Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 812 dní
- Ukrajinská protivzdušná obrana už proti ruským raketám nestíha
- Arktické terminály a ľadoborce naložené plynom. Európa sa chystá udrieť na Rusko tak, ako to ešte neurobila
- Ukrajina presúva jednotky do nových pozícií v Charkovskej oblasti
- Ropný sklad v Rostovskej oblasti bol pod útokom dronov, ozvalo sa niekoľko explózií
- Zelenskyj, kvôli zlej situácii na fronte, ruší všetky zahraničné cesty
- Rusko tvrdí, že dobylo dedinu Robotyne
Čítajte viac 811. deň: Prerazili sme obranné línie Ukrajincov, hlási Rusko. Kyjev oznámil ústup z obce Lukianci
22:20 Účasť na júnovej konferencii vo Švajčiarsku, ktorá má pripraviť pôdu na mierové rokovania o Ukrajine, doteraz potvrdili delegácie z vyše 50 krajín. Počas návštevy Nemecka to v stredu uviedla švajčiarska prezidentka Viola Amherdová, informovali agentúry Reuters a DPA.
Amherdová na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom po skončení rokovaní v Berlíne povedala, že jej vláda sa usiluje o širokú účasť na konferencii, na ktorú pozvala zástupcov zo 160 krajín, tú však zatiaľ nepotvrdila Čína. Vyslanie delegácií naopak potvrdili krajiny Južnej Ameriky, Afriky a Blízkeho východu. Rusko pozvané nebolo.
Zhruba polovica krajín, ktoré avizovali účasť, je mimoeurópska. Zoznam účastníkov sa pravdepodobne bude do poslednej chvíle meniť, konštatovala Amherdová s tým, že Švajčiarsko sa snaží pritiahnuť na summit viac krajín z takzvaného globálneho juhu.
Dvojdňová medzinárodná konferencia sa uskutoční na žiadosť Ukrajiny v stredisku Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera v dňoch 15. a 16. júna. Pre úspešnosť konferencie sa podľa agentúry DPA považuje za kľúčové, aby na nej boli nielen západní spojenci Ukrajiny, ale aj vplyvné štáty, ktoré udržujú úzke vzťahy s Ruskom — predovšetkým Čína, ako najdôležitejší spojenec Moskvy, ale aj krajiny skupiny G20 India, Brazília a Juhoafrická republika.
Účastníci konferencie by mali rokovať o pláne, ktorý v uplynulých mesiacoch vypracovali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.
Rusko konferenciu označilo za zbytočnú. Podľa Moskvy je totiž vzhľadom na jej neúčasť odsúdená na neúspech.
21:31 Veľvyslanci 27 členských štátov EÚ sa v stredu dohodli na zaradení štyroch ruských propagandistických médií na sankčný zoznam. Na sociálnej sieti X to uviedla podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka EÚ pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová, uviedli agentúry Reuters a DPA.
Na sankčný zoznam boli podľa Jourovej pridané propagandistické médiá napojené na Kremeľ, a to mediálna platforma Hlas Európy, tlačová agentúra RIA Novosti, ako aj denníky Izvestija a Rossijskaja Gazeta.
Komisárka dodala, že zakázané tiež bude financovanie médií v EÚ, mimovládnych organizácií a politických strán z ruských zdrojov.
Obe opatrenia sú podľa dokumentu, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters, súčasťou plánovaného 14. balíka sankcií voči Rusku pripravovaného za jeho vpád na Ukrajinu vo februári 2022. EÚ už predtým uvalila sankcie na ruské štátne médiá RT a Sputnik.
EÚ bezprostredne nešpecifikovala, aké opatrenia sa budú vzťahovať na nové médiá pridané na sankčný zoznam. V predchádzajúcich prípadoch prišli o svoje vysielacie práva v EÚ.
O rozšírení sankčného zoznamu sa musí ešte oficiálne rozhodnúť v takzvanom písomnom konaní, ktoré sa očakáva to do konca týždňa.
Proruská internetová platforma Hlas Európy sa v posledných týždňoch dostala do povedomia verejnosti po tom, ako ju Česká republika na základe vyšetrovania tajných služieb zaradila na svoj národný sankčný zoznam.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu varovala EÚ, že v prípade zavedenia sankcií voči ďalším ruským médiám západní novinári v Rusku pocítia „rýchlu, tvrdú a bolestivú reakciu“ ruského štátu.
18:42 Ruský prezident Vladimir Putin predstavil veliteľom vojenských okruhov nového ministra obrany Andreja Belousova. Podľa serveru BBC News to bolo prvýkrát od začiatku vojny na Ukrajine, čo Putin ukázal všetkých veliteľov okruhov. Zo zoznamu účastníkov vyplýva, že generálplukovník Alexander Lapin, predtým kritizovaný za zlyhanie na Ukrajine, sa nanovo stal veliteľom Leningradského vojenského okruhu, upozornil server Meduza.
Stretnutia v Kremli sa zúčastnil tiež predchodca Belousova na čele ministerstva obrany Sergej Šojgu, ktorý je teraz tajomníkom bezpečnostnej rady, náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov, veliteľ výsadkových vojsk Michail Teplinskij, veliteľ vojsk Leningradského vojenského okruhu Lapin, Moskovského vojenského okruhu Sergej Kuzovlev, Centrálneho vojenského okruhu Andrej Mordvičev a generáli Gennadij Anaškin a Alexander Sančik, ktorí sú poverení velením Južného a Východného vojenského okruhu.
Moskovský a Leningradský vojenský okruh boli opätovne vytvorené po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu predvlani vo februári. Generáli, ktorí okruhom velia, sa často menia. Napríklad generál Lapin predtým velil Centrálnemu vojenskému okruhu, ale neskôr o túto funkciu prišiel. Stretnutia s Putinom sa teraz zúčastnil ako veliteľ Leningradského vojenského okruhu, poznamenala BBC.
