820. deň: EÚ naplno pocíti ruskú odvetu pre využitie zmrazených aktív na pomoc Ukrajine, hrozí Moskva

Čítajte viac 819. deň: Stret jadrových veľmocí? Rusko varuje Francúzsko pred tvrdou odvetou, ak vyšle na Ukrajinu vojakov

21:37 Londýnsky súd dnes obvinil 64-ročného Brita zo špionáže pre ruskú rozviedku. Howard Michael Phillips mal citlivé informácie o jednom z britských poslancov, uvádzajú vyšetrovatelia. Protiteroristická jednotka muža zadržala v centre Londýna minulý týždeň, napísal denník The Guardian.

Phillips už týždeň strávil v cele, dnešné vypočutie pred súdom vo Westminsteri bolo podľa AFP veľmi krátke. Kriminalisti už prehľadali dve lokality v Hertfordshire a Essexe spojené s obvineným. Súd Phillipsa odmietol prepustiť na kauciu, ďalší termín vypočutia bol stanovený na 14. júna.

„Zatknutie nesúvisí so žiadnym iným nedávnym obvinením alebo vyšetrovaním spojeným s trestnými činmi podľa zákona o národnej bezpečnosti a nepredpokladá sa, že by v súvislosti s touto záležitosťou hrozilo nejaké nebezpečenstvo pre širšiu verejnosť,“ uviedla londýnska polícia.

V posledných mesiacoch bolo v Británii niekoľko prípadov podozrení zo špionáže pre Rusko.

20:04 Rusko vo štvrtok zadržalo vysokopostaveného predstaviteľa ministerstva obrany na základe obvinení zo zneužitia právomocí. Ide už o piateho vysokopostaveného vojenského činiteľa, ktorý sa tento mesiac dostal za mreže, píše TASR na základe agentúry AFP.

Zadržaného predstaviteľa obvinili zo zneužitia úradných právomocí a umiestnili do vyšetrovacej väzby, informoval Vyšetrovací výbor Ruskej federácie. Má ísť o Vladimira Verteleckija z oddelenia ministerstva obrany pre zabezpečenie štátnych zákaziek.

V polovici mája zadržali iného vysokopostaveného predstaviteľa ruského ministerstva obrany, konkrétne Jurija Kuznecova na základe podozrenia z prijatia úplatkov.

Bývalý zástupca ministra obrany Timur Ivanov je od apríla vo väzbe pre podozrenia z prijímania veľkého úplatku v spojitosti s armádnymi stavebnými projektmi, pripomína AFP.

18:44 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal vo štvrtok výnos, ktorý umožní v Rusku zhabanie majetku patriaceho Spojeným štátom, ich občanom a firmám. Cieľom je kompenzácia pre subjekty, ktoré zasiahnu západné sankcie voči Moskve. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Od vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu z februára 2022 zmrazil Západ ruské finančné aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, prevažne rezervy centrálnej banky. Americký Kongres prijal minulý mesiac zákon, ktorý prezidentovi Joeovi Bidenovi umožní použiť zmrazené ruské aktíva v USA na osobitný fond pre podporu Ukrajiny.

Ruský dekrét stanovuje, že ruské firmy, organizácie a jednotlivci, ktorých sa dotknú sankcie, budú mať právo požiadať o odškodnenie ruskú vládu. Táto kompenzácia by mala byť vo forme Američanmi vlastnených aktív v Rusku. Patria sem nehnuteľnosti, firmy, bankové účty či akcie.

Z Ruska od začiatku vojny na Ukrajine odišli mnohé západné spoločnosti. Tým, ktoré v krajine naďalej pôsobia alebo ešte nedokončili predaj svojich tamojších aktivít, by teraz mohlo hroziť skonfiškovanie tohto majetku, približuje AFP.

17:20 Ruský prezident Vladimir Putin začne v Bielorusku dvojdňovú štátnu návštevu. Ešte večer sa stretne so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom a budú diskutovať o kľúčových medzinárodných otázkach, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Obe krajiny sú blízkymi spojencami a Minsk poskytol Moskve podporu pri invázii na Ukrajinu bez priameho zapojenia sa do konfliktu. Bieloruský prezident je tiež silne závislý od Ruska a má jeho ekonomickú, politickú a diplomatickú podporu.

