Anuliovi vo väzení zlámali krk, rebrá, pravú lopatku, kľúčne kosti či chrbtové stavce. Do nôh mu bodali nožnicami a hrozila mu amputácia. Pred zajatím športoval, no z väzenia vyšiel vychudnutý na kosť. Mlátili ho tak, že nemohol ani ísť na toaletu a v cele stál vo vode s výkalmi, až mu z toho zliezala koža na nohách. Anulia mal nakoniec šťastie, keď sa dostal medzi spolubojovníkov, ktorí boli súčasťou výmeny zajatcov.
Zostal jediný
Ukrajinec z Černihivskej oblasti sa sám na začiatku totálnej ruskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022, prihlásil do armády, keď sa pridal k otcovi a mladšiemu bratovi. „Nechcem, aby ste mali nejaké pochybnosti o tom, čo vám poviem. Pravdivosťou mojej výpovede sa už zaoberal Medzinárodný trestný súd, rozviedky deviatich krajín a bol som aj na detektore lži,“ povedal Anulia na začiatku stretnutia s novinármi v Bratislave.
Pred nástupom do vojny bol športovec, venoval sa kickboxu, a podnikal, mal firmu na Ukrajine a v Bielorusku.
Už 10. marca 2022 sa Anulia dostal do zajatia v Lukašivke. „Z môjho prápora som zostal jediný. Bol som zranený pri tankovej paľbe, ukryl som sa v takej rokline a počul som, ako zabíjajú našich vojakov. Nemohol som im však pomôcť, nemal som už ani náboje. Na 140 Ukrajincov bolo 5 000 Rusov. Hádzali granáty do civilných domov a zabíjali ľudí. Vojakov, medzi nimi bol aj môj otec, zhromaždili v kostole, a s muníciou ich podpálili. Všetko som to počul, ale nemyslel som si, že je tam aj môj otec. Natočil to syn kňaza, ktorý v tom kostole slúžil,“ opísal Anulia príšernú situáciu pred tým, ako ho zajali.
Keď sa dostal do rúk Rusom, najprv ho chceli zastreliť. Nakoniec sa však stal vojnovým zajatcom. Anulia za takmer 10 mesiacov vystriedal šesť rôznych miest, na ktorých ho zadržiavali. „Podarilo sa mi zachrániť, ale myslím si, že to bola ruka osudu,“ povedal bývalý ukrajinský vojak, ktorého po zajatí nahého zavesili na stenu, kým ho vypočúvali. „Zachránilo ma, že medzi mojimi trýzniteľmi bol človek, ktorého som poznal ako športovca. Previezli ma do väzenia v meste Ťotkino. Bili nás, mučili, katovali, bez umŕtvenia mi vytrhli dva zuby a poškodili sánku. Potom som sa dostal do cely predbežného zadržania v Kursku. Bili ma tam sedem hodín, mal som také hematómy, že som ani nemohol ísť na WC,“ spomína Anulia.
Ako uviedol, vo väzení neboli len vojaci, ale aj civilisti vrátane žien rôzneho veku. „Rusi sa zamerali na učiteľku ukrajinského jazyka. Znásilňovali ju 11 dní a nedávali jej žiadne jedlo. Dreveným kyjom sa nám usilovali zlomiť chrbticu a mlátili nás po genitáliách. Nožnicami mi pichali do nôh, mám poškodené šľachy,“ povedal Anulia s tým, že ukázal jazvy na svojom tele. Podľa neho Rusi rutinne znásilňovali aj mužov. Hovorili tomu posadenie na fľašu a cieľom bolo absolútne poníženie. Ruská propaganda sa premietla i do mučenia, keď si zajatí Ukrajinci počas nekonečných bitiek museli vypočuť, že sú vraj fašisti a že si ich najal Západ, aby vyvíjali jadrové zbrane a znásilňovali deti. Anulia pripomenul aj jeden viacdňový prevoz, keď väzni na vymočenie dostali len fľaše. Ak ich mali plné, Rusi im odporučili, aby si z nich odpili.
