811. deň: Prerazili sme obranné línie Ukrajincov, hlási Rusko. Kyjev oznámil ústup z obce Lukianci

Ukrajinská armáda v utorok uviedla, že má pod kontrolou situáciu v meste Vovčansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. V dôsledku rozsiahlych ruských vzdušných útokov sa však musela stiahnuť z neďalekej obce Lukianci. Rusi oznámili, že vstúpili do obce Buhruvatka v Charkovskej oblasti a postúpili hlboko za ukrajinské obranné línie, uviedol rezort obrany.

14.05.2024 05:55 , aktualizované: 22:23
vojna na Ukrajine, Charkov Foto: ,
Robotníci inštalujú dračie zuby počas výstavby nových obranných pozícií blízko ruských hraníc v Charkovskej oblasti na Ukrajine v stredu 17. apríla 2024.
debata (538)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 811 dní
  • Západ nevyrába to, čo Kyjev potrebuje. Ukrajina takto nemusí prežiť, varuje analytik
  • Začína sa čistka generálov? Po zosadení Šojguho zatkli šéfkádrováka ministerstva obrany
  • Estónsko vyhlásilo, že je pripravené vyslať vojakov na Ukrajinu, prebieha vážna diskusia
  • Blinken: Vojenská pomoc už prichádza a ďalšie zásoby sú na ceste
  • Budanov: Situácia v Charkovskej oblasti sa stabilizuje
  • Pavel: Rusko sa okupovaných území nevzdá, je potrebné zastaviť vojnu a rokovať
  • Zelenskyj navštívi v piatok Španielsko
Ukrajinský vojak „Borčik“ obsluhuje...
Ukrajinský vojak „Manul“ zapína samovražedný...
+7Ukrajinský vojak „Korsar“ obsluhuje...
Ukrajinci útočili na Rusov kazetovými bombami
Video
Ukrajinský 98. prápor 108. brigády teritoriálnej obrany nasadil proti ruským pozíciám kazetové bomby. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Russia Orthodox Easter Putin Čítajte viac 810. deň: Putina vlani takmer zabil ukrajinský dron. Ak sa chce Západ biť na bojisku, Rusko je pripravené, odkazuje Lavrov

22:22 Americké ministerstvo zahraničia schválilo potenciálny predaj protilietadlových striel s infračerveným navádzaním AIM-9 Sidewinder Rumunsku za zhruba 340,8 milióna dolárov. Informovala o tom agentúra Reuters s odkazom na Pentagon.

Nadzvukové strely AIM-9 Sidewinder môžu niesť napríklad americké stíhačky F-16, ktorými rumunské sily disponujú. Konečná cena potenciálneho kontraktu sa môže pred uzavretím dohody zmeniť.

V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu zvýšil členský štát Európskej únie a NATO výdavky na obranu pre minulý rok z dvoch percent hrubého domáceho produktu na 2,5 percenta. Rumunsko má s Ukrajinou spoločnú hranicu dlhú 650 kilometrov. Hostí americký systém protiraketovej obrany a od predminulého roka aj stálu aliančnú bojovú skupinu.

21:39 Nemecký kancelár Olaf Scholz nepodporuje myšlienku znovuzavedenia brannej povinnosti podľa vzoru Švédska. Povedal to počas utorkovej návštevy Štokholmu, informuje agentúra DPA. Švédsko obnovilo brannú povinnosť ešte v roku 2017. Na výcvik sú však po vyplnení dotazníka pozvaní len niektorí muži a ženy v odvodovom veku. Vybraná skupina potom dostane ponuky na zamestnanie v armáde.

Scholza sa novinári pýtali, či by podobný krok v Nemecku mohol pomôcť vyriešiť nedostatok personálu v tamojších ozbrojených silách. „V konečnom dôsledku ide o to, ako presvedčiť dostatočný počet mužov a žien, aby pracovali v nemeckej armáde (Bundeswehri),“ reagoval spolkový kancelár.

Nemecko malo čiastočnú formu odvodu zavedenú až do roku 2011. To by však podľa Scholza v súčasnosti už nefungovalo. „Vojakov bolo vtedy oveľa viac, kasární bolo oveľa viac, bolo vtedy treba vybudovať oveľa viac infraštruktúry. Nič z toho dnes nie je potrebné a ani to nie je plán, ktorý by niekto išiel realizovať,“ poznamenal.

Počet vojakov v Bundeswehri sa má do roku 2031 zvýšiť zo súčasných 182.000 na 203.000. Podľa DPA nemecký minister obrany Boris Pistorius v tejto súvislosti zvažuje rôzne možnosti.

„Návrhy sa objavujú neustále, ale vôbec sa nedajú porovnať s tým, čo sme v Nemecku mali. Čakáme, kým nevznikne vyvážená koncepcia,“ dodal Scholz.

Opoziční kresťanskí demokrati, ktorí boli pri moci v čase zrušenia brannej povinnosti pred 13 rokmi, si minulý týždeň na straníckom sneme odhlasovali, že v prípade volebného víťazstva na budúci rok toto rozhodnutie zvrátia.

21:12 Útoky ruskej armády na centrum mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny si v utorok vyžiadali 20 zranených vrátane troch detí, informovala britská stanica BBC. Podľa prokuratúry Charkovskej oblasti ruská armáda v utorok popoludní podnikla séru útokov na jeden z obvodov Charkova, pričom jedna z leteckých bômb zasiahla 15-poschodový bytový dom. Ďalší zásah dostali neďaleké garáže, kde vypukol požiar.

Prokuratúra sumarizovala, že pri ruskom útoku boli poškodené garáže, autá a najmenej 20 bytových a nebytových budov vrátane obchodného centra, jednej školy a viacerých obchodných prevádzok. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že 14. mája popoludní ruská armáda uskutočnila sedem náletov na obytný sektor Charkova.

Ostreľovanie Charkovskej oblasti ruskými jednotkami sa prudko zintenzívnilo 10. mája. V ten istý deň začala ruská armáda svoju ofenzívu v tomto sektore: ruskí vojaci prekročili hranicu na viacerých miestach na severozápade Ukrajiny a snažia sa obsadiť pohraničné obce na ukrajinskom území. Táto situácia podnietila Ukrajinu k evakuácii tisícok ľudí z oblasti.

„Tento tlak je zameraný na dotlačenie ľudí k tomu, aby odišli… Toto je taktika Ruskej federácie,“ povedal pre agentúru AFP na mieste jedného z útokov primátor Charkova Ihor Terechov.

20:51 Francúzsko posiela Ukrajine novú sériu rakiet zem-vzduch Aster 30 určených pre už dodané systémy protivzdušnej obrany SAMP/T-MAMBA. Vo francúzskom parlamente o tom v utorok informoval minister obrany Sébastien Lecornu.

