Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 824 dní
- Moskva podľa Ukrajiny za víkend stratila viac ako tisíc vojakov
- EÚ zaradila na sankčný zoznam Voice of Europe a Marčevského s Medvedčukom
- Ukrajinský dron zaútočil na ruskú radarovú stanicu rekordných 1800 kilometrov od hraníc
- Ex-analytička CIA pre Pravdu: S nástupom Trumpa sa svet zmení a Putin môže dosiahnuť svoj cieľ
- Rusi zabili za uplynulý deň v Doneckej oblasti piatich civilistov
- Rádioaktívny popol vás neminie, hrozí Medvedev Poľsku. Reaguje na Sikorského slová
Počet mŕtvych po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v Charkove vzrástol na 18. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa.
21:50 Parlamentné zhromaždenie Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) vyzvalo vlády členských štátov aliancie, aby Ukrajine umožnili použiť zbrane dodané Západom na útoky na ciele v Rusku. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to Jehor Černiev, vedúci stálej delegácie ukrajinského parlamentu v Parlamentnom zhromaždení NATO.
Černiev poznamenal, že rozhodnutie bolo presadené na poslednú chvíľu, keďže pôvodná verzia deklarácie prijatá členmi Parlamentného zhromaždenia NATO tento odsek neobsahovala.
„Parlamentné zhromaždenie NATO naliehalo na vlády spojencov, aby Ukrajine udelili povolenie použiť západné zbrane na území Ruskej federácie. Ide o zrušenie určitých obmedzení na zasiahnutie legitímnych cieľov hlboko vo vnútri Ruska,“ uviedol zákonodarca.
Odteraz budú mať poslanci zákonné dôvody na to, aby vyvinuli ešte väčší tlak na svoje vlády, aby toto rozhodnutie implementovali, povedal Černiev.
Text deklarácie nalieha na vlády spojencov, aby „podporili Ukrajinu v jej medzinárodnom práve brániť sa zrušením niektorých obmedzení na používanie zbraní poskytovaných spojencami NATO na zasiahnutie legitímnych cieľov v Rusku“.
21:40 Rusko preskúma nové poľské reštrikcie týkajúce sa pohybu ruských diplomatov na území tejto krajiny a následne prijme odvetné opatrenia. Oznámila to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová s tým, že Varšava tento najnovší krok „veľmi oľutuje“.
„Preskúmame to a prijmeme odvetné opatrenia, aby poľské vedenie – utápajúce sa v rusofóbii – tieto najnovšie protiruské kroky veľmi oľutovalo,“ uviedla podľa ruských médií Zacharovová.
Šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski v pondelok oznámil, že Varšava obmedzí pohyb ruských diplomatov na svojom území. Uviedol, že sa tak stane v reakcii na zapojenie Ruska do tzv. hybridnej vojny vedenej voči Európskej únii a konkrétne aj proti Poľsku. V tejto krajine v ostatnom čase zadržali viacero ľudí podozrivých z prípravy sabotážnych útokov v mene ruských tajných služieb, pripomína AFP.
Obmedzenia pohybu sa podľa Sikorského majú týkať všetkých zamestnancov ruskej ambasády a konzulátov okrem samotného ruského veľvyslanca Sergeja Andrejeva. Zmienení ruskí diplomati budú môcť v súlade s reštrikciami cestovať, respektíve pohybovať sa, len v rámci územia, ku ktorému boli pridelení.
Sikorski avizoval, že Varšava o opatrení čoskoro oficiálne upovedomí ruskú ambasádu. Dodal pritom, že Poľsko nie je prvou krajinou, ktorá voči ruským diplomatom zavádza takéto reštrikcie a vyjadril vieru v to, že obdobné opatrenia prijmú aj ďalšie štáty. Zároveň podľa vlastných slov dúfa, že Rusko tieto obmedzenia bude považovať za „veľmi vážny varovný signál“.
Ruský veľvyslanec Andrejev informoval, že ambasáda dosiaľ nebola oficiálne upovedomená o týchto krokoch a Moskve zároveň nebolo v tomto smere poskytnuté žiadne vysvetlenie.
21:25 Lotyšsko plánuje v tomto roku investovať 20 miliónov eur do vývoja vojenských bezpilotných lietadiel, uviedol v pondelok tamojší minister obrany Andris Spruds.
„Obrazne by sme mohli hovoriť o armáde dronov,“ priblížil Spruds. Avizované finančné prostriedky budú podľa jeho slov využité na budovanie príslušnej infraštruktúry, ako aj nákup bezpilotných lietadiel, vrátane niektorých od lotyšských spoločností.
