818. deň: Vojaci NATO už sú na Ukrajine. Kallasová sa vyjadrila k aktivácii článku 5. Do služby sa hlásia tisíce ukrajinských väzňov

Čítajte viac 817. deň: Storm Shadow v akcii: Ukrajinci odpálili ruskú základňu uprostred civilných budov v Luhansku

22:56 Poľsko preveruje „pomerne pravdepodobné“ zapojenie ruských špeciálnych služieb do minulotýždňového požiaru nákupného centra vo Varšave, oznámil v utorok poľský premiér Donald Tusk. TASR o tom informuje podľa utorkových správ agentúr PAP a AP.

Tusk uviedol, že poľské úrady zadržali v noci na utorok ďalších troch ľudí podozrivých zo zapojenia do sabotáži sponzorovaných zo zahraničia a ich počet tak stúpol na 12.

Ešte v pondelok Tusk oznámil zadržanie deviatich ľudí pre podozrenie z priameho zapojenia do sabotáží v Poľsku na príkaz Ruska. Podľa premiéra išlo o ľudí, ktorí boli najatí aj zo zločineckého prostredia, pričom ide o občanov Ukrajiny, Bieloruska a Poľska.

Podľa premiéra zahŕňali sabotáže bitky, podpaľačstvo alebo pokusy o podpaľačstvo. Tusk zároveň uviedol, že sabotáže ohrozujú aj iné krajiny v regióne, predovšetkým Litvu a Lotyšsko.

Minulý týždeň v Litve zadržali niekoľko ľudí v prípade požiaru v sklade obchodného domu IKEA vo Vilniuse. Predpokladá sa, že išlo o podpaľačstvo. Podľa Tuska môžu byť títo podozriví napojení aj na sabotáž v Poľsku. Pokus o podpálenie továrne v meste Vroclav na juhozápade Poľska zo začiatku tohto roka možno totiž podľa Tusku „bezpochyby“ spojiť s ruskými tajnými službami. Takéto prepojenie sa vyšetruje aj v prípade minulotýždňového požiaru vo Varšave.

Ruské úrady bezprostredne tieto tvrdenia nekomentovali, no podobné obvinenia pravidelne popierajú.

21:40 Ukrajinské jednotky bojujúce proti ruským silám v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny dosahujú „hmatateľný“ pokrok, no situácia v iných častiach frontovej línie je zložitá. Uviedol to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ukrajina sa bráni pred novou ruskou ofenzívou v Charkovskej oblasti od 10. mája. V jej rámci Rusi zaznamenali najväčšie územné zisky na Ukrajine za uplynulých 18 mesiacov.

„V Charkovskej oblasti naše sily ničia okupantov, výsledky sú hmatateľné,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze. Upozornil však, že situácia na východnom fronte v okolí miest Pokrovsk, Kramatorsk a Kurachove zostáva v súčasnosti „mimoriadne náročná“. „Väčšina bojov sa teraz odohráva práve tam,“ dodal.

Hovorca ukrajinskej armády Nazar Vološyn povedal, že ukrajinským jednotkám sa „podarilo stabilizovať situáciu“ na fronte v Charkovskej oblasti. Situácia je však podľa jeho slov zložitá a rýchlo sa mení.

20:39 Rusko oznámilo začiatok prvej fázy plánovaných vojenských manévrov s použitím taktických jadrových zbraní neďaleko Ukrajiny. Podľa Moskvy ide o reakciu na „hrozby“ zo strany Západu, uvádza TASR podľa správy agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že cvičenie prebieha v Južnom vojenskom okruhu, ktorý hraničí s Ukrajinou a jeho súčasťou sú aj okupované ukrajinské územia.

Manévre overia bojovú pripravenosť armády a nestrategických jadrových zbraní s cieľom zaistiť „územnú celistvosť a suverenitu“ Ruskej federácie. Zároveň sú odpoveďou na „provokatívne vyjadrenia a vyhrážky niektorých západných predstaviteľov,“ píše sa vo vyhlásení rezortu obrany.

Do prvej fázy sú podľa neho zahrnuté balistické strely krátkeho doletu Iskander aj aerobalistické hypersonické rakety Kinžal. Podľa Reuters je súčasťou aj nácvik nakladania odpaľovacích vozidiel, jazda na určené odpaľovacie miesta či nakladanie lietadiel.

