Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 822 dní
- Ruský útok na supermarket v Charkove: 12 mŕtvych a desiatky zranených
- Ukrajinskej armáde sa podarilo v Charkovskej oblasti prejsť do protiútoku
- Kyjev: Rusko už vo vojne prišlo o pol milióna vojakov
- ISW: Ukrajinci zasiahli kľúčovú ruskú radarovú stanicu
- Rusko hlási dobytie obce Archanheľske v Doneckej oblasti

Bilancia sobotňajšieho ruského vzdušného útoku na hypermarket v ukrajinskom meste Charkov vzrástla v nedeľu ráno na 12 mŕtvych. Podľa denníka Ukrajinska pravda to oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.
Úrady doteraz hovorili o šiestich mŕtvych, štyroch desiatkach zranených a 16 nezvestných. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v hypermarkete so stavebnými potrebami mohlo byť v čase útoku vyše 200 ľudí.
Charkov je terčom ruských vzdušných útokov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, v prvých mesiacoch sa ho Rusi aj pokúšali neúspešne dobyť. Ukrajinskí vojaci ich v septembri 2022 počas bleskovej ofenzívy vytlačili z takmer celej časti Charkovskej oblasti, ktorú Rusi dovtedy okupovali.
V posledných mesiacoch Rusko zintenzívnilo vzdušné útoky na Charkovskú oblasť aj na regionálnu metropolu a nedávno obnovilo pozemnú ofenzívu na severe regiónu, ktorý hraničí s Ruskom.
22:25 Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil ruský útok na hypermarket v ukrajinskom meste Charkov, pri ktorom zahynulo najmenej šesť osôb, ako „neprípustný“.
Počet obetí ruského útoku ukrajinskí predstavitelia pôvodne stanovili na najmenej dve. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v sobotu večer toto číslo zvýšil na šesť, pričom ďalších 40 ľudí je zranených a 16 nezvestných, uviedla britská stanica BBC. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa vo veľkopredajni mohlo v čase úderu nachádzať viac ako 200 ľudí.
„Francúzsko cíti bolesť Ukrajincov a zostáva plne mobilizované po ich boku,“ napísal Macron na sociálnej sieti X.
**22:07 Okrem útoku na hypermarket so stavebnými potrebami dnes ruská okupačná armáda útočila aj na ďalšie civilné ciele v ukrajinskom Charkove. Starosta mesta Ihor Terechov a šéf oblastnej správy Oleh Synehubov informovali o údere, ktorý zasiahol centrum druhého najväčšieho ukrajinského mesta a vyžiadal si dve desiatky zranených vrátane trinásťročného chlapca.
Ruská armáda pri prvom vzdušnom údere zaútočila na Charkov podľa oblastnej prokuratúry pomocou riadených leteckých bômb UMPB D-30 z ruskej Belgorodskej oblasti. Synehubov predtým informoval o ruskom útoku dvoma navádzanými leteckými bombami KAB.
Rusi pri útoku na centrum Charkova podľa predbežných informácií použili raketu typu S-300 z Belgorodskej oblasti, napísala oblastná prokuratúra, podľa ktorej tento úder poškodil administratívne budovy, supermarket, obchody, obytné domy a zranil 18 ľudí.
Charkov je terčom ruských vzdušných útokov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, v prvých mesiacoch sa ho Rusi aj pokúšali neúspešne dobyť. Ukrajinskí vojaci ich v septembri 2022 počas bleskovej ofenzívy vytlačili z takmer celej časti Charkovskej oblasti, ktorú Rusi dovtedy okupovali.
21:38 Najmenej šesť ľudí zahynulo a štyri desiatky utrpeli zranenia pri ruskom vzdušnom útoku na hypermarket so stavebnými potrebami v ukrajinskom Charkove. Na platforme Telegram to dnes uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov, podľa ktorého sa 16 ľudí ešte nezvestných.
„Charkov je celý deň pod masívnou raketovou paľbou,“ napísal večer Synehubov v správe, kde informoval o náraste počtu zabitých pri ruskom údere na hypermarket. Predchádzajúce informácie hovorili o štyroch mŕtvych vrátane dvoch pracovníkov hypermarketu.
Ruská armáda pri tomto údere zaútočila na Charkov podľa oblastnej prokuratúry pomocou riadených leteckých bômb UMPB D-30 z ruskej Belgorodskej oblasti. Synehubov predtým informoval o útoku dvoma navádzanými leteckými bombami KAB.
