825. deň: Ukrajina by mala mať možnosť "neutralizovať" ruské vojenské základne, mieni Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Ukrajine by malo byť umožnené "neutralizovať" ruské vojenské základne, z ktorých ruské jednotky odpaľujú rakety na Ukrajinu.

28.05.2024 06:00 , aktualizované: 23:20
Luhansk / UA vojak / UA armáda / Foto: ,
Ukrajinský vojak na frontovej línii neďaleko mesta Kreminna v Luhanskej oblasti. V pozadí zajatý ruský ťažký viachlavňový raketomet TOS-1A Solncepjok
debata (318)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 825 dní
  • Ukrajina: Ruskí okupanti prišli o ďalších takmer 1 500 vojakov
  • Irán dodal Moskve pokročilé letecké bomby
  • Belgicko dodá Ukrajine do roku 2028 30 stíhačiek F-16
  • Ukrajina sa pripravuje na dlhé mesiace s chýbajúcou energiou. Aké škody na jej elektrárňach napáchali ruské útoky?
  • Ak Rusi prelomia ukrajinskú obranu, vyšleme tam našich vojakov, varuje Poľsko a Pobaltie
  • Do ukrajinskej armády vstúpilo už vyše 600 väzňov. Hlásia sa tisíce ďalších
  • Rusi zabili ďalších najmenej piatich civilistov za uplynulý deň vojny proti Ukrajine
  • Moskva do vojny nasadila nové iránske letecké bomby. Prezradil ich padnutý dron
Ako teroristi: Rusi zabíjali v hypermarkete

Počet mŕtvych po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v Charkove vzrástol na 18. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa.

Fotogaléria
Ruská armáda dvomi strelami v sobotu 25. mája...
Policajti prikrývajú mŕtve telo po tom, čo dve...
+4Hasiči hasia požiar po tom, čo v sobotu 25....
Kuleba: Rusko klame. Mierové rokovania zničil Putin, nie Johnson
Video
Ukrajinsky dron Shark Čítajte viac 824. deň: Ukrajinský dron zaútočil na ruskú radarovú stanicu rekordných 1800 kilometrov od hraníc

23:20 Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk v utorok odmietol tvrdenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ukrajinský zákonodarný zbor a jeho predsedu označil za „jedinú legitímnu moc na Ukrajine“.

V statuse na sociálnych sieťach Stefančuk odporučil, aby sa „zvedaví čitatelia“ oboznamovali s obsahom ukrajinskej ústavy „nie selektívne“, ale venovali pozornosť aj prvej časti článku 108, kde sa píše, že „prezident Ukrajiny vykonáva svoje právomoci, kým sa funkcie neujme novozvolený prezident“.

Dodal, že „v demokratických spoločnostiach sa to nazýva kontinuita moci“.

Súčasne upozornil, že ide o kontinuitu „nie v ruskom chápaní – naveky“, preto Volodymyr Zelenskyj zostane prezidentom Ukrajiny až do konca platnosti stanného práva vyhláseného po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny.

Podľa Stefančuka sú síce Putinove „naratívy rovnako predvídateľné ako nezmyselné“, ale napriek tomu ich niektorí politici na Ukrajine opakujú – „ako keby (si pre niečo) pripravovali pôdu“.

Predseda ukrajinského parlamentu si myslí, že „by bolo dobré“, keby aj „Rusko začalo čítať svoju vlastnú ústavu“ – najmä v časti, kde sa hovorí, že Ruská federácia prijíma opatrenia na udržanie a posilnenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, na zabezpečenie mierového spolužitia štátov a národov.

Prípadným záujemcom o štúdium ruskej ústavy Stefančuk hľadanie tejto pasáže uľahčil tým, že vo svojom statuse napísal: „Aby ste dlho nelistovali, je to článok 79.1“.

Putin v utorok – už druhýkrát za posledných desať dní – spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinské vedenie označuje takéto vyhlásenia za špeciálnu dezinformačnú operáciu zameranú proti legitímnym vodcom štátu, ktorí vzdorujú ruskej agresii, informovala britská stanica BBC.

Ruský prezident, ako aj ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že Zelenského právomoci sa skončili 20. mája – po piatich rokoch od jeho nástupu do úradu.

Ukrajinský zákon však výslovne zakazuje konanie volieb počas stanného práva. Ukrajinská ústava obsahuje aj ustanovenie, že súčasný prezident si ponecháva svoje právomoci až do nástupu ďalšej hlavy štátu.

22:45 Ministri obrany Európskej únie sa na utorňajšom stretnutí v Bruseli nedokázali dohodnúť na tom, či by malo byť Ukrajine umožnené používať západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov povedal, že takého sebaobranné útoky na ruskom území sú v súlade s medzinárodným právom, ak k nim dochádza primeraným spôsobom. Zároveň však označil za zrejmé, že rozhodnutie v tejto veci je na jednotlivých členských štátov.

„Nikto nemôže zabrániť niektorému z členských štátov, aby Ukrajine poskytol zbrane a nechal Ukrajincov použiť tieto zbrane pri útokoch na vojenské ciele na ruskom území,“ povedal Borrell. Dodal však, že rovnako nie je možné nič také od členov EÚ ani vynucovať.

