Zo 193 členských štátov OSN za návrh predložený Nemeckom a Rwandou hlasovalo 84 krajín, proti bolo 19, 68 – vrátane Slovenska – sa zdržalo a 22 sa na hlasovaní nezúčastnilo.
Z EÚ iba Maďarsko bolo proti, dostalo sa tak do spoločnosti štátov ako Rusko, Čína, Bielorusko, Severná Kórea, Kuba, Eritrea, Mali, Nikaragua či Sýria.
Zdržali sa len tri krajiny EÚ (23 hlasovalo za), popri Slovensku rezolúciu nepodporilo ani Grécko a Cyprus.
Srbský prezident Aleksandar Vučič vo štvrtok upozornil, že schválenie tejto rezolúcie otvorí staré rany a vytvorí totálny politický zmätok.
Slovensko sa zdržalo
To, že Slovenská republika sa pri hlasovaní o rezolúcii zdržala, odôvodnil rezort slovenskej diplomacie potrebou zachovania stability na západnom Balkáne. Uviedlo to vo svojom stanovisku s tým, že prijatie rezolúcie bez plnej zhody členských štátov OSN je historickým precedensom.
„Nie je vhodná chvíľa, aby sa takýto dokument schvaľoval. Naším cieľom je zamerať sa na predchádzanie ďalšej medzietnickej eskalácii a snažiť sa prioritne presadzovať zmier a vzájomnú dôveru, ktoré ale nemôžu byť nanútené zvonku,“ skonštatoval šéf rezortu Juraj Blanár (Smer-SD). Rezolúcia bude mať podľa jeho slov v aktuálnej situácii negatívny dopad.
Ministerstvo zároveň skritizovalo, že iniciatíve nepredchádzal celospoločenský a medzináboženský dialóg v regióne, a najmä v krajine, kde ku genocíde došlo. „V obzvlášť citlivej téme, akou je genocída, by mala byť rezolúcia prijímaná konsenzom členských štátov tak, ako k tomu došlo v predchádzajúcich dvoch rezolúciách týkajúcich sa pamiatky holokaustu i genocídy v Rwande,“ podotklo v stanovisku.
Čítajte viac Eurokomisia odporučí prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou
Rezort zároveň deklaroval, že SR je vždy na strane dodržiavania medzinárodného práva. Plne podľa svojho stanoviska rešpektuje Chartu OSN aj verdikty dvoch medzinárodných súdov, ktoré potvrdili spáchanie genocídy. Podporuje tiež dôstojné pripomínanie si obetí. Víta aj európsku integráciu štátov západného Balkánu. Považuje za správne rozhodnutie otvoriť prístupové rokovania Európskej Únie (EÚ) s Bosnou a Hercegovinou. Rezolúcia však podľa šéfa slovenskej diplomacie neprispieva k zmierňovaniu napätia na západnom Balkáne ani k podpore jeho smerovania do EÚ.
Čítajte viac Prežil Srebrenicu, aby rozprával. Aj za mŕtve dvojča
A o čom sa v schválenej rezolúcii, ktorú Slovenská republika nepodporila, hovorí?
„Bezvýhradne odsudzujeme popieranie genocídy a vyzývame všetky členské štáty OSN, aby chránili zistené fakty vrátane vzdelávacích systémov, vytvárali špeciálne programy na pestovanie pamäti, zabraňovali akémukoľvek revizionizmu a budúcemu opakovaniu genocídy. Bezpodmienečne odsudzujeme každý akt oslavovania tých, ktorí boli odsúdení za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a genocídu, vrátane oslavovania tých, ktorí sú zodpovední za genocídu v Srebrenici. Je mimoriadne dôležité nájsť, identifikovať a dôstojne pochovať zvyšné srebrenické obete, ako aj pokračovať v konaní proti páchateľom srebrenickej genocídy,“ píše sa v prijatom dokumente.
Čítajte viac Srebrenická matka hľadá kosti syna. Haag jej dal kúsok spravodlivosti
Vraždenie v Srebrenici bolo vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992–95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám – Chorvátom a Moslimom.
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8 000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za „zločin veľkého rozsahu“.
Čítajte viac Rozsudok nad Mladičom je odkaz svetu, hovorí svedok genocídy