Spruds avizoval, že Lotyšsko v tomto smere posilňuje celú infraštruktúru vrátane svojho vlastného priemyslu, ktorý „je schopný vytvárať, vyvíjať a vyrábať tieto technológie pre naše ozbrojené sily a na podporu Ukrajiny“.
Lotyšsko a Spojené kráľovstvo vedú tzv. dronovú koalíciu vyše desiatky krajín vrátane Nemecka, ktorá chce Ukrajine dodať približne milión dronov, ako aj ich náhradné diely, a zaviazala sa, že investuje do ich výroby.
DPA zároveň pripomína, že Lotyšsko v súvislosti s dronmi plánuje v nadchádzajúcom období aj viacero aktivít. V lete má uviesť do prevádzky tzv. testovaciu plochu pre drony a pripravuje napríklad tiež výcvik pilotov dronov.
19:33 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj podpísal dokumenty, ktoré umožnia, aby francúzski vojenskí inštruktori čoskoro pricestovali na Ukrajinu a oboznámili sa s tamojšími výcvikovými centrami.
V statuse zverejnenom na platforme Telegram to Syrskyj oznámil v pondelok po videorozhovore s francúzskym ministrom obrany Sébastienom Lecornuom. Na rokovaní sa zúčastnil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.
Podľa agentúry Reuters Syrskyj dodal, že už podpísal dokumenty, ktoré umožnia, aby prví francúzski inštruktori čoskoro na Ukrajine navštívili školiace centrá a zoznámili sa s ich infraštruktúrou a personálom.
Bližšie podrobnosti Syrskyj neuviedol, ale vyjadril nádej, že odhodlanie Francúzska povzbudí ďalších partnerov Ukrajiny, aby sa pridali k tomuto projektu, ktorý označil za ambiciózny.
Francúzske ministerstvo obrany nateraz neodpovedalo na žiadosť agentúry Reuters o komentár.
Francúzsko podporuje Kyjev vojensky aj diplomaticky od začiatku vojny vo februári 2022, hoci podľa kritikov by mohlo urobiť v tomto smere ešte viac.
19:30 Ruský raketový útok na mesto Snihurivka v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny si v pondelok vyžiadal tri obete a šesť zranených. O novej bilancii útoku informoval gubernátor oblasti Vitalij Kim s tým, že medzi obeťami sú aj dvaja tínedžeri – chlapec a dievča vo veku 17 rokov.
Následkom raketového útoku vypukol požiar v kaviarni, autoservise a pneuservise. Nárazová vlna poškodila aj blízku samoobslužnú autoumyváreň. Požiar na ploche 300 metrov štvorcových sa podarilo uhasiť.
Snihurivka, kde pred vojnou rozpútanou Ruskom žilo asi 12.000 ľudí, leží približne 50 kilometrov východne od centra Mykolajiva a zhruba 40 kilometrov severne od frontovej línie.
Mykolajivská oblasť je pravidelne terčom ruských útokov práve kvôli svojej blízkosti k frontovým líniám.
Ruská armáda v pondelok pokračovala aj v útokoch v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ruské jednotky tam v pondelok zhodili riadenú leteckú bombu, pričom zabili jednu ženu a zranili najmenej desať ďalších ľudí.
Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova ruská armáda v Charkove útočila na priemyselné oblasti. Primátor mesta Ihor Terechov uviedol, že terčom ruských útokov boli aj štvrte s bytovými a rodinným domami. Neboli hlásené žiadne obete ani škody.
Cez víkend ruská armáda zasiahla v Charkove hypermarket so stavebnými materiálmi. Podľa najnovšej bilancie pri tomto útoku zahynulo najmenej 18 ľudí a ďalších 48 ich bolo zranených.
Medzičasom ruské ministerstvo obrany v pondelok deklarovalo, že jeho jednotky dobyli dediny Netajlove v Doneckej oblasti a Ivanivka v Charkovskej oblasti. Ukrajina tieto tvrdenia nekomentovala.
Netajlove leží necelých 15 kilometrov severozápadne od okupovaného predmestia Donecka. Ukrajinský generálny štáb v pondelok uviedol, že pri Netajlovom prebiehajú boje, a dodal, že situácia je tam „napätá“.
Ivanivka leží asi 20 kilometrov východne od mesta Kupiansk, ktoré sa rozprestiera blízko administratívnej hranice Charkovskej oblasti s Ruskom okupovanou Luhanskou oblasťou na východe Ukrajiny.
17:55 Európska únia potrebuje nájsť cestu, ako obísť konanie Maďarska, ktoré „systematicky“ bráni pomoci Ukrajine. Ako referuje web The Guardian, v pondelok to povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.
Podľa neho Maďarsko systematicky blokuje všetky snahy na úrovni Európskej únie na podporu Ukrajiny v jej vojne proti Rusku, pričom zdôraznil, že blok musí „nájsť spôsob, ako to obísť“.