Niektoré členské krajiny EÚ momentálne dodávajú zbrane Kyjevu s minimálnymi obmedzeniami, zatiaľ čo iné tak robia pod podmienkou, že budú použité len na ukrajinskom území, približuje DPA. Ukrajinská vláda v tejto súvislosti tvrdí, že jej sily musia byť schopné zasiahnuť aj ciele v Rusku, keďže to podniká útoky aj spoza svojich hraníc.

Ministri obrany členských krajín EÚ sa rozchádzajú aj v názore na to, či by malo byť povolené, aby vojenskí inštruktori z EÚ poskytovali výcvik ukrajinským brancom na území Ukrajiny, alebo by branci mali za týmto účelom vycestovať do EÚ.

Borrell v tejto súvislosti uviedol, že časť členských krajín sa obávala, že takýto výcvik priamo na Ukrajine by značil väčšie zapojenie do konfliktu a viedol k ďalšej eskalácii s Ruskom. Iné krajiny zase podľa jeho slov videli výhodu vo väčšej efektívnosti takéhoto výcviku, ktorým by sa predišlo tomu, aby ukrajinskí branci „chodili tam a nazad“.

Ministri obrany sa však na utorňajšom zasadnutí v Bruseli dokázali dohodnúť na všeobecných prioritách obrany EÚ. Na prvom mieste je v tomto smere „neochvejná podpora Ukrajiny zo strany EÚ“, na ktorú EÚ využije „všetky svoje dostupné nástroje“. DPA približuje, že medzi tieto nástroje patrí mimorozpočtový fond s názvom Európsky mierový nástroj (EPF), v rámci ktorého EÚ prisľúbila Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote päť miliárd eur, ktorú však brzdí Maďarsko.

Na zasadnutí sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Protivzdušnú obranu označil za „najnaliehavejšiu potrebu Ukrajiny“. Dodal, že krajiny EÚ „zintenzívňujú dodávky munície aj systémov protivzdušnej obrany, a to najmä tých najmodernejších, systémov Patriot“.

Ministri obrany EÚ sa dohodli aj predĺžení platnosti sankcií voči režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada o ďalší rok, čiže do 1. júna 2025. Tieto sankcie sa vzťahujú na 316 osôb a 86 organizácií.

22:40 Litva sa v utorok oficiálne pripojila k českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu. Česká ministerka obrany Jana Černochová a jej litovský rezortný kolega Laurynas Kasčiunas na stretnutí v Bruseli potvrdili účasť Litvy podpisom príslušného memoranda o porozumení.

22:10 Za posledných 24 hodín pri ostreľovaní Ukrajiny zahynuli najmenej traja civilisti a ďalších 12 ich utrpelo zranenia, sumarizovala v utorok britská stanica BBC.

Dve obete a troch zranených si vyžiadal útok ruských ozbrojených síl na mesto Toreck ležiace v Doneckej oblasti severne od Ruskom okupovanej metropoly Doneck.

Ruská armáda zaútočila na Toreck troma riadenými bombami, spresnil na svojom konte na platforme Telegram šéf prokyjevskej vojenskej administrácie Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

Podľa agentúry Reuters Filaškin dodal, že pri ruskom útoku boli vážne poškodené dva poschodové bytové domy.

K zraneniam ľudí v dôsledku ruských útokov došlo za posledných 24 hodín aj v Charkove v rovnomennej oblasti na severerovýchode Ukrajiny, v obciach Olexijevo-Družkivka a Veroľubivka v Doneckej oblasti, ktorej časť je okupovaná ruskou armádou.

Tretiu obeť nahlásil gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin – je ňou 51-ročný civilista zabitý v dôsledku útoku ruskej armády v obci Havrylivka.

22:05 Do českej muničnej iniciatívy na pomoc Ukrajine sa dosiaľ zapojilo 15 členských krajín EÚ a NATO, ktoré do nej prispeli celkovou čiastkou viac než 1,6 miliardy eur. V utorok to uviedol český premiér Petr Fiala pred rokovaním s niektorými európskymi politikmi. Prvé dodávky munície môže podľa neho Ukrajina očakávať v nasledujúcich dňoch, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„My všetci chápeme, že mier a bezpečnosť Európy závisia od zastavenia ruskej agresie na Ukrajine,“ povedal Fiala s odkazom na svojich kolegov, ktorých do Prahy pozval. Na stretnutie prišli premiéri Ukrajiny, Dánska, Holandska, Lotyšska a poľský prezident.

Hoci Ukrajina agresii Ruska odoláva už viac než dva roky, situácia sa podľa Fialu dostala do kritického bodu. „Musíme posilniť naše úsilie a hľadať nové spôsoby, ako Ukrajinu podporiť,“ vyhlásil predseda českej vlády. Na schôdzke budú podľa jeho slov hľadať spôsob, ako muníciu Ukrajine dodávať rýchlejšie.