Pôjde o druhú Putinovu zahraničnú cestu od svojej prezidentskej inauguráciu na piate funkčné obdobie začiatkom mája. Minulý týždeň navštívil Čínu. Vo štvrtok pred odchodom do Bieloruska Putin prijal v Moskve bahrajnského kráľa Hamada ibn Ísú al-Chalífu, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

16:39 Hlavnou témou neformálneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Prahe na budúci týždeň bude pravdepodobne vojna na Ukrajine. Bude to príprava na júlový aliančný summit vo Washingtone bez formálnych záverov. Novinárom to dnes povedal David Konecký, vrchný riaditeľ sekcie bezpečnostnej a multilaterálnej ministerstva zahraničných vecí a budúci český veľvyslanec pri NATO.

Stretnutie šéfov diplomacií sa uskutoční na budúci štvrtok a piatok. Slúži na to, aby ministri prerokovali citlivé záležitosti, pri ktorých možno môžu byť nejasnosti. Rokovanie je podľa Koneckého veľmi úzko spojené s úspechom summitu NATO vo Washingtone.

Pre Česko je to, že sa zasadnutie ministrov koná v Prahe, dôležitým signálom toho, že krajina je spoľahlivým a platným členom aliancie, ktorému NATO dáva bezpečnostné záruky a ktorý je súčasne pripravený do aliancie investovať. Česko tým chce ukázať, že sa chce aktívne podieľať na formovaní medzinárodného prostredia.

Hlavným miestom konania zasadnutia bude Černínsky palác, kde sa v piatok dopoludnia uskutoční zasadnutie. Program na okraj rokovania ale bude aj na Pražskom hrade či v Senáte. Minister zahraničia Ján Lipavský (Piráti) podujatie využije aj na viaceré bilaterálne rokovania s náprotivkami z rôznych štátov, najmä tých geograficky vzdialenejších.

15:55 Bezpilotné lietadlá ukrajinskej armády sa vo štvrtok zamerali na vojensko-priemyselnej infraštruktúru v ruskej Tatárskej republike. Útočné drony už zasiahli ciele v Kazani a Nižnekamsku, kde sídli množstvo strategicky dôležitých spoločností vyrábajúcich vojenské produkty. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroje z prostredia ukrajinskej rozviedky.

Podľa miestnych médií bolo v Nižnekamsku počuť výbuchy. Z miestnej tepelnej elektrárne aj viacerých spoločností evakuovali zamestnancov. V regióne prerušili prevádzku obe letiská – v Kazani aj v Nižnekamsku. Informácie o výsledkoch útokov sa zisťujú.

15:42 Súd v Rusko vo štvrtok udelil 13-ročný trest odňatia slobody za zradu 20-ročnému študentovi Vladimirovi Belkovičovi, ktorý roznášal letáky pre proukrajinskú partizánsku skupinu.

Belkovič žil v Irkutskej oblasti na Sibíri a údajne ho zverbovala polovojenská jednotka Légia Sloboda Ruska, ktorú tvoria Rusi a je zodpovedná za útoky na ruskom území, píše AFP s odvolaním sa na ruský nezávislý spravodajský web Mediazona.

Čítajte aj Hanba! Kričali na ruskom súde. Dvoch Rusov odsúdili za čítanie básní

15:31 Ruská pohraničná stráž v noci na štvrtok odstránila bóje z rieky Narva, ktoré tam umiestnilo Estónsko na vyznačenie splavnej trasy, uviedla pohraničná stráž Estónska.

„Pohraničná stráž o 3.00 h miestneho času (2.00 h SELČ) zaznamenala, že príslušníci pohraničnej stráže Ruskej federácie začali s odstraňovaním tohto plávajúceho značenia,“ uviedla estónska pohraničná stráž vo vyhlásení. Bóje majú zabezpečiť, aby lode plaviace sa po rieke nevnikli do vôd druhej krajiny. „Rusko tento rok oznámilo, že nebude súhlasiť s umiestnením približne polovice plánovaných bójí,“ dodala estónska stráž.

Estónska premiérka Kaja Kallasová to označila za „pohraničný incident“ a dodala, že Estónsko sa na Rusko obrátilo so žiadosťou o informácie.