Lapin na začiatku invázie velil zoskupeniu síl s názvom Stred, ktoré sa sprvu priblížilo až ku Kyjevu, ale po ústupe bolo nasadené na Donbase na východe Ukrajiny. V októbri 2022 Lapina verejne kritizoval vládcu Čečenska Ramzan Kadyrov, ktorý ho označil za neschopného, a tvrdil, že generál má protekciu v generálnom štábe, ktorý kryje jeho zlyhanie. Tiež tvrdil, že generál sa nevyskytoval v blízkosti mesta Lysyčansk, za ktorého dobytie – čo bolo v júli 2022 – bol vyznamenaný titulom Hrdinu Ruska. O pár týždňov neskôr Kadyrov generála obvinil, že zavinil prelom ukrajinských síl do ruských pozícií na jednom úseku frontu na Donbase. O dva dni neskôr Lapina odvolali z velenia uskupení Stred, pripomenula Meduza.
18:18 Fínsko chce mať možnosť povolať na hranicu s Ruskom príslušníkov armádnych záloh. Počíta s tým návrh zákona, ktorý pripravila ministerstva obrany a vnútra. Povolanie rezervistov má predstavovať rýchlu reakciu na možné krízy na hranici, napísal dnes web stanice Yle. Fínsko vlani uzavrelo svoju hranicu s Ruskom pre rastúci počet žiadateľov o azyl, ktorí sa snažili do Fínska z východu dostať. Fínske úrady to považujú za umelo vyvolaný migračný prúd a hybridnú hrozbu.
Ak bude zmena zákona schválená, umožní povolať na hranicu s Ruskom zhruba jedno percento príslušníkov armádnych záloh, ktorých je približne 900-tisíc.
„Chceme zaručiť, že Fínsko bude mať dostatok ľudí na dohľad a správu hranice (s Ruskom) nezávisle od toho, aká vážna bude situácia,“ uviedol minister obrany Antti Häkkänen. Ten spomenul napríklad situáciu, keď sú migračné prúdy využité na destabilizáciu Fínska.
Zákon má tiež umožniť rýchlejšie povolávanie rezervistov, ktorí by potom pomáhali pohraničnej stráži, ktorá má zhruba 2500 príslušníkov. Podľa Häkkänena je teraz cieľom, aby parlament schválil legislatívny text čo najrýchlejšie.
Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy
18:08 Česko od júna spustí pilotný projekt asistovaných dobrovoľných návratov na Ukrajinu. Po schválení vládou o tom v stredu informovalo české ministerstvo vnútra, ktoré zdôraznilo, že projekt nesúvisí s brannou povinnosťou Ukrajincov.
Program je určený pre osoby s priznanou dočasnou ochranou aj pre žiadateľov či osoby s už udelenou medzinárodnou ochranou. „Chceme ponúknuť pomoc tým, ktorí si napríklad zo zdravotných či rodinných dôvodov želajú vrátiť sa domov. Táto pomoc bude spočívať predovšetkým v nákupe cestovných lístkov a v niektorých obzvlášť závažných prípadoch napríklad v zaistení sanitného vozidla,“ uviedol minister vnútra Vít Rakušan. Tieto návraty podľa neho nemajú žiadnu súvislosť s brannou povinnosťou Ukrajincov.
Celková kapacita pilotného programu je 430 osôb. Pre 400 z nich rezort zaistí autobusový lístok z miesta pobytu do najbližšieho miesta pobytu na Ukrajine. Pre zvyšných 30 v komplikovanom zdravotnom stave počíta s individuálnou asistenciou. Projekt je naplánovaný na šesť mesiacov.
17:38 Jedenásť ukrajinských civilistov utrpelo zranenia pri stredajšom ruskom leteckom útoku na Cherson. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu gubernátora oblasti Olesandra Prokudina. Pri útoku utrpeli zranenia napríklad 15-ročný chlapec a jeho 53-ročný otec. Chlapcovho otca hospitalizovali so zraneniami spôsobenými črepinami. Ruský úder poškodil niekoľko obytných budov a vzdelávaciu inštitúciu, dodal Prokudin.
Ukrajinská armáda oslobodila mesto Cherson a iné obce na západnom brehu rieky Dnipro na jeseň roku 2022. Rusi odvtedy toto oslobodené územie pravidelne ostreľujú.
16:50 Ukrajinské sily odrazili ruské útoky na Vovčansk v Charkovskej oblasti a „čiastočne vytlačili nepriateľské sily z mesta“. Uviedol to v stredu ukrajinský generálny štáb, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Ukrajinské ministerstvo obrany predtým v stredu uviedlo, že menšie ruské pechotné jednotky vstúpili do severnej časti Vovčanska a pokúšajú sa tam zaujať pozície. „Obranné operácie pokračujú na severnom a severozápadnom predmestí,“ uviedol generálny štáb vo svojej správe.
Nové ofenzívne akcie na severe Charkovskej oblasti Rusko odštartovalo 10. mája smerom na obec Lypci a mestečko Vovčansk.
16:45 Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Věra Jourová očakáva, že sa dezinformačná kampaň zo strany Ruska bude pred európskymi voľbami ešte zhoršovať. Jourová myslí, že Putinovo Rusko potrebuje dostať do Európskeho parlamentu (EP) čo najviac nových členov, ktorí budú brzdiť podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie. Uviedla to v rozhovore s ČTK.
Jourová dnes predstavila svojim kolegom z EK správu o tom, ako dezinformácie ovplyvňujú fungovanie únijnej spoločnosti. „Vyhodnotili sme to ako bezpečnostné riziko,“ uviedla k tomu česká eurokomisárka.
„Tu sa nebavíme o nejakých nepríjemných názoroch či kritike alebo o niečom, čo sa nám zdá nepekné, ale čo je kryté slobodou slova. Bavíme sa o dezinformačných kampaniach, ktoré majú za cieľ zneužiť citlivé veci a znižovať dôveru ľudí v demokraciu a demokratické inštitúcie,“ dodala. Za dezinformáciami stojí podľa nej z veľkej časti „náš hlavný nepriateľ Rusko“. Moskva je podľa nej nielen vo vojne s Ukrajinou, ale aj v informačnej vojne „s nami so všetkými“.