Moskva vopred avizovala, že do manévrov sa zapoja raketové formácie Južného vojenského okruhu, letectvo a námorné sily.

Taktické jadrové zbrane sú určené na útok proti nepriateľským jednotkám a ničenie ich zbraní na bojisku. V porovnaní so strategickými jadrovými zbraňami, ktoré sú schopné ničiť celé mestá, majú relatívne menší dosah a nižšiu účinnosť.

19:54 Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že pri víkendovej operácii zničila poslednú ruskú vojenskú loď s riadenými strelami umiestnenú na Moskvou okupovanom polostrove Krym. Informovala o tom agentúra Reuters.

V nedeľu ukrajinská armáda hlásila útok na veľkú vzdialenosť, ktorým zničila mínolovku ruských námorných síl. Uviedla vtedy, že potrebuje viac času na potvrdenie ďalších škôd. „Podľa aktualizovaných informácií ukrajinské obranné sily zasiahli v noci 19. mája v Sevastopole ruskú raketovú loď Ciklon,“ uviedol v utorok ukrajinský generálny štáb.

Čítajte viac Ďalšia ničivá smršť rakiet ATACMS: Poslali ku dnu ruskú raketovú loď Cyklón

Ukrajinské námorné sily neskôr spresnili, že loď bola „zničená“. Ich hovorca uviedol, že Ciklon bola poslednou ruskou loďou s riadenými strelami na Kryme. Reuters dodáva, že tieto vyhlásenia nemohol nezávisle overiť. Rusko sa k nim bezprostredne nevyjadrilo.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že jeho sily zostrelili nad Krymom deväť amerických rakiet ATACMS. Podľa tamojších úradov pri útoku nikto neutrpel zranenia, vznikli však škody na viacerých obytných budovách.

17:30 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba k požiadal západné krajiny, aby zvážili možnosť zostreľovania ruských rakiet nad ukrajinským územím s cieľom zlepšiť ochranu ukrajinských miest pred ruskými útokmi. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Kuleba na tlačovej konferencii so svojou nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou odkázal západným spojencom Kyjeva, aby takýto krok nevnímali ako „eskaláciu“. „Neexistuje žiadny právny, bezpečnostný, ani morálny argument, ktorý by bránil našim partnerom zostreliť z ich územia ruské rakety nad Ukrajinou,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie. Podľa jeho slov by západné krajiny mali zvážiť takúto možnosť.

„Ak to nechcete urobiť, poskytnite nám na to všetky potrebné prostriedky. Rozmiestnime ich na území Ukrajiny a sami tieto rakety zachytíme,“ dodal Kuleba. V tejto súvislosti vyzval spojencov na dodanie „systémov protivzdušnej obrany a bojových lietadiel s príslušnými technickými spôsobilosťami“.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková poukázala na význam poskytnutia systémov protivzdušnej obrany pre Kyjev. Uviedla tiež, že oneskorené dodávky vojenskej pomoci pre Kyjev poškodzujú bezpečnosť Západu.

15:13 Bývalého veliteľa ruskej 58. kombinovanej armády Ivana Popova zadržali pre podozrenia z „rozsiahleho podvodu“, informovali v utorok ruské médiá, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters. Moskva tieto informácie oficiálne nepotvrdila, uvádza TASR.

Ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj uviedla, že zatknutie generálmajora Popova povolil vojenský súd v Moskve.

Z funkcie veliteľa 58. armády ho odvolali v lete minulého roku. Popov sa vtedy kriticky vyjadroval o svojich nadriadených vrátane náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Valerija Gerasimova aj o ruskej vojenskej stratégii na Ukrajine.

Čítajte aj Prigožin, Popov a teraz ďalší. Nespokojnosť v ruskej armáde stúpa

14:53 Tretí rok od ruskej invázie Ukrajinci začínajú meniť priority. V spoločnosti, ktorá od 24. februára 2022 prešla šokom z útoku, eufóriou vyvolanou nečakanými úspechmi i frustráciou spôsobenou nesplnenými očakávaniami, dozrieva potreba zmien. Sociológia už tieto nálady zaznamenala.