Fiala pripomenul, že spojenci od februára 2022 Kyjevu poskytli 918 kusov ťažkej techniky, takmer 21 miliónov nábojov stredného kalibru a 1,7 miliónov nábojov veľkého kalibru, čo je priemerne viac než 7000 kusov munície každý deň od začiatku agresie. „Budeme pokračovať a budeme robiť viac. Ruská agresia voči Ukrajine jasne ukazuje, že musíme podporiť rozvoj európskeho obranného priemyslu a posilniť obranné kapacity,“ dodal s tým, že táto oblasť je pre európsku bezpečnosť z dlhodobého hľadiska kľúčovou prioritou.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ ocenil snahu Fialu o zvolanie schôdzky, ktorú označil za stretnutie priateľov. „Náš vzdor voči ruskej agresii bráni svetovej vojne vo väčšom meradle a je dobre, že Európa má dnes vedúcich predstaviteľov, ktorí to chápu. A nielen že tomu rozumejú, ale aj konajú,“ vyzdvihol Šmyhaľ.

Priblížil, že okrem českej iniciatívy budú politici hovoriť o poskytnutí systémov protivzdušnej obrany, posilnení produkcie ukrajinského obranného priemyslu a tiež o mierovom summite, ktorý sa uskutoční vo Švajčiarsku. „Toto stretnutie, ktoré sa dnes koná v Prahe, je veľmi dôležitá udalosť s ohľadom na našu taktickú vojenskú spoluprácu,“ dodal. Jednou z najväčších výziev na bojisku podľa neho zostáva ruské letectvo, ktoré šíri medzi civilistami hrôzu. Očakáva, že prvé stíhačky F-16 Ukrajina dostane v lete.

21:40 Portugalsko poskytne tento rok Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote prinajmenšom 126 miliónov eur. Vyplýva to z dohody, ktorú v utorok v Lisabone podpísali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s portugalským premiérom Luísom Montenegrom.

Bilaterálna bezpečnostná dohoda sa týka nasledovných desiatich rokov a je obdobná, ako rozsiahlejšie dohody, ktoré Zelenskyj podpísal v pondelok so Španielskom a v utorok s Belgickom.

Ukrajinský prezident okrem toho v Lisabone vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby nepoľavovalo v pozornosti čo sa týka ruskej invázie na Ukrajinu. Dodal pritom, že akékoľvek známky unavenosti z konfliktu nahrávajú v tomto smere ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Vojna na Ukrajine už presiahla dva roky a Kyjev zažíva aj odklady dodávok nevyhnutnej vojenskej pomoci zo Západu. Zelenskyj tak teraz nalieha na partnerov Kyjeva, aby Ukrajinu nenechali upadnúť do úzadia v rámci svetovej agendy.

„Pre Ukrajincov je veľmi dôležité, aby svet nebol vyčerpaný… aby pochopil, že ho nemôže unaviť vojna, ktorú začal agresor,“ povedal ukrajinský prezident. „Inak nebude existovať žiadna spravodlivosť, inak sa svet zmení, inak ho zmenia ľudia ako Putin,“ dodal.

21:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na budúci týždeň vo Francúzsku zúčastní na spomienkových podujatiach pri príležitosti 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii. Počas štátnej návštevy v Nemecku to v utorok oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Ako uviedol spravodajský web France Info, podľa Macrona bude pripomenutie si takzvaného Dňa D aj príležitosťou pre diskusie o budúcej pomoci Francúzska pre Ukrajinu v jej vojne proti ruským okupantom.

V Deň D, teda 6. júna 1944, sa spojenecké jednotky vylodili na plážach s kódovým označením Omaha, Utah, Juno, Sword a Gold, ku ktorým ich priviezlo 7000 člnov.

V ten jediný deň prišlo o život 4414 spojeneckých vojakov a viac ako 5000 ďalších vojakov bolo ranených. Tisíce vojakov stratila aj nemecká armáda. Vylodenie spojencov, známe aj ako Operácia Overlord, patrilo medzi kľúčové okamihy druhej svetovej vojny.

21:30 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Ukrajine by malo byť umožnené „neutralizovať“ ruské vojenské základne, z ktorých ruské jednotky odpaľujú rakety na Ukrajinu.

„Myslíme si, že by sme im mali dovoliť neutralizovať vojenské miesta, z ktorých sú odpaľované rakety, odkiaľ (…) je napádaná Ukrajina,“ povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, ktorá sa konala po ich rokovaní na zámku Meseberg v Brandenbursku.

Podľa spravodajskej televízie BFM Macron na tlačovej konferencii ukázal aj mapu, aby vysvetlil, ako sa zmenila ruská vojenská taktika.

„Na ukrajinské územie sa útočí zo základní v Rusku,“ zdôraznil Macron a položil otázku, „ako vysvetlíme Ukrajincom“, že sa budú musieť brániť bez toho, aby mali „právo dosiahnuť bod, odkiaľ prilietavajú rakety“.

Upozornil na paradox, keď spojenci Ukrajine síce dodávajú zbrane, ktorými sa však potom nebudú môcť brániť.

Macron si preto myslí, že „by sme im (Ukrajine) mali dovoliť neutralizovať vojenské základne (…), z ktorých sa na Ukrajinu útočí, ale nemali by sme im dovoliť zasiahnuť iné ciele v Rusku“, čím mal na mysli civilné objekty, dodala agentúra AFP.

19:40 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok – už druhýkrát za posledných desať dní – spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinské vedenie označuje takéto vyhlásenia za špeciálnu dezinformačnú operáciu zameranú proti legitímnym vodcom štátu, ktorí vzdorujú ruskej agresii, informovala britská stanica BBC.