„V okolí nie je jediný vojenský objekt,“ podotkol Synehubov. Aj prezident uviedol, že ruský útok zasiahol zjavne civilný cieľ. „Jedno z najväčších (obchodných) centier – vo vnútri bolo mnoho pracovníkov a návštevníkov,“ napísal Zelenskyj. „Keby Ukrajina mala dostatočné prostriedky protivzdušnej obrany a moderných bojových lietadiel, boli by také ruské údery jednoducho nemožné,“ podotkol prezident a znovu vyzval zahraničných predstaviteľov, aby pomohli Ukrajine posilniť jej protivzdušnú obranu.
20:58 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil spochybnenie svojej súčasnej legitimity na čele krajiny ruskou hlavou štátu Vladimírom Putinom za nudné a nezaujímavé. A ako nelegitímneho naopak označil ruského prezidenta. Vyjadril sa tak v rozhovore, ktorý dnes zverejnil napríklad kazachstanský server Vlasť.
Šéf Kremľa v piatok vyhlásil, že je potrebné obnoviť mierové rozhovory s Ukrajinou, rokovania ale podľa neho musia byť vedené s legitímnym vedením krajiny. Zelenskyj podľa názoru Moskvy už legitimitu nemá. „Legitimita súčasnej hlavy štátu vypršala,“ povedal Putin na návšteve v Minsku. Narážal tak na to, že mandát ukrajinského prezidenta by za normálnych okolností vypršal tento mesiac, ale kvôli stannému právu vyhlásenému na začiatku ruskej invázie sa teraz v napadnutej krajine nové voľby hlavy štátu neuskutočnia.

„Ukrajinci poznajú svoju ústavu, poznajú zákony. Rozumieme, že tieto výroky nelegitímneho prezidenta Ruskej federácie ohľadom legitimity prezidenta Ukrajiny sú, úprimne povedané, nudné a nezaujímavé,“ odvetil Zelenskyj na otázku novinárov zo stredoázijských krajín, či ho znepokojujú ruské výroky úradu a ako na ne reagujú Ukrajinci. Prezident poskytol interview žurnalistom v charkovskej tlačiarni, ktorú predtým zdevastoval ruský vzdušný útok.
Ruské úrady a propagandisti v posledných mesiacoch vyhlasujú, že po 20. máji Zelenskyj stratil legitimitu, pretože mu vypršal prezidentský mandát, poznamenal nezávislý server Meduza. Ten už skôr napísal, že spochybniť legitimitu Zelenského sa snažia len Rusi. Ani západní partneri, ani ukrajinská opozícia legitimitu Zelenského nijako nespochybňujú, dodal server.
19:35 Najmenej dvaja civilisti zahynuli a 33 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom sobotňajšom útoku na hypermarket v ukrajinskom meste Charkov. Gubernátor Charkivskej oblasti Oleh Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že budovu zasiahli dve ruské riadené bomby, ktoré spôsobili požiar na ploche 15-tisíc štvorcových metrov. Informuje o tom web Kyiv Independent.
„Rusko úmyselne zasiahlo civilný objekt uprostred víkendu," povedal ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa v čase útoku mohlo v hypermarkete nachádzať viac ako 200 ľudí.
17:06 Pri ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Charkov, ktoré zasiahlo hypermarket so stavebným materiálom nachádzajúci sa v husto obývanej štvrti, zahynuli najmenej dve osoby a ďalších 24 utrpelo zranenia. Uviedli to miestni predstavitelia, na ktorých sa odvoláva agentúra AFP.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov spresnil, že hypermarket zasiahli dve ruské navádzané bomby. Na ploche 10 000 metrov štvorcových v dôsledku útoku vypukol rozsiahly požiar.
Na videách zverejnených na sociálnych sieťach vidno hustý čierny dym stúpajúci do vzduchu z predajne siete hypermarketov Epicentr, ktorá sa nachádza v oblasti veľkoobchodov vedľa parkoviska.
„Máme veľký počet nezvestných. Je veľa zranených. Podľa všetkého išlo o útok na hypermarket, kde bolo veľa ľudí – je to čistý terorizmus,“ napísal Terechov v aplikácii Telegram.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa vo veľkopredajni mohlo nachádzať viac ako 200 ľudí.
Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, kde stále žije vyše jeden milión ľudí, sa pravidelne stáva terčom raketových útokov ruských síl. Vo štvrtok tam podľa miestnych predstaviteľov pri ruskom ostreľovaní zahynulo najmenej sedem ľudí a viac ako desať sa zranilo.
16:16 Ukrajina podľa estónskeho prezidenta teraz nepovažuje za nutné vyslanie západných vojakov na jej územie. „Ak taká chvíľa niekedy príde, tak diskusia o vyslaní vojakov sa bude musieť viesť nielen v Estónsku, ale s našimi spojencami. Samotná Ukrajina to však teraz nepovažuje za potrebné," povedal Alar Karis v rozhovore pre fínskeho verejnoprávneho vysielateľa Yle. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Estónsky prezident zároveň dodal, že o vyslaní vojakov by nerozhodoval ani on, ani vláda ale parlament krajiny.

