Medzi prvými sa v Moskve ozvali členovia zahraničného výboru dolnej a hornej komory parlamentu, o čom už Pravda informovala niekoľko hodín po atentáte na Roberta Fica. Leonid Sluckij uviedol, že existuje veľká pravdepodobnosť, že ho chceli zabiť pre jeho politické názory, ktoré nezapadajú do stereotypov hegemónie kolektívneho Západu. Andrej Klimov vyhlásil, že streľba mohla byť zároveň výstrahou pre ostatných politikov v členských štátoch EÚ, ktorí podporujú mier v Európe.
Čítajte viac Z Moskvy sa už šíria konšpirácie. Ruskí politici naznačujú, že atentát na Roberta Fica má zahraničné pozadie
Hlavná mediálna tvár prokremeľskej propagandy Margarita Simoňanová dala najavo, že stopa vedie do Kyjeva. „Slovenský premiér je zranený. Ten, kto povedal, že ŠVO sa začala v dôsledku nekontrolovateľných ukrajinských neonacistov a Putin nemal inú možnosť. Takto fungujú," napísala Margarita Simoňanová na sociálnej sieti Telegram. Jej druhá veta vyznieva tak, že vinu za atentát nepriamo dáva ľuďom z okolia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Mimochodom, Fico nikdy nenazval ruskú agresiu špeciálnou vojenskou operáciou (ŠVO) a napriek odmietaniu dodávok zbraní pre ukrajinskú armádu nezmenil názor, že vpád vojsk bol porušením medzinárodného práva.
Nepochopiteľne pôsobí otázka, ktorú agentúra RIA Novosti adresovala hovorcovi Kremľa. Opýtala sa ho, či sa „slovenská strana obrátila na Moskvu ohľadom pomoci pri vyšetrovaní atentátu na Fica vystupujúceho proti dodávkam zbraní pre Ukrajinu a jej členstvu v NATO". Dmitrij Peskov odpovedal, že nijaká žiadosť zo Slovenska neprišla. RIA Novosti mohla u čitateľov vyvolať dojem, že Rusi by mohli mať poznatky o takzvanej ukrajinskej stope.
Kým Simoňanová iba v náznakoch zvalila zodpovednosť na Kyjev, naopak, poslanec Michail Šeremet, ktorý je člen bezpečnostného výboru v Dume, vytasil priame slová o zodpovednosti Ukrajiny. „Pripúšťam, že za atentátom na Fica stoja ukrajinské tajné služby, ktoré chcú zastrašiť všetkých zdravo zmýšľajúcich západných politikov, čo odmietajú sponzorovať vojenský konflikt na Ukrajine a teroristický režim Zelenského. Vyzývam silové zložky Slovenska, aby preverili túto verziu ako prvoradú," povedal Šeremet pre RIA Novosti. Tvrdí, že spolupracovníci Zelenského neberú ohľad ani na tých, ktorí v zahraničí s Kyjevom nesympatizujú.
Ján Čarnogurský, ktorý stál na čele slovenskej vlády v období 1991 – 1992 (čiže ešte v ére federácie s Čechmi), komentoval atentát krátko po tom, čo si prečítal prvé správy o streľbe v Handlovej. „Myslím si, že môže byť do toho zapojený niekto zo slovenskej opozície, ktorá sa nachádza pod vplyvom západnej propagandy a ktorú podporuje Západ," citoval ho server News.ru.
Podobne ako u Simoňanovej i Šeremeta sa Kyjev ocitol tiež v hľadáčiku ruského politológa Sergeja Markova. „Na Fica mohol strieľať predstaviteľ ukrajinského polovojenského oddielu neonacistického typu," povedal pre News.ru. S týmto výplodom bujnej fantázie prišiel krátko pred tým, ako vysvitlo že strieľal dôchodca z Levíc. Markov pokračoval, že členovia takýchto gerilových jednotiek sa nazdávajú, že môžu páchať akékoľvek zločiny. „Predpokladám, že je to pomsta nielen za odmietanie Slovenska poskytovať Ukrajine zbrane. Fico ešte hovoril o nevyhnutnosti mieru s Ruskom," dodal Markov.
Vojenský analytik Vlad Šlepčenko na sociálnej sieti VK dal atentát do súvislosti s odmietavou reakciou Fica na úvahy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o vyslaní vojakov na Ukrajinu. „Pokus o atentát na Fica môže byť buď operáciou západných spravodajských služieb, alebo individuálnym činom prestarnutého blázna. V každom prípade je to odkaz pre tých politikov, ktorí sa odvážia hájiť záujmy svojich ľudí a nie slúžiť svetovej elite," usúdil Šlepčenko.
Noviny Izvestia vyslovene nepodsunuli sprisahaneckú teóriu o atentáte, ale čiastočne sa k nej priblížili, keď publikovali odpovede nemeckého europoslanca na svoje otázky súvisiace s politikou Fica a jeho vnímaním v zahraničí. Gunnar Beck, člen krajne pravicovej politickej strany Alternatíva pre Nemecko, pripomenul, že Fico odsudzuje protiruské sankcie EÚ i migračnú politiku Bruselu. „Pravidelne kritizuje pozíciu únie, vrátane vzťahu k Ukrajine, Západ ho preto nemá rád," poznamenal europoslanec.