Schválený pakt pozostáva z desiatich právnych predpisov, ktoré podporuje veľká väčšina členských štátov EÚ. Slovensko v súlade s avizovaným postojom hlasovalo pri dvoch predpisoch proti a pri ôsmich sa hlasovania zdržalo.
Podobnú pozíciu hlásili aj Maďarsko a Poľsko, ktoré podľa tlačovej agentúry DPA napokon hlasovali proti všetkým častiam balíka. S niektorými z nových predpisov nesúhlasili ani Rakúsko a Malta.
Nový pakt je výsledkom dlhých rokov búrlivých diskusií medzi členskými krajinami. Kritizovali ho najmä tie štáty, ktoré chcú znížiť imigráciu, na druhej strane mali k novému súboru celoúnijných predpisov výhrady aj aktivisti a organizácie, ktoré chcú utečencom uľahčiť príchod do EÚ.
Členské štáty budú mať dva roky na to, aby zaviedli nové predpisy do svojho vnútroštátneho práva.
Prelomová reforma
Belgické predsedníctvo v Rade EÚ v utorok vyhlásilo, že ministri členských krajín dosiahli „prelomovú reformu“ európskeho azylového a migračného systému.
Nový pakt o migrácii a azyle, ktorý v apríli prijal aj Európsky parlament, zavádza súbor pravidiel na lepšie riadenie legálnej migrácie, vytvára efektívne a jednotné postupy a má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty.
Belgická štátna tajomníčka pre azyl a migráciu Nicole de Moorová v správe pre médiá spresnila, že nové pravidlá zefektívnia európsky azylový systém a zvýšia solidaritu medzi členskými štátmi. „EÚ bude pokračovať v úzkej spolupráci s tretími krajinami pri riešení základných príčin nelegálnej migrácie. Len spoločne môžeme nájsť odpovede na globálnu migračnú výzvu,“ uviedla De Moorová.

Nariadenie o skríningu umožní vnútroštátnym orgánom zaviesť dohodnutý postup voči nelegálnym migrantom a azylantom na vonkajšej hranici a zabezpečí, aby sa identifikácia, kontroly bezpečnosti a zraniteľnosti a hodnotenie zdravotného stavu vykonávali jednotným spôsobom.
Aktualizovaná databáza Eurodac umožní zhromažďovať presnejšie údaje (aj biometrické) o migrantoch a osôb nelegálne prichádzajúcich do EÚ. Nariadenie o azylovom konaní zefektívňuje európske azylové konanie a v presne definovaných prípadoch zavádza povinné konanie na hraniciach. Nariadenie o návratoch sa zaoberá návratmi osôb, ktorých žiadosť v konaní na hraniciach je zamietnutá.
Nariadenie o riadení azylu a migrácie určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu, a po prvýkrát zavádza spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty.
Smernica o kvalifikácii a podmienkach prijímania stanovuje jednotné pravidlá pre kritériá udeľovania medzinárodnej ochrany a normy pre prijímanie žiadateľov o azyl. Malo by to tiež pomôcť znížiť sekundárne pohyby medzi členskými štátmi.
Povinný hraničný postup
Hlavnou novinkou schválenej reformy je povinný hraničný postup. Ten sa bude vzťahovať na určité kategórie žiadateľov o azyl (napríklad z krajín s nízkou mierou uznania práva na azyl). Cieľom postupu na vonkajších hraniciach EÚ je rýchlo posúdiť, či ide o neopodstatnené alebo neprípustné žiadosti. Osoby v azylovom hraničnom konaní nemajú oprávnenie na vstup na územie Únie.
Nové pravidlá objasňujú, ktorý členský štát bude zodpovedný za žiadosť o azyl (v prípadoch, keď má osoba rodinného príslušníka v krajine EÚ alebo keď žiadosť o azyl nie je podaná v krajine prvého vstupu do EÚ).
Dôležitým aspektom reformy migračného systému je zavedenie mechanizmu solidarity na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia zodpovednosti. Príspevky členských štátov môžu pozostávať z relokácií, finančných príspevkov alebo (po dohode s prijímajúcim členským štátom) z alternatívnych opatrení solidarity (poskytovanie pohraničnej stráže, pomoc pri rozmiestňovaní prijímacích stredísk).