Ako uviedla agentúra Reuters, Lecornu vo svojom vystúpení poslancov oboznámil s tým, že práve podpísal súhlas na dodávku druhej várky rakiet Aster. Podľa neho tak mamby, ktoré Francúzsko a Taliansko spoločne odovzdali Ukrajine, budú môcť pokračovať „v zachytávaní ruských rakiet, ktoré by mohli zaútočiť na Kyjev“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil rozmiestnenie komplexu SAMP/T na Ukrajine ako hotovú vec v júni minulého roka. Koncom marca tohto roku Lecornu oznámil, že sa pripravuje nový balík vojenskej pomoci Ukrajine vrátane rakiet Aster, pripomína TASR.

19:39 Lotyšsko prispeje desiatimi miliónmi eur na českú iniciatívu na obstaranie delostreleckej munície pre Ukrajinu, oznámili novinárom po rokovaní vlády premiérka Evika Siliňová a minister obrany Andris Sprúds. Okrem toho Lotyšsko dodá Ukrajine ďalšie drony.

Ukrajina, ktorá sa tretí rok bráni ruskej agresii, sa už mesiace sťažuje na nedostatok munície, ktorý komplikuje odrážanie ruských útokov. Ruské sily tak v poslednej dobe dosiahli na fronte čiastkové úspechy, vrátane februárového dobytia mesta Avdijivka, oporného bodu ukrajinskej obrany ležiaceho neďaleko Donecka, ktorý ruské sily fakticky okupujú už od jari 2014.

Česko sa snaží zohnať pre Ukrajinu delostreleckú muníciu mimo Európskej únie. Prvé dodávky z českej iniciatívy by mohla Ukrajina získať v júni, uviedol premiér Petr Fiala v polovici apríla po rokovaní v sídle NATO. Vďaka českej iniciatíve sa podľa neho už podarilo získať 500-tisíc kusov delostreleckej munície. Na takmer 200 000 kusov sú zmluvy, ďalších 300 000 kusov je Česko schopné veľmi reálne zaistiť.

Suma, ktorú vyčlenila lotyšská vláda, podľa ministra Sprúdsa poslúži na nákup zhruba 3000 nábojov kalibru 155 milimetrov, napísal server Delfi. Minister tiež pripomenul, že Lotyšsko nedávno poslalo Ukrajine stovku dronov a v júni majú nasledovať ďalšie. Podľa ministra pôjde o tisícku bojových dronov rôznej výkonnosti. Partneri združenia v koalícii na obstaranie dronov už prisľúbili na tento účel viac ako pol miliardy eur, dodal server. Pripomenul, že cieľom tejto iniciatívy, na ktorú Riga chce prispieť najmenej desiatimi miliónmi eur ročne, je zaobstarať milión dronov.

Lotyšsko tento rok a v ďalších dvoch rokoch poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 0,25 percenta svojho hrubého domáceho produktu. V tomto roku pôjde o 112 miliónov eur , dodal Sprúds.

18:13 Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, v utorok formálne schválili kandidátov na posty šéfov 15 ministerstiev, ktoré im minulý týždeň predložil staronový premiér Michail Mišustin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry RIA Novosti.

Desať z 15 ministrov zastávalo svoje posty v predchádzajúcej vláde Michaila Mišustina. Nových šéfov dostali rezorty dopravy (Roman Starovojt), priemyslu a obchodu (Anton Alichanov), energetiky (Sergej Civiľov), poľnohospodárstva (Oksana Lutová) a športu (Michail Degťarjov).

Plenárne zasadnutie Dumy, na ktorom sa schvaľovali nominanti na ministrov, trvalo osem hodín. Každý z kandidátov predstavil svoje priority a odpovedal na otázky poslancov.

Štátna duma v pondelok schválila desať kandidátov na podpredsedov vlády, z ktorých si osem udržalo svoje posty.

Na základe novely ústavy z roku 2020 kandidátov na ministrov obrany, vnútra, spravodlivosti, pre mimoriadne situácie a zahraničných vecí, ako aj na šéfa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) navrhuje ruský prezident a schvaľuje ich Rada federácie, horná komora parlamentu.

17:23 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívi v piatok Madrid a stretne sa so španielskym kráľom Filipom VI., uviedol kráľovský palác v utorkovom vyhlásení. Rokovať bude následne aj so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom. Bližšie informácie o dôvode návštevy nie sú známe, napísala agentúra Reuters, na ktorú sa odvoláva TASR.

Zelenského oficiálna návšteva sa začne napoludnie u kráľa, program bude pokračovať slávnostným obedom, oznámil kráľovský palác.

Španielska vláda z bezpečnostných dôvodov o Zelenského návšteve neposkytla žiadne informácie, ale očakáva sa, že v Španielsku podpíše bilaterálnu dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

Spoločne s ďalšími členským krajinami EÚ sa Španielsko zaviazalo poskytovať Ukrajine finančnú aj vojenskú pomoc v reakcii na ruskú inváziu vo februári 2022. Zelenskyj má do Španielska prísť v čase, keď sa EÚ chystá Ukrajine prisľúbiť dlhodobú bezpečnostnú podporu, dodáva Reuters.

16:50 Francúzsko dodá v najbližších dňoch a týždňoch vojenskú pomoc Ukrajine. V dnešnom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským to podľa Elyzejského paláca povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Hlava Francúzska tiež odsúdila silnejúce ruské údery na Ukrajinu, napríklad na jej energetickú infraštruktúru, uviedla agentúra AFP. Rusko francúzsky prezident vyzval na zastavenie bojov a na takzvané olympijské prímerie.

Vo vyhlásení, ktoré vydal Elysejský palác po telefonáte oboch prezidentov, stojí, že Francúzsko je odhodlané ďalej podporovať Ukrajinu, aby ruská agresia nebola úspešná. Macron tiež detailne hovoril „o dodávkach v najbližších dňoch a týždňoch na podporu ukrajinského vojenského úsilia“. Francúzsky prezident odsúdil rastúce ruské údery aj „prebiehajúcu ofenzívu“ ruskej armády.

Macron tiež uviedol, že Francúzsko má záujem na uzavretí olympijského prímeria a na tom, aby Rusko zastavilo boje. Podľa prezidenta Francúzska chce, aby začala rokovania o mieri, ktoré budú rešpektovať medzinárodné právo aj „legitímne záujmy Ukrajiny“.

16:42 Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzýva európske krajiny, aby urobili viac na podporu Ukrajiny, pričom vyjadril nádej, že Ukrajine poskytnú „muníciu, delostrelectvo, tanky a protivzdušnú obranu a najmä systémy protivzdušnej obrany Patriot“. Kancelár zároveň v utorok počas návštevy Štokholmu prisľúbil podporu Kyjevu tak dlho, ako to bude potrebné. Informuje o tom web CNN.

Scholz dodal, že aprílové oznámenie Nemecka, že pošle na Ukrajinu tretí systém Patriot, nebolo ľahké rozhodnutie, pretože Nemecko samo nemá týchto systémov veľa. Systémy Patriot na Ukrajinu zatiaľ dodali len USA, Nemecko a Holandsko. Španielsko sľúbilo poslať rakety Patriot, ale nie celý systém.

