úmysle pokračovať vo vojne. Ich hodnotenia toho, aké ciele si momentálne kladie, sa však rozchádzajú. Jeden zdroj blízky Kremľu sa domnieva, že po neúspešnej protiofenzíve Ozbrojených síl Ukrajiny Putin „zacítil slabosť Ukrajiny a je pripravený ísť za víťazstvom – dokonca aj do Kyjeva – a to za každú cenu." „Ak bude mobilizácia nevyhnutná, vyhlási ju. Ak bude potrebné nastaviť ekonomiku ešte viac na vojnový režim, tak sa to stane," dodal.
Iný informátor blízky Kremľu sa naopak domnieva, že najvyššie vedenie krajiny si stanovuje „realistickejšie ciele“, konkrétne dobytie Charkova a potom postupné ukončenie takzvanej špeciálnej vojenskej opreácie.
Foto: X/Neil Hawker
Putin už otvorene povedal, že na zastavenie pravidelného ostreľovania Belgorodskej oblasti je potrebné okolo nej vytvoriť „sanitárnu zónu“. Tento ruský región hraničí s Charkovskou oblasťou, odkiaľ naň Ukrajinci podnikajú vzdušné útoky.
Podľa zdrojov Meduzy medzi „ruskou elitou“ sú vysokopostavení bezpečnostní predstavitelia presvedčení, že ruská armáda je schopná dobyť Charkov, ale ďalší postup hlbšie na Ukrajinu by bol problematický.
„Bolo by to tiež symbolické víťazstvo," povedal jeden zo zdrojov o prípadnom ovládnutí druhého najväčšieho mesta Ukrajiny, ktoré leží len 30 kilometrov od ruských hraníc. účastníkov. „Veď ide o miliónové mesto s rusky hovoriacou väčšinou obyvateľov,“ zdôraznil.
Všetky oslovené zdroje sa zhodujú, že rozsiahly útok na Charkov je „celkom pravdepodobný scenár“, ktorý by si teoreticky mohol vyžiadať novú vlnu mobilizácie.
Charkovská oblasť bola od prvých dní rozsiahlej invázie čiastočne okupovaná ruskými jednotkami. Na jeseň 2022 Ukrajina spustila protiofenzívu a oslobodila väčšinu miest a dedín v regióne. Ruskej armáde sa Charkov nikdy nepodarilo dobyť, no naďalej mesto pravidelne ostreľuje.
Čítajte viac Putin po piaty raz. Slovenský diplomat bude pri jeho "pomazaní"
Mnohé európske krajiny sa obávajú, že ak bude výsledkom vojny to, že Rusko si ponechá územia, ktoré sa mu podarí dobyť, Putina by to mohlo povzbudiť k ďalšiemu vojenskému dobrodružstvu v Pobaltí alebo v Poľsku.
„Je možné, že Putin má obrovské ambície a pokúsi sa nasledovať draho vykúpený úspech na Ukrajine novým útokom niekde inde,“ napísal v časopise Foreign Policy profesor medzinárodných vzťahov z Harvardu Stephen Walt. „Je však tiež celkom možné, že jeho ambície nepresahujú rámec toho, čo Rusko za obrovskú cenu získalo a že nemá potrebu ani chuť hrať o viac,“ dodal s tým, že podľa neho po skončení vojny na Ukrajine Rusko tak skoro nebude v stave začať nové útočné vojny.
Iní experti, ako napríklad Maxim Samorukov z Carnegie Russia Eurasia Center, však varujú pred tým, že „Moskva, poháňaná Putinovými rozmarmi a bludmi, sa pravdepodobne dopustí sebazničujúcich chýb“.
V analýze pre Foreign Affairs Samorukov naznačil, že Putinov vek môže ovplyvniť jeho úsudok: „V 71 rokoch na jeho rozhodovanie určite má vplyv vedomie vlastnej smrteľnosti. Rastúce uvedomovanie si, že jeho čas je obmedzený, nepochybne prispel k osudovému rozhodnutiu napadnúť Ukrajinu," poznamenal.
