Prevŕtaná guľkami z revolverov členov svojej ochranky a, naopak,našťastie nachádzajúca v dostatočne vzdialenosti od miesta explózie. Žid, ktorého nezavraždil islamský terorista, ako by sa dalo predpokladať, ale židovský náboženský fanatik. Zabitý už o mesiac po nevydarenom atentáte. Zastrelený, ktorý sa od iných lídrov vyznačoval tým, že často sa pohyboval bez telesných strážcov. Zavraždený zo zbraní vlastných vojakov. Dvaja, ktorí zjavne len o vlások unikli smrti. Ten, ktorý v krátkom čase zostal nažive po dvoch pokusoch zlikvidovať ho. Samovražedný atentát, ktorý obeť nemala šancu prežiť. To je najstručnejší opis desiatich vybraných atentátov.

Indická premiérka Indira Gándhíová sa dočkala pomsty, ktorá ju pripravila o život. V júni 1984 vydala rozkaz násilne vytlačiť sikhských extrémistov zo Zlatého chrámu, čo je hlavná svätyňa sikhizmu, náboženstva, ktoré má približne 20 miliónov vyznávačov. V októbri toho roku Gándhíovú zmasakrovali členovia jej ochranky. Spustili na ňu silnú paľbu, keď kráčala v záhrade svojej rezidencie. Po vojenskej operácii v chráme Gándhíová dostala odporúčanie nosiť na sebe vždy nepriestrelnú vestu, ale osudný deň si ju nevzala. Páchateľmi boli dvaja Sikhovia.

Obrovské šťastie mala v októbri 1984 britská premiérka Margaret Thatcherová. Časovanú bombu nastražili príslušníci Írskej republikánskej armády v hoteli, kde sa v Brightone ubytovala. V ňom sa konala konferencia vládnucej Konzervatívnej strany. Keď nálož explodovala, zabila päť ľudí, premiérka sa vtedy nachádzala v hotelovej izbe, kde si pripravovala svoj prejav. Výbuch poškodil kúpeľňu jej apartmánu, ale nijako ju nezranil.

Šéf Bieleho domu Gerald Ford zažil dva neúspešné pokusy o atentát. Obidva sa stali v roku 1975 počas volebnej kampane pred prezidentskými voľbami. K prvému došlo 5. septembra: jedna žena v Kalifornii zazlievala Fordovi, že má ľahostajný postoj k ochrane čistého ovzdušia. Keď si na ulici v Sacramente podával ruku s voličmi, priblížila sa k nemu a vytiahla poloautomatickú pištoľ. Zabudla ju však natiahnuť, ochrankári proti nej včas zasiahli. Už 22. septembra sa pokúsila Forda zabiť päťkrát rozvedená matka štyroch detí, ktorá sympatizovala s radikálnym revolučným hnutím. Počkala si na neho pred hotelom, kde sa v San Francisku ubytoval. Vystrelila z revolveru zo vzdialenosti jedenásť metrov, ale našťastie svoj živý terč netrafila. Vzápätí ju odzbrojili Fordovi ochrankári.

V marci 1981 iný prezident USA už nemal také šťastie ako Ford. Ronald Reagan vychádzal z hotela vo Washingtone, keď sa z davu vynoril muž, ktorý proti nemu vytiahol revolver. Niečo podobné ako v prípade útočníka proti slovenskému premiérovi. Ten vedel, že v Handlovej sa uskutoční výjazdové rokovanie vlády, Američan sa dozvedel o Reaganovom programe z novín. Vo Washingtone sa všetko udialo podobne ako v prípade atentátu na Roberta Fica. Páchateľ vypálil šesť rán v priebehu troch sekúnd. Ochrankári sa na neho vrhli a zvalili ho na zem. Rozdiel spočíval v tom, že kým Fica zasiahli guľky priamo, naopak, Reagana trafila jedna, ktorá sa veľmi nešťastne odrazila od karosérie jeho limuzíny. Guľka sa mu zastavila v pľúcach. Obaja lídri mali spoločné to, že len o vlások unikli smrti. Budúci prezident Peter Pellegrini upozornil, že Fica delili od vraždy iba centimetre. Projektil, ktorý prenikol do Reaganovho tela, bol len 2,5 centimetra vzdialený od srdca. Motív činu vo Washingtone nebol politický ako v Handlovej, ale snaha atentátnika zviditeľniť sa. V tom zmysle, že o ňom začne hovoriť celý svet, od čoho si vo svoje chorobnej fantázii sľuboval, že si potom konečne získa srdce hollywodskej herečky Jodie Fosterovej, do ktorej sa totálne zamiloval.