Systém Patriot, PVO Čítajte aj USA majú viac ako 1 100 Patriotov. Poskytnúť ich Ukrajine však vyzývajú spojencov

16:35 Najmenej deväť zranených si dnes vyžiadal ruský vzdušný útok na Charkov, oznámil starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov na sociálnej sieti. Rusi podľa neho zasiahli výškovú budovu s mnohými bytmi v centre Charkova.

"Zásah utrpelo desiate podlažie bytového domu. Požiar nevypukol, "napísal starosta s tým, že záchranári teraz prehľadávajú byt po byte a hľadajú možné obete a ranených. Zásah podľa neho utrpeli tiež garáže, z ktorých asi desať horí. Na mieste zasahujú záchranné zložky a dobrovoľníci.

16:23 Ruský Najvyšší súd v utorok zamietol odvolanie proti rozsudku, ktorý súd nižšieho stupňa vyniesol nad opozičným politikom Vladimirom Kara-Murzom na základe obvinení z vlastizrady, spolupráce s nežiaducou organizáciou a šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde. Kara-Murza bol za to odsúdený na 25 rokov väzenia. Trest si odpykáva vo väzení s maximálnym stupňom stráženia.

Kara Murza Čítajte viac Ruský Najvyšší súd zamietol odvolanie opozičníka Kara-Murzu odsúdeného na 25 rokov

15:51 Rusko má síce určité problémy s naplnením vojsk do vojny proti Ukrajine, ale mobilizáciu nechystá, uviedol dnes kandidát na ministra obrany Andrej Belousov pri vypočutí pred ruskými senátormi. Za prvoradú úlohu podľa médií označil zabezpečiť výzbroj a vojakov pre vojská nasadené proti Ukrajine, aby Rusko dosiahlo víťazstvo na bojisku s čo najmenšími stratami.

„Zvlášť chcem pre novinárov zdôrazniť, že nejde o mobilizáciu, o nejaké mimoriadne opatrenia, ale ide o plánované opatrenia,“ vyhlásil o úlohe zabezpečiť dopĺňanie ozbrojených síl čerstvými vojakmi. Hlavne ide o nábor profesionálnych vojakov.

Ruský prezident Vladimir Putin predvlani na jeseň vyhlásil „čiastočnú“ mobilizáciu 300-tisíc záložníkov na zacelenie strát, ktoré ruské vojská na Ukrajine utrpeli. Išlo o nepopulárny krok, ktorý prinútil státisíce Rusov k úteku z krajiny, aby sa vyhli povolaniu do armády, pripomenula agentúra Reuters.

Policajné zatýkanie demonštrantov, ktorí v...
Policajné zatýkanie demonštrantov, ktorí v...
+10Policajné zatýkanie demonštrantov, ktorí v...

Kandidát na nového ministra obrany, ktorý nemá žiadne vojenské skúsenosti, dostal od Putina za úlohu maximalizovať efektivitu ruskej vojnovej ekonomiky, zatiaľ čo sa ruské vojská v treťom roku konfliktu pokúšajú preniknúť hlbšie do ukrajinského územia.

„Nepriateľ sa rýchlo učí. Situácia súvisiaca s používaním nových technológií sa mení doslova každý týždeň. A tu sa nepotrebujeme len učiť, ale musíme nepriateľa predstihnúť,“ povedal Belousov. Rusko potrebuje vypracovať „nové metódy vedenia vojny“, dodal.

Russia Daily Life Čítajte aj Choďte na front vy, odkázali Putinovi matky a manželky mobilizovaných

15:30 Zo severu ukrajinskej Charkovskej oblasti pre ruské útoky evakuovali viac ako 7 500 civilistov. Uviedol to v utorok gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Zo 7 531 ľudí, ktorí boli doteraz evakuovaní, je 568 detí a 201 ľudí so zdravotným postihnutím, dodal gubernátor. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Chrystyna Piimak (11) po evakuácii z Vovčanska...
Tetiana (82) plače so svojou dcérou počas...
+12Policajt pred horiacim domom zničeným ruským...

15:25 Poľský štát v posledných mesiacoch prekazil snahy o prípravu sabotážnych akcií a založenie požiarov. Dnes to bez ďalších podrobností povedal poľský premiér Donald Tusk. Varoval tiež, že Rusko sa snaží zasahovať do blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu, a oznámil, že vláda na činnosť tajných služieb vyčlení dodatočných 100 miliónov zlotých (približne 23,4 miliónov eur).

„V posledných mesiacoch poľský štát zmaril pripravované pokusy o sabotážne akcie a požiare. Ide o vážnu vec,“ povedal Tusk podľa poľských médií. Poľské bezpečnostné zložky sú vo zvýšenej pohotovosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine, rastúcou aktivitou ruských tajných služieb alebo situáciou na poľsko-bieloruskej hranici, kde sa môže režim bieloruského autoritárskeho vodcu Alexandra Lukašenka, blízkeho spojenca Ruska, snažiť znovu vyvolať migračnú krízu.

Migrácia / Migrant / Čítajte aj Lukašenko organizovane posiela vlnu migrantov. Kríza na poľsko-bieloruskej hranici eskaluje

Poľská vláda má podľa Tuska jasné správy z rôznych európskych krajín, že Rusko sa snaží zasahovať do júnových volieb do Európskeho parlamentu. „Z našich aj spojeneckých zdrojov vyplýva, že v najväčšej miere sú ohrozené Poľsko, Litva a Estónsko,“ uviedol poľský premiér.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová Čítajte aj Rusi pripravovali útok v Nemecku, chceli odpáliť vojenskú pomoc Ukrajine. Boli odhalení

14:40 Rusko nasadilo do prevádzky medzikontinentálne balistické strely Bulava, informuje TASR podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na vyjadrenia na výrobcu týchto zbraní pre ruské médiá.

Ruská tlačová agentúra TASS citovala vyjadrenie hlavného projektanta tejto strely. Nasadenie Bulavy do ruského zbrojného arzenálu bolo podľa tohto tvorcu ohlásené výnosom ešte 7. mája.

Rusko vlani v novembri oznámilo, že úspešne otestovalo raketu Bulava, ktorá je schopná niesť jadrové hlavice. Strelu odpálila jadrová ponorka Cár Alexander III. Nezisková organizácia Federácia amerických vedcov (FAS) oznámila uvádza, že táto raketa môže niesť až šesť jadrových hlavíc.

Nová ruská ponorka na jadrový pohon Car... Foto: SITA/AP, MO RF
test, jadrová ponorka, Rusko, Bulava, Car Alexander III. Nová ruská ponorka na jadrový pohon Car Alexander III. úspešne otestovala vypustenie balistickej strely Bulava.