Čítajte aj Rutte: Vyšetrovanie ruskej propagandistickej siete je veľmi znepokojujúce. Uviazli v nej zrejme aj europoslanci
15:54 Rusko v stredu vystríhalo Európsku úniu, že ak zavedie obmedzenia namierené proti ruským médiám, tak reakciu Moskvy pocítia západní novinári v Rusku.
Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla, že Európska únia uvalí sankcie na proruskú mediálnu platformu Voice of Europe, na ruské denníky Rossijskaja Gazeta a Izvestija a ruskú agentúru RIA Novosti, informovala začiatkom mája agentúra Bloomberg.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová však varovala, že v takom prípade by západní dopisovatelia v Moskve pocítili „odvetné opatrenia“ Ruska.
„Predtým cítili našu priazeň, no teraz pocítia reakciu… Budeme reagovať bleskovo rýchlo a veľmi bolestným spôsobom pre západniarov,“ uviedla hovorkyňa.
15:18 Ukrajinské mesto Charkiv v súčasnosti neplánuje evakuáciu napriek novej ruskej ofenzíve v regióne. Povedal to v stredu starosta mesta Ihor Terechov, informuje web Kyiv Independent.
V Charkovskej oblasti doteraz Ukrajinci podľa regionálnych úradov evakuovali takmer 8-tisíc civilistov, hlavne z lokalít v blízkosti frontovej línie. Terechov pre ukrajinskú národnú televíziu povedal, že približne 6-tisíc z nich prišlo práve do Charkova a strechu nad hlavou im poskytli v ubytovniach. Starosta dodal, že v Charkove je dostatok zásob pre prichádzajúcich ľudí, ale situácia v oblasti dodávok elektriny je ťažká po ruských úderoch na energetickú infraštruktúru.
15:05 Ruský prezident Vladimir Putin privítal v stredu postup svojich jednotiek „na všetkých frontoch“ na bojisku na Ukrajine.
Putin ocenil ruských vojakov za ich postup len niekoľko dní po tom, čo Moskva spustila novú rozsiahlu pozemnú ofenzívu v ukrajinskej Charkovskej oblasti.
„Naši vojaci každodenne zlepšujú svoje pozície vo všetkých smeroch,“ povedal Putin ruským vojenským veliteľom vrátane nového ministra obrany Andreja Belousova na schôdzke, ktorú odvysielala ruská televízia.
Ruský prezident zároveň uviedol, že celkové výdavky Ruska na obranu a bezpečnosť v roku 2024 zrejme mierne presiahnu 8,7 percenta hrubého domáceho produktu. Upozornil pritom, že tieto peniaze treba použiť opatrne a efektívne.
Čítajte aj Putin odvolal ministra obrany Sergeja Šojgu a za trest ho povýšil. Bude jeho pravou rukou pre biznis
15:02 Päť mužov a jednu ženu na Ukrajine zatkli pre spoluprácu s ruskými silami pri navádzaní raketového útoku na obytný dom v meste Pokrovsk v Doneckej oblasti. Uviedla to v stredu na komunikačnej platforme Telegram Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Moskva útok podnikla v auguste minulého roka a zahynulo pri ňom desať ľudí a viac ako 80 utrpelo zranenia. Medzi obeťami boli aj záchranári, ktorí prišli na miesto úderu prvej rakety, pričom o 40 minút neskôr ich zasiahla ďalšia.
SBU uviedla, že šestica zatknutých pomáhala aj pri navádzaní ruských útokov na ukrajinské sily pri meste Avdijivka. Všetkých podozrivých podľa SBU Rusi naverbovali prostredníctvom telegramových kanálov, na ktorých zverejňovali protiukrajinský obsah. SBU uviedla, že hoci konali samostatne, ich činnosť koordinoval jeden z pracovníkov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby. Všetkých šiestich obvinili z vlastizrady a hrozí im doživotný trest odňatia slobody.
14:25 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu v Kyjeve oznámil ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške dvoch miliárd dolárov (1,9 miliardy eur). Zároveň vyhlásil, že Ukrajina sa má sama rozhodnúť, či použije americké zbrane na ruskom území. TASR sa odvoláva na agentúry AFP a Reuters.
Spojené štáty urýchlene posielajú na Ukrajinu muníciu, obrnené vozidlá, rakety a protivzdušnú obranu, aby zabezpečili ich rýchle dodanie na frontovú líniu, vyhlásil Blinken na tlačovej konferencii s ukrajinským rezortným partnerom Dmytrom Kulebom. Zdôraznil, že sa zameriavajú na poslanie raketových systémov Patriot a iných foriem kritickej protivzdušnej obrany.
Blinken sa vyjadril aj k požiadavke Kyjeva, aby ukrajinské jednotky mohli používať americké zbrane na útoky na ruskom území. Uviedol, že USA tento krok nepodporujú, ale Ukrajina musí urobiť rozhodnutie sama.
Šéf americkej diplomacie taktiež informoval, že k podpísaniu bilaterálnej bezpečnostnej dohody USA s Ukrajinou by mohlo dôjsť v nasledujúcich týždňoch.
Foto: SITA/AP, Brendan Smialowski
14:03 Nie je pravda, že Rusko chcelo na jar 2022 na rokovaniach v Bielorusku a Turecku uzavrieť s Ukrajinou mier, chcelo kapituláciu Kyjeva. V rozhovore pre portál Polska Times to povedal bývalý tajomník poľského prezidenta Andrzeja Dudu Jakub Kumoch, ktorý sprevádzal ukrajinskú delegáciu na rokovaniach s Rusmi. Kapitulačný akt bol podľa neho očividne v Moskve pripravený ešte pred útokom na Ukrajinu.
