Americká administratíva v uplynulých dňoch podľa médií pozastavila dodávku bômb, z ktorých zhruba polovicu tvoria silné bomby vážiace okolo jednej tony. USA podľa Bidena nebudú Izraelu dodávať ďalšie bomby ani delostreleckú muníciu, ktorú Izrael v posledných mesiacoch v Pásme Gazy použil, ak sa jeho vláda rozhodne rozšíriť inváziu do husto obývaného mesta Rafah na juhu oblasti, kde sa podľa Izraela ukrývajú posledné väčšie zoskupenia Hamasu. V takom prípade by USA podľa Bidena dodávali len obrannú muníciu, napríklad do izraelského systému protivzdušnej obrany Iron Dome (Železná kopula).
„Jasne som povedal, že ak vstúpia do Rafahu – to ešte neurobili – nebudem dodávať zbrane, ktoré boli v minulosti v Rafahu použité, ktoré boli použité v mestách,“ cituje CNN amerického prezidenta.
Agentúry podotýkajú, že tieto Bidenove vyhlásenia sú od začiatku súčasnej vojny v Pásme Gazy doteraz najsilnejším prejavom nesúhlasu s izraelským spôsobom vedenia vojny proti palestínskemu hnutiu Hamas. V Pásme Gazy od vlaňajšieho októbra, keď sa Hamas dopustil v južnom Izraeli krvavých teroristických útokov a zaálil tak konflikt, zahynulo následkom bojov 34 844 Palestínčanov. Vyplýva to zo stredajších údajov zdravotníckych úradov v Gaze; čísla zahŕňajú bojovníkov Hamasu aj civilistov, ktorých je väčšina.
Teraz pozastavená dodávka americkej munície podľa nemenovaného zdroja Reuters zahŕňa 1800 kusov bômb s hmotnosťou 900 kilogramov a 1700 kusov bômb s hmotnosťou 225 kilogramov. Prvé spomínané, ťažšie bomby sú podľa investigatívnosti denníka The New York Times (NYT) z konca minulého roka jednými z „najničivejších“ konvenčných zbraní v arzenáloch západných armád. Izrael ich podľa NYT aspoň v prvých šiestich týždňoch operácií v Pásme Gazy pravidelne používal v obývaných oblastiach, a to aj tých, ktoré predtým palestínskym civilistom vyznačil ako bezpečné.
„Civilisti v Gaze zomierali následkom (výbuchov) týchto bômb a ďalších prostriedkov, ktoré (Izraelčania) používajú v obývaných oblastiach,“ uviedol Biden; podľa CNN pritom odkázal na predmetné 900-kilogramové bomby.
„Momentálne prehodnocujeme niektoré dodávky bezpečnostnej pomoci v krátkodobom horizonte v kontexte diania, ktoré sa odohráva v Rafahu,“ povedal v stredu pri vypočutí v Senáte americký minister obrany Lloyd Austin.
Izraelskí činitelia v zákulisí dali Američanom najavo silné rozhorčenie z ich kroku, informujú americké médiá s odvolaním sa na svoje zdroje. Vyjadrujú pri tom obavu, že obmedzenie vojenskej podpory ohrozí rokovania o prepustení izraelských rukojemníkov z Gazy. Vo verejných vyjadreniach Izraelčania správu o zastavenej dodávke bômb bagatelizovali.
S krokom administratívy demokratického prezidenta Bidena dávali najavo nesúhlas republikánski kongresmani. Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson a šéf republikánov v Senáte Mitch McConnell Bidenovi poslali list, kde pozastavenie dodávkok kritizujú. Podľa nich krok vyvoláva otázku, či je prezidentov záväzok voči bezpečnosti Izraela naozaj nepriestrelný, ako predtým Biden tvrdil.
Netanjahu: Izrael zostane v boji proti Hamasu sám, ak bude musieť
Izrael zostane vo vojne proti palestínskemu hnutiu Hamas „osamotený“, ak bude musieť. Vyhlásil to vo štvrtok izraelský premiér Benjamin Netanjahu v reakcii na varovanie prezidenta USA Joea Bidena v súvislosti s plánovanou operáciou izraelskej armády v meste Rafah na juhu Pásma Gazy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
„Ak musíme zostať sami, zostaneme sami. Ak budeme musieť, budeme bojovať zubami nechtami. Ale máme oveľa viac než len nechty,“ povedal Netanjahu.
Hovorca izraelských obranných síl (IDF) Daniel Hagari vo štvrtok uviedol, že izraelská armáda má zbrane, ktoré potrebuje pre operáciu v Rafahu. Odpovedal tak na otázku, či Izrael dokáže vykonať operáciu bez dodávky amerických zbraní.
Hagari dodal, že vzťahy medzi Izraelom a USA sú naďalej úzke. Podľa jeho slov by sa nezhody mali riešiť za zatvorenými dverami.