„(…) veľmi skoro nastane chvíľa, keď na Ukrajine, spochybnia jeho (Zelenského) legitimitu,“ vyhlásil na konci apríla hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Len o niekoľko dní neskôr ukrajinský politik Viktor Medvedčuk, ktorý je pokladaný za chránenca ruského prezidenta Vladimira Putina, stojí na čele zakázanej proruskej strany a ktorý bol vo obvinený z vlastizrady, ruskej agentúre TASS povedal, že Zelenskyj nemôže byť po 21. máji považovaný za legitímneho prezidenta. Putin komentoval situáciu opatrnejšie, keď povedal, že „na túto otázku musí predovšetkým odpovedať politický a právny systém Ukrajiny“. Avšak ruská propaganda už presviedča svoje publikum, že 21. májom nastáva „úplný koniec legitimity Zelenského“, a to sa vraj môže odraziť aj na ochote Ukrajincov bojovať.
Formálne Zelenského volebné obdobie skutočne vypršalo. Do úradu bol totiž uvedený 20. mája 2019 a ústava jasne obmedzuje toto obdobie na päť rokov. Ale 108. článok ukrajinskej ústavy hovorí, že prezident vykonáva svoje právomoci, kým do úradu nenastúpi jeho zvolený nástupca.
Čítajte aj Porošenko sa chce vrátiť k moci. Môže ohroziť Zelenského? A začo mu Orbánova vláda posiela peniaze?Pred vojnou sa počítalo, že voľby budú 31. marca 2024. Sám Zelenskyj ešte v druhej polovici minulého roka pripúšťal, že voľby budú a že sa bude uchádzať o znovuzvolenie. Nakoniec vlani 6. novembra vyhlásil, že „teraz nie je čas na voľby“, pretože teraz sa vedie boj o osud štátu a usporiadanie volieb od Ukrajiny „očakáva len Rusko“.
Zelenského vyhlásenie zaznelo na pozadí údajného konfliktu s generálom Valerijom Zalužným, ktorý sa počas vojny stal druhým najpopulárnejším mužom v krajine, pripomenul server Meduza a dodal, že podľa expertov by Zalužnyj mohol predstavovať pre Zelenského vážneho súpera, ak by sa rozhodol vstúpiť do politiky. Vo februári prezident odvolal Zalužného z funkcie hlavného veliteľa a tento mesiac ho vymenoval za veľvyslanca vo Washingtone.
„Je vojna, voľby nemožno usporiadať a drvivá väčšina ukrajinského obyvateľstva si to dobre uvedomuje. Otázka prezidentovej legitimity nie je vôbec nastolená,“ povedal serveru Jevhen Holovacha, riaditeľ sociologického ústavu Ukrajinskej akadémie vied. Ukrajinci podľa neho riešia oveľa naliehavejšie problémy, ako aby sa starali o ruské kampane.
S tým súhlasí aj šéf Kyjevského medzinárodného ústavu sociológie (KMIS) Volodymyr Paniotto. Pripomenul, že tému volieb vlani na jeseň nastolil bývalý poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč svojím vyhlásením, že by chcel kandidovať a že by bolo možné voľby usporiadať za pomoci aplikácie, ktorú využíva 90 percent populácie.VTo však podľa sociológa nie je pravda, danú aplikáciu používa len 56 percent Ukrajincov A usporiadanie volieb „je úplná utópia“, veď by nemohli hlasovať ani vojaci na fronte, ani Ukrajinci, ktorí odišli do cudziny. V prieskume KMIS sa vlani v októbri zhodlo 81 percent opýtaných, že voľby budú možné až po vojne.
Prieskum, podniknutý Razumkovovým strediskom tento rok v marci, ukázal, že tri pätiny Ukrajincov sú proti usporiadaniu volieb pred ukončením vojny, pre bolo len 22 percent opýtaných.
Rovnaký názor vyjadrujú západní partneri. Šéf americkej diplomacie Antony Blinken tento mesiac v Kyjeve vyhlásil, že voľby na Ukrajine budú, „až sa Ukrajinci zhodnú, že to podmienky dovoľujú“.
V ukrajinskom parlamente nie sú vplyvné sily, ktoré by chceli vážne spochybniť legitimitu hlavy štátu. Všetky úvahy v tomto smere sú len ruský pokus o destabilizáciu, usúdil nemenovaný zdroj Meduzy medzi ukrajinskými zákonodarcami. Sotva sa podľa neho dá odhadnúť, či Rusko dokáže niečo dosiahnuť v ukrajinskej vnútroštátnej politike, ale každopádne ľudia kvôli tomu nedemonštrujú.
„Prežívame ťažké časy. V takejto situácii ľudia na politiku veľmi nemyslia. Pýtaj sa na voľby obyvateľa Charkova a počuješ len nadávku,“ povedal serveru zdroj z prezidentskej kancelárie v narážke na každodenné bombardovanie druhého najväčšieho ukrajinského mesta. „Akýkoľvek komentár akéhokoľvek politika k tejto otázke bude vnímaný ako provokácia,“ konštatoval nemenovaný opozičný poslanec. Žiadna parlamentná skupina teraz nehovorí o voľbách, pretože „nechce vyzerať ako blázon“, povedal.
Čítajte aj List z Charkova: Raketa trhala deti na ihrisku