Ebráhím Raísí, 63-ročný zástanca tvrdej línie, ktorý bol považovaný za možného nástupcu o 22 rokov staršieho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, zahynul v nedeľu pri havárii vrtuľníka v hornatom teréne neďaleko azerbajdžanských hraníc. Spolu s ním v troskách helikoptéry našiel smrť aj šéf diplomacie Hosejn Amírabdolláhján a šesť ďalších osôb.
Raísí, ktorý bol zvolený za prezidenta v roku 2021, pri najnižšej volebnej účasti v dejinách islamskej republiky, od nástupu do funkcie nariadil sprísnenie mravnostných zákonov, dohliadal na krvavé potlačenie protivládnych protestov a tvrdo presadzoval jadrové rokovania so svetovými mocnosťami.
Nadšene tiež vlani v októbri privítal barbarský útok teroristov Hamasu na Izrael. Ako jastrab sa prejavoval už v mladosti. V roku 1988 na poste zástupca šéfa prokuratúry v iránskej metropole zohral kľúčovú úlohu pri popravách tisícov politických väzňov, za čo si vyslúžil nelichotivú prezývku mäsiar z Teheránu.
Chameneí v pondelok výkonom prezidentskej funkcie dočasne poveril viceprezidenta Mohammada Mochbara. Ten krajinu povedie do volieb, ktoré sa musia uskutočniť do 50 dní.
Ajatolláh ubezpečil občanov, že sa „nemusia ničoho obávať, lebo chod štátu to nijako nenaruší“. Vyhlásil tiež päťdňový štátny smútok.
Sústrasť Iránu okamžite vyjadrili Azerbajdžan, Egypt, Turecko či Jordánsko. Pakistan oznámil deň smútku, Libanon a Sýria dokonca až tri dni. Kondoloval aj čínsky prezident Si Ťin-pching i šéf Kremľa Vladimir Putin.
Kým od spojencov Iránu a regionálnych susedov vyzneli prejavy účasti úplne prirodzene, na Západe forma reakcie spôsobila dilemy, a v niektorých prípadoch vyvolala aj tvrdú kritiku.
V mene Európskej únie, ktorá kritizuje Irán za porušovanie ľudských práv, dodávanie zbraní Rusku aj za jeho podporu húsíjskych rebelov v Jemene, vyjadril sústrasť predseda Európskej rady Charles Michel.
„EÚ vyjadruje úprimnú sústrasť nad smrťou prezidenta Raísího a ministra Amírabdolláhjána, ako aj ďalších členov delegácie a posádky pri nehode vrtuľníka. Naše myšlienky mieria k ich rodinám,“ napísal Michel na sieti X, bývalom Twitteri.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v podobnej reakcii vyjadril ľútosť rodinám a „všetkým dotknutým obyvateľom Iránu“. Únia pritom, rovnako ako USA, na viacerých iránskych predstaviteľov vrátane Raísího uvalila sankcie.
K vyjadreniu ľútosti sa pridali vrcholní politici viacerých európskych krajín. Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyjadrila solidaritu Iráncom a ocenila, že iránske oficiálne miesta hovoria o nehode a nešíria konšpiračné teórie.
Hlavný regionálny rival Izrael v pondelok oficiálne odmietol, že by mal s pádom vrtuľníka čokoľvek spoločné. Len minulý mesiac sa obe krajiny dostali na pokraj vojny, keď Irán vyslal na židovský štát viac ako 300 útočných dronov a rakiet ako odvetu za jeho útok na iránsky konzulát v Damasku.
Maďarský premiér Viktor Orbán na sociálnej sieti X vyslovil „najhlbšiu sústrasť iránskemu ľudu“, ku ktorému mieria „naše myšlienky a modlitby“.
Vľúdne slová zazneli aj z Varšavy, ktorá na rozdiel od Budapešti neudržiava s Teheránom nekriticky korektné vzťahy.
Poľský prezident Duda na svojom účte na sieti X napísal, že ho správy o smrti Raísího a ďalších členov jeho delegácie hlboko zasiahli. Podľa neho nie je veľa národov, ktoré majú vo svojich dejinách také tragické udalosti. „Ale my, Poliaci, máme za sebou strašnú skúsenosť s katastrofou poľského vládneho lietadla v ruskom Smolensku v roku 2010, poznáme pocit šoku a prázdnoty, aké v ľudských srdciach a štáte zostanú po náhlej strate politickej a spoločenskej elity“. Poľsko sa preto „s mimoriadnym pochopením spája s blízkymi obetí a iránskym národom v modlitbe a zármutku“, pripomenul Duda poľskú traumu z apríla 2010, keď pri leteckej katastrofe zomrel poľský prezident Lech Kaczyński a desiatky predstaviteľov poľského verejného života.