„Toto je pohraničný incident, ktorého presné okolnosti objasňujeme,“ uviedla pre médiá. Dodala, že Rusko používa nástroje súvisiace s hranicami na vytváranie strachu a úzkosti, ktoré spôsobujú neistotu v spoločnosti.

Rieka Narva na severovýchode Estónska tvorí prírodnú hranicu s Ruskou federáciou. Pobaltské krajiny majú s Moskvou napäté vzťahy najmä pre ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.

15:28 Európska únia naplno pocíti ruskú odvetu za jej plán použiť príjmy zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. Vo štvrtok to vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Moskva tvrdí, že takéto konanie je nezákonné a podkopáva základy celosvetového finančného systému. „Hovoríme o ďalšom pokuse o legalizáciu krádeže na štátnej úrovni,“ dodala Zacharovová.

Diplomati členských krajín EÚ sa v utorok v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ zhodli, že výnosy zo zmrazených ruských aktív v Únii sa použijú na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej obnovu. Ročné výnosy zo zmrazených ruských aktív dosahujú približne tri miliardy eur.

Podľa odobreného scenára sa na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom Európskeho mierového nastroja (EPF) použije 90 percent výnosov. Zvyšných desať percent by sa malo prostredníctvom rozpočtu EÚ použiť na projekty týkajúce sa obnovy Ukrajiny. Prvú miliardu eur by Ukrajina mohla získať už v júli tohto roka.

Čítajte aj Moskva sa nepoteší: Zhabané ruské aktíva zaplatia zbrane a rekonštrukciu Ukrajiny, Slovensko súhlasilo

15:20 Podľa hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Sýrskeho zúria teraz najprudšie boje na kurachovskom a pokrovskom frontovom úseku v Doneckej oblasti a v okolí Kupjansku na východe Charkovskej oblasti.

Syrskyj podľa agentúry Reuters tiež na sociálnych sieťach uviedol, že ruské vojská v meste Vovčansk, teda jednom z kľúčových bojísk na severe Charkovskej oblasti, zabŕdli do pouličných bojov a utrpeli ťažké straty.

Čítajte aj Slovák bojuje v epicentre najväčších bitiek Charkovskej oblasti. Čo hovorí na situáciu?

14:30 Gubernátor Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska nariadil na hranici s okupovanou časťou Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny zriadiť päťkilometrovú „zvláštnu zónu“. V nej má platiť podobný režim ako predtým v pohraničnom pásme, napísal dnes na svojom webe ruský portál Kommersant s odvolaním sa na gubernátorovo nové nariadenie.

V zóne s osobitným právnym režimom bude povolený pohyb len s osobnými dokladmi. O priblíženie sa k hranici na menej ako 100 metrov bude nutné s dvanásťhodinovým predstihom vyrozumieť oblastnú pohraničnú správu ruskej tajnej služby FSB. Pod ňu v Rusku spadá pohraničná stráž.

Tieto opatrenia majú Rostovskú oblasť ochrániť pred prenikaním teroristov, extrémistov a ich pomocníkov, pred ilegálnou prepravou zbraní, munície a ďalších prostriedkov použiteľných pri sabotážiach, dodal denník.

„Nárazníková zóna“ podľa ruskej redakcie BBC znamená uzavretie hranice, ktorá predtým bývala štátna. Teraz je v Rusku považovaná len za administratívnu hranicu s „ľudovými republikami“, vyhlásenými proruskými separatistami v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré Rusko predvlani na jeseň v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.

14:11 Najmenej sedem mŕtvych a 16 zranených si vyžiadali dnešné ruské útoky na Charkov na severovýchode Ukrajiny. Na platforme Telegram to uviedol šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov, ktorý predtým informoval o štyroch mŕtvych a napísal, že ruská armáda na druhé najväčšie ukrajinské mesto zaútočila aspoň 15-krát.

„Podľa aktualizovaných informácií – sedem mŕtvych,“ napísal Synehubov. Príspevok doplnil fotografiami jednej zo zničených budov v meste – tlačiarne, kde úder rozpútal požiar. Na snímkach je vidieť rozpadnutý strop podnikovej haly, poničený interiér plný trosiek či zasahujúci hasiči. V čase útoku bolo v objekte asi 50 ľudí, uviedla s odvolaním sa na charkovskú prokuratúru agentúra Reuters.