Putin pred odchodom z Uzbekistanu, kde bol od nedele na návšteve, v rozhovore s novinármi vyhlásil, že „jedinou legitímnou autoritou na Ukrajine je parlament a predseda Najvyššej rady“.

Ruský prezident, ako aj ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že Zelenského právomoci sa skončili 20. mája – po piatich rokoch od jeho nástupu do úradu, pripomína TASR.

Ukrajinský zákon však výslovne zakazuje konanie volieb počas stanného práva. Ukrajinská ústava obsahuje aj ustanovenie, že súčasný prezident si ponecháva svoje právomoci až do nástupu ďalšej hlavy štátu.

Ukrajinské úrady uviedli, že Rusko sa všetkými možnými spôsobmi snaží „spochybniť legitímnosť vládnych rozhodnutí prijatých na Ukrajine po 20. máji, šíriť paniku“, ako aj najrôznejšie konšpiračné teórie.

18:15 Švédsko v utorok predstavilo nový balík pomoci pre Ukrajinu s cieľom zabezpečiť dodávky elektriny na jej území. Pomoc vo výške 62 miliónov dolárov bude slúžiť predovšetkým na zabezpečenie generátorov, transformátorov a solárnych článkov.

„Prístup k energiám je nevyhnutný pre ďalšie fungovanie ukrajinskej spoločnosti, hospodárstva a podnikov,“ uviedol švédsky minister pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a zahraničný obchod Johan Forssell.

Ruské útoky sa podľa Forssella čoraz viac zameriavajú na ukrajinský energetický systém v snahe zneškodniť dôležitú infraštruktúru. Práve preto Švédsko zvyšuje pomoc pre tento sektor.

Ruské útoky sa v poslednom čase zameriavajú aj na regióny a mestá ďaleko od frontovej línie, kde vyraďujú z prevádzky energetickú infraštruktúru. Švédska pomoc vo výške 62 miliónov dolárov bude slúžiť aj na náhradné dielce, ako sú elektrické spínače, káble, čerpadlá a potrubia.

„Účel je jednoduchý: aby elektrárne boli schopné vyrábať elektrinu,“ povedal Forssell.

Minulý týždeň švédsky premiér Ulf Kristersson oznámil, že jeho krajina poskytne ďalších 6,5 miliardy eur vojenskej pomoci na nasledujúce tri roky Ukrajine.

Od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu pred viac než dvoma rokmi Švédsko zostavilo už dovedna 15 balíkov vojenskej pomoci pre Kyjev, pripomenul švédsky premiér. Táto vojenská pomoc sa bude vzťahovať na obdobie troch rokov, od roku 2024 do roku 2026.

18:00 Kyjev dostane prvé dodávky stíhačiek typu F-16 už čoskoro, povedal ukrajinský minister obrany Rustem Umerov. Zároveň však v rozhovore pre agentúru Reuters dodal, že zhruba polovica zo zúfalo potrebnej a už sľúbenej vojenskej bohužiaľ prichádza na Ukrajinu neskoro, hoci Kyjev je za ňu Západu vďačný.

Z takéhoto oneskorenia podľa slov ukrajinského ministra profituje väčší a lepšie vyzbrojený nepriateľ, čiže Rusko, ktoré nasadzuje na front viac vojakov aj techniky.

Umerov v pondelok neskoro večer pre agentúru Reuters tiež povedal, že ukrajinským silám sa podarilo stabilizovať nový front v severovýchodnej Charkovskej oblasti, na ktorú Rusko zaútočilo začiatkom tohto mesiaca. Moskva sa však podľa neho teraz pripravuje na nový útok. „Ich cieľom je otvoriť nový front na severe,“ dodal.

Ukrajina nedávno prijala nový mobilizačný zákon v snahe zvýšiť počet vojakov na fronte, prípadne umožniť ich rotácie a tiež sprísniť tresty pre tých, ktorí sa odvodu vyhýbajú. Do platnosti vstúpil minulý týždeň. V súlade s touto novou legislatívou si podľa Umerova aktualizovalo svoje vojenské záznamy už 1,2 milióna mužov v brannom veku. Nespresnil však, koľkých z nich vláda plánuje do bojov povolať.

Vojenskí analytici odhadujú počet ukrajinských vojakov vrátane bezpečnostných zložiek na vyše milión. Podľa Umerova má Rusko na Ukrajine alebo pri jej hraniciach nasadených približne 500.000 vojakov a plánuje tam vyslať ešte ďalších 200.000 až 300.000.

17:25 Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že na Ukrajine už sú západní vojenskí inštruktori, ktorí tam pôsobia v utajení ako žoldnieri.

Vladimir Putin Čítajte viac Západní inštruktori na Ukrajine obsluhujú zbrane, tvrdí Putin: Toto je eskalácia a krok ku globálnej vojne

16:44 Ruská armáda v utorok ráno zhodila 1,5-tonovú vysoko výbušnú bombu na ukrajinské mestečko Oleksijevo-Družkivka v Doneckej oblasti. Bomba poškodila takmer sto budov a tri z nich zničila úplne. Zranenia utrpeli traja civilisti, a to dvaja dospelí a jedno dieťa. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Dvoch dospelých zranených civilistov hospitalizovali, dieťa má len malé zranenia, dodal Filaškin. S požiarmi, ktoré explózia bomby spôsobila, hasiči stále bojujú.

charkov Čítajte aj Všetko sa zachvelo, jediný úder zničil celú ulicu. Rusi prvýkrát zabíjali 1,5-tonovou bombou

16:28 Súd v Moskve v utorok rozhodol, že traja bývalí advokáti ruského opozičného politika Alexeja Navaľného zostanú vo vyšetrovacej väzbe do 3. augusta. Trojica právnikov je stíhaná pre podozrenie z extrémizmu.

