Schválený pakt pozostáva z desiatich právnych predpisov, ktoré podporuje veľká väčšina členských štátov EÚ. Slovensko v súlade s avizovaným postojom hlasovalo pri dvoch predpisoch proti a pri ôsmich sa hlasovania zdržalo.
Podobnú pozíciu hlásili aj Maďarsko a Poľsko, ktoré podľa tlačovej agentúry DPA napokon hlasovali proti všetkým častiam balíka. S niektorými z nových predpisov nesúhlasili ani Rakúsko a Malta.
Nový pakt je výsledkom dlhých rokov búrlivých diskusií medzi členskými krajinami. Kritizovali ho najmä tie štáty, ktoré chcú znížiť imigráciu, na druhej strane mali k novému súboru celoúnijných predpisov výhrady aj aktivisti a organizácie, ktoré chcú utečencom uľahčiť príchod do EÚ.
Členské štáty budú mať dva roky na to, aby zaviedli nové predpisy do svojho vnútroštátneho práva.
Prelomová reforma
Belgické predsedníctvo v Rade EÚ v utorok vyhlásilo, že ministri členských krajín dosiahli „prelomovú reformu“ európskeho azylového a migračného systému.
Nový pakt o migrácii a azyle, ktorý v apríli prijal aj Európsky parlament, zavádza súbor pravidiel na lepšie riadenie legálnej migrácie, vytvára efektívne a jednotné postupy a má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty.
Belgická štátna tajomníčka pre azyl a migráciu Nicole de Moorová v správe pre médiá spresnila, že nové pravidlá zefektívnia európsky azylový systém a zvýšia solidaritu medzi členskými štátmi. „EÚ bude pokračovať v úzkej spolupráci s tretími krajinami pri riešení základných príčin nelegálnej migrácie. Len spoločne môžeme nájsť odpovede na globálnu migračnú výzvu,“ uviedla De Moorová.
Čítajte viac Prijme Slovensko utečencov? Kto migračný pakt nedodrží, môže čeliť pokutám, no Ficova vláda je protiNariadenie o skríningu umožní vnútroštátnym orgánom zaviesť dohodnutý postup voči nelegálnym migrantom a azylantom na vonkajšej hranici a zabezpečí, aby sa identifikácia, kontroly bezpečnosti a zraniteľnosti a hodnotenie zdravotného stavu vykonávali jednotným spôsobom.
Aktualizovaná databáza Eurodac umožní zhromažďovať presnejšie údaje (aj biometrické) o migrantoch a osôb nelegálne prichádzajúcich do EÚ. Nariadenie o azylovom konaní zefektívňuje európske azylové konanie a v presne definovaných prípadoch zavádza povinné konanie na hraniciach. Nariadenie o návratoch sa zaoberá návratmi osôb, ktorých žiadosť v konaní na hraniciach je zamietnutá.
Nariadenie o riadení azylu a migrácie určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu, a po prvýkrát zavádza spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty.
Smernica o kvalifikácii a podmienkach prijímania stanovuje jednotné pravidlá pre kritériá udeľovania medzinárodnej ochrany a normy pre prijímanie žiadateľov o azyl. Malo by to tiež pomôcť znížiť sekundárne pohyby medzi členskými štátmi.
Povinný hraničný postup
Hlavnou novinkou schválenej reformy je povinný hraničný postup. Ten sa bude vzťahovať na určité kategórie žiadateľov o azyl (napríklad z krajín s nízkou mierou uznania práva na azyl). Cieľom postupu na vonkajších hraniciach EÚ je rýchlo posúdiť, či ide o neopodstatnené alebo neprípustné žiadosti. Osoby v azylovom hraničnom konaní nemajú oprávnenie na vstup na územie Únie.
Nové pravidlá objasňujú, ktorý členský štát bude zodpovedný za žiadosť o azyl (v prípadoch, keď má osoba rodinného príslušníka v krajine EÚ alebo keď žiadosť o azyl nie je podaná v krajine prvého vstupu do EÚ).
Dôležitým aspektom reformy migračného systému je zavedenie mechanizmu solidarity na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia zodpovednosti. Príspevky členských štátov môžu pozostávať z relokácií, finančných príspevkov alebo (po dohode s prijímajúcim členským štátom) z alternatívnych opatrení solidarity (poskytovanie pohraničnej stráže, pomoc pri rozmiestňovaní prijímacích stredísk).
Čítajte viac Slovensko odmieta nový migračný pakt, nepovažuje ho za udržateľné riešenie