14:00 Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) vo štvrtok oznámil, že z bezpečnostných dôvodov dočasne pozastavil prevádzku letiska v Kazani, administratívnom a kultúrnom centre Tatárskej republiky.

Vo vyhlásení zverejnenom v aplikácii Telegram úrad uviedol, že lety do Kazane a z nej boli vo štvrtok pozastavené od 11.30 moskovského času (10.30 h SELČ). Kazaň je vzdialená asi 1000 kilometrov od hraníc Ukrajiny. Rosaviacija krátko nato oznámila aj dočasné pozastavenie prevádzky ďalšieho letiska v Tatársku — v Nižnekamsku.

Nie je známe, s čím tieto obmedzenia súvisia. Predtým však boli podobné opatrenia na ruských letiskách dočasne zavedené po detekcii dronov vypustených z územia Ukrajiny.

13:55 Moskva podnikne odvetné údery na britské ciele na Ukrajine i mimo nej, ak Kyjev použije britské zbrane na útok na ruské územie. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Hovorkyňa ruskej diplomacie sa odvolávala na vyjadrenie britského ministra zahraničia Davida Camerona zo začiatku tohto mesiaca pri návšteve Kyjeva. Šéf britskej diplomacie uviedol, že Ukrajina má právo použiť zbrane poskytnuté Londýnom na útoky na území Ruska a je na jej rozhodnutí, či tak urobí. „Podobne Rusko útočí vo vnútri Ukrajiny. Dá sa celkom dobre pochopiť, prečo má Ukrajina potrebu zabezpečiť svoju obranu,“ uviedol minister.

Moskva na túto poznámku už skôr reagovala s rozhorčením, okrem iného hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil slová šéfa britskej diplomacie za priamu eskaláciu konfliktu. Cameronovo vyhlásenie Rusko tiež uviedlo ako jeden z dôvodov, prečo sa tento mesiac rozhodlo usporiadať cvičenie simulujúce odpálenie taktických jadrových rakiet.

Čítajte aj Moskva reaguje na Camerona: Zbombardujeme britské mestá

Vojnu na Ukrajine pred viac ako dvoma rokmi začalo Rusko, ktoré do susednej krajiny na rozkaz prezidenta Vladimira Putina vyslalo svoje vojská. Rozpútalo tak najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

13:52 Čína poskytuje Rusku bojové vybavenie pre použitie v jeho vojne proti Ukrajine, povedal britský minister obrany Grant Shapps.

Čítajte viac Čína dodáva Rusku zbrane, máme dôkazy. NATO sa musí zobudiť, vyhlásil britský minister obrany

13:09 Ukrajinské obranné spravodajstvo pozná miesta, kde sa nachádzajú bunkre ruského vodcu Vladimira Putina. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vysielaní národnej televízie to uviedol predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

„Informácie o Putinových bunkroch sú nám známe a neustále aktualizované. Jednou z prezývok ruského diktátora je ‚Bunkernyj‘. Miluje tento biznis… Ako gróf Drakula, ktorý sa skrýva v týchto temniciach,“ vyhlásil Jusov. Bližšie však nešpecifikoval, koľko podzemných bunkrov Putin presne používa.

12:58 Ruský prezident Vladimir Putin nie je v kontakte s bývalým prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý vo svojom statuse avizoval, že využije svoje väzby s Putinom, aby reportéra z denník Wall Street Journal Evana Gershkovicha dostal z ruského väzenia. Na pravidelnom brífingu o tom vo štvrtok informoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov dodal, že pokiaľ ide o kontakty týkajúce sa stíhaných a odsúdených osôb, mali by sa „vykonávať v úplnej tichosti a absolútne diskrétne“. Toto je podľa Peskova „jediný spôsob, ako môžu byť efektívne“.

Gershkovicha zadržali v Rusku v marci 2023 a následne obvinili zo špionáže. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) novinár „podľa pokynov americkej strany zhromaždil informácie predstavujúce štátne tajomstvo o činnosti jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu“. FSB vtedy dodala, že Američana zadržali v Jekaterinburgu „pri pokuse získať tajné informácie“.