Dopustili sa ho údajne tým, že z väzenia vynášali Navaľného odkazy pre jeho priaznivcov a sprostredkúvali mu ich reakcie. Vyšetrovatelia prípadu tvrdia, že Navaľnyj, ktorý si v danom čase už odpykával trest odňatia slobody, takto pokračoval v aktivitách lídra opozície a riaditeľa extrémistickej komunity, za ktorú sa v Rusku považuje Navaľným založená protikorupčná nadácia Fond boja proti korupcii (FBK).

Rozhodnutie súdu v Moskve sa týka Alexeja Lipcera, Vadima Kobzeva a Igora Sergunina.

„Sme obvinení, že sme Navaľnému poskytli informácie. Navaľnyj ich už nepotrebuje. Je mŕtvy,“ citovali Kobzevovo vyjadrenie na súde nezávislé médiá.

Julija Navaľná Čítajte aj Vláda v Kyjeve robí chybu. Väčšina Rusov nechce vojnu, len Putin áno, Ukrajinci to chápu, vyhlásila Navaľná

16:22 Ruský prezident Vladimir Putin varoval šéfa Severoatlantickej aliancie (NATO) Jensa Stoltenberga a takzvaný kolektívny Západ pred povolením ukrajinských útokov na vojenské ciele v Rusku pomocou západných zbraní. Západ by mal podľa neho vedieť, s čím si zahráva. Prezident pred odletom z Taškentu po návšteve Uzbekistanu zopakoval svoje varovanie ohľadom eskalácie vojny na Ukrajine do globálneho konfliktu, uviedla agentúra TASS. Rusko podľa Putina debatu na Západe pozorne sleduje.

Stoltenberg v uplynulých dňoch vyhlásil, že „spojenci by mali zvážiť odvolania niektorých obmedzení, ktoré zaviedli na použitie zbraní dodaných Ukrajine“. Argumentoval napríklad zintenzívnením bojov v Charkovskej oblasti – frontová línia sa tam nachádza neďaleko ruskej hranice, čo Ukrajincom sťažuje obranu, keď nemôžu dodané zbrane použiť na útoky na ruské územie.

Ukrajinské útoky na ruské cezhraničné oblasti podľa Putina prinútili Moskvu začať ofenzívu v Charkovskej oblasti a vytvoriť „nárazníkovú zónu“. O vytvorení novej takejto zóny by Rusko muselo rozhodnúť, ak by Ukrajina použila presné zbrane dlhého doletu, cituje Putina TASS.

Charkovská oblasť je teraz podľa Putina stredobodom záujmu ruského vojnového úsilia. „Všetko sa teraz točí okolo vývoja o prístupe k Charkovu,“ odpovedal šéf Kremľa na otázku novinárov.

Jens Stoltenberg, NATO Čítajte aj Šéf NATO súhlasí s útokmi západnými zbraňami v Rusku. Nezatiahne nás to do vojny, tvrdí

15:14 Horná komora švajčiarskeho parlamentu v pondelok neskoro večer schválila návrh zákona, ktorý má uľahčiť vyhosťovanie zahraničných špiónov, predovšetkým tých ruských. Informuje o tom dnes agentúra Reuters, ktorá podotýka, že zákon bol prijatý nedlho pred júnovým mierovým summitom o Ukrajine, ktorý sa uskutoční práve v tejto alpskej krajine.

„Zahraničné štáty by mali cítiť, že Švajčiarsko reaguje na narušenie svojej bezpečnosti a bráni sa,“ povedala v parlamente na podporu normy švajčiarska prezidentka Viola Amherdová. Bern by podľa nej mal dôsledne vyhosťovať spravodajských dôstojníkov, ktorých činnosť ohrozuje bezpečnosť Švajčiarska.

Za zákon nazvaný „systematicky vyhosťovať ruských a iných zahraničných špiónov“ sa v hornej komore, ktorá reprezentuje záujmy jednotlivých kantónov, vyslovilo 32 zákonodarcov a deväť bolo proti. Už v decembri ho schválila dolná komora parlamentu.

GRU putin navsteva batman Čítajte aj V Poľsku odsúdili dvoch agentov GRU. Neboli to mimoni, ale Rus a Bielorus

14:59 Irán po prvýkrát odovzdal Rusku najnovšie kĺzavé letecké bomby Ghaím-5, (Qaem-5), ktoré je možné inštalovať na útočné drony a majú dosah letu až 40 kilometrov.

Iranska bomba Čítajte viac Rusi do vojny nasadili nové iránske letecké bomby. Prezradil ich padnutý dron

14:40 Holandská vláda v utorok oznámila, že bude viesť iniciatívu medzi európskymi krajinami o dodanie protivzdušného systému Patriot Ukrajine.