Čítajte viac Vojnou zmietaná Ukrajina je zrelá na zmenu. Uprednostňuje demokraciu pred vládou silného muža

14:41 Mestský súd v Moskve v utorok zamietol odvolanie opozičného politika a novinára Vladimira Kara-Murzu proti nečinnosti Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom). Sťažnosť bola podaná v súvislosti s dvomi pokusmi o otravu, ktoré Kara-Murza prežil v rokoch 2015 a 2017.

Súd však v utorok na pojednávaní deklaroval, že Sledkom nie je povinný sa týmito kauzami zaoberať, informoval ruský nezávislý spravodajský web Mediazona, z ktorého citovala agentúra AFP.

V reakcii na verdikt súdu v Moskve Kara-Murza uviedol, že sa vôbec nečuduje, že nikto nebude vyšetrovať pokusy o vraždu opozičných politikov. Podľa neho to platí aj pre vraždu Borisa Nemcova, pokus o vraždu Alexeja Navaľného i všetky ďalšie zločiny tohto druhu.

Čítajte aj Ruský Najvyšší súd zamietol odvolanie opozičníka Kara-Murzu odsúdeného na 25 rokov

14:30 Už viac ako 3000 odsúdených Ukrajincov si podali žiadosť o podmienečné prepustenie na slobodu, aby sa mohli podieľať na obrane Ukrajiny, oznámila námestníčka ukrajinského ministra spravodlivosti Olena Vysocká podľa médií. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý piatok podpísal zákon, ktorý ľuďom odsúdeným za menej závažné trestné činy umožňuje vstúpiť do ozbrojených síl a bojovať proti ruským inváznym silám. Agentúra Reuters vtedy napísala, že ukrajinskú armádu by mohlo posilniť 10 000 až 20 000 väzňov. Doteraz do bojov na Ukrajine trestancov posielalo len Rusko.

„Sú to viac ako 3000 ľudí, čo sme predpovedali pred prijatím zákona. Nedalo sa počítať s tým, že sa pridá všetkých 20 000 ľudí, ktorých sme pokladali za potenciálnych vojakov, pretože pri predchádzajúcich prieskumoch želanie prejavilo okolo 4500 (väzňov). Teraz bude toto číslo kolísať,“ vysvetlila v televízii Vysocká podľa agentúry Ukrinform.

Upozornila, že zákon prináša aj obmedzenia ohľadom niektorých kategórií väzňov, a tak nebolo možné počítať s tým, že by všetci, ktorí prejavia záujem, skutočne spĺňali podmienky na prepustenie z väzníc a uzavretie zmluvy s ozbrojenými silami. Komisia zložená z vojakov a zdravotníkov tiež preverí, či odsúdený netrpí nebezpečnými chorobami, napríklad či nie je nakazený vírusom HIV, spôsobujúcim ochorenie AIDS, nemá tuberkulózu či hepatitídu.

Čítajte aj Ukrajina do vojny posiela väzňov. Po vzore Ruska však nejde

14:24 Členské krajiny EÚ sa v utorok v Bruseli dohodli na uvoľnení výnosov zo zmrazených ruských aktív v Únii v prospech Ukrajiny vrátane nákupu zbraní. Súhlasilo aj Slovensko. Doplnili, že odmietavá pozícia slovenskej vlády k poskytovaniu vojenskej pomoci zo skladov Ozbrojených síl SR je v tejto súvislosti rešpektovaná, uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Čítajte viac Moskva sa nepoteší: Zhabané ruské aktíva zaplatia zbrane a rekonštrukciu Ukrajiny, Slovensko súhlasilo

14:14 Desať ukrajinských vojakov ukončilo v Holandsku výcvik na údržbu stíhačiek F-16. Oznámilo to holandské ministerstvo obrany, informuje web Kyiv Independent.

„Piloti F-16 v podstate zverujú svoje životy vojenskému personálu, ktorý robí údržbu lietadiel. Keď vzlietnu, vedia, že sa môžu spoľahnúť na vedomosti a schopnosti týchto ľudí a, že lietadlo je v prevádzkyschopnom stave," uviedol holandský rezort obrany.

Holandsko sa zaviazalo dodať Ukrajine 24 svojich stíhačiek F-16. Ich dodávky by sa mali začať na jeseň, uviedla začiatkom mája holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová.

