O nábore pracovných síl zo zahraničia sa v Rakúsku začalo uvažovať už začiatkom 60. rokov. Ekonomike sa darilo, ale firmám chýbali zamestnanci. Odborové zväzy preto v decembri 1961 súhlasili, aby pracovníkov doplnili cudzinci.
Vzorom bolo západné Nemecko, ktoré také dohody už podpísalo s Talianskom (1955), Španielskom, Gréckom (1960) a v októbri 1961 s Tureckom.
Rakúsko teda stanovilo kvóty, koľko pracovníkov potrebuje, a uzavrelo medzištátne zmluvy – v máji 1962 so Španielskom, kde však ľudia neprejavili záujem, 15. mája 1964 s Tureckom a v apríli 1966 s Juhosláviou, ktorá síce patrila do socialistického tábora, no na rozdiel od štátov v područí Sovietskeho zväzu občanom nezakazovala cestovať na Západ.
Čítajte viac Orbánova pravá ruka straší voličov ViedňouJednoducho nás tu nechcú
Za prvých gastarbeitrov v Rakúsku považujú Turkov, ktorí začali prichádzať po tom, čo v júli 1964 vstúpila do platnosti medzinárodná dohoda.
Krajina však spočiatku nebola príliš atraktívna, ponúkaný zárobok bol podstatne nižší ako v západnom Nemecku. Platy cudzincov v priemysle sa vtedy pohybovali na úrovni zhruba 1 600 šilingov mesačne, čo by dnes zodpovedalo asi sume 480 eur.
Problémom boli aj podmienky. Pomenovanie „gastarbeiter“ (hosťujúci pracovník) znelo síce prívetivo, lenže ich prijatie malo ďaleko od srdečnosti. Napriek tomu, že ich pracovný trh potreboval, narážali na nevraživosť a predsudky. Domáci nimi pohŕdali, posmešne ich prezývali „Ali“ a nikto sa nesnažil, aby si zvykli.
Čítajte viac Veľký návrat komunistov? V Rakúsku sa možno dostanú aj do parlamentuTo ani nebolo cieľom. Pôvodný zámer bol, aby v Rakúsku pobudli len krátko, nanajvýš dva roky, a potom sa mali vrátiť do Turecka. Mala sa zabezpečiť ich „rotácia“ – keď jedni odídu, nahradia ich ďalší.
Turkom preto nedopriali veľa voľnosti. Nemohli si ani vybrať miesto, kde chcú pracovať, alebo nájsť si vlastné bývanie. O všetkom rozhodovali úrady.
Keďže sa predpokladalo, že rýchlo odídu, nik nechcel, aby sa integrovali do spoločnosti. A tak im ani neposkytli jazykové kurzy, lebo na obsluhovanie strojov vo fabrike nemčinu nepotrebovali.
Oceňovaný rakúsky novinár tureckého pôvodu Köksal Baltaci napríklad takto opísal život svojho otca, ktorý prišiel v roku 1968 pracovať do továrne v Tirolsku: „Ráno, keď sa začínala zmena, a večer, keď sa končila, zahučala siréna. Stovky mužov odviezli do fabriky a potom späť do ubytovne. To bolo všetko. Žiadny program na večer ani cez víkend. Nijaký jazykový kurz.“
Čítajte viac Sú migranti hrozbou? Spôsobili nárast kriminality, varujú nemeckí ministri„Keby mohli, každé ráno by si nás vyzdvihli v Ankare a každý večer by nás doviezli späť. Jednoducho nás tu nechcú,“ zveril sa Baltaciho otec v liste manželke. Pretože neušetril dosť, aby sa pobral domov, priviedol si napokon do Rakúska ženu aj deti.
„Tak ako desaťtisíce iných gastarbeitrov sa už nikdy nevrátil do Turecka. V skutočnosti sa však nikdy neudomácnil ani v Rakúsku. Zostal cudzincom vo svojej prvej aj druhej vlasti,“ zhrnul Baltaci v denníku Die Presse.
Zanedbaná integrácia
Veľké priemyselné odvetvia boli vyhradené pre domácich, preto tureckí muži a ženy našli uplatnenie najmä v textilnom a papierenskom priemysle, vo výrobe lyží a elektroniky, v službách či v cestovnom ruchu.