Podobná zrada ako v prípade Gándhíovej stála život egyptského prezidenta Anwara Sadata. Tiež išlo krvavú pomstu. Sadat v roku 1978 podpísal medzištátnu mierovú zmluvu s Izraelom, čím sa Egypt zapísal do dejín ako prvá arabská krajina, ktorá uznala existenciu židovského štátu. Spolu s jeho premiérom Menachemom Beginom za to získali Nobelovu cenu za mier. Sadat však upadol do nemilosti islamských fundamentalistov. Keď sa v októbri 1981 konala v Káhire slávnostná vojenská prehliadka, pred tribúnou, na ktorej sa prezident nachádzal, vyskočili z auta vojaci. Pri ich besnej paľbe zahynulo jedenásť ľudí, medzi nimi aj Sadat.

V máji 1981 vo Vatikáne prežil atentát pápež Ján Pavol II. Keď sa viezol v otvorenom aute okolo veriacich na Námestí svätého Petra, útočník z Turecka ho zasiahol štyrmi guľkami zo strelnej zbrane. Utrpel nielen zranenia obidvoch rúk, ale najmä čriev. Lekári mu našťastie zachránili život (páchateľa okamžite zatkli).
Švédsky premiér Olof Palme bol známy tým, že sa rád pohyboval bez ochrankárov. Nebolo to nič nezvyčajné vo Švédsku, pretože malo zanedbateľnú mieru násilnej kriminality. Keď sa vo februári 1986 pred polnocou vracal domov z kina so svojou manželkou, za jeho chrbtom zaduneli výstrely. Palme zomrel, jeho žena prežila. Polícia zistila meno páchateľa až pred štyrmi rokmi. Bol ním muž, ktorý v roku 2000 spáchal samovraždu (takže trestné stíhanie bolo zastavené).

Po indickej premiérke mal násilný koniec života aj jej najstarší syn (na čelo štátu sa dostal po vražde svojej matky). Rádžív Gándhí zahynul v máji 1991 pri atentáte počas predvolebnej kampane, keď sa vybral za voličmi na vidiek. Žena, ktorá k nemu pristúpila, mu najprv podala kvety, potom odpálila na sebe samovražednú nálož. Premiér pri výbuchu nemal šancu na prežitie, zomrelo ešte desať ľudí. Páchateľka pochádzala z radov nacionalistickej organizácie Tigre tamilského Ílamu, ktorá bojovala proti vláde na Srí Lanke (separatisti chceli vytvoriť vlastný štát). Atentátnička sa pomstila Gándhímu za to, že na tento ostrovný štát poslal indických vojakov, aby pomohli v boji proti tamilským nacionalistom.
Krvavá pomsta s podobnými súvislosťami ako v prípade Sadata sa spája so zavraždením izraelského premiéra Jicchaka Rabina v novembri 1995. Aj on získal Nobelovu cenu za mier. Podpísal nielen mierovú zmluvu s Jordánskom, ale tiež dosiahol výrazne hmatateľný pokrok na ceste k zmiereniu medzi Izraelom a Palestínčanmi. Rabin zomrel, keď na námestí v Tel Avive schádzal z pódia, kde predniesol prejav. Z davu ho napadol ortodoxný Žid , zasiahol ho tromi výstrelmi. Páchateľ, ktorého odsúdili na doživotie, ako svoj motív uviedol snahu zastaviť mierový proces, čím chcel „zachrániť židovský národ".

Prvý pokus o vraždu našťastie nevyšiel, bohužiaľ druhý už áno: život predsedu srbskej vlády Zorana Dindiča vyhasol v marci 2003. Tri týždne predtým pritom asi unikol smrti, keď do jeho limuzíny chcel naraziť vodič kamiónu. Dindičov šofér sa mu však stihol vyhnúť. Osudným sa stal premiérovi moment, keď z parkoviska kráčal do budovy vlády. Z diaľky ho zlikvidoval ostreľovač. Neskôr ho vypátrali a zadržali, išlo o stúpenca zosadeného lídra Slobodana Miloševiča; tí, čo zosnovali atentát, chceli vraždou Dindiča aj zastaviť boj vlády proti organizovanému zločinu.