Výsledky prieskumu zverejnil KIIS tento týždeň.
Spomínaná trojica krajín prichýlila najväčší počet Ukrajincov, ktorí od 24. februára 2022, od začiatku veľkej ruskej invázie, našli útočisko pred vojnou v zahraničí.
Podľa údajov Eurostatu sa koncom januára 2024 zdržiavalo v Nemecku 1,3 milióna Ukrajincov, v Poľsku asi 952-tisíc a v Česku 381-tisíc. Celkovo ich v rovnakom čase v krajinách EÚ požívalo dočasnú ochranu vyše 4,3 milióna, z toho na Slovensku 116-tisíc.
Väčšina rozmýšľa o inom občianstve
Demografi a sociológovia na Ukrajine predpovedajú, že mnohí Ukrajinci sa zo zahraničia už do vlasti nevrátia. Práca a vyhliadky pre deti sú hlavnými faktormi pri rozhodovaní zostať v cudzine, konštatuje ukrajinský web BBC.
Dve tretiny ukrajinských utečencov v Nemecku, Poľsku a Česku (66 %) v prieskume konštatovali spokojnosť so svojimi súčasnými životnými podmienkami v hostiteľskej krajine.
Spomedzi opýtaných sedem percent odpovedalo, že už majú občianstvo inej krajiny, pričom sa ukrajinskej štátnej príslušnosti nevzdali, ďalších 12 percent oň požiadalo a čaká na rozhodnutie úradov. Zhruba tretina (34 %) si žiadosť nepodala a ani to neplánuje urobiť. Zároveň takmer polovica opýtaných (45 %) si síce zatiaľ žiadosť nepodala, ale vo všeobecnosti by rada získala občianstvo inej krajiny.
Absolútne očakávané
„Výsledky nášho prieskumu ukazujú, že významná časť ukrajinských utečencov stráca alebo už stratila spojenie s Ukrajinou,“ komentuje výsledky štúdie Anton Hrušeckyj, výkonný riaditeľ KIIS.
„To sa, žiaľ, plne očakávalo, v každom prípade by sme prišli o časť občanov. Otvorená však zostáva otázka, aká časť občanov sa možno vráti,“ dodáva.
Jedným z ukazovateľov udržiavania kontaktov s Ukrajinou je záujem o správy a najnovšie udalosti zo života materskej krajiny, zdôrazňujú sociológovia.
Podľa prieskumu v Nemecku, Poľsku a Česku 56 percent ukrajinských utečencov získava pravidelné informácie o Ukrajine, 34 percent sa o ne ale nezaujíma. Zvyšných 11 percent sa odpovedi vyhlo.
Optimistický scenár
Prieskum ukázal, že polovica Ukrajincov, ktorí sú v súčasnosti v Poľsku, Nemecku a Česku, sa pravdepodobne vráti na Ukrajinu. Ak tieto údaje porovnáme so štúdiami v predchádzajúcich mesiacoch, výrazne sa zmenili.
Pred niekoľkými mesiacmi Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) uviedol, že podľa jeho analýzy na prelome januára a februára tohto roku 65 percent utečencov rátalo s návratom zo zahraničia na Ukrajinu. Koncom minulého roka tento údaj podľa UNHCR dosahoval až 77 percent.
Medzi hlavné faktory, ktoré sa môžu stať dôvodom pre návrat na Ukrajinu, opýtaní uviedli normálnu prevádzku kritickej infraštruktúry a bezpečnosť. Respondenti zároveň nespomínali na prvých miestach koniec totálnej vojny. Ten si ako podmienku návratu kladie len zhruba asi štvrtina opýtaných.
Sociológovia však pripúšťajú, že kým vojna pokračuje, akékoľvek odhady o návrate Ukrajincov sú veľmi predbežné.
„Pri zohľadnení všetkých odpovedí respondentov, a to nielen o zámere vrátiť sa, je údaj 50 percent skôr optimistickým scenárom,“ zdôrazňuje KIIS.
Čítajte viac Poľsko obmedzí pomoc pre utečencov z Ukrajiny. Kto a prečo už nedostane od štátu peniaze?
Výsledky rozsiahleho prieskumu z roku 2023 zverejnila aj Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
Jej anketári viedli rozhovory s viac ako 28-tisíc utečencami z Ukrajiny v 11 európskych krajinách. Podľa IOM plánovalo 70 percent Ukrajincov vlani zostať vo svojich hostiteľských krajinách.
Čítajte viac Pomôže Fico Zelenskému s mobilizáciou? Ukrajinskí muži už nedostanú nové doklady v zahraničí, vláda ich chce vrátiť do vlasti
IOM zároveň uviedla, že v roku 2023 už 44 percent Ukrajincov v 11 krajinách malo prácu a 22 percent si ju hľadalo, čo ovplyvnilo aj ich plány do budúcnosti. Úroveň zamestnanosti Ukrajincov rástla s dĺžkou ich pobytu v hostiteľskej krajine.
„V osobnej rovine mnohí Ukrajinci v zahraničí stoja pred ťažkým rozhodnutím – zapustiť korene na novom mieste alebo počkať na istý okamih návratu. Rozhodnutie však musí byť úprimné voči sebe samému a voči Ukrajine a Ukrajincom. Ak existuje úprimná túžba vrátiť sa, vláda a ukrajinská spoločnosť musia prejaviť podporu,“ upozorňuje Hrušeckyj.