**15:23 Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že jeho armáda dobyla ďalšiu obec v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Ruské sily „získali kontrolu nad obcou Archanheľske“, tvrdí ruský rezort obrany. Táto dedinka leží na frontovej línii neďaleko obce Očeretyne, ktorej dobytie hlásila Moskva začiatkom mája.
Ukrajinská polícia informovala o troch obetiach a dvoch zranených pri ruských úderoch v Doneckej oblasti, kde za uplynulý deň zaznamenali vyše 1800 útokov.
Rusko pred dvoma týždňami spustilo novú ofenzívu v pohraničnej Charkovskej oblasti, čím sa otvoril nový front v prebiehajúcej vojne. Podľa Kyjeva ide o snahu Moskvy odkloniť prečíslené ukrajinské jednotky z frontovej línie na východe, kde prebiehajú najostrejšie boje.
14:08 Ukrajinská armáda na fronte pri Charkove na severovýchode krajiny útočnými operáciami zatláča ruských vojakov a v niektorých oblastiach sa jej to darí. Uviedol to v piatok pred polnocou na Facebooku ukrajinský generálny štáb, informuje web Ukrajinská pravda.
„Na charkivskom fronte sa za uplynulý deň odohralo 13 bojových stretov. Ukrajinskí obrancovia odrazili desať ruských útokov pri obciach Lypci, Tyche a Vovčansk. Boj pri obci Starycia pokračuje. Situácia je pod kontrolou. Ukrajinskí obrancovia okrem toho útočnými operáciami tlačia Rusov naspäť z frontovej línie a v niektorých oblastiach sa im to darí," konštatoval generálny štáb.
12:50 Ukrajinská armáda zrejme tento týždeň zasiahla významnú ruskú radarovú stanicu, ktorá je súčasťou systému varovania pred medzikontinentálnymi balistickými strelami. S odkazom na analýzu Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) to dnes píše agentúra DPA. Podľa nej sa k úderu ruská armáda ani iné úrady zatiaľ nevyjadrili. Ruský senátor Dmitrij Rogozin to však označil za krok k tretej svetovej vojne.
ISW vo svojej piatkovej analýze uviedol, že podľa viacerých zdrojov z ruskej i ukrajinskej strany vo štvrtok úder za použitia bezpilotných prostriedkov zasiahol radarovú stanicu v ruskom meste Armavir v Krasnodarskom kraji. Stanica je podľa analýzy súčasťou systému včasnej výstrahy, ktorý má varovať pred vypálením medzikontinentálnych balistických rakiet, ktoré môžu niesť jadrovú hlavicu. Snímky zo satelitov ukazujú, že jeden radar je zrejme poškodený.
Podľa agentúry DPA na útok zatiaľ nereagoval Kremeľ ani ďalšie ruské úrady. Na sociálnej sieti X ho však komentoval ruský senátor, bývalý veľvyslanec pri NATO a niekdajší šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Ten označil úder za krok k tretej svetovej vojne. Za úder je podľa neho spoluzodpovedný Washington vzhľadom na blízku vojenskú spoluprácu medzi USA a Ukrajinou.
Agentúra DPA tiež poukazuje na komentár, ktorý zverejnil nórsky analytik Thord Are Iversen. Podľa neho nie je dobrým nápadom útočiť na tento druh cieľov. „Je v najlepšom záujme všetkých, aby ruský systém včasnej výstrahy fungoval dobre, a to hlavne v čase napätia,“ napísal na sociálnu sieť X.
**11:14 V dôsledku útokov ruskej armády počas uplynulých 24 hodín v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zomreli traja civilisti. Uviedla to v sobotu vojenská administratíva oblasti. Dodala, že od začiatku ruskej invázie v regióne o život prišlo 1 972 ľudí a ďalších 4 917 civilistov bolo zranených. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
9:30 Ruská armáda od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prišla o 500 000 mužov. Dnes ráno to uviedol ukrajinský generálny štáb. Údaj však nemožno nezávisle overiť a Moskva o svojich stratách neinformuje. Ukrajinský údaj navyše nerozlišuje medzi mŕtvymi, zranenými či nezvestnými vojakmi nepriateľskej strany.
Podľa odhadu ukrajinskej armády, o ktorom informujú ukrajinské médiá, sa za posledný deň ruské straty zvýšili o zhruba 1000 mužov na 500 080 vojakov. Podľa ukrajinského generálneho štábu ruská armáda zaznamenala aj rozsiahle škody na technike.