„Musíme to začať vnímať ako systematický prístup k akémukoľvek úsiliu EÚ o zmysluplnú úlohu v zahraničných záležitostiach,“ povedal Landsbergis a dodal: „Zašlo to veľmi, veľmi ďaleko.“
17:35 Na júnový mierový summit vo Švajčiarsku prídu zástupcovia najmenej 90 krajín. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii v Madride ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Odmietol zároveň, aby sa konferencie zúčastnilo Rusko. Podľa neho Moskva nemá záujem o mierové rokovania, pretože chce Ukrajinu zničiť.
„Bude sa konať mierová konferencia a už teraz vieme, že príde na 90 lídrov,“ povedal Zelenskyj v Madride. Švajčiarsko, ktoré mierovú konferenciu v polovici júna usporiada, uviedlo, že pozvalo na 160 delegácií.
V polovici mája švajčiarska prezidentka Viola Amherdová hovorila o účasti zhruba 60 delegácií. Polovica potvrdených účasťou podľa jej vtedajšieho vyhlásenia prišla z krajín mimo Európy a Severnej Ameriky.
Neistá je stále účasť Číny. Minulý týždeň Zelenskyj vyzval na účasť na rokovaní čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga aj amerického prezidenta Joea Bidena. Agentúra AFP uvádza, že Čína vydala spolu s Brazíliou minulý týždeň vyhlásenie, v ktorom vyjadrili podporu mierovej konferencii, na ktorej by sa zúčastnili Rusko aj Ukrajina.
Zelenskyj dnes povedal, že účasť Ruska na konferencii nedáva zmysel, pretože cieľom Moskvy je teraz zničiť Ukrajinu. „Rusko všetko zablokuje, to je isté,“ povedal ukrajinský prezident. Moskva označuje rokovania vo Švajčiarsku bez svojej účasti za zbytočné.
17:05 Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár zastúpi premiéra Roberta Fica na júnovej mierovej konferencii o Ukrajine v Ženeve. Minister to potvrdil po skončení pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Blanár pripomenul, že ministri zahraničných vecí EÚ sa zaoberali najmä situáciou na Ukrajine a v Pásme Gazy. Spresnil, že súčasná situácia na Ukrajine je veľmi zlá, lebo došlo k otvoreniu ďalšieho frontu, pričom Rusko postupuje, aj keď iba „malými krokmi“.
„Ukrajina volá predovšetkým po pomoci v podobe protivzdušnej obrany. Minister Dmytro Kuleba požadoval sedem systémov Patriot, zatiaľ, pokiaľ mám dobré informácie, by to mal byť iba jeden systém Patriot,“ opísal situáciu Blanár.
Zopakoval, že z pohľadu Slovenska zostáva podstatné to, čo súčasná vláda hovorí od svojho nástupu – že treba maximálne podporovať mierové riešenia. Aj preto v Bruseli vyhlásil, že najdôležitejšie bude to, čo sa udeje na mierovej konferencii v Ženeve 15. a 16. júna.
Čítajte viac VIDEO: Rusko klame. Mierové rokovania zničil Putin, nie Johnson, tvrdí KulebaVyjadril nádej, že na tejto konferencii sa zúčastní čo najviac krajín, aj „globálni hráči globálneho juhu“, predovšetkým Čína. Podľa jeho slov bez nich nie je možné garantovať výsledky mierovej konferencie, ktoré by mohlo akceptovať aj Rusko.
16:44 Poľsko obmedzí možnosti pohybu ruských diplomatov na svojom území kvôli zapojeniu Moskvy do hybridnej vojny proti Európskej únii. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámil poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski.
Vzťahy medzi Poľskom a Ruskom sa prudko zhoršili po tom, ako Moskva vo februári 2022 začala inváziu na Ukrajinu. Varšava, ktorá brániacu sa Kyjev jednoznačne podporuje, tiež obvinila Moskvu zo špionážnej činnosti a účasti na sabotážnych akciách na svojom území.
„Ide o vnútroštátne rozhodnutia, ale máme dôkazy, že sa ruský štát podieľa na schvaľovaní sabotáží aj v našej krajine. Dúfame, že to Ruská federácia bude brať ako veľmi vážne varovanie,“ povedal Sikorski novinárom v Bruseli.
Ruské veľvyslanectvo vo Varšave na žiadosť agentúry Reuters o komentár bezprostredne neodpovedalo.
Čítajte aj Spojené štáty odsúdili ruské kyberútoky na Európu vrátane Slovenska, je za nimi známy aktér16:38 Ruský raketový útok na mesto Snihurivka v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny si v pondelok vyžiadal dve obete na životoch a päť zranených civilistov. Podľa agentúry Reuters o tom informoval gubernátor oblasti Vitalij Kim a miestne záchranné zložky.
