Berlín verzus Bonn. Druhé „hlavné mesto" stojí Nemcov milióny

Aj keď sa Nemecko zjednotilo už v októbri 1990, spolková vláda má stále dve pracoviská. Okrem oficiálneho sídla v Berlíne má svoje „pobočky“ aj v Bonne. V bývalom hlavnom meste západného Nemecka dodnes sídli šesť zo 14 ministerstiev, druhé sídlo tam má i spolkový kancelár Olaf Scholz. Podľa posledného prieskumu si však väčšina Nemcov želá, aby sa táto dvojakosť skončila a vládne inštitúcie z Bonnu prešli do Berlína.

08.05.2024 14:15
debata (1)
Niekdajšia spolková kancelárka Angela Merkelová... Foto: Profimedia
Angela Merkel, Bonn Niekdajšia spolková kancelárka Angela Merkelová pri návšteve starej kancelárie prvého západonemeckého povojnového kancelára Konrada Adenauera v Schaumburskom paláci v Bonne v júni 2013.

Tridsať rokov po tom, čo vstúpil do platnosti zákon o rozdelení spolkovej vlády medzi tieto dve mestá, zverejnil inštitút pre výskum verejnej mienky YouGov výsledky ankety, ktorú si objednala Nemecká tlačová agentúra (DPA).

Z nich vyplýva, že až 53 percent opýtaných podporuje ako jediné sídlo vlády Berlín, 25 percent s tým nesúhlasí a 22 percent sa nevyjadrilo.

Brandenburská brána, Berlínsky múr Čítajte viac Koniec socializmu. Pred 30 rokmi padol Berlínsky múr

Berlín uprednostňujú najmä obyvatelia východného Nemecka, kde sa tak vyslovilo 65 percent respondentov (15 percent bolo proti), kým na západe krajiny to podporuje 50 percent zúčastnených a 27 percentám sa to nepozdáva.

Zaujímavé je, že za presun zvyšných ministerstiev do hlavného mesta sú i ľudia v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, na ktorej území leží Bonn. Nápad tam schvaľuje 43 percent opýtaných, 36 percent je proti. V Berlíne by chcelo mať celú vládu 69 percent respondentov.

Rozkvet a úpadok

Postavenie Bonnu je dedičstvom železnej opony. Keď sa totiž po druhej svetovej vojne porazené Nemecko podľa okupačných zón rozdelilo na dve časti, na území obsadenom západnými veľmocami vznikla v máji 1949 Nemecká spolková republika (NSR) so sídlom v Bonne a v oblasti pod kontrolou Sovietskeho zväzu zase v októbri 1949 Nemecká demokratická republika (NDR) s hlavným mestom vo východnom Berlíne.

Bonn, kde dnes žije asi 330-tisíc obyvateľov, sa pri výbere presadil proti Frankfurtu nad Mohanom, vďaka čomu zažil 40 rokov rozkvetu.

Stavali sa v ňom vládne budovy, v meste sídlili západonemeckí kancelári ako Konrad Adenauer, Willy Brandt, Helmut Schmidt či Helmut Kohl a prichádzali tam takí významní hostia ako John F. Kennedy, Leonid I. Brežnev, britská kráľovná Alžbeta II., Ronald Reagan či Michail Gorbačov.

Schaumburský palác v Bonne na snímke z mája 1999. Foto: Profimedia/DPA/Ferdinand Ostrop
Bonn, Schaumburský palác Schaumburský palác v Bonne na snímke z mája 1999.

Po páde Berlínskeho múru a zjednotení Nemecka však nastal úpadok. V júni 1991 Spolkový snem v Bonne rozhodol, aby sa pripravil jeho presun do Berlína, kam sa mali presťahovať aj kľúčové vládne rezorty. 7. mája 1994 začal platiť zákon, ktorý vytvoril dve politické centrá.

Počas parlamentných prázdnin v lete 1999 sa do Berlína presídlila spolková vláda a Bundestag, o rok neskôr i Spolková rada. Bonn so štatútom „spolkového mesta“ si však v politike naďalej udržal významné postavenie.