Čítajte viac Západ nevyrába to, čo Kyjev potrebuje. Ukrajina takto nemusí prežiť, varuje analytikPobyt v Kursku pripadal Anuliovi ako peklo na zemi, ale v skutočnosti ho to najhoršie ešte len čakalo, keď ho presunuli do väzenia v Tulskej oblasti. Do ciel pre štyroch napchali Rusi 12 ľudí. Väzni, medzi ktorými boli aj civilisti, museli stáť bez pohybu, počas noci ich viac ráz budili, a deväť- až 15-krát za deň ich mlátili palicami, železnými trubkami, púšťali do nich elektrošoky a mučitelia si dokonca vyrobili provizórne elektrické kreslo.
„A počas toho sme museli spievať ruské piesne, aj hymnu,“ pridal Anulia ďalší detail.
Neznesiteľná bolesť
Vyšportovaný Ukrajinec vo väzení stále viac chudol. Stratil 40 kilogramov, pred zajatím mal 102 kíl. „Keď ma premiestnili do ďalšej cely s ešte prísnejšou ochranou, zjedol som v nej nejaké chrobáčiky. Mali sme tam také hnedé mydlo, ktoré som tiež ochutnal. A skonzumoval som aj krysu. Keď som to urobil, Rusi to postrehli, a prišli ma zbiť. Trieskali ma a ja som medzitým tú krysu ďalej žuval. Zviera ešte nebolo mŕtve, a keď som ho jedol, hrýzlo ma a mlátilo chvostom. Bolelo to najmä tam, kde som mal vytrhnuté zuby. A, ako som vravel, medzitým ma bili. Bolo to také hrozné a bolesť bola taká neznesiteľná, že som sa, bohužiaľ, pomočil,“ porozprával Anulia o tom, čo s človekom urobí mučenie.
Mentálny návrat k hrôzam minulosti je veľmi ťažký. No Anulia chce informovať svet o tom, čo robia Rusi, nielen pre seba, ale aj pre všetkých Ukrajincov. Pre tých, ktorí ako on trýznenie okupantov prežili, ale i pre tých, ktorých agresori zabili. Preto neúnavne pátral po svojich mučiteľoch a verí, že sa raz dočká zákonnej spravodlivosti. „Ak títo ľudia skončia bez trestu, budú si robiť, čo chcú, a ešte viac sa tým inšpirujú. Poznám aj meno psa, ktorý ma vo väzení pohrýzol,“ zdôraznil Ukrajinec.
Čítajte viac Macron vysvetlil, či sa Francúzsko chystá do vojny s RuskomAnulia pritom uznáva, že mal šťastie. Do výmeny zajatcov sa dostal ako posledný z väzenského centra, v ktorom bol. Anulia sa najviac tešil na chlieb a šesť mesiacov strávil v nemocniciach, keď ho liečili, aj v Izraeli a Lotyšsku. Jeden z jeho spoluväzňov sa stal krstným otcom jeho dcéry. Anulia s priateľmi vytvorili fond na podporu vojakov, ktorí sa vrátili zo zajatia, ale aj pre tých, ktorých stále Rusi zadržiavajú.
„A mám varovanie pre krajiny, ako je Slovensko, veď ste naši susedia. Teraz sú ruské tanky na Donbase, ale nezastavia sa pred ničím,“ vyhlásil Anulia.
Popravy ukrajinských vojakov
Podľa organizácie Human Rights Watch to vyzerá tak, že ruské sily len od začiatku decembra 2023 popravili najmenej 15 ukrajinských vojakov, ktorí sa chceli vzdať, a možno aj šesť ďalších. Tieto incidenty by sa mali vyšetrovať ako vojnové zločiny. „Od začiatku totálnej ruskej invázie na Ukrajinu spáchali ruské sily mnoho ohavných vojnových zločinov. Popravy či vraždy ukrajinských vojakov, ktorí sa chceli vzdať a boli zranení, výslovne zakazuje medzinárodné humanitárne právo,“ povedal Belkis Wille, ktorý sa v Human Rights Watch zaoberá krízami a konfliktmi.