Následkom raketového útoku vypukol požiar v kaviarni, autoservise a pneuservise. Nárazová vlna poškodila aj blízku samoobslužnú autoumyváreň. Požiar na ploche 300 metrov štvorcových sa podarilo uhasiť.
Medzi zranenými sú chlapec a dievča vo veku 17 rokov. Spod ruín poškodených budov boli vytiahnuté telá dvoch obetí. Záchranné a pátracie práce v lokalite pokračujú.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
16:37 Nemecko plánuje vyčleniť ďalších 60 miliónov eur na humanitárnu pomoc Ukrajine. Uviedla to nemecká televízna stanica n-tv, ktorá citovala nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Šéfka nemeckej diplomacie zdôraznila, že humanitárna situácia na východe Ukrajiny je naďalej veľmi náročná. Dodala, že Berlín pri preprave humanitárnej pomoci na Ukrajinu spolupracuje so svojimi medzinárodnými partnermi.
16:36 Severoatlantická aliancia je už v priamej konfrontácii s Ruskom a NATO eskaluje konflikt na Ukrajine vojenskou rétorikou, vyhlásil Kremeľ, informuje agentúra Reuters.
Čítajte viac NATO je už v priamej konfrontácii s Ruskom a eskaluje konflikt na Ukrajine, tvrdí Kremeľ15:33 Server The Kyiv Independent informoval, že počet obetí po sobotňajšom ruskom útoku na Charkov stúpol na 18. Zranených je takmer 50 a päť osôb je stále nezvestných. Pátranie po nich v ruinách hypermarketu so stavebnými potrebami pokračuje.
Počet mŕtvych po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v Charkove vzrástol na 18. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa.
15:31 Ukrajinský prezident Volodymyra Zelenského povedal v Madride, že len tento mesiac ruská armáda zaútočila na Ukrajinu približne 3200 riadenými leteckými bombami. Apeloval súčasne na spojencov Ukrajiny, aby s využitím „všetkých prostriedkov“ dotlačili Rusko k mieru.
Počas tlačovej konferencie španielsky premiér Pedro Sánchez Sánchez povedal, že Španielsko poskytne Ukrajine podporu vo výške jednej miliardy eur v roku 2024 a päť miliárd eur do roku 2027. Tohtoročný balík bude zahŕňať podporu protivzdušnej obrany, ktorá pomôže Kyjevu odraziť ruské letecké útoky, dodal španielsky premiér.
Reuters doplnil, že Madrid doteraz poskytoval Kyjevu vojenskú pomoc len v obmedzenom objeme. Podľa Kielskeho inštitútu, ktorý monitoruje zbrane prisľúbené a dodané na Ukrajinu od ruskej invázie, Španielsko doteraz vyčlenilo na vojenskú pomoc 330 miliónov eur, takže na európskej úrovni je de facto len malým prispievateľom.
Pre porovnanie: Berlín, Paríž a Rím prispeli sumami v objeme 18,61 miliardy, 5,65 miliardy a jednou miliardou eur, zatiaľ čo príspevok Londýna predstavuje 9,22 miliardy eur.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
15:24 Európska komisia (EK) schválila poľský program pomoci pestovateľom obilnín v sume 486 miliónov eur, ktorých poškodila ruská vojna proti Ukrajine. Pomoc je určená producentom pšenice, raže, jačmeňa, či tritikale, ktorým hrozí strata finančnej likvidity v dôsledku ťažkostí na poľnohospodárskom trhu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. EK o tom informovala v pondelok na svojej internetovej stránke.
Schválený poľský program pomoci znamená, že jeden poľnohospodársky subjekt môže dostať podporu do 280-tisíc eur, ktorú vyplatia najneskôr do 31. decembra tohto roka. Eurokomisia dospela k záveru, že táto pomoc je nevyhnutná a primeraná.
15:20 Ruské úrady tvrdia, že ukrajinské drony zaútočili v noci z nedele na pondelok na ciele v meste Gelendžik v ruskom Krasnodarskom kraji, neďaleko paláca ruského vládcu Vladimira Putina. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na gubernátora spomenutého kraja Veniamina Kondratieva a ruskú službu Rádia Sloboda.
„Vrak jeden z bezpilotných lietadiel poškodil nedokončenú budovu v dedine Krinica. Dron narazil do stromov v dedine Džanchot a požiar je uhasený. Prvé správy neuvádzajú žiadne obete,“ povedal Kondratiev, ktorý tvrdí, že všetky drony zničili ruské jednotky protivzdušnej obrany.
