Dôležitý míľnik
Je to prvé takéto plavidlo, ktoré sa môže pochváliť domácim dizajnom. Fu-ťien je celkovo tretia čínska lietadlová loď. Prvé plavidlo Liao-ning bol len dokončený a upravený sovietsky stroj triedy Kuznecov. Zaujímavosťou je, že túto nedostavanú loď získala po rozpade ZSSR Ukrajina, ktorá ju predala Číne. Pôvodne z nej mal byť plávajúci zábavný park v Macau.
Druhá čínska lietadlová loď Šan-tung je tiež modifikovaná z triedy Kuznecov, preto až Fu-ťien predstavuje skutočný domáci technologický pokrok komunistického režimu. Rovnako ako predchádzajúce plavidlá je pomenovaná po jednej z provincií krajiny.
Loď Fu-ťien sa prvýkrát na otvorené more vydala minulý týždeň 1. mája. „Čínska námorná bezpečnostná správa vydala dve oznámenia o obmedzení plavby. V jednom sa uvádzalo, že veľká loď opustí ústie rieky Jang-c’-ťiang, a druhé, že vojenské aktivity potrvajú v oblasti Východočínskeho mora od 1. do 9. mája, čo podľa pozorovateľov naznačuje, že prvá plavba Fu-ťienu pravdepodobne potrvá do 9. mája,“ napísal čínsky komunistický denník Global Times.
Peking v oficiálnom vyhlásení len stroho uviedol, že námorné skúšky preveria predovšetkým spoľahlivosť a stabilitu pohonných a elektrických systémov lietadlovej lode. Predpokladá sa, že tá by mohla byť aktívne nasadená o rok až dva.
Hlavnou vojenskou inováciou plavidla Fu-ťien je systém CATOBAR, ktorý používajú aj moderné americké lietadlové lode. Umožňuje vzlet lietadiel pomocou katapultu. „Ten nielenže dovoľuje Fu-ťienu vyslať do vzduchu viac stíhacích bombardérov naraz, ale tiež umožňuje stíhačkám niesť oveľa ťažšie náklady ako alternatívne systémy s krátkym vzletom, ktoré používa väčšina námorných síl, ktoré prevádzkujú lietadlové lode,“ napísal portál The Diplomat.
Plavidlá Liao-ning a Šan-tung využívajú systém STOBAR. Lietadlá v tomto prípade štartujú z odrazového mostíka.
„Námorné skúšky lode Fu-ťien predstavujú dôležitý míľnik pre námorníctvo Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. To vstúpilo do malého klubu špičkových námorných síl s lietadlovými loďami,“ povedal pre televíziu CNN John Bradford, expert na námornú bezpečnosť z Rady pre zahraničné vzťahy. V jednej veci sa Fu-ťien vyrovná aj najnovšej americkej lietadlovej lodi a zároveň najväčšiemu bojovému plavidlu na svete Gerald R. Ford. Pripomenula to CNN. Obe lode používajú pri vzlete lietadiel elektromagnetické katapulty. Staršie plavidlá sú vybavené parnými zariadeniami tohto typu.
Čítajte viac Terčom sú Ukrajina a Taiwan. Učia sa Čína a Rusko, ako spolu bojovať v kyberpriestore?
V iných veciach však Gerald R. Ford dokáže Fu-ťien predstihnúť. V prvom rade má americké plavidlo jadrový pohon, kým čínska loď len konvenčný, teda musí dopĺňať palivo. Fu-ťien má výtlak okolo 80-tisíc ton, Gerald R. Ford 100-tisíc. Výraznou výhodou lode Spojených štátov je, že na palube môže mať približne 75 lietadiel, kým čínske plavidlo podľa odhadov japonského ministerstva obrany asi 60 až 70. Okrem toho dokáže americká posádka s najväčšou pravdepodobnosťou dostať stíhačky rýchlejšie do vzduchu.
Podstatné je i to, akými lietadlá disponujú jednotlivé námorné sily. Podľa portálu Warrion Maven Centra pre vojenskú modernizáciu nemá Čína stíhačky piatej generácie, ktoré by dokázali lietať z lodí. USA túto spôsobilosť môžu využiť v podobe variácií strojov F-35. „Americké námorníctvo by operovalo s mimoriadne významnou vzdušnou prevahou, ak by medzi USA a Čínou došlo k vojne na otvorenom mori,“ napísal Warrior Maven s tým, že je určite predstaviteľné, že Peking začne za niekoľko rokov produkovať stíhačky piatej generácie využiteľné na lietadlových lodiach. Musel by však prejsť na masovú výrobu, aby predstavovali skutočnú hrozbu pre USA a ich spojencov v Ázii, ako sú Japonsko či Južná Kórea.
Silné stránky a slabiny
Expert na námornú stratégiu a doktrínu z univerzity King's College v Londýne profesor Alessio Patalano však pre Pravdu pripomenul, že technológie nie sú všetko.
„Čína nemusí v každej oblasti dobiehať Spojené štáty, aby predstavovala vážnu výzvu. Technický pokrok ukazuje, že Číňania sú schopní navrhnúť a uviesť do praxe platformu pre lietadlové lode. Cvičia formácie, čo naznačuje vytváranie útočných bojových skupín námorných síl, ktoré budú schopné brániť mobilné letecké plochy. Komplikuje to operačné plánovanie a je to samo osebe výzva, ktorej treba čeliť,“ uviedol Patalano.
Odborník tvrdí, že najväčšou výhodou Číny sú jej obrovské zdroje a s tým súvisiaca schopnosť nahrádzať straty. „Záleží na tom, lebo námorné vojny sú veľmi vyčerpávajúce, a to bez ohľadu na kvalitu vojenských platforiem, ktorú Peking tiež zlepšil. Sú to silné stránky krajiny, ktorá premieňa nadmerné kapacity na nástroj odstrašenia. A ak ten zlyhá, tak na schopnosť viesť kinetický konflikt. Čínskemu námorníctvu sa v tomto ani náhodou nikto nevyrovná,“ myslí si Patalano.
Peking má však určite aj problémy. „Čínska armáda nemá skúsenosti z boja, čo sa, samozrejme, týka celého komplexného vojenského aparátu i velenia. Je zložité vyhodnotiť, ako z hľadiska odbornosti funguje dôvera medzi veliteľmi a plánovačmi, medzi tými, ktorí majú bojovať, a tými, ktorí majú riešiť operačné požiadavky. Nie je to priamo slabina, ale v rámci čínskej vojenskej mašinérie je to najväčšia neznáma,“ dodal Patalano.
Foto: SITA/AP