Čítajte aj Sloboda tlače a prejavu v Rusku neexistuje, tvrdí nobelista Muratov. Viní z toho aj Západ

12:42 Najmenej šesť ľudí zahynulo a 16 utrpelo zranenia podľa predbežných údajov v dôsledku štvrtkového ostreľovania ukrajinského mesta Charkov ruskými silami. Na platforme Telegram to podľa agentúry Reuters oznámil gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Starosta Charkova Ihor Terechov takisto na Telegrame informoval o piatich mŕtvych a deviatich zranených.

Podľa ukrajinských úradov ruské sily v ranných hodinách vypálili na Charkov a jeho predmestia najmenej 15 rakiet z komplexu S-300 alebo S-400, ktoré zasiahli aj priemyselnú zónu vrátane tamojšej tlačiarne.

Raketové útoky poškodili aj niekoľko objektov štátnej železničnej spoločnosti Ukrzaliznycja, pričom bolo zranených šesť zamestnancov.

Na masívny útok na Charkovskú oblasť reagoval na platforme X aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého „ruskí teroristi“ využívajú skutočnosť, že Ukrajina stále nemá dostatočne vybavenú protivzdušnú obranu a schopnosť ničiť odpaľovacie zariadenia teroristov presne tam, kde sa nachádzajú – blízko našich hraníc."

„Táto slabosť nie je našou slabosťou, ale slabosťou sveta, ktorý sa už tretí rok neodvážil postaviť sa k teroristom presne tak, ako by si zaslúžili,“ konštatoval Zelenskyj.

„Ukrajina robí všetko, čo môže. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú. Ale treba viac odhodlania. A to práve od svetových lídrov,“ dodal Zelenskyj.

12:04 Poľské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že žiadosť Ukrajiny o zostrelenie ruských rakiet z územia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) je predmetom rozhovorov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre poľskú rozhlasovú stanicu RMF FM to povedal tamojší novinár Paweł Wroński.

Poznamenal, že Ukrajina skutočne žiada svojich susedov, aby zostrelili ruské rakety z ich územia. „Ukrajinská strana žiada, aby poľské vojenské sily a poľské systémy protivzdušnej obrany zostrelili rakety letiace nad ukrajinským územím,“ povedal Wroński.

Spomenul, že ide o vec na diskusiu a dodal, že prípadné zachytenie rakiet je spojené s množstvom ďalších záležitostí, ktoré treba doriešiť. „Napríklad technické otázky týkajúce sa doletu týchto rakiet, ale aj právne otázky. Čo sa stane, ak trosky takejto rakety zničia niekomu majetok alebo spôsobia niekomu smrť? Pretože v konečnom dôsledku sa raketa vo vzduchu nerozpustí,“ dodal Wroński.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba diskutoval v stredu o výzve Kyjeva partnerom, aby zostrelili ruské rakety zo svojho územia, pričom poznamenal, že ak to nechcú urobiť, existuje aj iná možnosť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že pomoc NATO pri zostrelení ruských rakiet nad územím Ukrajiny by pomohla vyrovnať deficit Kyjeva v protivzdušnej obrane a nezatiahla by NATO do vojny.

Zelenskyj predtým povedal, že nerozumie, prečo západní spojenci NATO zostrelili iránske rakety a bezpilotné lietadlá letiace smerom k Izraelu, ale báli sa urobiť to isté v prípade Ukrajiny.

Čítajte aj Nedovolíme Nemcom brániť Ukrajinu zo Slovenska, vyhlásil Blanár. Podľa neho by to krajinu zatiahlo do vojny

11:50 Ruský hackerský útok proti ministerstvu zahraničných vecí v roku 2021 bol úplne obyčajným útokom, pri ktorom neunikli žiadne citlivé údaje. Podľa servera hang.hu to povedal vo štvrtok šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás.

Gulyás tak reagoval na otázku servera 444.hu, prečo rezort diplomacie popiera tvrdenia, že ruskí hackeri v roku 2021 prelomili zabezpečenie počítačovej siete ministerstva a získali tajné informácie. Podľa slov Gulyása ide o lož, pretože k úniku dôverných údajov nedošlo. Nepoprel však, že útok hackerov sa udial, čo však označil za každodenný jav.