„Ukrajina samozrejme stále čelí útoku. Vzdušné útoky pokračujú,“ uviedla holandská holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová v Bruseli.

„Systémy Patriot sú v Európe a NATO vzácnosťou, no robíme teraz krok vpred a dodáme (Ukrajine) komponenty systémov Patriot,“ oznámila premiérka.

Holandské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že Holandsko „identifikovalo“ krajiny, ktoré by mohli Ukrajine dodať ďalšie komponenty do Patriotu a muníciu, aby bolo možné Ukrajine dodať celý protiraketový systém. Rezort však tieto krajiny nespresnil.

Systém Patriot, PVO Čítajte aj USA majú viac ako 1 100 Patriotov. Poskytnúť ich Ukrajine však vyzývajú spojencov

14:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že americký prezident Joe Biden by sa mal zúčastniť na mierovom samite vo Švajčiarsku. Ako referuje web Ukrajinská pravda, ukrajinský líder to povedal počas návštevy Bruselu.

„Viem, že Amerika samit podporuje, ale nevieme, na akej úrovni. Som presvedčený, že toto nie je veľmi silné rozhodnutie, pri všetkej úcte ku každému človeku v Spojených štátoch amerických,“ povedal Zelenskyj.

„Verím, že mierový samit a ďalší lídri, ktorí sledujú reakciu Spojených štátov amerických, potrebujú prezidenta Bidena. Jeho neprítomnosti by zatlieskal iba Putin. Osobne by tomu zatlieskal a bol by to potlesk postojačky,“ dodal.

Zelenskyj podotkol, že Ukrajina čaká v súvislosti s účasťou na samite aj na odpoveď Číny, Brazílie a niekoľkých afrických krajín. V pondelok Zelenskyj vyhlásil, že účasť už potvrdilo 90 krajín.

14:17 Použitie zbraní dodaných na Ukrajinu západnými spojencami proti cieľom vo vnútri Ruska by Severoatlantickú alianciu do vojny nezatiahlo, je to ale problém politicko-strategický, povedal dnes ČTK Zdeněk Petráš z Univerzity obrany. O možnosti použitia zbraní na území Ruska dnes prehovoril generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Petráš uviedol, že z hľadiska vojensko-strategického nie je žiadny problém, keď Ukrajinci použijú západné zbrane na ničenie cieľov na ruskom území. „Je to ale záležitosť politiky, kedy USA a ďalšie krajiny sa pozerajú za horizont vojnového konfliktu. Nechcú sa jednoducho dostať do situácie, keď by tento spôsob použitia ich zbraní pri následnom usporiadaní vzťahov s Ruskom narážalo na problém, že tá či ona krajina dovážala na Ukrajinu zbrane, ktorými potom Ukrajinci ostreľovali ruské územie,“ povedal Petráš.

Ukrajinci už napríklad používajú rakety dlhého doletu ATACMS, ktoré im dodali Američania. Majú ale povolenie ich použiť len na svojom území a nie na území Ruska.

Podľa Petráša teda celá záležitosť nie je vojensko-strategická, ale politicko-strategická. „Alianciu by takéto použitie zbraní do vojny nevtiahlo, to nie. Ale niektoré štáty jednoducho nechcú povoliť použitie zbraní na území Ruska práve z toho dôvodu, že by s Ruskom potom ťažko urovnávali vzájomné vzťahy. Či chceme alebo nechceme, Rusko tu bude existovať aj po ukončení tohto konfliktu, či už s Putinom, alebo bez Putina. Ale to, že by mohlo dôjsť k škodám na ruskom území zbraňami tej ktorej krajiny, to by mohlo spôsobiť ťažkosti na budúcom urovnávaní vzťahov s Ruskom,“ uviedol Petráš.

Jens Stoltenberg, NATO Čítajte aj Šéf NATO súhlasí s útokmi západnými zbraňami v Rusku. Nezatiahne nás to do vojny, tvrdí

14:10 Do ukrajinskej armády vstúpilo 613 väzňov, ktorí teraz absolvujú výcvik. Ukrajinským médiám to povedal minister spravodlivosti Denys Maljuska. K 25. máju sa podľa úradu o vojenskú službu uchádzalo 4300 odsúdených, píše ruskojazyčný web stanice BBC. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v polovici mája podpísal zákon, ktorý ľuďom odsúdeným za menej závažné trestné činy umožňuje vstúpiť do ozbrojených síl a bojovať proti ruským inváznym silám.

„Pôjde o jednotky, ktoré sa zatiaľ skladajú výlučne z ľudí, ktorí si už odpykali svoj trest,“ cituje BBC ministra spravodlivosti. Zdôraznil, že mieni dohliadnuť na dodržanie všetkých zákonných povinností vo vzťahu k povolaným väzňom, aby dal najavo, že „s bývalými väzňami sa zaobchádza riadne a v súlade s normami“, keď do radov ozbrojených síl vstúpi.

