List z Charkova: Cintorín, pár minút od smrti

Z Ukrajiny píše publicistka Anna Gin

24.05.2024 10:00
vojna na Ukrajine, Charkov Foto: ,
Zahraniční novinári pozorujú dym, ktorý stúpa po ruskom útoku v Charkove.
debata (5)

Tretí deň sa nedokážem spamätať. V nedeľu som bola štyri minúty od smrti. Stále mi je trochu nevoľno, keď si to uvedomím.

Ruské zverstvá vo Vovčansku: Mŕtvi civilisti na uliciach a zlikvidované mesto
Video
Video z dronu z mesta Vovčansk v Charkovskej oblasti, kde na uliciach mesta ležia mŕtvi civilisti. / Zdroj: Twitter / Анатолій Штефан

Nie, nie, pre nás Charkovčanov to nie je nič nové. Veď viete, že všetko, čo môže lietať a explodovať, tu letí a exploduje. Drony, rakety, bomby. Každý deň. Plamene a čierny dym sú v poslednom čase obvyklou súčasťou scenérie pri pohľad z každého okna v meste. O regióne ani nevravím.

Zrejme každý už má svojú strašidelnú historku typu „na tom mieste som bol pár minút pred príletom“. (Prílet tu hovoríme všetkému, čo priletí a buchne.) Teraz ju mám aj ja. Pôvodne to mal byť prejav lásky. Pretože včera mali moji rodičia výročie svadby – 58 rokov. Chystala som sa zájsť do ich domu (je to pre mňa stále veľmi ťažké) a vziať si staré rodinné fotoalbumy. Je tam aj čiernobiela fotografia z ich svadby. Otec je tam taký fešák, a mama je hotový ideál ženy zo šesťdesiatych ro­kov.

Najprv som však zašla na cintorín. Nachádza sa v samom centre mesta. Plánovala som tam nájsť zamestnankyňu, Tanyu. Občas si ju najmem, aby mi pomohla s obrovskou burinou na hrobe. Za pár týždňov tam vyrastú úplne stromy, neviem prečo.

Prišla som a dlho som hľadala Tanyu. Jej domček (alebo ako hovorí prevádzkovej miestnosti na cintoríne) bol prázdny. Tanya je zvyčajne buď tam, alebo niekde v teréne. Chodila som po cintoríne, ale nikde som nikoho nenašla. V nedeľu popoludní tam nik okrem mňa nebol. Nestretla som ani jedného človeka. Ešte niekoľko minút som stála a čakala pri bráne. Potom mi zavolali kamaráti. Bola som k nim pozvaná na večeru.

— Aňa, kde si? — pýta sa Ľjoša. — Už prestierame stôl.

Išila som k autu. Bol som veľmi naštvaná, že som Tanyu nenašla. Chcela som u rodičov poriadiť do výročia ich svadby. Ale nemám ani hrable. Dobre, pomyslela som si, zajtra ráno prídem znova.

Artom Kyparenko Čítajte viac List z Charkova: Odkaz na hrobe. "Milovaný, máš syna!"

Sotva som odišla od cintorína, a zaznel výbuch. Opakujem, pre Charkovčanov to nie je nič neobvyklé, dokonca som sa ani nezľakla.

A potom som si pustila správy a stuhla som. Ruská raketa zasiahla cintorín. Na miesto, kde som pred štyrmi minútami hľadala Tanyu. Presný čas som si overila podľa záznamu o telefonickom hovore.

Prečo ma už tretí napína? Nenachádzam odvahu vrátiť sa tam. Veľmi potrebujem zájsť za mamou a otcom. Majú predsa výročie. A ja ani neviem, či tam ešte po zásahu stoja ich kríže. Nezastavila som sa ani vyzdvihnúť albumy. Neviem sa dať dokopy.

Vojna mi v roku 2022 zobrala rodičov. Pochovala som ich s odstupom 44 dní.

Ocko, mami, odpustite mi. Čoskoro prídem. Ľúbim vás.

5 debata chyba
Viac na túto tému: #cintorín #charkov #vojna na Ukrajine #Anna Gin