Ako pripomenul server 444.hu, Národná bezpečnostná služba vo svojej správe uviedla, že rôzne siete ministerstva zahraničných vecí boli napadnuté v celom rozsahu a konzulárnu korešpondenciu a interné informácie odcudzili hackerské skupiny financované Ruskom.

Čítajte aj Poľsko má šiestu najlepšiu kyberochranu, no ruskí hackeri to skúšajú každý deň

11:22 Ukrajinci zverejnili video z mesta Vovčansk v Charkovskej oblasti natočené dronom, na ktorom ležia telá mŕtvych civilistov v zbombardovaných uliciach. Z oblasti už skôr prichádzali správy o zabíjaní a zadržiavaní obyvateľov mesta. Evakuácia z miesta sa koná pod neustálou paľbou ruských diel. Niektoré prípady už vyšetruje ukrajinská prokuratúra, ako ďalšie vojnové zločiny Moskvy.

Čítajte viac VIDEO: Ruské zverstvá z mesta Vovčansk: Ulice sú posiate mŕtvymi civilistami

10:43 Nórska vláda zaviedla vo štvrtok ďalšie obmedzenia vstupu ruských občanov do krajiny z dôvodu rozsiahlej vojny Ruska proti Ukrajine, ktoré vstúpia do platnosti budúci týždeň. Referuje o tom web Kyiv Independent.

Oslo na jar predminulého roka sprísnilo vízové praktiky, po ktorých sa turistické víza pre Rusov väčšinou nevydávali. Krajina tiež vlani v septembri obmedzila vstup ruským autám.

Ruskí občania prichádzajúci do Nórska z dôvodu turistiky a „iných nepodstatných ciest“ budú odmietnutí pri vstupe cez vonkajšiu hranicu od 29. mája, uviedla vláda. Zákaz sa vzťahuje tak na Rusov, ktorým sa podarilo získať nórske turistické vízum, ako aj na víza vydané inými krajinami Schengenu.

Výnimky budú udelené Rusom, ktorí cestujú za rodičmi, manželmi, manželkami alebo deťmi žijúcimi v Nórsku, ako aj tým, ktorí budú pracovať alebo študovať v Nórsku alebo iných krajinách schengenského priestoru.

„Rozhodnutie o sprísnení pravidiel vstupu je v súlade s nórskym prístupom postavenia spojencov a partnerov v reakciách proti nezákonnej ruskej útočnej vojne proti Ukrajine,“ uviedla nórska ministerka spravodlivosti Emilie Enger Mehl.

Čítajte aj Nórsko pošle Ukrajine ďalšie protivzdušné systémy NASAMS. Je taký dobrý, že chráni aj Washington

10:10 Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) zadržal šéfa komunikačného riaditeľstva ruských ozbrojených síl a zástupcu náčelníka ich generálneho štábu generálporučíka Vadima Šamarina, ktorý je podozrivý z prijímania úplatku v obzvlášť veľkom rozsahu. Ak ho súd uzná za vinného, hrozí mu 15 rokov väzenia.

Čítajte viac V korupčnej sieti ruskej armády uviazol ďalší generál, na dva mesiace ide do väzby

9:52 Rumunský prezident Klaus Iohannis povedal, že potenciálne dodanie rumunského systému protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine musí schváliť rumunská Najvyššia rada pre národnú obranu. Zároveň to nesmie oslabiť protivzdušnú obranu Rumunska. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na rumunský spravodajský kanál Digi24.

Iohannis povedal, že nechce o možnom dodaní Patriotu Ukrajine diskutovať verejne. Otázku by chcel podľa jeho slov riešiť s vojenskými expertmi a spomenutou radou.

Dodanie systému je komplikovaný proces sprevádzaný logistickými aj právnymi problémami, „nehovoriac o tom, že v žiadnom prípade nie som ochotný akceptovať, že Rumunsko bude zbavené protiraketovej a protivzdušnej obrany,“ povedal tiež rumunský prezident. Rumunsko podľa neho musí za svoje ústupky niečo dostať.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 15 fotiek

+12

9:45 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 497 700 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 330 vojakov, 11 tankov, 27 bojových obrnených vozidiel či 40 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 622 tankov, 14 748 bojových obrnených vozidiel, 17 513 vozidiel a palivových nádrží, 12 860 delostre­leckých systémov, 1 077 odpaľovacích raketových systémov, 813 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 355 lietadiel, 10 391 dronov, 2 209 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 094 kusov špeciálnej techniky.