Ľudské zdroje sú pre ukrajinskú armádu dlhodobým problémom, pretože bojuje s oveľa väčším a lepšie vybaveným nepriateľom. V posledných mesiacoch sa tento problém ešte prehĺbil, čo prinútilo úrady k zavedeniu prísnejších opatrení pre tých, ktorí sa vyhýbajú odvodom.

vojna na Ukrajine, Volodymyr Zelenskyj Čítajte aj Ukrajina do vojny posiela väzňov. Po vzore Ruska však nejde

Nové opatrenie, ktoré ponúka podmienečné prepustenie odsúdeným výmenou za vstup do armády, by podľa niektorých predstaviteľov mohlo viesť k mobilizácii až 20 000 väzňov, hoci je nepravdepodobné, že by sa tak vysoký počet odsúdených do armády pridal. Zákon zakazuje mobilizovať väzňov odsúdených za závažné zločiny, ako sú vraždy alebo znásilnenia či trestné činy proti národnej bezpečnosti. Brániť vlasť nemajú tiež verejní činitelia odsúdení za korupciu. Nikomu nesmie do konca trestu zostávať viac ako tri roky.

13:39 Ruská vláda by mohla spustiť novú psychologickú operáciu o možnom otvorení ďalšieho frontu z Bieloruska. Ako informuje portál Kyiv Independent, upozornilo na to ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám Ukrajinskej rady pre bezpečnosť a obranu, podľa ktorého by cieľom takejto operácie bolo „vyvolať masovú paniku“ v ukrajinskej spoločnosti. Centrum uviedlo, že čoskoro očakáva „sériu provokatívnych vyhlásení zo strany najvyššieho vedenia Ruska a Bieloruska ohrozujúcich Ukrajinu“.

Rusko 10. mája spustilo novú ofenzívu na severnú časť Charkovskej oblasti. Jeho silám sa údajne podarilo postúpiť až 10 kilometrov do regiónu, ale zastavila ich prvá obranná línia.

V nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že ruské sily vytvárajú ďalšie zoskupenie vojakov pri severnej hranici Ukrajiny, ktorá susedí s Bieloruskom.

Bielorusko je kľúčový partner Ruska. Hoci svojich vojakov na Ukrajinu neposlalo, umožnilo Moskve útočiť aj z jeho územia.

Alexander Lukašenko Čítajte aj Rusi takmer nepostupujú, na fronte je pat, je čas na mierové rokovania, vyhlásil Lukašenko

13:30 Ruské útoky proti Ukrajine za uplynulý deň zabili najmenej päť civilistov a ďalších najmenej 32 zranili. Uviedli to v utorok regionálne úrady, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

V Mykolajivskej oblasti raketový útok proti mestu Snihurivka zabil troch ľudí, oznámil gubernátor oblasti Vitalij Kim. Kĺzavá bomba, ktorá dopadla na Charkov, podľa miestneho gubernátora Oleha Synjehubova zabila jednu ženu. Jeden civilista prišiel o život aj pri ruských úderoch proti obci Kalynivka v Doneckej oblasti, uviedol jej gubernátor Vadym Filaškin.

Ruské zverstvá vo Vovčansku: Mŕtvi civilisti na uliciach a zlikvidované mesto
Video
Video z dronu z mesta Vovčansk v Charkovskej oblasti, na ktorom na uliciach mesta ležia mŕtvi civilisti. / Zdroj: Twitter / Анатолій Штефан

13:29 Použitie zbraní dodaných na Ukrajinu západnými spojencami proti cieľom vo vnútri Ruska by neurobilo zo Severoatlantickej aliancie a jej členov stranu konfliktu, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Jens Stoltenberg, NATO Čítajte viac Šéf NATO súhlasí s útokmi západnými zbraňami v Rusku. Nezatiahne nás to do vojny, tvrdí

12:53 Švédsko pozastavilo svoje plány poskytnúť Ukrajine lietadlá Gripen, uviedol minister obrany Pal Jonson. Dôvodom je podľa neho to, že sa teraz Ukrajina sústredí na prácu s americkými lietadlami F-16. Napísala to agentúra Reuters s odvolaním sa na švédsku agentúru TT.

„Ostatné krajiny koalície nás vyzvali, aby sme so systémom Gripen počkali,“ povedal Jonson. „Súvisí to s tým, že pozornosť je teraz zameraná na zavedenie systému F-16,“ dodal.

Škandinávska krajina Ukrajine poskytla niekoľko balíkov pomoci, vrátane februárového v hodnote 7,1 miliardy švédskych korún (približne 620 miliónov eur), ktorého súčasťou boli okrem iného protilietadlové systémy, vojnové člny či podmorské, protitankové a delostrelecké zbrane.

Porovnanie stíhačiek F-16, F-35 a Gripen E
Video
Krátka prezentácia stíhačiek, ktoré mala možnosť kúpiť armáda SR. Sú to americké F-16 B70 a Gripen E švédskej výroby. Česká republika uvažuje o nákupe moderných stíhačiek F-35A. Na konci aj lahôdka v podobe zvislého štartu F-35B

12:49 Počas ruskej okupácie traja obyvatelia Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny zadržali a 16 dní mučili 16-ročného chlapca. Ako referuje web Ukrajinská pravda, páchatelia budú podľa generálnej prokuratúry čeliť obvineniu z porušovania zákonov a zvyklostí vojny, ako aj z kolaborácie s Ruskom.