Delegácia vtedy smerovala do ruského Smolenska, aby si v neďalekej Katyni uctila pamiatku tisícov poľských dôstojníkov zavraždených v roku 1940 tajnou sovietskou políciou NKVD. Lietadlo však v zlom počasí havarovalo.
Foto: SITA/AP
Duda za načrtnutie tejto paralely doma zožal ostrú kritiku. „Bol som odporcom prezidenta Lecha Kaczyńského, ale porovnávať ho so zločincom, ktorý v posledných dvoch rokoch obesil vyše tisíc ľudí, je absolútne prehnané,“ uviedol Roman Giertych, podpredseda parlamentného klubu vládnej Občianskej koalície.
Poslankyňa koaličnej Ľavice Anna-Maria Žukowská pripomenula, že o Raísím, aktérovi masových popráv z roku 1988, jeho kritici hovoria ako o „mäsiarovi z Teheránu“. Bartlomiej Wypartowicz, analytik portálu Defence24.pl, poznamenal, že Dudov príspevok „je vo svetle Raísího minulosti, vrátane vrážd politických oponentov, úlohy Iránu v ruskej invázii na Ukrajinu veľmi nešťastný“. „Lepšie by bolo nepísať nič,“ konštatoval.
Čítajte viac Iránsky prezident zahynul pri páde vrtuľníka, spolu s ním aj šéf diplomacie. My sme to neboli, hlási Izrael
Pri leteckých haváriách zahynul poľský prezident i šéf OSN
18. septembra 1961 – Leteckú katastrofu pri Ndoly v Zambii neprežil generálny tajomník OSN Dag Hammarskjöld.
13. apríla 1966 – Pri havárii vrtuľníka neďaleko prístavu Basra na juhu Iraku zahynul iracký prezident Abdas Sálim Muhammud Árif.
18. júla 1967 – Letecká havária stála život prezidenta Brazílie z rokov 1964 až 1967 Humberta Castela Branca.
27. apríla 1969 – Pri havárii vrtuľníka, ktorý sám pilotoval, zahynul bolívijský prezident, generál René Barrientos Ortuno.
30. júla 1976 – Pri havárii vrtuľníka na Madagaskare zahynul tamojší predseda vlády plukovník Joël Rakotomalala.
18. januára 1977 – Pri havárii západne od Sarajeva zahynul predseda juhoslovanskej vlády Džemal Bijedić.
4. decembra 1980 – Leteckú nehodu v Lisabone neprežil portugalský predseda vlády Francisco Sá Carneiro.
24. mája 1981 – Pri leteckom nešťastí na juhu Peru zahynul ekvádorský prezident Jaime Roldós Aguilera.
19. októbra 1986 – Pri nehode pri meste Komati Poort v Južnej Afrike zomrel mozambický prezident Samora Moisés Machel.
17. augusta 1988 – Pri havárii pri letisku Bahávalpur zahynul pakistanský prezident Muhammad Zijául Hak.
6. apríla 1994 – Rwandský prezident Juvénal Habyariman a burundský prezident Cyprien Ntaryamira zahynuli pri útoku na lietadlo krátko pred pristátím v rwandskom Kigali.
12. februára 1998 – Pri núdzovom pristátí lietadla v južnom Sudáne zahynul sudánsky viceprezident Zubajr Muhammad Sálih.
26. februára 2004 – Nad Bosnou sa zrútilo macedónske vládne lietadlo, v ktorom zahynul prezident Macedónska Boris Trajkovski.
31. júla 2005 – Sudánsky viceprezident a niekdajší vodca juhosudánskych povstalcov John Garang sa zabil pri havárii vrtuľníka, ktorým sa vracal do vlasti zo susednej Ugandy.
10. apríla 2010 – V Smolensku na západe Ruska sa zrútilo lietadlo s poľským prezidentom Lechom Kaczyńským na palube. Nehodu vládneho špeciálu neprežil nikto zo 132 cestujúcich.
6. februára 2024 – Bývalý čílsky prezident Sebastián Piňera, ktorý krajinu viedol v rokoch 2018 až 2022, zahynul pri páde vrtuľníka na juhu Čile.
19. mája 2024 – Iránsky prezident Ebrahím Raísí a minister zahraničných vecí Hosejn Amírabdolláhján zomreli pri nehode vrtuľníka.
(čtk)