Gastarbeitrov z Turecka zo začiatku nebolo veľa. V roku 1965 ich do Rakúska prišlo len 3 110, o rok neskôr 1 666 a v roku 1967 dokonca iba 1 048. Zlom nastal v roku 1970, keď ich zrazu pricestovalo takmer 8 500 a o rok neskôr vyše 4 300.
V rokoch 1961 až 1974 zaznamenali v Rakúsku približne 265-tisíc prisťahovalcov. Väčšina gastarbeitrov ešte pochádzala z Juhoslávie, len zlomok z Turecka. V roku 1973 dosiahol podiel Juhoslovanov až 78,5 percenta, kým Turkov necelých 12 percent.
Čítajte viac Zlá správa pre migrantov. Nedáme vám peniaze, ale platobnú kartu, odkazujú NemciPotom však pozývanie zahraničných pracovníkov prestalo. V roku 1973 vypukla vo svete ropná kríza, ktorá spôsobila recesiu rakúskeho hospodárstva.
V rokoch 1974 a 1975 preto Rakúšania nepredĺžili pracovné zmluvy zhruba 70-tisíc gastarbeitrom. To dočasne zapríčinilo ich pokles, ale cudzincov aj tak neubudlo, lebo prichádzali ich rodiny.
Vtedy už bolo jasné, že pôvodný plán na rotáciu gastarbeitrov nevyšiel. Nevracali sa po pár rokoch do vlasti, ale zostávali v Rakúsku. „Je veľa príkladov, že také niečo nefunguje, a to nielen u nás,“ uviedla pre denník Kurier expertka na pracovnú migráciu Sylvia Hahnová.
Dôvodom nebolo len to, že sa pracovníkom z cudziny nechcelo odísť, nevyhovovalo to ani zamestnávateľom. Niekedy totiž trvalo mesiace, kým sa zahraniční robotníci zaučili, a ak s nimi nadriadení boli spokojní, načo by sa ich zbavovali a hľadali si nových.
Čítajte viac Nemcom došla trpezlivosť s migrantmi. Chcú sprísniť azylovú politikuCelá koncepcia, ktorá počítala s krátkym pobytom gastarbeitrov, sa ukázala ako nereálna. Ako sa však v Rakúsku zvyšoval ich počet, spoločnosť doplácala na to, že zanedbala ich integráciu.
Zrazu bolo treba riešiť, že majú iné náboženstvo, kultúru a tradície, že aj ich deti musia chodiť do školy, že ich treba učiť jazyk a začleniť do života, aby sa neizolovali. Následky vidno doteraz.
Čítajte viac Sociálne dávky namiesto práce. Ukrajincom v Nemecku sa nedarí zamestnaťÚspech alebo omyl?
V Rakúsku dnes žije asi 290-tisíc ľudí tureckého pôvodu, zhruba 166-tisíc má už rakúske občianstvo a približne 124-tisíc turecké. Po Nemcoch a Rumunoch ide o tretiu najväčšiu skupinu cudzincov.
Názory na to, či bolo pozývanie gastarbeitrov správne, sa rozchádzajú. Niektorí politici upozorňujú, že sa ich nepodarilo integrovať do spoločnosti a náboženské i kultúrne rozdiely vyvolávajú vážne konflikty. Väčšina rakúskych Turkov, hoci ide už o druhú či tretiu generáciu, má tiež nižšie vzdelanie ako domáci a tým aj horšiu životnú úroveň.
Čítajte viac V Nemecku rozhádali politikov sociálne dávky. Pozrite sa, aké sumy dostávajú rodiny a nezamestnaníKu kritikom sa zaradil i rakúsky kancelár Karl Nehammer, ktorý zoškrtanie sociálnej pomoci pre migrantov vlani zdôvodnil práve tým, že nechce, „aby sa opakovali chyby zo 60. a 70. rokov, keď priviezli takzvaných gastarbeitrov, tí tu však v rozpore s očakávaním zostali vrátane problému s integráciou“.
Niektorí odborníci naproti tomu zdôrazňujú, že pracovníci zo zahraničia pomohli rakúskej ekonomike a sektor služieb by sa dnes bez nich zrútil.
„Koncept gastarbeitrov preto nezlyhal. Uplynulých 60 rokov bolo napriek všetkým menším a väčším problémom úspechom,“ zhodnotil v denníku Die Presse Baltaci.