Myšlienka na mierové rokovania prišla zo strany bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, čiže zo strany Rusov, uviedol Kumoch, ktorý mal na žiadosť ukrajinskej strany na starosti prepravu Ukrajincov na vyjednávania. Moskva podľa neho však vyjednávať nechcela a pravdepodobne mala v úmysle len odovzdať Ukrajincom podmienky kapitulácie. Zároveň Rusi počas rozhovorov zrejme sondovali, v akej nálade sú Ukrajinci. Stretnutie v Bielorusku bolo na úplnom začiatku vojny 28. februára 2022, pričom po nočných pokusoch Rusov o útok na veľké mesta boli ruské tanky zničené.
Začiatkom marca 2022 Poľsko dostalo od Ukrajiny žiadosť o prepravu delegácie do Turecka, zhruba v polovici marca Ukrajinci povedali, že dostali návrh mierovej dohody, povedal Kumoch, ktorý je dnes poľským veľvyslancom v Číne. Dokument bol podľa neho očividne pripravený pred ruskou inváziou. Okrem iného žiadal uznanie ruskej anexie Krymu, takzvanú nezávislosť východných oblastí Ukrajiny, obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády, zákaz vstupu do NATO, trvalú neutralitu, celý zoznam zákonov, ktoré má Ukrajina zmeniť, vrátane ústavy.
„Uznajte Krym, uznajte Donbas, zredukujte armádu, zaveďte ruštinu, možno už na vás nezaútočíme," zhrnul Kumoch ruské podmienky. Ide o úplne iné veci, ako sa nedávno objavili v časopise Foreign Affairs, dodal. „Som veľvyslancom v Číne a viem, čo tu hovorí ruská diplomacia. A hovorí: ‛Naozaj chceme mier, v roku 2022 sme boli krôčik od jeho uzavretia, no potom Zelenskyj pod vplyvom Západu zmenil názor a od takmer uzavretej dohody odstúpil’," povedal Kumoch. Na otázku, či to znamená, že rusko-ukrajinské rozhovory sú nemožné, odpovedal: „Myslím si, že odpoveď je jednoduchá: kľúče k mieru nie sú v Kyjive, ale v Moskve”.
Čítajte aj Média zverejnili návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva si neželala jej zverejnenie
13:58 Skupina ukrajinských poslancov je údajne tento týždeň vo Washingtone, aby spravila nové pokusy prinútiť administratívu prezidenta USA Joea Bidena zrušiť zákaz používania zbraní vyrobených v USA na údery na ruské územie. Referuje o tom web Politico.
Neschopnosť Ukrajiny zasiahnuť ruské územie jej zabránila zaútočiť na ruské pozície počas prípravy Rusov na ofenzívu do Charkovskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia preto chcú presvedčiť Kongres v tejto otázke, aby Kyjev mohol podnikať útoky na ruské vojenské sklady nachádzajúce sa v samotnom Rusku.
Ukrajina niekoľko týždňov sledovala, ako sa Rusi zhromažďujú pri hraniciach, zatiaľ čo jej sily neboli schopné použiť zbrane dodané USA na začatie preventívneho útoku pre politiku Washingtonu. Bidenova administratíva si dala podmienku, aby Ukrajina dostala zbrane s dlhým doletom, ktoré nemôžu byť použité na zasiahnutie cieľov na ruskom území.
Dvaja americkí predstavitelia, ktorí boli požiadaní o vyjadrenie k situácii, potvrdili, že politika Bidenovej administratívy sa nezmenila. „Pomoc je na obranu a nie na útočné operácie na ruskom území,“ povedal jeden z nich.
13:52 Najmenej 16 občanov Srí Lanky zahynulo v bojoch na Ukrajine, ktoré začalo Rusko pred viac ako dvoma rokmi vpádom do susednej krajiny. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na srílanské ministerstvo obrany. Ministerstvo uviedlo, že k bojom na Ukrajine bolo naverbovaných najmenej 288 vyslúžilých srílanských vojakov. Podľa skorších správ väčšinu z nich najala ruská armáda.
Srílanské ministerstvo obrany minulý týždeň zriadilo špeciálnu jednotku, ktorá má zhromažďovať informácie o Srílančanoch, ktorí odcestovali do Ruska a na Ukrajinu.
„Je to citlivá téma. Priatelíme sa s Ruskom aj s Ukrajinou a obe tieto krajiny sú pre nás dôležité. Rokujeme preto s ukrajinským a ruským ministerstvom zahraničia s cieľom nájsť občanov Srí Lanky v týchto dvoch krajinách a zabezpečiť ich bezpečný návrat do vlasti,“ uviedol námestník ministra obrany Pramitha Tennakún.
Srílanské ministerstvo obrany nespresnilo, ktorá strana konfliktu SríLančanov najala. Poslanec Gamini Vneboda v srílanskom parlamente ale tento týždeň vyhlásil, že väčšina bola naverbovaná ruskou armádou a oklamaná prísľubom vysokého zárobku a falošnými uisteniami, že nebudú vyslaní do bojových misií.
Čítajte aj Moskva láka Kubáncov do vojny na Ukrajine. Ich životnosť sa ráta len na dni
13:41 Ruské ministerstvo obrany hlási dobytie dediny Robotyne v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti, ktorú Ukrajinci oslobodili od ruskej okupácie vlani v lete. Invázne vojská sa ďalej podľa vyhlásenia Moskvy zmocnili obcí Lukjanci a Hlyboke v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Podobné tvrdenia strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť. Kyjev sa k vyhláseniu Ruska nevyjadril. Hovorca ukrajinskej armády ráno uviedol, že sa ukrajinskí vojaci stiahli na výhodnejšie pozície pri obciach Vovčansk a Lukjanci, aby zabránili svojim stratám.
„Jednotky zoskupenia vojsk Dnepr úplne oslobodili obec Robotyne v Záporožskej oblasti,“ uviedlo podľa štátnej agentúry TASS ruské ministerstvo obrany, ktoré používa termín „oslobodenie“ pre dobytie a okupáciu ukrajinských území. Podobne sa Moskva vyjadrila ohľadom obcí Lukjanci a Hlyboke, ktoré ležia v Charkovskej oblasti pri hraniciach s Ruskom, a sú od seba vzdialené niekoľko kilometrov.