14:30 Ukrajinská armáda v utorok uviedla, že má pod kontrolou situáciu v meste Vovčansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. V dôsledku rozsiahlych ruských vzdušných útokov sa však musela stiahnuť z neďalekej obce Lukianci.

Ukrajinská armáda v pravidelnej aktualizácii o situácii na bojisku uviedla, že počet ruských útokov na severe Charkovskej oblasti klesol.

Ruské ministerstvo obrany naopak uviedlo, že jeho jednotkám sa podarilo posilniť si taktické pozície a spôsobiť škody ukrajinskej armáde v okolí pohraničných obcí a miest vrátane mesta Vovčansk, všíma si agentúra AFP.

Ruský rezort obrany okrem toho medzičasom oznámil, že jeho armáde sa podarilo dobyť v Charkovskej oblasti ďalšiu obec. Jednotky skupiny Sever vstúpili do obce Buhruvatka v Charkovskej oblasti a postúpili hlboko za ukrajinské obranné línie, uviedol rezort.

Reuters upozorňuje, že správy nemožno nezávisle overiť.

Zelenskyj sa prišiel pozrieť na kopanie zákopov v Charkovskej oblasti
Video

13:40 Ruský najvyšší súd zamietol odvolanie ruského opozičného predstaviteľa Vladimira Kara-muri proti jeho odsúdeniu na 25 rokov väzenia za údajnú vlastizradu a šírenie falošných správ o ruskej armáde. Informovala o tom dnes agentúra Reuters. Kara-Murza, ktorý odsúdil vojnu proti Ukrajine a kritizuje ruského prezidenta Vladimira Putina, už skôr vinu odmietol a prirovnal súd s ním k vykonštruovaným procesom za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina v 30. rokoch 20. storočia.

Reuters jeho trest označil za najtvrdší svojho druhu od vtedy, čo ruská armáda vo februári roku 2022 vpadla na susednú Ukrajinu. Opozičného politika zatkli dva mesiace po začiatku ruskej invázie a obvinili ho z šírenia toho, čo ruské úrady nazývajú nepravdivými informáciami o ozbrojených silách krajiny. Kvôli protivojnovým výrokom neskôr otca troch detí obvinili aj z vlastizrady.

Kara-Murza vo svojom odvolaní argumentoval tým, že sa nedopustil žiadneho zločinu a bol odsúdený iba za to, že uplatnil svoje právo na slobodu prejavu vyjadrením verejného nesúhlasu s Putinom a jeho vojnou. „Celý tento prípad je založený na popretí samotných pojmov práva, spravodlivosti a zákonnosti,“ uviedol opozičný predstaviteľ. Ide podľa neho o snahu úradu vydávať opozičnú činnosť za „zradu“, čo robí každá diktatúra.

Russian Dissident Sanctions Čítajte aj Putinovho väzňa čaká doživotie. Presnejšie: pokiaľ Putin žije

13:28 Ruský prezident Vladmir Putin vymenoval v utorok niekdajšieho dlhoročného tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaja Patruševa za svojho prezidentského poradcu v oblasti lodiarstva. Šéf Kremľa k tomuto kroku pristúpil v rámci zmien vo vojenskom vedení.

Patrušev (72) je kľúčovým spojencom Putina a vplyvnou osobou. Tajomníkom ruskej bezpečnostnej rady bol 16 rokov od mája 2008. Predtým od roku 1999 viedol Federálnu bezpečnostnú službu (FSB), pričom v tejto funkcii vtedy nahradil samotného Putina.

Kremeľ uznal, že Patruševova nová funkcia sa líši od jeho doterajšej práce. „Je to však strategický sektor, veľký a veľmi komplexný. Rozsiahle skúsenosti Nikolaja Patruševa určite zohrajú veľkú úlohu,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Sergej Šojgu / Valerij Gerasimov / Čítajte aj Splní Putin Prigožinov sen? Po Šojguovi môže padnúť aj Gerasimov

13:13 Situácia súvisiaca s ruskou inváziou v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny sa stabilizovala. Ukrajinské obranné sily budú vytláčať Rusov z územia. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vysielaní národnej televízie to povedal šéf ukrajinského obranného spravodajstva Kyrylo Budanov.

„V súčasnosti prebieha fáza ruskej pohraničnej operácie v Charkovskej oblasti. Povedať, že nepriateľ dosiahol významný úspech, by bolo nepravdivé. Je však dôležité mať na pamäti, že situácia je dosť napätá a veľmi rýchlo sa mení. Napriek tomu, od včerajšieho večera sa podľa mňa objavil rýchly trend k stabilizácii,“ vyhlásil Budanov.

Podľa neho „nepriateľ je v podstate už zablokovaný na hraniciach“. „Pokračuje pôsobenie ukrajinských obranných síl pre ďalšiu stabilizáciu a začiatok vytláčania nepriateľa za naše štátne hranice,“ dodal.

„Čo sa týka Sumskej oblasti, Rusi vlastne plánovali podobnú operáciu od začiatku aj v tejto oblasti. V súčasnosti udržiavajú na hraniciach malé zoskupenia síl, no situácia im zatiaľ neumožnila zapojiť sa do aktívnej činnosti a realizovať svoj plán,“ podotkol Budanov.

Na otázku, kedy by Rusi mohli začať ustupovať, Budanov povedal, že sami neustúpia. „Treba ich vytlačiť. Preto budú boje pokračovať.“ Budanov zároveň zdôraznil, že situácia v súčasnosti „nie je katastrofálna“. Podotkol, že hlavným cieľom súčasnej ruskej operácie na hraniciach sú psychologické a informačné aktivity zamerané na vytváranie chaosu a paniky.

12:40 Bolo by naivné tvrdiť, že Ukrajina dokáže v dohľadnej dobe úplne obnoviť kontrolu nad svojím územím. Rusko sa nevzdá oblastí, ktoré teraz okupuje. Najskôr je nutné vojnu zastaviť a potom začať vyjednávanie o budúcom usporiadaní. V televízii Sky News to povedal český prezident Petr Pavel.

„To, čo teraz vidíme, je výsledok dlhej prípravy. Bolo celkom jasné, že s prichádzajúcim lepším počasím Rusko začne ofenzívu. Ukrajinci sa na to dlho pripravovali, žiadali nás o podporu a väčšie dodávky munície a výzbroje,“ pripomenul Pavel.

Zdôraznil, že ak bude Západ príliš opatrný a bude neustále vyhodnocovať riziko eskalácie, Ukrajinci budú zatiaľ prichádzať o životy a svoje územie a nakoniec môžu aj prehrať vojnu. Je však presvedčený, že európske zdroje s pomocou Spojených štátov sú dostatočnou pomocou, aby Ukrajina v bojoch zvíťazila.

„Musíme byť realisti. Bolo by naivné tvrdiť, že Ukrajina dokáže v dohľadnej dobe úplne obnoviť kontrolu nad svojím územím. Rusko sa nevzdá území, ktoré teraz okupuje. Čo potrebujeme, je zastaviť vojnu a potom začať vyjednávanie o budúcom usporiadaní. Mohol by tam byť nejaký druh kompromisu, ale k nemu nemôže dôjsť bez Ukrajiny, Ruska a ďalších krajín, ktoré takúto dohodu budú garantovať,“ vysvetlil svoj postoj český prezident.