Foto: SITA/AP, Czarek Sokolowski

poľsko Stíhačky F-16.

12:55 Holandsko čoskoro pošle Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá YPR-765. Ako informuje spravodajský web Kyiv Independent, uviedlo to holandské ministerstvo obrany. Rezort konštatoval, že tento druh vozidla pre ukrajinskú armádu žiadal prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Tieto typy obrnených vozidiel sú pre Ukrajinu rozhodujúce. Sú obratné, dokážu rýchlo presúvať vojakov a môžu byť nasadené na prieskumné, útočné a obranné úlohy,“ vyjadril sa holandský rezort obrany.

Holandsko doteraz Ukrajine dodalo celkovo 207 obrnených vozidiel YPR rôznych typov. Holandsko nezverejnilo informáciu o tom, koľko ich teraz Kyjivu dodá.

12:50 Súd v ruskom meste Petrohrad odsúdil v utorok 77-ročného fyzika Anatolija Maslova z Novosibirska na 14 rokov odňatia slobody vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. Maslov bol predtým súdom uznaný za vinného v prípade vlastizrady, ktorej sa údajne dopustil zdieľaním informácií súvisiacich s ruským programom hypersonických rakiet s Nemeckom, informuje TASR.

Ako vo svojej správe dodala agentúra Reuters, prokuratúra pre tohto vedca žiadala 17 rokov väzenia.

Maslov bol výskumníkom v Ústave teoretickej a aplikovanej mechaniky sibírskej pobočky Ruskej akadémie vied so sídlom v Novosibirsku. Zadržaný bol v júli 2022.

Krátko po Maslovovi bol vzatý do väzby aj riaditeľ Ústavu teoretickej a aplikovanej mechaniky, 57-ročný Alexander Šipľuk, ktorého obvinili, že počas vedeckej konferencie v roku 2017 odovzdal Číne dokumenty, ktoré obsahovali utajované materiály. Šipľuk však trval na tom, že dané informácie sú verejne dostupné.

12:44 V pondelok síce vypršal päťročný Zelenského mandát, ale agresívna vojna, ktorú Rusko proti Ukrajine pred viac ako dvoma rokmi rozpútalo, nedovoľuje usporiadať voľby. A podľa ukrajinskej ústavy má prezident vykonávať svoju funkciu, kým ju neprevezme jeho nástupca. Ani západní partneri, ani ukrajinská opozícia legitimitu Zelenského nijako nespochybňujú, píše server Meduza.

Čítajte viac Zelenského volebné obdobie vypršalo, ruská propaganda ide na plné obrátky

12:21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada Západ, aby sa viac zapojil do konfliktu na Ukrajine z dôvodu mimoriadne nepriaznivej situácie ukrajinských jednotiek na fronte. Na brífingu v Moskve to v utorok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa agentúry AFP Peskov tiež prišiel s tvrdením, že Kyjev si uvedomuje, že ani rastúce zásoby zbraní a munície nebudú môcť zmeniť dynamiku na bojiskách Ukrajiny.

Na margo účasti Číny na konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku Peskov uviedol, že neprispeje k efektivite tohto podujatia.

„Túto konferenciu z nášho pohľadu možno len ťažko považovať za nejaký seriózny pokus nájsť cesty k urovnaniu“, a to vzhľadom na zostavu pozvaných účastníkov. Objasnil, že diskutovať bez Ruska o otázkach, ktoré sa ho týkajú, „je úplne beznádejné“ a „bez vyhliadky na dosiahnutie aspoň nejakého hmatateľného výsledku“.

Čítajte aj Prelamuje Zelenskyj ľady? Orbána pozval na mierový summit. Premiér reagoval

Peskov komentoval aj žiadosť hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu o vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, izraelského ministra obrany Joava Galanta a lídrov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas, ktorého komandá svojím vpádom na juh Izraela 7. októbra 2023 rozpútali vojnový konflikt v Pásme Gazy.

Hovorca Kremľa v tejto súvislosti označil postoj USA k tejto žiadosti „za viac než kuriózny“.