Sídlo a palác, podľa mnohých vyšetrovaní údajne postavené pre Putina, sa nachádzajú neďaleko dediny Džanchot na myse Idokopas. V dedine Krinica sa stavalo vinárstvo s názvom Old Provence na spracovanie hrozna vypestovaného na panstve.
14:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a španielsky premiér Pedro Sánchez dnes v Madride podpísali zmluvu o bezpečnostnej spolupráci. Madrid sa v nej zaväzuje Kyjevu poskytnúť vojenskú pomoc v hodnote miliardy eur do konca tohto roka, píše denník El País. Podľa predchádzajúcich informácií médií by Ukrajina od Španielska mala dostať 19 použitých tankov Leopard 2A4, rakety do systému protivzdušnej obrany Patriot a rad ďalšej munície a vybavenia, ktoré vyrobia španielske zbrojovky, napríklad delostreleckú muníciu kalibru 155 milimetrov.
Španielsko-ukrajinská bezpečnostná zmluva je podľa El País podobná tým, ktoré už Kyjev uzavrel s Dánskom, Kanadou, Nemeckom či Talianskom. Počíta tiež s rozšírením výcvikového programu pre ukrajinských obrancov, starostlivosťou o zranených vo vojenskej nemocnici v Zaragoze aj výmenou spravodajských informácií a spoluprácou v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
„Zmluva je príkladom nášho odhodlania poskytnúť Ukrajine všetky nástroje, ktoré ju zabezpečia stabilitu. Sme už desiatou krajinou, ktorá podobný pakt uzavrela,“ cituje ruskojazyčný web stanice BBC španielskeho premiéra.
14:33 Ukrajinskí vojaci v pondelok odrazili ruský útok na dedinu Lypci v Charkovskej oblasti. Uviedol to ukrajinský generálny štáb. „Ukrajinské jednotky posilňujú obranné línie a v niektorých oblastiach dosahujú úspechy," konštatoval generálny štáb.
Štáb dodal, že počas uplynulého dňa Rusi na tomto fronte stratili 191 vojakov, pričom 63 z nich prišlo o život. Ukrajinské sily okrem toho zničili dva ruské tanky, dva delostrelecké systémy, deväť dronov, 11 vozidiel a sedem kusov špeciálnej techniky. Ukrajinci zasiahli aj 24 nepriateľských podzemných krytov.
14:26 Súd v nemeckom Düsseldorfe usvedčil vojenského dôstojníka zo špionáže pre odovzdávanie interných dokumentov Rusku. Odsúdil ho na tri a pol roka väzenia.
Päťdesiatštyriročný Thomas H. pracoval pre Spolkový úrad pre vybavenie, informačné technológie a podporu v prevádzke Bundeswehru a mal hodnosť kapitána. Podľa súdu sa dopustil špionáže a porušenia štátnych tajomstiev.
Muž konal z vlastnej vôle, keď ruskému konzulátu v Bonne v máji 2023 poskytol interné dokumenty, aby ich poslali ruským spravodajským službám. Tiež sa ponúkol, že bude spolupracovať a poskytovať ďalšie dokumenty z Bundeswehru – nemeckej armády.
Súd skonštatoval, že muž sa priznal k väčšine obvinení, spolupracoval s vyšetrovateľmi a svoje konanie oľutoval.
Odsúdený v apríli vypovedal, že ho k činu motivoval strach z jadrovej eskalácie vojny na Ukrajine, informuje tlačová agentúra dpa.
14:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok pricestoval na návštevu Španielska. Na madridskom letisku ho privítal španielsky kráľ Filip VI., informuje TASR podľa agentúry AP a webovej stránky denníka El País.
Privítanie kráľom priamo na letisku Madrid-Barajas sa v spojitosti so zahraničnými štátnikmi považuje za nezvyčajné gesto.
Zelensky má v pondelok v Madride so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom podpísať dvojstrannú bezpečnostnú dohodu, ktorej súčasťou sú aj dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu
„Španielsko dnes obnovuje svoj záväzok prispievať k obrane a bezpečnosti Ukrajiny, zatiaľ čo spoločne pokračujeme v úsilí dosiahnuť spravodlivý a trváci mier,“ uviedol Sánchez na sociálnej sieti X.
Súčasťou dodávok majú byť podľa El País aj systémy protivzdušnej obrany Patriot, tanky Leopard 2A4 a delostrelecká munícia kalibru 155 milimetrov, ktoré Ukrajina na bojisku využíva v najväčšej miere. Španielsko bude aj naďalej poskytovať výcvik ukrajinským vojakom a ošetrenie zraneným vojakom.
13:16 Ruské ozbrojené sily získali kontrolu nad ďalšími dvoma obcami vo východnej časti Ukrajiny, oznámilo v pondelok ruské ministerstvo obrany. Podarilo sa im dobyť Ivanivku v Charkovskej oblasti a Netajlove v Doneckej oblasti.