Moskva údaje o svojich stratách nezverejňuje a neexistuje ani žiadny tretí zdroj, ktorý by dokázal presne a nezávisle popísať straty ruskej armády. Vo februári stanica BBC uviedla, že na základe otvorených zdrojov zistila, že pri bojoch na Ukrajine zomrelo vyše 45-tisíc ruských vojakov. Americký denník The New York Times na začiatku roka informoval o odhade Pentagónu, podľa ktorého straty ruskej armády dosiahli 300-tisíc mužov. Z nich 60-tisíc podľa tejto informácie zomrelo. Spojené štáty podporujú vo vojne Ukrajinu.
O svojich stratách podrobne neinformuje ani Ukrajina. Vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že vo vojne padlo 31 000 ukrajinských vojakov. Počet zranených ale nechcel uviesť, aby neposkytol Rusku výhodu. V posledných mesiacoch sa však ukrajinská armáda nachádzala pod ruským tlakom a Ukrajina prijala opatrenia, ktoré sprísnili podmienky mobilizácie.
8:30 Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin nemá záujem o zmysluplné rokovania o mieri, aj keď západné médiá citujú viaceré ruské zdroje, ktoré ponúkli rôznorodé aj protichodné informácie o tom, že hlava Ruska má záujem vyrokovať prímerie na Ukrajine.
Kremeľ bežne predstiera záujem o zmysluplné rokovania ako súčasť dlhodobej informačnej operácie, ktorej cieľom je presvedčiť Západ, aby urobil ústupky v otázke ukrajinskej územnej celistvosti a suverenity, a nie je jasné, či bližšie nešpecifikované ruské zdroje v rozhovore so západnými médiami pokračujú v tomto úsilí alebo presne zrkadlia Putinove záujmy a názory, uviedol ISW.
Prímerie nebráni Rusku v obnovení útočného ťaženia na zničenie ukrajinskej štátnosti a Rusko by akékoľvek prímerie využilo na prípravu budúcich útočných operácií v rámci Ukrajiny, tvrdí ISW vo svojej analýze.
Rusko sa podľa ISW v súčasnosti pripravuje na možnosť konvenčnej vojny s NATO a Kremeľ bude pravdepodobne hocičo iné ako ukrajinskú kapituláciu považovať za existenčnú hrozbu pre schopnosť Ruska viesť takúto vojnu.
Ruskí vojenskí vodcovia plánujúci vojnu proti NATO budú musieť predpokladať, že Ukrajina môže vstúpiť do takejto vojny v mene NATO bez ohľadu na členstvo Ukrajiny v aliancii. Front s NATO pozdĺž celej západnej hranice Ruska s Európou predstavuje pre ruskú armádu vážne výzvy, ako to už skôr zhodnotil ISW, zatiaľ čo ukrajinská porážka by Rusku poskytla možnosť rozmiestniť svoje sily pozdĺž celého východného krídla Európy od Čierneho mora po Fínsko.
Ruské víťazstvo na Ukrajine by nielen odstránilo hrozbu Ukrajiny ako potenciálneho protivníka počas možnej konvenčnej vojny s NATO, ale poskytlo by Rusku aj ďalšie zdroje a ľudí na zapojenie sa do rozsiahlej konfrontácie s NATO. Bez ohľadu na to, ako by ruské víťazstvo rozdelilo Ukrajinu medzi ruskú anexiu a Kremľom kontrolovaný bábkový štát, ktorý by nasledoval po Putinovej želanej zmene režimu, Rusko by malo prístup k ďalším miliónom ľudí, spôsobilým na vojenskú službu, a k väčšine ukrajinských zdrojov a priemyselných kapacít.
Putin a Kremeľ preto pravdepodobne považujú víťazstvo na Ukrajine za nevyhnutnú podmienku na to, aby mohli viesť vojnu s NATO a akékoľvek prímerie alebo dohodnuté urovnanie bez úplnej ukrajinskej kapitulácie, by brali ako dočasnú pauzu v ich úsilí zničiť nezávislý ukrajinský štát, uviedol ISW.
Kremeľ bude naďalej predstierať záujem o rokovania v kritických momentoch vojny s cieľom ovplyvniť rozhodovanie Západu o podpore Ukrajiny a pokračovať v úsilí o získanie preventívnych ústupkov zo Západu. Putin 24. mája priamo odmietol legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako prezidenta, čo je posledný zo série snáh odmietnuť Zelenského právomoc zapojiť sa do rokovaní s Ruskom alebo ich odmietnuť a podkopať dôveru Ukrajincov v Zelenského, uvádza ISW. Zelenského prezidentský mandát sa skončil, ale nové prezidentské voľby počas stanného práva na Ukrajine sa nechystajú.