Český prezident už z podujatia odchádzal a v dave sa vytvorila ulička, aby mohol prejsť. „Keď bol asi meter od nás, z ľavej strany sa začal predierať muž v maskáčoch. My všetci sme mali saká a kravaty. Už na prvý pohľad bol podozrivý,“ opísal udalosť pre portál iDnes.cz starosta obce Mníšek Roman Slezák.
Videl, ako mladík vytiahol pištoľ – airsoftová vyzerá rovnako ako skutočná zbraň, ale ochranka si nič nevšimla. „Zbraň mu akoby obtrel o ruku a šesť- alebo sedemkrát vystrelil,“ dodal Slezák.
„Počul som niekoľko cvaknutí. V prvej chvíli som vôbec nevedel, o čo ide,“ uviedol pre ČTK starosta Chrastavy Michael Canov. Klausovi osobní strážcovia, ktorí boli okolo, však nespravili vôbec nič, akoby to ani nepostrehli.

„Ten človek vystrelil, a vôbec nič sa nedialo,“ čudoval sa Slezák. Klaus zacítil bolesť, a keď si uvedomil, čo sa stalo, obrátil sa na bodyguardov. „Toto sa vám naozaj nepodarilo,“ vyčítal im.
Aj keď sú airsoftové zbrane neškodné a nemali by spôsobiť nijaké zranenia, hlava štátu po incidente krvácala na lakti, takže ju previezli na ošetrenie do nemocnice.
O spomalených reakciách jej ochranky svedčí aj to, že útočník po incidente pokojne odkráčal a nikto sa ho nepokúsil zadržať. Prešiel asi 70 metrov, keď ho pristavil jeden z novinárov a stihol s ním spraviť rozhovor, kým dorazili policajti, aby ho zadržali.
„Vytiahol som tú pištoľ preto, lebo politici sú voči nárekom ľudu celkom hluchí a slepí,“ prezradil svoje dôvody.
Klaus napadnutie nechcel veľmi komentovať. Obmedzil sa na vyhlásenie, že ľudia sú blázniví a niekto ich rozoštváva. K útočníkovi bol zmierlivý. „Ja by som mu dal pár faciek,“ poznamenal.
Médiá však nešetrili kritikou ochranky, všetci odborníci sa zhodli, že zlyhala. Nikto totiž nemohol tušiť, že ide len o airsoftovú pištoľ, a prezidenta mohli ohroziť smrtiacou zbraňou.
„Nikto ho nechránil vlastným telom, ani ho nestrhol na zem. Podľa mňa bola ochranka prekvapená a nebola schopná rýchlo zareagovať,“ zhodnotil Šándor. Ako naznačil, bodyguardi mali dve možnosti – zneškodniť útočníka, alebo Klausa dostať z dostrelu a odviesť do bezpečia.

„Keď takto idete k ľuďom, osobný strážca by mal byť celkom tesne pri vás a dvaja ďalší by mali strážiť perimeter veľmi blízko, pozerať sa ľuďom na ruky,“ citoval iDnes.cz zdroj z ochrany ústavných činiteľov, ktorý si želal zostať v anonymite.
Tieto postrehy pritom neplatia iba v opisovanom prípade, ale týkajú sa i aktuálneho útoku na Fica. Okolnosti zlyhania sú totiž podobné.
Šándor už pred 12 rokmi pripustil, že ochranu vysokopostaveného politika síce nikdy nemožno zaručiť na sto percent, najmä pokiaľ atentátnik útočí z diaľky, napríklad odstreľovacou puškou, no ak sa k chránenej osobe dostane na pár krokov, je to evidentné zlyhanie osobných strážcov.

O veľkej chybe ochranky hovoril pre portál iDnes.cz aj vtedajší šéf českého policajného útvaru URNA Libor Lochman, ktorý má za sebou i výcvik v USA. Pripustil, že chodenie medzi ľudí je pre ochranku nočná mora a aj amerického prezidenta Ronalda Reagana v marci 1981 atentátnik postrelil vo chvíli, keď bol v dave. Ochrankári sú však školení, aby si rozdelili prácu.
„Jeden osobný strážca máva za úlohu postaviť sa pred chránenú osobu, prípadne ju strhnúť a odviesť preč. Ochrancov je však celý tím a každý má svoju úlohu. Napríklad upútať pozornosť útočníka alebo naňho zaútočiť. Ďalší ľudia sú vysunutí dosť dopredu a mapujú okolie,“ rozobral Lochman.
Ak jeho opis porovnáme s tým, čo sa dialo v Handlovej, je jasné, že zlyhala i Ficova ochranka. Väčšina jej členov sa totiž vrhla na útočníka, no zabudli na premiéra.
Nik ho nechránil telom, ani k nemu nepriskočil, naopak, nechali ho, aby sa po výstreloch zranený cez lavičku prevrhol na trávnik. Bodyguardi k nemu prišli, až keď ležal na zemi.
Na streche so vzduchovkou
Kuriózny prípad, ktorý sa mohol skončiť tragicky, zažil Václav Klaus ako prezident aj v júli 2010. Pri jeho návšteve Olomouca chceli mať dvaja 19-roční mládenci dobrý výhľad na námestie, kadiaľ prechádzal, a tak vyliezli na strechu so vzduchovkou, ktorá mala optický zameriavač.
Ležali tam asi 10 až 15 minút, puškohľad neskôr odmontovali, a kým sa cezeň jeden pozeral, druhý so vzduchovkou mieril kade-tade. Policajti ich pohyb zaregistrovali, ale správne usúdili, že nie sú nebezpeční. Mohli ich totiž považovať za atentátnikov a dať súhlas na ich zneškodnenie.
Mladíkov zadržali, až keď boli doma, no po objasnení okolností oboch prepustili, keďže nešlo o trestný čin.