Rusko 10. mája spustilo rozsiahlu pozemnú ofenzívu v Charkovskej oblasti a odvtedy hlásilo získanie viacerých obcí. Moskva sa usiluje využiť svoju výhodu na bojisku, zatiaľ čo Ukrajina čaká na dodanie zbraní poskytnutých Spojenými štátmi.
Čítajte aj VIDEO: Ruské zverstvá z mesta Vovčansk: Ulice sú posiate mŕtvymi civilistami13:07 Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz a šéf generálneho štábu poľskej armády Wiesław Kukuła v pondelok predstavili plány opevnení na východných hraniciach krajiny s Ruskom a Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy.
Vláda premiéra Donalda Tuska plánuje celý rad bezpečnostných opatrení, vrátane krokov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a investície v hodnote 2,5 miliardy dolárov do bezpečnosti na východných hraniciach v rámci iniciatívy Východný štít. Poľské ministerstvo obrany uviedlo, že tento systém bude prvkom regionálnej obrannej infraštruktúry budovanej spoločne s Litvou, Lotyšskom a Estónskom.
Východný štít „významne posilní odolnosť krajiny voči hrozbám z východu, obmedzí mobilitu nepriateľských vojakov a zároveň poskytne väčšiu slobodu pre akcie a prežitie našich vojakov a civilistov," uviedol poľský rezort obrany.
Čítajte aj Neveríme, že Putin nezaútočí: Poľsko stavia bunkre a zákopy na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom12:30 Západné krajiny by mali prehodnotiť obmedzenia používania zbraní dodané Ukrajine týkajúce sa útokov na ciele na ruskom území, pretože negatívne ovplyvňujú schopnosť Ukrajiny brániť sa. V pondelok to vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„(Obmedzenia) zväzujú Ukrajincom jednu ruku za chrbtom a výrazne im sťažujú obranu,“ vyhlásil Stoltenberg počas stretnutia zástupcov NATO v Bulharsku.
V rovnakom duchu sa minulý týždeň vyjadril aj litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis, podľa ktorého podporovateľov Ukrajiny ovláda strach z Ruska, ktoré by takýto postup považovalo za eskaláciu.
Zrušenie obmedzení tento mesiac podporil aj americký think-tank Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého ruské jednotky obmedzenia uvalené na Ukrajinu využívajú napríklad na to, aby do útoku vyrážali z oblastí neďaleko ukrajinských hraníc.
Čítajte aj Stoltenberg vyzval spojencov, aby dodali Ukrajine viac zbraní. Čína nemôže podnecovať vojnu aj mať dobré vzťahy s Európou, hovorí12:25 Ruská armáda v agresívnej vojne proti Ukrajine stráca každý mesiac 24-tisíc vojakov, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz. „Existuje údaj, podľa ktorého každý mesiac zahynie alebo je vážne zranených 24-tisíc ruských vojakov,“ povedal kancelár pre televíznu stanicu n-tv.
Scholz poznamenal, že šéf Kremľa Vladimir Putin je v agresívnej vojne, ktorú rozpútal, pripravený obetovať veľký počet svojich vojakov. Zároveň zdôraznil, že Putin „v záujme imperialistickej megalománie“ straty svojej armády neberie do úvahy.
Čítajte aj Zelenskyj: Prímerie by teraz Putin zneužil. Straty? Na jedného Ukrajinca osem Rusov12:02 „Hrozba ruských sabotáži je veľmi vážna a obávam sa, že Západ tomu nerozumie,“ povedala pre Pravdu bývalá analytička CIA Alex Finley. Pod týmto menom píše bezpečnostná expertka knihy o svete tajných služieb. V exkluzívnom interview pre Pravdu hovorí aj o tom, či ruské spravodajské organizácie môžu pomôcť dosadiť do Bieleho domu prezidenta a čoho sa obáva v súvislosti s potenciálnym znovuzvolením republikána Donalda Trumpa.
Čítajte viac Ex-analytička CIA pre Pravdu: S nástupom Trumpa sa svet zmení a Putin môže dosiahnuť svoj cieľ12:00 Najmenej päť ukrajinských civilistov prišlo uplynulý deň o život a ďalší traja utrpeli zranenia pri ruských útokoch na Doneckú oblasť. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin, informuje web Ukrajinská pravda.