9:21 Ruské jednotky postúpili pri meste Časiv Jar v Donbase na východe Ukrajiny, konkrétne v obci Kliščijivka, napísal dnes na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na analytikov spravodajského projektu DeepState, ktorý je pokladaný za blízky ukrajinskej armáde.

Dobytie Kliščijivky zoskupením ruských vojsk Juh ohlásilo ruské ministerstvo obrany už v stredu. O deň skôr o ovládnutí obce písali ruskí provojnoví blogeri. Avšak ukrajinské velenie ešte v stredu ráno v prehľade situácie na bojisku tvrdilo, že aj napriek pokračujúcej ruskej ofenzíve pri dedine majú ukrajinskí vojaci situáciu pod kontrolou.

Kliščijivka býva označovaná za „kľúče od Bachmutu“ vzhľadom na kopce, z ktorých možno ovládať prístupy k mestu. V ohnisku bojov sa ocitla na jeseň 2022. V januári 2023 ju ovládli ruskí žoldnieri, vlani na jeseň ju oslobodila ukrajinská armáda pri svojej protiofenzíve. Kliščijivka leží južne od Bachmutu, ktorý ruské sily dobyli pred rokom po krvavej bitke trvajúcej desať mesiacov.

Rusi sa podľa analytikov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pri terajšej obmedzenej ofenzíve snažia dobyť mestá Časív Jar a Vovčansk, ktorý leží v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, pripomenula Ukrajinská pravda. O Vovčiansk sa teraz tiež bojuje.

8:58 Švédsky premiér Ulf Kristersson oznámil, že jeho krajina poskytne ďalších 6,5 miliardy eur vojenskej pomoci na nasledujúce tri roky Ukrajine. TASR informuje podľa agentúry DPA.

„Táto podpora pomôže financovať dlhodobé dodávky vojenského materiálu a nákup nového materiálu pre priame dodávky od obranného sektoru Ukrajine,“ uviedol Kristersson v posolstve pre Ukrajincov po tom, čo v Štokholme ohlásil ďalší balík pomoci.

„Záležitosť Ukrajiny je aj záležitosťou Švédska,“ upozornil vo videozázname na sociálnej sieti X.

Od začiatku plnohodnotnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu pred viac než dvoma rokmi Švédsko zostavilo už dovedna 15 balíkov vojenskej pomoci pre Kyjev, pripomenul švédsky premiér. Nová obranná pomoc sa bude vzťahovať na obdobie troch rokov, od roku 2024 do roku 2026.

Podľa vlády v Štokholme bude celková hodnota sľubovanej vojenskej i civilnej pomoci Švédska predstavovať sto miliárd švédskych korún (9,3 miliardy eur), cituje DPA.

„S ruskou inváziou na Ukrajinu je bezpečnostná situácia v Európe najhoršia od druhej svetovej vojny,“ uviedla švédska vláda vo vyhlásení.

Za nový balík pomoci Štokholmu už poďakoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

8:09 Mesto Cherson na juhu Ukrajiny bolo vo štvrtok ráno terčom paľby ruskej armády. Informoval o tom gubernátor Chersonskej oblasti Roman Mročko. V správe zverejnenej na sieti Telegram Mročko dodal, že explózie sa ozývali z častí mesta priľahlých k rieke Dneper.

Mročko súčasne sumarizoval, že za posledných 24 hodín ruské jednotky ostreľovali metropolitnú oblasť Chersonu sedemkrát, pričom spôsobili materiálne škody.

Podľa agentúry AFP terčom raketových útokov ukrajinskej armády bolo zasa vo štvrtok ráno aj ruské mesto Belgorod ležiace neďaleko hraníc s Ukrajinou. Podľa predbežných informácií k obetiam na životoch a zraneným nedošlo, informoval gubernátor oblasti Viačeslav Gladkov.

Ruské ministerstvo obrany neskôr uviedlo, že systémy protivzdušnej obrany v sektore nad Belgorodskou oblasťou za uplynulú noc reagovali na paľbu ukrajinskej armády z raketových systémov Oľcha a Vampire a zničili aj tri drony.