12:00 Rusko v utorok vyslovilo podozrenie, že Spojené štáty sa snažia rozmiestniť zbrane vo vesmíre. Ide o ďalšie obvinenie Moskvy na adresu USA, ktoré zaznelo deň po tom, čo USA na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vetovali ruský návrh na zákaz rozmiestňovania či používania zbraní vo vesmíre. Vo svojej správe o tom informovala agentúra AFP, uvádza TASR.

Čítajte aj USA podozrievajú Rusko, že do vesmíru vyslalo 'zabijácku' družicu

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo vyhlásení na margo tohto rozhodnutia napísala, že Spojené štáty a ich spojenci „opäť ukázali, že ich skutočné priority v oblasti kozmického priestoru nie sú zamerané na udržanie vesmíru bez zbraní akéhokoľvek druhu, ale na umiestnenie zbraní do vesmíru a jeho premenu na arénu pre vojenskú konfrontáciu“.

Dodala, že výsledky hlasovania sú pre Moskvu sklamaním – okrem iného aj pre to, že predkladatelia návrhu Rusko a Čína podnikli kroky, aby vzali do úvahy pripomienky ostatných členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorí sa napriek tomu „postavili proti našej konštruktívnej a komplexnej iniciatíve“.

Čítajte aj Rusi chcú zákaz zbraní vo vesmíre. Bezpečnostná rada OSN návrh rezolúcie neprijala

11:35 Štáty EÚ potvrdili zhodu na tom, že výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe budú využité na nákup zbraní pre Ukrajinu a na rekonštrukciu krajiny, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej vojenskej agresii. Na sociálnej sieti X o tom informovalo Stále zastúpenie ČR pri EÚ. Ročné výnosy spoločnosti majú dosiahnuť až tri miliardy eur.

Návrh, aby sa 90 percent výnosov použilo na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja, v marci predložila Európska komisia. Zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použitých na rekonštrukciu Ukrajiny.

„Rada EÚ potvrdila zhodu na využití výnosov z imobilizovaných aktív centrálnej banky Ruskej federácie v prospech Ukrajiny. Počíta sa s ročným výnosom zhruba 2,5 až 3 miliardy eur,“ uviedlo české zastúpenie pri EÚ. Prvé financie by Kyjev mohol získať už v júli.

Dosiahnutiu zhody medzi členskými štátmi predchádzali dlhé diskusie. Niektoré krajiny totiž mali problém s využitím peňazí na vojenské účely. Belgické predsedníctvo však prišlo s kompromisným návrhom, ktorý uspokojil aj tie krajiny, ktoré si želali zostať neutrálne, ako napríklad Rakúsko, Malta, Cyprus či Írsko. Výhrady k posielaniu vojenskej pomoci na Ukrajinu už skôr dali najavo aj Slovensko a Maďarsko. Česko naopak podporovalo využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív v Európe na rekonštrukciu aj na obranu vojnou zmietanej krajiny.

Čítajte aj Rusko varuje Európu: Príde tvrdá odpoveď, ak zhabete náš majetok

11:17 Vojaci Severoatlantickej aliancie (NATO) sú už na Ukrajine. Ich prácou je výcvik ukrajinských vojakov, vyhlásila estónska premiérka Kaja Kallasová v rozhovore pre denník The Financial. Dodala, že to neznamená eskaláciu konfliktu a krajiny by sa nemali báť vyslať svoje jednotky za účelom výcviku. Správu priniesol tiež portál Novinky.cz.

„Existujú krajiny, ktoré už cvičia (ukrajinských) vojakov na mieste,“ vyhlásila premiérka pobaltskej krajiny. Štáty tak podľa nej robí na vlastné riziko.

Členské štáty NATO sa nemusia obávať vyslania svojich jednotiek za účelom výcviku ukrajinských vojakov. Týmto krokom nedochádza k eskalácii, a teda nehrozí zatiahnutie Aliancie do vojny s Ruskom, ktoré už vyše dvoch rokov vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, oznámila Kallasová.