Na otázku možného vyslania vojakov Severoatlantickej aliancie na Ukrajinu reagoval, že to nie je možné. „V tejto otázke sme v rovnakej situácii ako na začiatku konfliktu. Nemôžeme fyzicky stáť po boku Ukrajiny, pretože Ukrajina nie je členom NATO. Nemôžeme bojovať za Ukrajinu na Ukrajine, lebo to by okamžite znamenalo priamy konflikt medzi NATO s Ruskom a nikto v Európe takýto konflikt nechce,“ dodal.

petr pavel Čítajte aj Rusko rozpútalo rovnako ničivú vojnu, akou bola druhá svetová, uviedol Pavel a citoval Havla

12:20 Americký prezident Joe Biden v pondelok podpísal zákon zakazujúci dovoz obohateného uránu z Ruska, ktoré bolo doteraz významným dodávateľom paliva pre americké jadrové elektrárne. Ide o najnovší krok Washingtonu v snahe odstrihnúť sa od ruského hospodárstva na pozadí ruskej agresie na Ukrajine. Podľa Bieleho domu je to tiež pozitívny impulz pre jadrovú energetiku v USA.

Rusko je najvýznamnejším svetovým výrobcom obohateného uránu a dodávky z tejto krajiny doteraz tvorili asi 24 percent jadrového paliva používaného v amerických elektrárňach, napísala agentúra Reuters. Aj preto zrejme zákaz dovozu prišiel oveľa neskôr ako rovnaký postup voči rope a plynu z Ruska, ktorý Kongres schválil krátko po ruskej invázii z februára 2022.

„Je to trochu neuveriteľné, že to trvalo tak dlho,“ povedal denníku The Washington Post (WP) viceprezident ťažobnej spoločnosti Uranium Energy Scott Melbye, ktorý zároveň vedie združenie amerických dodávateľov uránu Uranium Producers of America. „Ale sme skrátka radi, že sme sa sem dostali,“ dodal.

Zákaz dovozu ruského jadrového paliva vstúpi do platnosti po 90 dňoch. Umožňuje však vláde vyhlásiť výnimky v prípadoch, keď by bez ruských dodávok hrozili odstávky reaktorov. Zároveň prideľuje 2,7 miliardy dolárov uvoľnených už skôr Kongresom na podporu amerických firiem spracovávajúcich u­rán.

USA, Ukrajina, tanky, Abrams, vojna Čítajte aj Tisíce vojakov zabíja rakovina. Môžu za to zbrane s ochudobneným uránom?

„Tento nový zákon obnovuje vedúce postavenie Ameriky v jadrovom sektore… Naštartuje nové kapacity pre obohacovanie v Spojených štátoch a vyšle priemyslu jasnú správu, že sme odhodlaní dlhodobo podporovať rast nášho jadrového sektora,“ uviedol vo vyhlásení poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

11:57 Zatiaľ nepadlo konečné rozhodnutie o tom, či predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pôjde na mierový summit o Ukrajine, ktorý sa na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského uskutoční 15. a 16. júna vo Švajčiarsku. Pre komerčnú televíziu ATV to uviedol v utorok šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zelenskyj mal s Orbánom 8. mája telefonický rozhovor, v rámci ktorého maďarského ministerského predsedu pozval na mierový summit.

Szijjártó označil švajčiarsku mierovú konferenciu za mimoriadne čestnú iniciatívu, pretože ide o mier. „Vláda pristupuje pozitívne a s rešpektom ku všetkým rokovaniam, ktorých cieľom je vytvorenie mieru,“ zdôraznil minister, podľa ktorého Budapešť preto pozvanie zvažuje, ešte sa však definitívne nerozhodla.

Zelenskyj Čítajte aj Prelamuje Zelenskyj ľady? Orbána pozval na mierový summit. Premiér reagoval

11:23 Notoricky známy ruský nacista a šéf polovojenskej formácie Rusič Alexej Milčakov opísal v rozhovore s ruským propagandistom Stasom Vasiljevom, ako sa on a ich ‚bojovníci‘ správajú k zajatým Ukrajincom. Vyhlásil, že ich na mieste postrieľajú a mali by to robiť všetci. Skupina, ktorá sa otvorene hlási k nacizmu a tyranizuje Ukrajinu od roku 2014 sa zviditeľnila extrémnou brutalitou voči civilistom aj zajatcom. Formácia Rusič v Rusku zakázaná nie je. Na rozhovor upozornil Anton Geraščenko, bývalý poradca ukrajinského ministerstva vnútra.

„Ukrajinských zajatcov som nikdy nebral, ale hneď som ich zabíjal,“ vyhlásil Milčakov v rozhovore s Vasiljevom. „Viem, čo sa stáva zajatcom na oboch stranách. Smrť je oveľa humánnejšia, verte mi," dodal šéf nacistov.

Geraščenko dodáva, že Milčakov je známy mučením a popravovaním ukrajinských zajatcov. Opakovane bol fotografovaný s mŕtvymi ukrajinskými vojakmi. Ukrajina vedie Milčakova ako vojnového zločinca. V bojoch proti Ukrajine je aktívny. Pôsobil ako separatista v rokoch 2014 – 2015 na Donbase, kde, okrem iných barbarstiev, z tiel nepriateľov odrezávali uši a na ich čelá vyrezávali hákové kríže.

Ruský vojak / Ruský okupant / Armáda / Čítajte aj 'Myslel som, že proti nacistom bojujeme, sú však medzi nami'. V ruských jednotkách narastajú etnické konflikty

10:55 Európska únia chce radikálne znížiť Rusku zisk z vývozu energetických nosičov, ale tomu by mohlo zabrániť ďalšie maďarské veto. S odvolaním sa na týždenník Politico to v utorok uviedol server atv.hu.

Proti ruským sankciám týkajúcim sa zemného plynu by mohlo prísť ďalšie maďarské veto. Podľa bruselských zdrojov totiž Budapešť chce blokovať 14. sankčný balík s odôvodnením, že to by to zvýšilo náklady Maďarska na energie.

Maďarsko vyjadrilo značné výhrady k novému návrhu počas úvodných rozhovorov medzi veľvyslancami minulý týždeň. Podľa tamojších zdrojov maďarský veľvyslanec povedal, že jeho krajina zablokuje akékoľvek sankcie, ktoré by spôsobili nárast nákladov na energiu v Európe, píše Politico.

plyn, Gazprom Čítajte aj Putinovo perpetum mobile na peniaze sa zaseklo. Gazprom spadol do hlbokej straty

10:45 Ruská armáda uvádza, že jej sily získali kontrolu nad západnou a severnou časťou mesta Vovčansk v Charkovskej oblasti, napísala dnes ruská štátna agentúra TASS. Agentúra Reuters ale s odvolaním sa na ukrajinskú armádu napísala, že situácia v obci, ktorá leží severovýchodne od druhého najväčšieho mesta krajiny Charkova, je pod kontrolou.