„Rusko zabíja civilistov! Rusi zabili päť obyvateľov Doneckej oblasti,“ konštatoval Filaškin. Od začiatku invázie na Ukrajinu zabili Rusi v Doneckej oblasti najmenej 1 978 civilistov a ďalších najmenej 4 925 zranili. Filaškin dodal, že údaj o počte zabitých a zranených obyvateľov nezahŕňa okupované mestá Mariupoľ a Volnovacha.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
11:53 Počet mŕtvych po sobotňajšom ruskom útoku na hypermarket Epicentr v ukrajinskom meste Charkov vzrástol na 16. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa. Zranených je 25 ľudí. Po piatich ľuďoch stále pátrajú pod troskami. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to v nedeľu na Facebooku polícia. Požiar, ktorý po útoku v hypermarkete vypukol, hasili viac ako 16 hodín.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa v čase útoku mohlo v hypermarkete nachádzať viac ako 200 ľudí.
11:46 Európska únia uvalila sankcie na 19 ľudí a jednu právnickú osobu v súvislosti s nedodržiavaním ľudských práv v Rusku, vyplýva z informácií diplomatických zdrojov ČTK. Obmedzenia dnes schválili únioví ministri zahraničia a očakáva sa, že Rada EÚ čoskoro zverejní podrobnosti.
V rámci systému sankcií Únie vznikol v tejto súvislosti aj nový sankčný režim, ktorý sa týka len situácie v Rusku. Pôvodne šéf úniovej diplomacie Josep Borrel navrhoval, aby sa tento sankčný režim volal po zosnulom ruskom opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, na tom sa ale členské štáty nezhodli.
10:40 Dron Obrannej spravodajskej služby Ukrajiny zaútočilo 26. mája na radarovú stanicu na detekciu cieľov s dlhým dosahom Voronež-M, ktorá sa nachádza v meste Orsk v ruskej Orenburskej oblasti. Podľa zdroja sú dopady útoku stále vyhodnocované.
„Ukrajinský dron prekonal vzdialenosť viac ako 1800 kilometrov k nepriateľskému objektu, čím vytvoril nový rekord v dosahu ničenia kamikadze bezpilotných lietadiel,“ potvrdil zdroj ukrajinskej rozviedky pre portál Ukrajinska pravda.
Voronež-M monitoruje vzdušný priestor na veľké vzdialenosti a zameriava sa na útoky balistických rakiet a lietadiel. Jeho operačný dosah je až 6 000 kilometrov. Pokrýva oblasť od čínskej púšte Taklimakan k brehom Stredozemného mora.
10:17 Španielsko pri dnešnej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oznámi novú vojenskú pomoc pre Kyjev v hodnote 1,13 miliardy eur, napísal denník El País. Očakáva sa aj uzavretie bezpečnostnej dohody o dlhodobej vojenskej spolupráci. Madrid podľa El País krajine napadnutej Ruskom poskytne rakety do systému protivzdušnej obrany Patriot a 19 renovovaných tankov nemeckej výroby Leopard 2A4.
Rad položiek na novom zozname však predstavuje zákazky pre španielsky obranný priemysel – podľa El País sa španielska ministerka obrany Margarita Roblesová a jej ukrajinský náprotivok Rustom Umerov dohodli na zákazkách na „veľký počet“ 155-milimetrových delostreleckých granátov, protidronové systémy, protidronové systémy zariadenia, prenosné raketomety a ďalšie vybavenie. Väčšinu týchto položiek vyrába španielske zbrojovky TRC, Indra, Escribano, Uro, Expal alebo Instalaza.
Čítajte aj Španielsko dodá Ukrajine rakety Patriot10:10 Bývalý ruský prezident a zástupca Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev pohrozil Poľsku „rádioaktívnym popolom“. Reagoval na víkendové výroky poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského o použití jadrových zbraní.
Čítajte viac Rádioaktívny popol vás neminie, hrozí Medvedev Poľsku. Reaguje na Sikorského slová9:35 Európska únia dnes na návrh Česka rozhodla o zaradení troch subjektov na úniový sankčný zoznam. Ide o mediálnu platformu Voice of Europe a proruských ukrajinských podnikateľov Arťoma Marčevského a Viktora Medvedčuka. Informovalo o tom české ministerstvo zahraničia na sociálnej sieti X.
Česká vláda zapísala Voice of Europe aj oboch podnikateľov na národný sankčný zoznam už na konci marca, podľa českých tajných služieb išlo o proruskú sieť, ktorá sa pokúšala ovplyvňovať politikov v niekoľkých európskych krajinách.
„Na sankčný zoznam Európskej únie sa na návrh Česka dostali tri subjekty pracujúce v prospech kremeľského režimu. Všetky obmedzenia, ktoré už voči nim uplatňovalo Česko, sú teraz platné pre všetkých 27 členských štátov EÚ,“ uviedla česká diplomacia. Pre Medvedčuka a Marčevského to znamená zákaz vstupu do všetkých členských štátov Európskej únie a tranzitu cez ich územie. „Zároveň sú všetkým trom subjektom v celej EÚ zmrazené všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje,“ dodal Černínsky palác.