Čítajte aj Petr Pavel: Neposielajme vojakov NATO na Ukrajinu, hrozí priamy konflikt

Uviedla, že ak by Rusi zasiahli pozície aliančných vojakov, tak by to automaticky neznamenalo aktiváciu článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

„Neviem si predstaviť, že ak tam bude niekto zranený, tak tí, ktorí tam poslali svojich ľudí, povedia: ‚Aktivujme článok 5. Poďme zbombardovať Rusko.' Takto to nefunguje. Nie je to automatické. Tieto obavy teda nie sú opodstatnené,“ vyhlásila v rozhovore Kallasová s tým, že ak niekto na Ukrajinu pošle svojich vojakov, tak už počíta s rizikom, že sa niečo môže stať.

Čítajte aj Prišli by USA pomôcť Slovensku? Kallasová: Nech sú Trumpove výroky varovaním

10:45 Európska únia chce otvoriť formálne prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom 25. júna – v deň, keď sa šéfovia vlád a štátov stretnú na summite EÚ v Bruseli, píše týždenník Politico.

Politico pripomenul, že lídri EÚ otvorili dvere Ukrajine a Moldavsku na summite vlani v decembri. Právny postup potrebný na začatie samotných rozhovorov o členstve s Kyjevom a Kišiňovom sa však o niekoľko mesiacov odložil, a to aj kvôli maďarskej opozícii voči členstvu Ukrajiny a obavám, že rozšírenie EÚ sa môže stať hlavnou témou kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Čítajte aj Moldavsko si chce pred vstupom do EÚ pričleniť Podnestersko, prezradila Sanduová

Týždenník s odvolaním sa na piatich nemenovaných diplomatov z prostredia EÚ však v utorok upozornil, že k otvoreniu prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom by malo dôjsť 25. júna, počas zasadnutia Európskej rady.

Získanie formálneho súhlasu so vstupom do EÚ by bolo veľkým impulzom najmä pre Ukrajinu, ktorá sa už tretí rok bráni voči ruskej agresii.

Maďarsko však podľa Politico zostáva aj naďalej prekážkou, podobne ako počas decembrového summitu. Budapešť okrem iného tvrdí, že má nevyriešené problémy týkajúce sa postavenia maďarskej menšiny na Ukrajine. Kyjev sa však už zapojil do intenzívnych bilaterálnych diskusií s Budapešťou, aby vyriešil tieto obavy. Ukrajinská strana navrhla opatrenia vo všetkých 11 okruhoch, na ktoré upozornilo Maďarsko, a teraz čaká na odpoveď Budapešti.

Čítajte aj Financial Times: Zakarpatskí Maďari sa odvracajú od Viktora Orbána

10:25 Ruské úrady chcú na okupovaných ukrajinských územiach zabaviť viac ako 13-tisíc bytov a domov, ktoré sú podľa nich bez vlastníka. Ich skutočnými majiteľmi sú ale mnohokrát ľudia, ktorí z domovov museli utiecť kvôli vojne, ktorú Moskva už vyše dvoch rokov vedie proti Ukrajine. Okupačné úrady sa tak dostanú k cenným nehnuteľnostiam v lukratívnych oblastiach, píše ruský nezávislý portál Novaja gazeta Europe.

Rusko už tri roky znárodňuje „opustené“ byty na okupovaných územiach Ukrajiny, tvrdí portál. Ak sa ich oprávnení majitelia nemôžu do mesiaca dostaviť do oblastí v tesnej blízkosti bojov, štát byty zabaví. Úrady síce sľubujú, že zabavia len roky opustené nehnuteľnosti, v skutočnosti sa ale podľa denníka Novaja gazeta Europe takmer 80 percent „nehnuteľností bez majiteľa“ nachádza v mestách nedávno obsadených ruskými jednotkami a v najatraktív­nejších oblastiach.

Nikolaj z malého doneckého mesta Dokučajevsk bojuje na ruskej strane už viac ako dva roky. Krátko pred odchodom na front mu zomrela matka, po ktorej zdedil byt. Tam sa však dva roky neukázal a úrady teraz Nikolajovi dali 30 dní na dostavenie sa na úrad s príslušnými dokumentmi. Majiteľ bytu hovorí o veľkom šťastí, že jednému susedovi sa podarilo zavolať mu na front, kde často nefungujú telefóny ani internet, a správu o hroziacom znárodnení mu odovzdal.