V uliciach Vovčansku pokračujú boje, uviedol tiež TASS. Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni ruskej ozbrojenej agresii, ruské jednotky otvorili nový front na sever od Charkova minulý týždeň. Tvrdenie ani jednej zo strán konfliktu nie je možné bezprostredne nezávisle overiť, podľa ukrajinských médií sa ale do Charkova z Vovčanska presúvajú civilisti.

Rusko v oblasti začalo ofenzívu v piatok a odvtedy obsadilo viacero ukrajinských dedín v blízkosti hranice. Kyjev priznal, že situácia v regióne je zložitá a vymenil veliteľa zodpovedného za túto oblasť.

vojna na Ukrajine, Charkov Čítajte aj Fatálne zlyhanie Ukrajiny, či falošná ruská ofenzíva? Čo sa deje v Charkovskej oblasti

10:23 Vojenská pomoc z nedávno schváleného amerického balíka pomoci už začala prichádzať na Ukrajinu a ďalšie zásoby sú na ceste. Dnes to pri stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal v Kyjeve americký minister zahraničia Antony Blinken, napísala agentúra Reuters. Zelenskyj šéfovi americkej diplomacie podľa ruskojazyčného webu stanice BBC poďakoval za pomoc, ktorú označil za kriticky dôležitú.

Zelenskyj ďalej uviedol, že jeho vlasti napadnutej Ruskom teraz najviac chýbajú prostriedky protivzdušnej obrany. Potrebuje ju hlavne Charkovská oblasť na východe krajiny, ktorá susedí s Ruskom. Na jej ochranu pred ruskými vzdušnými údermi Ukrajina podľa ukrajinského prezidenta potrebuje najmenej dve ďalšie batérie protivzdušnej obrany.

10:17 Bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko povedal, že príliš dlhé schvaľovanie vojenskej pomoci Ukrajine v americkom Kongrese bolo „kolosálnym plytvaním času“, čo umožnilo ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi spôsobiť viac utrpenia a predĺžiť vojnu.

Vážny nedostatok munície, ktorý prinútil prekonané ukrajinské sily „obetovať“ dedinu za dedinou na frontových líniách, tiež rozsieval obavy medzi ďalšími západnými spojencami Ukrajiny o vyhliadkach Kyjeva na odrazenie ruskej invázie, povedal Juščenko v pondelňajšom rozhovore pre agentúru AP.

To vyslalo signál Putinovi, aby „zaútočil, zničil infraštruktúru, zúril po celej Ukrajine,“ povedal Juščenko, proeurópsky reformátor, ktorý sa počas svojej vlády v rokoch 2005 až 2010 snažil odkloniť Kyjev od Moskvy.

„A, samozrejme, to podkopáva morálku tých vo svete, ktorí stoja a podporujú Ukrajinu,“ povedal Juščenko, ktorý pricestoval do Philadelphie, kde vystúpil na podujatí World Affairs Council. Oneskorenie „nie je pre Ukrajinu fatálne“, ale prinútilo ukrajinských vojnových plánovačov revidovať aktuálnu kampaň, povedal.

Vladimir Putin / Sergej Šojgu / Čítajte aj Putin už vojnu prehral, ale Ukrajina ju ešte nevyhrala, myslí si Juščenko

Juščenko podporil vedenie vojny ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tvrdil, že žiadny ukrajinský politik sa nevzdá územia, aby ukončil vojnu. Juščenko povedal, že by bolo „veľkou chybou“ pre USA a Európu očakávať takúto mierovú dohodu a Putina by to len povzbudilo k opätovnému útoku. Povedal by, že by to „Putinovi dalo päť alebo sedem rokov, aby sa posilnil a potom by sa to trápenie začalo znova“.

Juščenko vyzval západných spojencov, aby rýchlejšie prijímali politické rozhodnutia na pomoc Ukrajine v boji, ktorý vojaci zvádzajú každý deň 24 hodín denne.

Juščenko priznal obrovské straty, ktoré Ukrajina utrpela počas viac ako dvoch rokov vojny. Tá každodenne prináša obete a núti bežných Ukrajincov zapojiť sa do boja. Povedal však, že argumenty o „vojnovej únave“ sú hanebné a že by to nemala byť výhovorka na zastavenie boja.

„Každý deň platíme životom,“ povedal Juščenko. „Životy detí a žien, životy ukrajinských vojakov. Naša infraštruktúra sa ničí každý deň.“ Juščenko napriek tvrdej kritike oneskorenia USA pri schvaľovaní najnovšej vojenskej pomoci priznal, že Ukrajine sa vďaka západnej podpore podarilo získať späť významnú časť okupovaného územia. Ďalšie zisky možno dosiahnuť, ak budú spojenci jednotní, povedal Juščenko.

Zelenskyj: Putinovo Rusko predstavuje súčasný nacizmus
Video
V deň výročia konca druhej svetovej vojny 8. mája Rusko zaútočilo na Ukrajinu viac ako 50 raketami a viac ako 20 dronmi Šáhid. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že takto sa správajú súčasní nacisti v Moskve. / Zdroj: FB V. Zelenského

10:04 Štyria ľudia utrpeli zranenia pri ruských útokoch na mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny, oznámili v utorok ukrajinskí predstavitelia.

V utorok ráno utrpeli pri ruskom ostreľovaní zranenia jeden muž a tri ženy, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram.

Dodal, že Rusko na Charkov, ktoré je druhým najväčším mestom na Ukrajine, zaútočilo svojimi novými bombami UMPB D-30. Ide o zlepšené vysoko presné navádzané bomby z čias Sovietskeho zväzu, ktoré sa dokážu správať ako strely s plochou dráhou letu.

Reuters upozorňuje, že tvrdenia Synehubova nedokázal nezávisle overiť, pričom Rusko sa k útokom bezprostredne nevyjadrilo.

Chrystyna Piimak (11) po evakuácii z Vovčanska...
Tetiana (82) plače so svojou dcérou počas...
+12Policajt pred horiacim domom zničeným ruským...

10:00 V okupovanom ukrajinskom meste Sorokyne v Luhanskej oblasti na východe krajiny v pondelok vybuchol ruský muničný sklad. Uviedol to ukrajinský gubernátor oblasti Artem Lysohor, informuje web Kyjiv Independent.

Muničný sklad sa nachádza neďaleko hraníc s Ruskom, asi 130 kilometrov od frontovej línie, konštatoval Lysohor. „Ruská armáda má teraz v tejto oblasti obmedzené zásoby munície, čo by malo čoskoro ovplyvniť ich ofenzívne úsilie," dodal gubernátor.

