Na druhom mieste podľa exit pollu skončila separatistická strana Spoločne za Katalánsko (Junts) s 22 percentami a 33 – 36 mandátmi. Jej lídrom je bývalý katalánsky premiér Carlos Puigdemont, ktorý od neúspešného referenda o nezávislosti z októbra 2017 žije v exile. V Španielsku mu v súčasnosti hrozí zatknutie.
Tretie miesto patrí ďalšej separatistickej strane Republikánska ľavica Katalánska (ERC), ktorá získala 17 percent hlasov a 24 – 27 kresiel, čo je menej ako v roku 2021, keď ich mala 33.
Na štvrtom mieste skončila španielska opozičná Ľudová strana (PP) s 15 mandátmi, nasledovaná krajne pravicovou strana Vox s 11 mandátmi.
Čítajte aj Katalánskeho expremiéra Puigdemonta vyšetrujú za terorizmus
Do katalánskeho parlamentu sa ešte dostali zástupcovia Ľudovej strany (PP), volebnej aliancie Comuns-Sumar, Kandidátky ľudovej jednoty (CUP) a krajne pravicovej separatistickej strany Aliança Catalana.
Katalánski socialisti sú ďaleko od hranice 68 kresiel, ktorá by im zaručovala samostatné vládnutie, čo znamená, že na zostavenie vlády budú potrebovať koaličných partnerov.
Volebné miestnosti boli otvorené od 9.00 do 20.00 h SELČ. V Katalánsku je 5,7 milióna oprávnených voličov a ďalších takmer 300 000 osôb je registrovaných na hlasovanie v zahraničí. Hlasy bolo možné odovzdať aj prostredníctvom pošty.
Volebná účasť dosiahla o 18.00 h 45,8 percenta, podobne ako v roku 2021.
Čítajte viac Premiér Sánchez demisiu nepodal: Kampaň očierňovania sa neskončí
V Katalánsku sú už viac než desať rokov pri moci politické strany, ktoré podporujú nezávislosť tohto regiónu. Strana Junts však v októbri 2022 z vlády pre nezhody odišla a pri moci zostala ERC s podporou menších koaličných partnerov.
Členom ERC je aj súčasný katalánsky premiér Pere Aragonés. Ten v marci vyhlásil predčasné voľby po tom, ako jeho menšinová vláda neschválila rozpočet tohto regiónu.
Katalánska vláda zorganizovala referendum o odtrhnutí sa od Španielska už 1. októbra 2017, no bez súhlasu vlády v Madride. Španielsky ústavný súd následne vyhlásil referendum za nezákonné. Niektorí predstavitelia katalánskej vlády boli zatknutí, ďalším, vrátane Puigdemonta, sa podarilo ujsť do zahraničia.
Sánchez prisľúbil katalánskym politikom ústupky za podporu, ktorú mu v novembri minulého roka pri hlasovaní o dôvere v parlamente poskytli dve katalánske separatistické strany.
Jednou z požiadaviek boli amnestie pre katalánskych separatistov stíhaných a súdených za neúspešný pokus o vyhlásenie nezávislosti z roku 2017. Dolná komora španielskeho parlamentu tento návrh schválila v marci tohto roka, ešte však čaká na odobrenie hornou komorou (Senátom). V krajine z dôvodu amnestií vypukli protesty.
Čítajte viac V prvom kole prezidentských volieb v Litve vedie doterajší prezident Nauséda