Podľa uvedeného zákona sa v ňom mala zachovať väčšina pracovných miest spolkových rezortov, no to sa dodržiavalo len do roku 2008.

Berlínsky múr Čítajte viac Múr v hlavách Nemcov sa búra ťažšie

V Bonne má teraz hlavné sídlo už iba šesť z nich – ministerstvá zdravotníctva, školstva a výskumu, poľnohospodárstva, životného prostredia, obrany a rozvoja.

Zvyšných osem rezortov úraduje z Berlína, ale v Bonne majú druhé sídlo, podobne ako spolkový kancelár. To znamená, že všetky ministerstvá pôsobia na dvoch miestach súčasne, hoci v Bonne pracuje už len 27 percent ich zamestnancov.

Drahé a nepraktické

Ako sa bývalé hlavné mesto NSR vyrovnáva s novou situáciou? Podľa spravodajského kanála N-TV vládne v meste istá forma nostalgie či „fantómovej bolesti“ za minulosťou.

Jedna stanica v metre sa stále volá Ministerstvo zahraničných vecí, aj keď jeho súčasnú šéfku Annalenu Baerbockovú tam už nevidno, a cedule dodnes ukazujú smer k úradu spolkového kancelára v Schaumburskom paláci, ktorý je už roky prázdny, lebo ho renovujú.

Zašlú slávu mesta pripomínajú viaceré pamiatky „bonnskej republiky“ – pracovňa Helmuta Schmidta v starom sídle kancelára spolu s jeho popolníkom (Schmidt bol tuhý fajčiar), alebo kiosk, kde si legendárny politik Joschka Fischer a jeho kolegovia pravidelne kupovali noviny.

Budova Spolkového snemu (Bundestagu) v Berlíne.... Foto: Profimedia
Bundestag v Berlíne, Spolkový snem Budova Spolkového snemu (Bundestagu) v Berlíne. Z Bonnu sa tam poslanci presťahovali počas parlamentných prázdnin v lete 1999.

Primátorka Bonnu Katja Dörnerová je presvedčená, že rozdelenie pôsobnosti spolkového kabinetu medzi dve mestá prináša i dnes výhody. „Posledné krízy jasne ukázali, že druhé sídlo vlády, akási záloha, má význam pre fungovanie celého štátu,“ uviedla v stanovisku na internetovom portáli mesta.

Medzi pozitíva počíta ľahšiu dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov, ale aj pozemkov či nehnuteľností. Kritici „vládnej rozpoltenosti“, naopak, zdôrazňujú zbytočné finančné straty spôsobené udržiavaním vládnych úradov v Bonne a neustálym pendlovaním zamestnancov medzi oboma mestami.

Ako dokazujú vládne dokumenty, aby sa úradníci na diaľku spojili, ročne organizujú zhruba 40-tisíc videokonferencií, čo je nepraktické a neefektívne.

Berlínsky múr Čítajte viac Berlínsky múr zachránil východné Nemecko pred krachom

Pracovníci ministerstiev musia navyše každý rok absolvovať dokopy až 20-tisíc služobných ciest medzi oboma mestami, a aby v Bonne mali kde úradovať, treba im zabezpečiť asi 500 kancelárií.

Na tom všetkom by sa dalo ušetriť, keby všetky vládne rezorty sídlili v Berlíne. Združenie daňových poplatníkov celkové náklady na rozdelenie ministerstiev odhadlo až na 20 miliónov eur ročne.

Bonnu sa pritom otvára úplne nová perspektíva. Okrem toho, že je sídlom dvoch významných spoločností – Nemeckej pošty a Telekomu – a v bývalej vládnej štvrti pribudli inštitúcie OSN, by sa z mesta mohlo stať centrum kybernetickej bezpečnosti.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Berlín #nemecká vláda #Bonn #spolkový kancelár #Bundestag #nemecká politika #hlavné mesto