Počas uplynulého týždňa boli hlásené požiare v ropných skladoch v okupovanom Luhansku a meste Rovenky. Rusmi dosadení predstavitelia Luhanskej oblasti tvrdia, že ich zasiahli ukrajinské sily, ale nezávisle to nebolo možné overiť.

9:42 Ruský prezident Vladimir Putin navštívi vo štvrtok a v piatok Čínu, kde sa okrem iného stretne so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Podľa agentúr to oznámil Kremeľ a tiež čínske ministerstvo zahraničia. Štátna návšteva bude Putinovou prvou zahraničnou cestou po tom, ako minulý týždeň začal svoje piate funkčné obdobie na čele Ruska. Šéf Kremľa bol naposledy v Číne vlani v októbri.

Putin navštívi okrem Pekingu aj mesto Charbin v provincii Chej-lung-ťiang na severovýchode krajiny. „Zúčastní sa tam slávnostného otvorenia ôsmeho rusko-čínskeho EXPO a štvrtého rusko-čínskeho fóra o medziregionálnej spolupráci,“ uviedlo tlačové oddelenie Kremľa podľa štátnej agentúry TASS.

Rusko a Čína v poslednom čase upevnili obchodné aj vojenské vzťahy. Čína rovnako ako Rusko čelí západným sankciám, hoci v menšej miere. Krátko pred ruským vpádom na Ukrajinu vo februári 2022 ohlásili obe krajiny „neobmedzené“ vzájomné partnerstvo.

Peking, ktorý je teraz najvýznamnejším ruským spojencom, kritizuje protiruské sankcie a odmieta ruskú inváziu na Ukrajinu jednoznačne odsúdiť. Zároveň ťaží z nižších cien za ropu a plyn, ktoré už Rusko nemôže predávať do Európy v skoršom rozsahu.

Naposledy sa Putin so svojím čínskym náprotivkom stretol v októbri minulého roka na okraj summitu k plánu takzvanej novej Hodvábnej cesty. Čínsky prezident bol predtým v marci na trojdňovej návšteve v Moskve.

Minulý týždeň sa Si po piatich rokoch vypravil do Európy, kde navštívil Francúzsko, Maďarsko a Srbsko.

9:27 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 485 430 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 400 vojakov, 11 tankov, 43 bojových obrnených vozidiel či 28 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 496 tankov, 14 460 bojových obrnených vozidiel, 16 907 vozidiel a palivových nádrží, 12 515 delostre­leckých systémov, 1 070 odpaľovacích raketových systémov, 798 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 351 lietadiel, 9 985 dronov, 2 197 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 2 054 kusov špeciálnej techniky.

8:45 Estónska vláda „vážne“ diskutuje o možnosti vyslania vojakov na západ Ukrajiny, aby prevzali nepriame bojové úlohy od ukrajinských síl s cieľom uvoľniť ich pre boj na fronte. V rozhovore pre web Breaking Defence to povedal poradca estónskeho prezidenta pre národnú bezpečnosť Madis Roll.

Poznamenal, že estónska vláda v súčasnosti analyzuje potenciálne rozmiestnenie jednotiek na Ukrajine a chcela by to urobiť v rámci plnej misie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), „aby preukázala rozsiahlejšiu spojeneckú silu a odhodlanie“.

„Diskusie trvajú. Mali by sme sa pozrieť na všetky možnosti. Nemali by sme sa obmedzovať v tom, čo môžeme urobiť,“ povedal Roll a zdôraznil, že Estónsko je pripravené potenciálne vyslať svojich vojakov na západ Ukrajiny v rámci menšej koalície krajín.

Estónski predstavitelia vyjadrili svoj súhlas s myšlienkou vyslania západných vojakov na Ukrajinu.

8:30 Na juhu Ruska vykoľajil nákladný vlak, podľa Moskvy po zásahu zvonka. Ruskojazyčný server BBC napísal, že vlak sa pravdepodobne vykoľajil po útoku dronu. Všetko sa zaobišlo bez zranení, vlaková doprava v mieste bola zastavená.

Vlak vezúci nešpecifikované produkty vyšiel z koľají pri stanici Kotluban severne od Volgogradu. Na mieste potom podľa ruských úradov vypukol požiar, keď začala horieť cisterna s naftou a vagón s drevom. Plamene sa okolo 3:40 miestneho času (2:40 SELČ) podarilo uhasiť.

Telegramový kanál Baza tvrdí, že po útoku dronu začali horieť dva vagóny s pohonnými hmotami a jedna cisterna explodovala. Vykoľajilo sa podľa neho celkovo deväť vagónov.

8:20 Bezpečnostné zložky zadržali hlavného personalistu ruského ministerstva obrany. O tom, že generálporučík Jurij Kuznecov skončil za mrežami, informovala v noci na utorok štátna agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje z orgánov činných v trestnom konaní.

Kuznecov Čítajte viac Začína sa čistka generálov? Po zosadení Šojguho zatkli šéfkádrováka ministerstva obrany

7:41 Rusom na ukrajinskom fronte fungujú kĺzavé bomby aj systémy elektromagnetického boja. Dá sa proti nim brániť? Pre Pravdu ich nasadenie vysvetlil vojenský analytik Gustav Gressel z Európskej rady pre zahraničné vzťahy. Expert päť rokov slúžil v rakúskych ozbrojených silách. „Zbrane z nového balíka americkej pomoci teraz umožnia Ukrajincom vydržať. Môžeme dať Kyjevu ďalšie vybavenie, ale nikdy mu nevrátime všetkých dobrých mužov, ktorých stratili vo fáze našej slabosti,“ pripomenul Gressel.

Furia, dron, Ukrajina Čítajte viac Západ nevyrába to, čo Kyjev potrebuje. Ukrajina takto nemusí prežiť, varuje analytik

7:32 Ukrajina v noci na utorok zničila všetkých 18 dronov, ktorými na ňu útočilo Rusko, uviedlo ukrajinské letectvo. Rusko zase informovalo o 25 raketách, ktoré jeho protivzdušná obrana zničila nad Belgorodskou oblasťou. Píše o tom agentúra Reuters.

Drony sa podľa ukrajinského letectva podarilo zničiť nad niekoľkými regiónmi, vrátane Kyjeva a frontových oblastí. Rusko podľa Ukrajiny zaútočilo tiež balistickou raketou. Či zasiahla svoj cieľ, nie je z vyjadrenia ukrajinského letectva zrejmé.

Útoky na prihraničnú Belgorodskú oblasť si podľa ruských úradov vyžiadali jednu zranenú ženu, ktorú zasiahol šrapnel do chrbtice. Poškodených bolo vyše 20 domov a na viacerých miestach je porušené elektrické vedenie.

Ukrajinské útoky na Belgorodskú oblasť podľa Reuters v uplynulých mesiacoch zosilneli. Cez víkend sa v Belgorode podľa tamojších úradov po útoku raketou zrútila viacpodlažná obytná budova, v ktorej zomrelo 19 ľudí.