Čítajte viac Putin vytiahol z rukáva atómové eso. Vojakom rozkázal cvičiť s jadrovými zbraňami
Potreba generačná výmeny dozrieva aj vo vláde.
Kabinet na čele s premiérom Michailom Mišustinom v utorok, ihneď po Putinovej inaugurácii, v súlade s ústavou podal demisiu. Rekonštrukcia vlády by mohla vrhnúť vzácne svetlo na Putinove zámery pred ďalším šesťročným funkčným obdobím, usudzujú experti.
„Prvoradým cieľom Putina je vyrábať viac zbraní, udržiavať stabilnú ekonomiku, chrániť ju pred sankciami a nadmernou infláciou,“ povedala pre portál Politico politologička Tatiana Stanovaja z think-tanku R. Politik. „Revíziu tejto politiky by sme nemali očakávať,“ poznamenala.
Ale rozsah, akým Putin prestavia tím zodpovedný za realizáciou tejto agendy, ponúkne pohľad na to, do akej miery je ochotný opustiť staré zvyky, aby zabezpečil budúcnosť svojho režimu, domnieva sa ruská expertka pôsobiaca vo Francúzsku.
Podľa Nikolaja Petrova, konzultanta z Chatham House, Putin tradične používa dva modely vládnutia.
Na jednej strane sa opiera o starú gardu dôveryhodných priateľov a známych, akými sú minister obrany Sergej Šojgu (68) a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (74), ktorí sedia vo vláde už vyše dvoch desaťročí.
Na druhej strane sa spolieha na lojálnych technokratov, akými sú premiér Michail Mišustin a šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina, ktorých úlohou je udržať ekonomiku krajiny nad vodou.
Foto: SITA/AP, Ramil Sitdikov
S rastúcim vekom členov starej gardy, ktorí sa pohybuje okolo sedemdesiatky, sa ale blíži čas nevyhnutnej kádrovej obmeny. Netýka sa to len šéfov rezortu obrany a diplomacie, ale aj jastrabov z takzvaného silového bloku Alexandra Bortnikova (72), Sergeja Naryškina (69) a Alexandra Bastrykina (70).
„Je čas, aby Putinova generácia opustila scénu, ale ich náhrady nie sú pripravené,“ povedal Petrov pre Politico. „Systém čelí vážnemu problému a uvidíme, do akej miery ho dokáže vyriešiť, alebo či sa len zablokuje.“
„Ak si chce Putin zachovať svoj systém, musí ho zmeniť,“ súhlasí aj politický analytik Abbas Galliamov. Tento bývalý pisateľ Putinových prejavov, ktorý žije v izraelskom exile, upozorňuje na nedávne šokujúce zatknutie námestníka ministra obrany Timura Ivanova, obvineného z korupcie. Viacerí analytici to pochopili ako útok na Šojgua, a možný signál, že Putin je pripravený otriasť základmi systému.
Foto: SITA/AP, Mikhail Metzel
Politológ Sergej Markov, ktorý má blízko ku Kremľu, však predpovedá, že rekonštrukcia určite nebude dramatická. Dotkne sa podľa neho nanajvýš pätiny Mišustinovho kabinetu, pričom samotný premiér a ďalší kľúčoví hráči jeho tímu majú predpoklady udržať sa na svojich miestach.
Stanovaja ale nevyhlučuje, že prekvapenia môžu prísť v podobe dosadenia do politických funkcií zatiaľ neznámych „mladých jastrabov“ s bojovými ostrohmi z vojny na Ukrajine.
„Putin verejne vyhlásil, že ich považuje za skutočnú elitu, ktorá musí časom nahradiť súčasnú elitu,“ pripomenula pre Politico. Expertka ale súčasne predpokladá, že zmeny, ktoré Putin urobí, budú pravdepodobne obmedzené a rýchle, aby „zaistili, že vysokí predstavitelia budú pokračovať v bezproblémovej práci bez prerušenia“.