„Úplne každý v našom dome vie, čí je to byt a že jeho majiteľ je teraz vo vojne. Mojich susedov ani môjho brata sa ale nikto nepýtal,“ hovorí Nikolaj s tým, že od roku 2014 sa mnoho ľudí odsťahovalo či zomrelo a práca úradov je preto podľa neho potrebná. „Veľa chlapov je tam už dva roky bez komunikácie a bez internetu. Nemajú možnosť vybaviť papiere a môže sa stať, že sa človek vráti domov a jeho domov je preč,“ dodáva Nikolaj.

Čítajte aj Mašinéria tyranie a bezprávia. Ako Ukrajinci miznú v ruských táboroch a väzniciach

9:48 V Poľsku zatkli deväť osôb z ruskej špionážnej skupiny v súvislosti so sabotážnymi plánmi. Uviedol to poľský premiér Donald Tusk v rozhovore pre poľskú televíziu TVN24, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

„V súčasnosti máme zadržaných a obvinených deväť podozrivých, ktorí sa v mene ruských (spravodajských) služieb priamo zapojili do sabotážnych činov v Poľsku,“ povedal Tusk.

Ide o poľských, ukrajinských a bieloruských občanov. Tusk naznačil, že mohli byť naverbovaní z kriminálneho prostredia. Poľský premiér dodal, že skupina plánovala napríklad podpálenie továrne na farby vo Vroclave na západe Poľska a obchodného centra Ikea v Litve.

9:39 Ukrajina naliehavo potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu na odrazenie pretrvávajúcich nemilosrdných ruských útokov, uviedla v Kyjeve nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

„Situácia na Ukrajine sa opäť raz dramaticky zhoršila v dôsledku masívnych ruských vzdušných útokov na civilnú infraštruktúru a brutálnej ruskej ofenzíve v Charkovskej oblasti,“ zdôraznila šéfka nemeckej diplomacie po tom, čo v utorok ráno vlakom pricestovala do ukrajinskej metropoly.

Na to, aby sa bránila „pred spŕškou ruských dronov a rakiet“, Ukrajina „urgentne potrebuje posilnenú protivzdušnú obranu“, uviedla Baerbocková.

„Naša podpora je založená na hlbokom presvedčení, že Ukrajina túto vojnu vyhrá,“ dodala. Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa nej domnieva, že Ukrajine a jej spojencom v určitom okamihu dôjde dych, „my však máme kapacitu vytrvať,“ vyhlásila.

9:26 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 380 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 495 070, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, 34 obrnených bojových vozidiel pechoty, 42 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 605 tankov, 14 699 obrnených bojových vozidiel pechoty, 12 779 delostre­leckých systémov a 1 077 raketometov.

9:10 Trosky zostrelených ruských bezpilotných lietadiel v noci na utorok v Charkove na severovýchode Ukrajiny zranili sedem civilistov. Trosky dronov spôsobili požiare a poškodili 25 nákladných áut a autobusov a tri osobné autá. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje šéfa vojenskej administratívy Charkivskej oblasti Oleha Synjehubova.

„Nepriateľ útočil na Charkiv celú noc. Trosky z dronov Šáhid spadli v štyroch lokalitách," napísal Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram. „Celkovo bolo zranených sedem ľudí," dodal.

8:39 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková pricestovala v utorok na znak podpory na návštevu ukrajinskej metropoly Kyjev, informuje TASR podľa agentúry DPA.

Návšteva z bezpečnostných dôvodov nebola vopred ohlásená.

Šéfka nemeckej diplomacie pri tejto príležitosti vyzvala na medzinárodnú podporu pre ukrajinskú protivzdušnú obranu s ohľadom na aktuálne prebiehajúcu novú ruskú ofenzívu, ktorú Moskva spustila začiatkom mája v Charkovskej oblasti.

Ide už o siedmu návštevu Baerbockovej na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vo februári 2022, pripomína DPA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyzýva západných spojencov na posilnenie vojenskej pomoci a protivzdušnej obrany krajiny v boji proti ruským jednotkám.

7:52 Španielsko do konca júna poskytne Ukrajine ďalšiu dodávku tankov Leopard 2 a strelivo rôzneho druhu, uviedla španielska ministerka obrany Margarita Roblesová. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry DPA a EFE.

Roblesová to uviedla prostredníctvom videokonferencie na zasadnutí tzv. kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktoré zvolal americký minister obrany Lloyd Austin.