Čítajte aj Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným9:27 Jedna osoba zahynula a ďalšie tri utrpeli zranenia v noci na pondelok pri ukrajinskom dronovom útoku, ktorý zasiahol čerpaciu stanicu v ruskej Oriolskej oblasti. Uviedol to tamojší gubernátor Andrej Klyčkov, píše TASR na základe správy agentúry AFP.
Dron dopadol na čerpaciu stanicu v meste Livny a poškodil fasádu administratívnej budovy, napísal Klyčkov v príspevku na platforme Telegram. Ďalšie bezpilotné lietadlo zaútočilo krátko po príchode záchranných zložiek, tvrdí.
„Podľa prvých informácií nešťastne zahynul vodič hasičského auta,“ uviedol gubernátor. Dodal, že ďalší traja príslušníci záchranných zložiek utrpeli zranenia.
9:03 Počas uplynulého víkendu na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 150 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 502 340, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 671 tankov, 14 818 obrnených bojových vozidiel pechoty, 12 981 delostreleckých systémov a 1 084 raketometov.
8:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval partnerov Kyjeva, aby mu umožnili útočiť západnými zbraňami na vojenské ciele na ruskom území. Vo svojom nočnom prejave povedal, že Ukrajina vie, kde sa sústreďujú ruské vojská, a pozná oblasti, z ktorých štartujú ruské rakety a bojové lietadlá. Informuje o tom portál Kyiv Independent.
„Zničiť túto teroristickú silu, a tým zachrániť tisíce životov a zaručiť zastavenie rozširovania vojny, je čisto politické rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré treba urobiť,“ vyjadril sa Zelenskyj. Tiež vyzval partnerov, aby urýchlili a zvýšili dodanie stíhačiek F-16 Ukrajine.
6:30 Západní predstavitelia pokračujú podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vo verejnej diskusii o práve Ukrajiny používať zbrane poskytnuté Západom na zasiahnutie vojenských cieľov v Rusku. Rusko zase presviedča Západ, aby pokračoval v týchto vlastných obmedzeniach, aby rozdelil alianciu NATO.
Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski počas rozhovoru pre The Guardian zverejnenom 25. mája uviedol, že Poľsko podporuje právo Ukrajiny zasiahnuť vojenské ciele v Rusku a že Západ musí prestať „neustále obmedzovať“ svoju podporu Ukrajine. Sikorski poznamenal, že Rusko pokračuje v útokoch na civilnú infraštruktúru na Ukrajine a že Európa musí zlepšiť svoju schopnosť „hrať hru s eskaláciou… tým, že nechá Putina hádať“, píše ISW.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani 26. mája vyhlásil, že Ukrajina by mala používať zbrane dodané Talianmi len v rámci Ukrajiny a nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že „neexistuje žiadny dôvod“ na zrušenie obmedzení Západu na používanie západných zbraní zo strany Ukrajiny na útoky v rámci Ruska.
„Sme proti vyslaniu talianskych vojakov na Ukrajinu a je tu záväzok použiť vojenskú techniku, ktorú posielame na Ukrajinu na ukrajinskom území, nikdy nie na ruskom území,“ povedal podľa agentúry ANSA Tajani. Nie sme vo vojne s Ruskom, dodal.
Predseda stálej ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO Jehor Černev naznačil, že Biely dom prehodnocuje svoju politiku obmedzujúcu schopnosť Ukrajiny zasiahnuť ciele v Rusku zbraňami poskytnutými USA, čo je v súlade s nedávno publikovanými informáciami amerického denníka New York Times, ktorý uviedol, že americký minister zahraničných vecí Antony Blinken nalieha na amerického prezidenta Joea Bidena, aby tieto obmedzenia zrušil.
6:25 Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ budú v pondelok riešiť ďalšiu pomoc Ukrajine, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej agresii. Cez videohovor sa s nimi spojí aj ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Mali by rozhodnúť aj o zavedení nových sankcií proti niekoľkým ruským občanom kvôli nedodržiavaniu ľudských práv. Ďalšou témou stretnutia bude situácia na Blízkom východe, rokovania sa zúčastnia aj ministri Saudskej Arábie, Egypta, Jordánska, Kataru a Spojených arabských emirátov.
Krajiny EÚ teraz riešia štrnásty balík sankcií proti Rusku. Európska komisia nové postihy predstavila na začiatku mája, niektoré krajiny, napríklad Maďarsko či pobaltské štáty, ale mali proti balíku výhrady. Prahe napríklad vadí, že v ňom nie je požiadavka na obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore. Okrem tohto balíčka sa bude riešiť aj príprava júnovej konferencie o mieri na Ukrajine, ktorá sa uskutoční 15. a 16. júna vo Švajčiarsku.