Moskva sa nezmieňuje o situácii v meste Vovčansk, ktoré sa tiež nachádza pri hraniciach s Ruskom a bojuje sa oň, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Náčelník polície vo Vovčansku Oleksij Charkivskyj dnes zverejnil na facebooku video, kde povedal, že Rusi obsadzujú pozície priamo v uliciach mesta a intenzívne sa tam bojuje. „Situácia je extrémne ťažká,“ vyhlásil policajný šéf.
13:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odkladá všetky zahraničné návštevy, oznámil dnes bez ďalších podrobností hovorca hlavy štátu Serhij Nykyforov. Stanica CNN Portugal dopoludnia uviedla, že Zelenskyj kvôli zložitej situácii na frontovej línii zrušil cestu do Španielska a Portugalska plánovanú na tento týždeň. Ruské invázne vojská minulý týždeň obnovili pozemnú ofenzívu na severe Charkovskej oblasti a otvorili tým nový front.
„Volodymyr Zelenskyj dal pokyn odložiť všetky medzinárodné akcie s jeho účasťou, naplánované na nadchádzajúce dni, a vypracovať nové termíny. Ďakujeme našim partnerom za pochopenie,“ napísal Nykyforov na konci facebookového príspevku, kde spomína situáciu v Charkovskej oblasti a informuje o vyslaní vojenských posíl do regiónu.
Diplomati naznačili, že zložitá situácia na viacerých frontových líniách – hlavne v Charkovskej oblasti – neumožňuje hlave štátu cestu do zahraničia, napísal predtým web RBK-Ukrajina, ktorý sa odvolával na zistenia CNN Portugal ohľadom odloženia Zelenského cesty na Pyrenejský polostrov. Jej zrušenie medzitým podľa agentúry Reuters potvrdil hovorca portugalskej vlády a španielske vládne zdroje.
13:00 Zástupcovia členských krajín EÚ sa dnes v Bruseli zhodli na uvalení sankcií proti štyrom mediálnym subjektom, ktoré podľa únie šíria ruskú propagandu. Ide tiež o platformu Voice of Europe, ktorú zaradila na národný sankčný zoznam už koncom marca aj česká vláda. Sankcie sa dotknú aj mediálnej platformy RIA Novosti, a portálov Izvestija a Rossiskaja Gazeta.
Dnešnú dohodu ešte musí krajina formálne potvrdiť. Zatiaľ nie je jasné, či k tomu dôjde len písomne, alebo na najbližšom rokovaní úniových ministrov zahraničia na konci mája.
Čítajte aj Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným
12:27 Ruské úrady v stredu vzhľadom na ukrajinský dronový útok dočasne uzavreli dve letiská v Tatársku vrátane veľkého letiska pri meste Kazaň vzdialenom asi 1000 kilometrov od Ukrajiny.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nad Tatárskom zostrelilo ukrajinský dron. Nepriblížilo však, aký bol cieľ útoku.
Úrady v Tatársku približne v čase útoku dočasne zatvorili dve letiská. „Aby sme zaistili bezpečnosť civilných lietadiel, boli zavedené dočasné obmedzenia v prevádzke dvoch letísk v Tatársku – v Kazani a Nižnekamsku,“ uviedol ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija).
Čítajte aj VIDEO: Drony devastovali priemyselnú zónu v Rusku, 1200 kilometrov od ukrajinských hraníc
12:23 Vojenská kampaň Moskvy sa mstí na ukrajinských civilistoch a jej cieľom je urobiť veľké časti Ukrajiny neobývateľnými, vyhlásil poľský veľvyslanec pri OSN Krzysztof Szczerski.
Diplomat počas utorkovej rozpravy Bezpečnostnej rady OSN o humanitárnej situácii na Ukrajine varoval pred účelovosťou systematického útočenia Ruska na civilistov na Ukrajine. Podľa jeho slov to je výsledok premyslenej politiky Kremľa.
Szczerski v prejave zdôraznil, že Moskva si je vedomá vysokej ceny za ľudské životy, ktorú ruská armáda platí za všetky územné zisky na ukrajinskom fronte. Rusko sa preto chce pomstiť na tamojšom civilnom obyvateľstve, dodal.
Szczerski uviedol, že Rusko sa snaží zničiť ukrajinské hospodárstvo a spoločnosť tým, že rozsiahle oblasti Ukrajiny robí neobývateľnými, a to aj prostredníctvom rozsiahleho zamínovania.
Povedal tiež, že Rusko kombinuje túto politiku s represiami vo vnútri svojej vlastnej krajiny a prenasledovaním Ukrajincov na okupovaných územiach, čím odsudzuje budúce generácie Rusov na zaplatenie ceny za túto vojnu.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
12:19 Vojenská podpora Ukrajiny nevylučuje hľadanie riešenia, ako konflikt s Ruskom ukončiť, naopak, malo by to prebiehať súčasne. Český prezident Petr Pavel v stredu vysvetlil svoje slová z rozhovoru pre Sky News, kde hovoril o nutnosti ukončiť vojnu a začať rokovania. Niektoré médiá a politici to interpretovali ako zmenu jeho názoru, informuje spravodajkyňa TASR.
„Dlhodobo zdôrazňujem potrebu podporovať Ukrajinu všetkými prostriedkami v súlade s medzinárodným právom. Súčasťou tejto podpory je aj navýšenie dodávok munície a vojenského vybavenia na Ukrajinu,“ napísal na sociálnej sieti X Pavel s tým, že ukončenie konfliktu má v rukách Rusko. Podotkol, že o to však nemá záujem, kým vidí nádej na naplnenie svojich cieľov, teda ovládnuť Ukrajinu.