Španielsko vlani Ukrajine poslalo desať tankov typu Leopard 2A4 a v marci oznámilo, že ďalších 19 bude doručených do konca tohto roka. Z nich desať má byť dodaných v júni a zvyšných deväť v septembri, píše DPA.

Ukrajina okrem tankov dostane od Španielska aj muníciu vrátane delostreleckej munície s kalibrom 155 milimetrov, ako i striel pre systémy protivzdušnej obrany Patriot či systémov proti dronom.

Roblesová zdôraznila významné úsilie svojej krajiny a pripomenula výcvik poskytovaný ukrajinským vojakom. Stovka ukrajinských vojakov sa zúčastňuje na výcviku v španielskom meste Cádiz, pripomína EFE.

7:05 Ukrajinské útoky na mesto Dovžansk v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti spôsobili požiar skladu paliva, informovali tamojšie okupačné úrady. Počas mája išlo už o tretí ukrajinský útok tohto typu v regióne. TASR sa odvoláva na agentúry DPA a Reuters.

„V dôsledku raketového útoku kazetovou muníciou na Sverdlovsk (Dovžansk) bol poškodený sklad pohonných hmôt a mazív,“ napísal na sociálnej sieti Telegram Leonid Pasečnik, Moskvou dosadený predstaviteľ Luhanskej oblasti.

Ukrajina v roku 2016 premenovala mesto Sverdlovsk, ktoré je od roku 2014 okupované ruskými silami, na Dovžansk. Podľa ukrajinských médií bola pri raketovom útoku zasiahnutá aj ruská vojenská základňa.

Videá na sociálnych sieťach ukazujú husté oblaky dymu aj horiace viacposchodové kasárne. Ruské úrady bezprostredne neinformovali o obetiach alebo zranených.

6:10 Spojené štáty neplánujú vyslať na Ukrajinu svojich vojenských inštruktorov. Vyslaní by mohli byť až v prípade skončenia vojny na jej území, vyhlásil v pondelok náčelník štábu vzdušných síl USA Charles Brown. Uviedla to agentúra Reuters.

Brown uviedol, že USA by mohli byť schopné opäť vyslať inštruktorov na Ukrajinu, keď sa konflikt skončí a budú na to vhodné podmienky. Spojené štáty mali až do začiatku ruskej invázie vo februári 2022 na Ukrajine až 150 vojenských inštruktorov, píše Reuters.

Brown aj americký minister obrany Lloyd Austin zdôraznili potrebu podporiť Kyjev, ktorý je v súčasnosti vystavený rastúcemu tlaku ruských síl v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Rusko po viac ako dvoch rokoch vojny postupuje na východe Ukrajiny. Využíva situáciu v súvislosti s nedostatkom ukrajinských vojakov a niekoľkomesačným meškaním dodávok zbraní zo Západu.

To vyvoláva otázky, čo ešte môžu Spojené štáty a ďalší spojenci urobiť okrem toho, že budú posielať miliardy dolárov v podobe zbraní a poskytovať spravodajské informácie a výcvik ukrajinským vojenským silám spoza hraníc krajiny, komentuje Reuters.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári pripustil možnosť, že by Paríž i ďalšie krajiny vyslali na Ukrajinu svojich vojakov. Odvtedy sa proti tejto myšlienke verejne postavili lídri viacerých európskych krajín.

Francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné sa snažil upresniť tieto tvrdenia, keď povedal, že Paríž by mohol vyslať na Ukrajinu vojakov pre špecifické potreby, ale nie na boj vo vojne proti Rusku.

6:05 Bezpečnostná rada OSN v pondelok neprijala návrh rezolúcie predloženej Ruskom, ktorý žiadal zákaz rozmiestňovania či používania zbraní vo vesmíre. Zástupca veľvyslankyne USA pri OSN Robert Wood pred hlasovaním povedal, že Rusko minulý týždeň, 16. mája, vypustilo na nízku obežnú dráhu Zeme satelit, ktorý je podľa USA pravdepodobne zbraň schopná zaútočiť na iné satelity na tejto obežnej dráhe.

Čítajte viac USA podozrievajú Rusko, že do vesmíru vyslalo 'zabijácku' družicu