7:10 Ukrajinskí vojaci, ktorým sa podarí zničiť ruskú bojovú techniku, budú mať nárok na dovolenku navyše. Tento týždeň to schválila vláda. Systém má fungovať tak, že čím cennejšiu techniku vojaci zneškodnia, tým viac voľna dostanú, píše internetový portál ukrajinskej televízie Kanal 24.

Päť ďalších dní nad rámec obvyklej dovolenky bude za zničenie lietadla alebo lode. Štyri dni voľna armáda dá vojakom, ktorí zničia protilietadlový raketový systém, vrtuľník alebo radarový systém protivzdušnej obrany, tri dni za tank, bojové vozidlo pechoty alebo zostrelenie ťažkého bezpilotného lietadla dlhého doletu alebo rakety. Jeden deň voľna navyše sa bude vojakom počítať, ak zničia ľahké bezpilotné lietadlo s doletom do 70 kilometrov.

Veliteľ vojenského útvaru môže rozhodnúť o tom, že dovolenku navyše si môžu zobrať aj ďalší až traja vojaci, ktorí sa podieľali na zničení nepriateľskej vojenskej techniky.

Kanal 24 uvádza, že ukrajinskí vojaci majú nárok na maximálne 30 dní dovolenky za rok a nedá sa vybrať naraz. Na voľno majú nárok aj zo závažných rodinných dôvodov.

V prvých mesiacoch po ruskom vpáde na Ukrajinu ministerstvo obrany v Moskve informovalo, že príslušníkom inváznych vojsk vypláca odmeny za zničenie ukrajinskej a západnej vojenskej techniky.

6:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada o modernizované obranné systémy na ochranu ukrajinských miest pred kĺzavými navádzanými bombami, ktoré označil za „hlavný nástroj“, ktorý teraz Moskva používa pri svojich útokoch, píše agentúra Reuters.

Zelenskyj už dlho vyzýval na zlepšenie protivzdušnej obrany, keďže Rusko zintenzívňuje svoje útoky na energetickú aj inú infraštruktúru. Rusko tvrdí, že sa zámerne nezameriava na civilné miesta, ale od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 boli zabité a zranené tisíce ľudí.

Zelenskyj vo svojom večernom video prejave povedal, že Ukrajina pokročila vo vývoji elektronických zbraní, „ale v boji proti ruským bombám je potrebné urobiť ešte veľa.“

„Nemôže existovať žiadna alternatíva. Ukrajina potrebuje systémy a taktiky, ktoré nám umožnia chrániť naše pozície, naše mestá a naše komunity pred týmito bombami,“ povedal.

„Toto je teraz prakticky hlavný nástroj ruského teroru a postupu okupantov.“

Začiatkom tohto mesiaca Zelenskyj uviedol, že Rusko počas apríla použilo proti ukrajinským cieľom viac ako 3200 riadených bômb spolu s viac ako 300 raketami a približne 300 bezpilotnými lietadlami typu Shahed.

Rusko sa stále viac uchyľuje k týmto bombám, ktoré sú nasmerované na cieľ pomocou navádzacieho systému, majú veľký deštruktívny potenciál a predstavujú menšie riziko pre letecké posádky, ktoré ich odpaľujú.

6:20 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v noci na štvrtok uviedol, že sa v Kremli stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ponúkol mu vyslanie ďalších svojich bojovníkov na Ukrajinu, uviedla agentúra Reuters.

Kadyrov na platforme Telegram napísal, že s Putinom diskutoval aj o hospodárskych problémoch a perspektívach Čečenska a pozval ho na návštevu regiónu. V príspevku zverejnil aj spoločnú fotografiu.

Čečenský vodca tvrdí, že desaťtisíce „dobre vycvičených a vybavených bojovníkov zo záloh“ sú pripravené bojovať za Rusko na Ukrajine, ak by bol vydaný takýto rozkaz. Celkovo už na Ukrajine slúžilo 43 500 čečenských mužov, z toho 18 000 dobrovoľní­kov, dodal.

Kadyrov je vodcom Čečenskej republiky od 2007 a je veľkým podporovateľom Kremľa. Plne podporil anexiu Krymského polostrova aj ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorú nazval „veľkým džihádom“. Dokonca vyzýval Rusko, aby proti Ukrajine nasadilo jadrové zbrane s nízkou účinnosťou.