„Vojenská podpora Ukrajiny však nevylučuje hľadanie riešení, ako konflikt ukončiť. Naopak, to musí prebiehať súčasne, aby aj Rusko pochopilo, že vojenské riešenie neexistuje,“ pokračoval vo vysvetlení český prezident. Zároveň musí podľa neho platiť, že s akýmkoľvek budúcim mierovým usporiadaním musí súhlasiť Ukrajina. Dodal, že aj preto prijal pozvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na júnovú konferenciu o mieri na Ukrajine.
11:45 V Nemecku sú zmrazené ruské aktíva v celkovej výške 3,95 miliardy eur. S odvolaním sa na list nemeckého ministerstva financií z 10. mája o tom dnes informuje agentúra Reuters. V sume sú zahrnuté zahraničné aktíva ruskej centrálnej banky aj aktíva jednotlivcov a spoločností, na ktoré sa vzťahujú sankcie prijaté po ruskom útoku na Ukrajinu.
Ministerstvo v liste poslancovi vládnych slobodných demokratov (FDP) Markusi Herbrandovi uviedlo, že suma v čase podlieha výkyvom. V marci minulého roku Berlín celkovú výšku zmrazených ruských aktív vyčíslil na 5,25 miliardy eur. Dôvody poklesu sumy z listu nie sú zrejmé.
Európska únia chce, aby bolo 90 percent výnosov zo zmrazených ruských aktív použitých na nákup zbraní pre Ukrajinu. Návrh podporuje napríklad aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Celkový finančný príspevok pre Ukrajinu zo zmrazených ruských aktív by tento rok mohol byť podľa odhadov až 4,5 miliardy eur.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena uvažuje dokonca o tom, že by zmrazené ruské aktíva rovno skonfiškovali. Pre podobný krok sú aj niektorí členovia britskej vlády.
Čítajte aj Rusko varuje Európu: Príde tvrdá odpoveď, ak zhabete náš majetok
10:45 Hrob zakladateľa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina na cintoríne v Petrohrade zaliali betónom. Špekuluje sa, že na mieste sa môže objaviť pamätník či dokonca pomník. Informuje agentúra Nexta.
Podľa ruského webu Fontanka by mal byť pravdepodobne sprístupnený 1. júna, v deň, keď by Prigožin oslávil 63. narodeniny.
10:20 V ropnom sklade v ruskej Rostovskej oblasti sa ozvali explózie. Podľa gubernátora Vasilija Golubeva zaútočili na sklad dve bezpilotné lietadlá. Tvrdí, že nedošlo k žiadnym obetiam a nenastal rozsiahly požiar paliva, uvádza portál Ukrajinska pravda.
10:00 Ukrajinská armáda oznámila, že presúva svoje jednotky na nové pozície v dvoch lokalitách severovýchodnej Charkovskej oblasti, kde ruské sily vytrvalo útočia. Varovala tiež pred hromadením ruských síl na severe v blízkosti Sumskej oblasti. Referuje o tom web news.sky.com.
Cezhraničný útok na nové krídlo v Sumskej oblasti by pravdepodobne pridal ďalšie starosti vyčerpaným ukrajinským obrancom po tom, čo ruský vpád do Charkovskej oblasti v otvoril nový front a prinútil Ukrajinu, aby sa ponáhľala s posilami.
Moskva oznámila, že obsadila časti mesta Vovčansk a pohraničnú dedinu Buhruvatka. Šéf ukrajinského obranného spravodajstva Kyrylo Budanov uviedol, že Moskva už na operáciu v Charkovskej oblasti vyčlenila všetkých vojakov, ktorých má v pohraničných oblastiach, no má aj iné záložné sily, ktorých použitie v najbližších dňoch očakáva.
„Objavil sa rýchly trend k stabilizácii situácie. To znamená, že nepriateľ je už v zásade zablokovaný na líniách, ktoré mohol dosiahnuť," uviedol Budanov vo vysielaní národnej televízie.
Budanov tiež povedal, že Rusko má malé skupiny v pohraničných oblastiach v blízkosti ukrajinskej Sumskej oblasti neďaleko ruského mesta Sudža, odkiaľ sa ruský zemný plyn prepravuje potrubím na Ukrajinu a ďalej k európskym zákazníkom.
Čítajte aj Fatálne zlyhanie Ukrajiny, či falošná ruská ofenzíva? Čo sa deje v Charkovskej oblasti
9:28 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 486 940 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 510 vojakov, 14 tankov, 48 bojových obrnených vozidiel či 23 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 510 tankov, 14 508 bojových obrnených vozidiel, 16 955 vozidiel a palivových nádrží, 12 538 delostreleckých systémov, 1 070 odpaľovacích raketových systémov, 798 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 351 lietadiel, 10 015 dronov, 2 199 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 2 061 kusov špeciálnej techniky.
9:20 Ruský prezident Vladimir Putin ocenil úprimnú snahu Pekingu pomôcť vyriešiť krízu na Ukrajine. Uviedol to pre čínske médiá pred návštevou Pekingu v rozhovore, ktorý bol zverejnený v stredu.
„Oceňujeme prístup Číny k riešeniu krízy na Ukrajine… Peking si je dobre vedomý jej hlavných príčin a globálneho geopolitického významu,“ povedal Putin s odkazom na čínsky 12-bodový mierový plán, ktorý Peking zverejnil vo februári 2023.
„Myšlienky a návrhy obsiahnuté v tomto dokumente ukazujú skutočnú snahu našich čínskych priateľov pomôcť stabilizovať situáciu,“ dodal v rozhovore pre čínsku štátnu tlačovú agentúru Sinchua.
Ruský prezident pricestuje do Pekingu vo štvrtok.
Čítajte aj EÚ sa spolieha na Čínu, Si Ťin-pchingovi dohováral Macron aj Leyenová. Zatlačí Peking na Putina?
8:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa zdrojov zo španielskej kráľovskej rodiny zrušil svoju piatkovú návštevu Madridu.