7:22 Ukrajinský vrchný veliteľ a minister obrany diskutovali v pondelok s vysokými americkými vládnymi predstaviteľmi o vojenskej pomoci a situácii na fronte, oznámil hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskij.

Syrskij prostredníctvom sociálnej siete Telegram uviedol, že diskutoval spolu s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom, poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom, ministrom zahraničných vecí Lloydom Austinom a náčelníkom štábu vzdušných síl USA generál Charles Brown.

„Rozoberali sme situáciu na fronte a tiež pomoc, ktorú Ukrajina potrebuje na bojisku,“ uviedol Syrskij.

Na Ukrajinu postupne začala prúdiť vojenská pomoc z balíka v hodnote 61 miliárd amerických dolárov, ktorú minulý mesiac po prieťahoch schválil americký Kongres.

7:10 Nemecký kancelár Olaf Scholz miernil očakávania od mierovej konferencie o Ukrajine, ktorá sa bude konať v júni vo Švajčiarsku.

„Nikto by nemal mať prehnané očakávania, nejdeme tam dohadovať ukončenie vojny,“ vyhlásil Scholz v rozhovore s nemeckým spravodajským magazínom Stern.

„Prinajlepšom ide o začiatok procesu, ktorý môže viesť k priamym rokovaniam medzi Ukrajinou a Ruskom. Vo Švajčiarsku to bude o bezpečnosti atómových elektrární, vývoze obilnín, výmene väzňov a o nevyhnutnom zákaze použitia nukleárnych zbraní. Znovu opakujem, celé je to ešte len na začiatku,“ dodal Scholz.

Kancelár bol tiež frustrovaný odozvou európskych krajín na svoju výzvu zvýšiť objem dodávok zbraní na Ukrajinu. Objem dodávanej pomoci označil za stále nedostatočný.

„Je to depresívne, pretože Ukrajina urgentne potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany. Putin sa očividne snaží zničiť ukrajinskú infraštruktúru,“ do­dal.

Zároveň zo strany Ruska očakáva ďalšie pokusy o rozširovanie svojho vplyvu v Nemecku. Dôvodom sú nadchádzajúce voľby do európskeho parlamentu a nemeckého parlamentu, vyzval preto na zvýšenú ostražitosť.

„Spolkové ministerstvo zahraničných vecí nedávno dočasne odvolalo nemeckého veľvyslanca v Moskve – ako jasný signál Rusku,“ uviedol Scholz. Nemecko ho začiatkom tohto mesiaca odvolalo ako odpoveď na ruské kybernetické útoky podniknuté proti vládnej Sociálnodemokra­tickej strane Nemecka (SPD).

Zelenskyj Čítajte viac Prelamuje Zelenskyj ľady? Orbána pozval na mierový summit. Premiér reagoval

6:40 Vo Volgogradskej oblasti na juhu Ruska došlo k vykoľajeniu vlaku, informovali v utorok ruské tlačové agentúry. Za vinníka nehody označili zásah „neautorizova­ných osôb“.

„Zásah neautorizovaných osôb spôsobil v stanici Kotluban vo Volgogradskej oblasti vykoľajenie vagónov nákladného vlaku,“ uvádza AFP s odvolaním na tlačovú agentúru TASS.

Podľa predbežných informácií nebol nikto zranený, doprava je v stanici Kotluban pozastavená, dodáva Reuters s odvolaním na tlačovú agentúru RIA a ruského železničného dopravcu.

6:00 Spojené štáty v pondelok vyhlásili, že zmena vo vedení ruského ministerstva obrany nariadená šéfom Kremľa Vladimirom Putinom svedčí o jeho zúfalstve pokračovať v invázii na Ukrajinu, informuje agentúra AFP.

Putin v nedeľu krátko po novej ofenzíve ruskej armády a reinagurácii do prezidentského úradu odvolal dlhoročného ministra obrany Sergeja Šojgua a nahradil ho ekonómom a doterajším vicepremiérom Andrejom Belousovom.

Dôvodom tejto zmeny je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova to, že rezort obrany by mal byť absolútne otvorený inováciám, zavádzaniu pokrokových nápadov a vytváraniu podmienok pre ekonomickú konkurencieschop­nosť.

„Podľa nášho názoru je to ďalší dôkaz Putinovej zúfalej snahy pokračovať v agresívnej vojne proti Ukrajine, a to napriek tomu, že táto vojna výrazne vyčerpáva ruskú ekonomiku a spôsobuje veľké straty ruských vojakov, pričom niektoré odhady hovoria až o 315 000 obe­tiach,“ uviedol zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA Vedant Patel.

Vladimir Putin by podľa neho mohol túto nevyprovokovanú vojnu proti Ukrajine ukončiť kedykoľvek tým, že stiahne ruské sily z ukrajinského územia.

Sergej Šojgu / Valerij Gerasimov / Čítajte viac Splní Putin Prigožinov sen? Po Šojguovi môže padnúť aj Gerasimov

5:55 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok dorazil na neohlásenú návštevu Ukrajiny. V Kyjeve sa stretne okrem iného s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v snahe uistiť predstaviteľov krajiny o pokračujúcej americkej podpore krajiny čeliacej ruskej ofenzíve. Informovali o tom tlačové agentúry.

Blinken prišiel do Kyjeva deň po tom, ako Biely dom informoval, že Ukrajina dostala prvú časť americkej vojenskej pomoci z balíka 61 miliárd dolárov, ktorý Kongres po mesiacoch dohadov schválil koncom apríla.

Podľa jedného z činiteľov americkej diplomacie sprevádzajúcich ministra bude Blinken hovoriť o tom, ako by aktuálne a chystané dodávky amerických zbraní a munície mali vyzerať, aby ukrajinskej armáde pomohli v obrane pred ruskou ofenzívou a umožnili prevziať iniciatívu na bojisku. Šéf americkej diplomacie chce tiež „vyslať silný signál uistenia Ukrajincom, ktorí prežívajú zjavne veľmi ťažké chvíle“, citovala spomínaného činiteľa agentúra Reuters.

Ukrajina aj európske krajiny dlhodobo apelovali na USA, aby sa schvaľovaním spomínaného balíka neváhali. Požiadavky republikánov v Kongrese, ktorým odmietali demokrati vyjsť v ústrety, však rokovania nadlho zablokovali. Krátko po aprílovom schválení pomoci vláda prezidenta Joea Bidena oznámila, že Spojené štáty nakúpia pre Ukrajinu rakety do protivzdušných batérií, ďalšie druhy munície, drony či systémy na ich zneškodňovanie. Ukrajina by v týchto dňoch mala dostávať tiež strely dlhého doletu či delostreleckú muníciu.

Rusko po viac ako dvoch rokoch od začiatku invázie zosilňuje svoju ofenzívu najmä na východe krajiny, v posledných dňoch Ukrajinci s ťažkosťami odvracajú útoky v Charkovskej oblasti.

538 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine