„Myslím, že nadišiel čas, aby spojenci zvážili, či neodvolať niektoré obmedzenia, ktoré zaviedli na použitie zbraní, ktoré dali Ukrajine,“ uviedol Stoltenberg, ktorý by mal vo funkcii skončiť 1. októbra. Argumentoval napríklad tým, že v súčasnosti sú boje intenzívnejšie u Charkova, ktorý sa nachádza neďaleko ruskej hranice. Predtým boli hlavným ťažiskom bojov ukrajinské regióny okupované Ruskom. „Brániť Ukrajine, aby mohla použiť tieto zbrane na legitímne vojenské ciele na ruskom území, jej veľmi sťažuje obranu,“ povedal ďalej Stoltenberg. Podľa neho legitímne právo Ukrajiny sa brániť ruskej invázii obsahuje aj možnosť viesť útoky proti vojenským cieľom na ruskom území.
„Niektorí spojenci už tieto obmedzenia zrušili,“ uviedol Stoltenberg bez toho, aby uviedol, ktoré štáty tak urobili. Pod týždenníku The Economist sa Stoltenbergova výzva týka v prvom rade americkej administratívy, ktorá chce kontrolovať, na aké údery Ukrajina používa americké zbrane.
Na tom, či dovoliť Kyjevu viesť údery za použitia západných zbraní, sa štáty NATO nezhodnú. Britský minister zahraničia David Cameron nedávno povedal, že Ukrajina môže používať na údery na ruské územie zbrane poskytnuté Londýnom. Spojené štáty podľa tlače síce poskytli rakety s dlhým doletom ATACMS, Ukrajina sa však zaviazala, že ich nebude používať pri útokoch na ruské územie. Dovolené sú však útoky na ukrajinské územia okupované Ruskom, napríklad polostrov Krym. Nemecko kvôli obavám z použitia pri úderoch na ciele na ruskom území odmieta odovzdať Ukrajine strely s dlhým doletom Taurus.

Čínska podpora je kľúčová
Podpora Pekingu pre Moskvu je kľúčovým faktorom vo vojne, uviedol Jens Stoltenberg v rozhovore pre nemecké noviny Welt Am Sonntag, informovala v sobotu agentúra DPA.
„Čína hovorí, že chce udržiavať dobré vzťahy so Západom. Peking však zároveň podnecuje vojnu v Európe. Nemôže mať oboje,“ povedal Stoltenberg. Podľa jeho slov Čína výrazne zvýšila vývoz súčiastok, mikroelektroniky a technológií, ktoré Moskva používa na výrobu rakiet, tankov a bojových lietadiel.
V súčasnosti neexistujú žiadne záznamy, že by Čína dodávala Rusku zbrane alebo muníciu. Podľa západných expertov však Peking vyváža do Ruska tzv. tovar s dvojakým využitím, ktorý sa môže používať na civilné aj vojenské účely.