Dôvody zrušenia návštevy nie sú známe. Zelenskyj sa mal stretnúť so španielskym kráľom Filipom VI. a v pláne bolo aj stretnutie s premiérom Pedrom Sánchezom, aby podpísali dohodu o bezpečnostných otázkach.
Podľa diplomatických zdrojov cestu ukrajinského prezidenta, ktorá mala zahŕňať aj Portugalsko, zrušili z dôvodu zložitej situácie, s ktorou jeho krajina bojuje v súvislosti s ruskou ofenzívou v Charkovskej oblasti, píše Euractiv.es.
Španielska vláda predtým plánovanú návštevu oficiálne neoznámila, hoci v pondelok vládne zdroje potvrdili, že sa pripravuje. Ministerstvo zahraničných vecí v Madride a jeho šéf José Manuel Albares sa však potvrdeniu Zelenského návštevy vyhli.
„K akémukoľvek pohybu prezidenta Zelenského kdekoľvek vo svete sa v prvom rade z bezpečnostných dôvodov nebudem vyjadrovať, nebudem to potvrdzovať, popierať ani pridávať,“ dodal Albares.
Ostreľovanie Charkovskej oblasti ruskými jednotkami sa prudko zintenzívnilo v piatok 10. mája. V ten istý deň začala ruská armáda svoju ofenzívu v tomto sektore: ruskí vojaci prekročili hranicu na viacerých miestach na severozápade Ukrajiny a snažia sa obsadiť pohraničné obce na ukrajinskom území. Táto situácia podnietila Ukrajinu k evakuácii tisícov ľudí z oblasti.
8:45 Počas nočných útokov na polostrov Krym zničila ruská obrana všetkých desať rakiet ATACMS s dlhým doletom, ktoré ukrajinské sily vypálili, vyhlásilo v stredu ruské ministerstvo obrany.
Ministerstvo vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram neuviedlo, či útoky spôsobili nejaké škody. Trosky rakiet údajne dopadli do obytnej oblasti, podľa predbežných informácií však nikto neutrpel zranenia, uviedol na Telegrame Ruskom dosadený gubernátor mesta Sevastopol Michail Razvožajev.
Podľa ruského ministerstva obrany zostrelili tiež deväť útočných dronov a iných ukrajinských vzdušných prostriedkov nad ruskou Belgorodskou oblasťou, päť dronov nad Kurskou oblasťou a tri drony nad Brianskou oblasťou. Agentúre Reuters sa tieto tvrdenia nepodarilo nezávisle overiť.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že pri útoku utrpeli zranenia dve osoby, pričom vznikli škody na elektrickom vedení, niekoľkých domoch a autách.
Sevastopol je sídlom velenia ruskej Čiernomorskej flotily. Nachádza sa na juhu polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Táto oblasť je od začiatku konfliktu na Ukrajine často terčom ukrajinských útokov.
8:40 Tempo ruských útočných operácií v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zrejme spomalilo. Vo svojej poslednej analýze vývoja bojov to uviedol americký Inštitút pre výskum vojny (ISW), ktorý vyjadril mienku, že aktivity inváznych vojsk v tomto sektore bojiska skôr zodpovedajú snahe vytvoriť pri hraniciach v regióne určitú nárazníkovú zónu, než preniknúť hlbšie do Charkovskej oblasti.
Čítajte viac Rusi v Charkovskej oblasti menia taktiku, Putin tam chce nárazníkovú zónu
8:35 Európa sa chystá prvýkrát udrieť na ruský plyn. Doteraz ho sankcie obchádzali. V najnovšom balíku protiruských opatrení európski lídri plánujú obmedziť príjmy Kremľa z predaja skvapalneného plynu LNG. A to tak, že zakážu reexportovať plyn, ktorý Rusko prekladá v európskych prístavoch. Doteraz európske krajiny zakročili iba proti ruskej rope a uhliu. Po novom sa tak prelomí tabu, pretože na ruský plyn žiadne obmedzenia neplatili.
Čítajte viac Arktické terminály a ľadoborce naložené plynom. Európa sa chystá udrieť na Rusko tak, ako to ešte neurobila
8:15 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zdôraznil, že Ukrajina potrebuje nielen poraziť Rusko na bojisku, ale aj zničiť korupciu v krajine, aby sa vyhla tomu, že by sa „stala ako Rusko“. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Blinken to povedal na akademickej pôde počas návštevy Kyjeva.
Blinken vyzval ukrajinské úrady, aby pokračovali v reformách, aby boli nielen prijaté, ale aj implementované a mali hmatateľný vplyv na životy ľudí. „Znamená to raz a navždy vykoreniť pliagu korupcie. Víťazstvo na bojisku zabráni Ukrajine stať sa súčasťou Ruska. Víťazstvo vo vojne proti korupcii zabráni tomu, aby sa Ukrajina stala krajinou ako Rusko,“ zdôraznil šéf americkej diplomacie.
„Obrana Ukrajiny proti korupcii musí byť rovnako silná ako jej vojenská obrana,“ dodal Blinken, pričom ako príklady takejto obrany uviedol nezávislé súdy, slobodné médiá, protikorupčnú infraštruktúru a slobodné a spravodlivé voľby.
7:30 Ruský útok na civilnú infraštruktúru v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov si vyžiadal zranenia najmenej 21 osôb. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na Telegrame to uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
„Ruská armáda ostreľovala 14. mája večer charkovskú štvrť Ševčenkivskyj. Poškodené boli viacposchodové obytné budovy, 15 garáží a neobytná jednopodlažná budova. V dôsledku útoku bolo zranených 21 civilistov. Medzi obeťami sú tri deti,“ vyhlásil Synehubov.
Neskôr Rusi opäť zaútočili na Charkov v mestskej časti Saltivka. Polícia našla nevybuchnutú raketu 5B55 a tiež raketu S-300, ktorá spadla medzi dve zaparkované autá. Úrady pri tomto útoku neevidovali žiadne obete na životoch ani zranenia. V noci okolo 22:55 miestneho času sa Charkovom opäť ozývali výbuchy.
6:43 Rada EÚ sa rozhodla rozšíriť sankcie uvalené na Irán za jeho vojenskú pomoc ruských silám bojujúcim na Ukrajine, ako aj ozbrojeným skupinám na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora. Novými sankciami chce postihovať už nie len dronový, ale aj raketový program tejto krajiny.
Sankcie voči Iránu, prijaté v júli 2023, v súčasnosti zakazujú vyvážať z členských krajín EÚ do Iránu komponenty používané pri výrobe bezpilotných lietadiel. Osobám akokoľvek súvisiacim s výrobou týchto dronov zároveň zakazujú cestovať do EÚ a na jej území im zmrazujú prípadný majetok.
Vzhľadom na pretrvávajúcu podporu Iránu voči ruským silám na Ukrajine, ako aj ostatným zmieneným skupinám, a tiež v reakcii na iránsky aprílový útok na Izrael, sa teraz Rada EÚ rozhodla rozšíriť sankcie aj na osoby a subjekty súvisiace nie len s dodávkami a konštrukciu iránskych dronov, ale aj rakiet.
Sankcie EÚ sa tak teraz budú vzťahovať na osoby a subjekty, ktoré dodávajú, predávajú alebo sú inak zapojené do transferu iránskych dronov alebo aj rakiet. Konkrétne tých, ktoré ruské sily používajú na Ukrajine, ale aj tých, ktoré sú dodávané ozbrojeným skupinám snažiacim sa o „podkopanie mieru a bezpečnosti na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora“.
Osoby, ktoré sa ocitnú na sankčnom zozname, budú mať zakázane cestovať do EÚ a v členských krajinách budú mať zmrazené prípadné aktíva. Občania EÚ zase budú mať zakázané priamo či nepriamo sankcionovaným osobám poskytovať finančné prostriedky alebo s nimi obchodovať. Zakazuje sa tiež vývoz niektorých ďalších a doteraz nesankcionovaných komponentov používaných pri výrobe dronov do Iránu.
6:30 Mali uzavrieť nebo nad Ukrajinou. No systémy protivzdušnej obrany, ktoré má Kyjev k dispozícii, už len s námahou odolávajú ruským raketám. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú má z Veliteľstva ukrajinských vzdušných síl k dispozícii denník Wall Street Journal.
Čítajte viac Ukrajinská protivzdušná obrana už proti ruským raketám nestíha
6:20 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok odkázal Ukrajincom, že za slobodu ich krajiny bojujú nielen Spojené štáty, ale aj veľká časť sveta.
Čítajte viac Blinken vyjadril podporu Ukrajine s gitarou v ruke, zahral si v kyjevskom bare
6:00 Hlavnou úlohou Ruska je dosiahnuť víťazstvo na bojisku na Ukrajine s minimálnymi stratami vojakov, uviedol v utorok nový ruský minister obrany Andrej Belousov podľa agentúry Reuters.
Belousov, ekonóm, ktorého prezident Vladimir Putin v nedeľu nečakane nominoval ako náhradu za Sergeja Šojgua, uviedol, že vojenský sektor potrebuje väčšiu efektivitu a inovácie, aby dosiahol svoje ciele.
„Kľúčovou úlohou, samozrejme, zostáva dosiahnutie víťazstva. Zabezpečiť dosiahnutie vojensko-politických cieľov špeciálnej vojenskej operácie, ktoré si stanovil prezident. Zároveň – to chcem osobitne zdôrazniť – s minimálnymi ľudskými stratami,“ dodal počas vypočutia v ruskej Dume.
Jeho komentáre boli prekvapujúce, pretože ruskí predstavitelia len zriedka diskutovali o obetiach vo vojne, okrem chvály hrdinstva padlých vojakov, uviedla agentúra Reuters.
Podrobnosti o svojich mŕtvych a zranených Rusko ani Ukrajina nezverejňujú. Západní vojenskí analytici však tvrdia, že Rusko, ktoré má viac ako trikrát väčšiu populáciu než Ukrajina, ukázalo, že je oveľa ochotnejšie zniesť ťažké straty v záujme čo i len malých prírastkov. Ruskí predstavitelia tvrdia, že takáto analýza, keďže pochádza zo Západu, nie je ani objektívna, ani presná.
Belousov sa prezentoval ako čestný muž a poslancom povedal: „Vždy som sa riadil a budem riadiť železobetónovým princípom ‚Môžete robiť chyby (ale) nemôžete klamať‘.“
To bola ostrá poznámka vzhľadom na to, že vedie ministerstvo zapletené do rozsiahleho vyšetrovania korupcie, ktoré poškodilo jeho predchodcu Šojgu. Škandál sa v utorok rozšíril po zadržaní ďalšieho vysokého predstaviteľa podozrivého z úplatkárstva.
Belousov, ktorý nemá žiadne vojenské skúsenosti, dostal od Putina za úlohu maximalizovať efektivitu vo vojnovom hospodárstve Ruska, keďže jeho jednotky sa po opätovnom získaní iniciatívy pokúšajú preniknúť hlbšie na Ukrajinu.
Povedal, že výdavky na obranu treba optimalizovať tak, aby „každý rubeľ z rozpočtových peňazí, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia naši občania, priniesol maximálny efekt“.
Ďalšie hromadné povolávanie do ruských vojenských jednotiek však podľa neho nie je potrebné. Putin koncom roka 2022 nariadil mobilizáciu 300 000 záložníkov, čo je nepopulárny krok, ktorý prinútil státisíce Rusov utiecť z krajiny, aby sa vyhli odvodu, uviedol Reuters.
Belousov povedal, že Rusko potrebuje vypracovať „nové metódy vedenia vojny“, aby si udržalo náskok.
„Nepriateľ sa rýchlo učí. Situácia súvisiaca s používaním nových technológií sa mení doslova každý týždeň. A tu sa nemôžeme len učiť, ale aj predstihnúť nepriateľa,“ povedal podľa agentúry Reuters Belousov.