Podľa vyšetrovania sa v lete predminulého roka v jednej z obcí kupianskeho okresu 16-ročný tínedžer vracal domov, keď sa k nemu priblížilo auto. Traja muži vo vojenskom oblečení prinútili chlapca nastúpiť do auta a odviezli ho do mučiarne na pozemku policajnej stanice v okrese Kupiansk.

Prokuratúra uvádza, že muži tínedžera týrali 16 dní. Útočníci mu na hlavu pripevnili plynovú masku, čím mu uzavreli dýchacie cesty, nemilosrdne ho bili, prakticky mu nedali jesť a namiesto pitnej vody mu podávali technickú vodu. Chlapec bol nútený prehrabávať sa troskami po bombardovaní a umývať autá ruských síl. Týmto spôsobom sa muži pokúšali získať informácie o ukrajinskom vojenskom personále a občanoch, ktorí podporovali Ukrajinu.

Vyšetrovatelia zistili, že dvaja z únoscov spolupracovali s Rusmi a udržiavali si pseudopozície v „dočasnej civilnej správe“ a „polícii“.

Predtým sa objavili správy, že ruskí okupanti v Chersonskej oblasti väznili, mučili a sexuálne zneužívali členov LGBTQ+ komunity.

vojna na Ukrajine, Cherson Čítajte aj V oslobodenom Chersone vraj objavili ruskú mučiareň pre deti

12:46 Stíhačky F-16, ktoré Belgicko dodá Ukrajine, bude možné použiť len na jej území. Uviedol to belgický premiér Alexander De Croo na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zelenskyj a belgický premiér v utorok podpísali na stretnutí v Bruseli bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, ktorá zahŕňa aj dodanie 30 stíhačiek F-16. De Croo uviedol, že prvé stíhačky by mali doraziť z Belgicka na Ukrajinu už tento rok.

Ukrajinci netrpezlivo čakajú na stíhačky F-16
Video

„Všetko, čo táto dohoda zahŕňa, je veľmi jasne určené pre použitie ukrajinskými obrannými silami na území Ukrajiny,“ uviedol de Croo na tlačovej konferencii.

„Tento dokument zahŕňa tohtoročnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu za najmenej 977 miliónov eur ako aj záväzok Belgicka poskytovať pomoc v prebiehu desaťročného trvania tejto dohody,“ uviedol Zelenskyj po podpise dohody na sociálnej sieti X.

De Croo v utorok na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským poukázal na to, že je potrebné spraviť viac pre Ukrajinu v rámci pomoci v jej boji proti ruskej invázii. „Ukrajina môže zatlačiť späť útočníkov, len ak jej rýchlejšie poskytneme lepšie zbrane,“ uviedol De Croo.

12:37 Šesť nemenovaných zdrojov agentúry Reuters však už vo februári uviedlo, že Moskva dostala od Teheránu asi 400 balistických rakiet krátkeho dosahu.

Ghaím-5 Čítajte viac Irán dodal Rusom navádzané bomby Ghaím-5, pokus o nasadenie na Ukrajine sa nepodaril

11:50 Použitie zbraní dodaných na Ukrajinu západnými spojencami proti cieľom vo vnútri Ruska by neurobilo z NATO a jeho členov stranu konfliktu, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Právo na sebaobranu zahŕňa aj právo zasahovať ciele mimo územia Ukrajiny,“ povedal šéf NATO. Na druhej strane hranice podľa neho môžu byť odpaľovacie zariadenia, ktoré útočia na Ukrajinu. „Keď ich Ukrajinci nemôžu zasiahnuť, je pre nich oveľa ťažšie brániť sa,“ dodal. Stoltenberg sa zúčastňuje na dnešnom zasadnutí ministrov obrany krajín EÚ, ktorého hlavnou témou je práve pomoc Ukrajine.

stoltenberg Čítajte aj Stoltenberg vyzval spojencov, aby dodali Ukrajine viac zbraní. Čína nemôže podnecovať vojnu aj mať dobré vzťahy s Európou, hovorí

11:32 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok požiadal členské krajiny, aby vyvážili obavy z eskalácie konfliktu s potrebou Ukrajiny brániť sa. Kyjev má podľa neho právo použiť západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku.

„Podľa vojnového práva je to úplne možné a nie je to v rozpore… Mohol by som sa revanšovať alebo by som mohol bojovať proti tomu, kto proti mne bojuje zo svojho územia. Musíte nájsť rovnováhu medzi rizikom eskalácie a potrebou Ukrajincov brániť sa,“ povedal Borrell na začiatku schôdzky ministrov obrany členských krajín EÚ v Bruseli.

Kyjev nalieha na svojich západných partnerov, aby mu pomocou ich zbraní dlhého doletu umožnili zasahovať ciele v Rusku. Spojené štáty a Nemecko sú však proti tomu pre obavy, že by ich to mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Moskvou.

Borrellove slová podporili na rokovaní niektorí ministri obrany. Holandsko nemá v tomto smere žiadne obmedzenia a dúfa, že „ostatné krajiny, ktoré majú iné postoje, to zmenia“, uviedla šéfka holandského rezortu obrany Kajsa Ollongrenová. „Je celkom možné, že musia zasahovať ciele aj vo vnútri Ruska. Môj názor je, že by sa o tom nemalo diskutovať,“ dodala.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur dúfa, že „všetky krajiny, ktoré majú tieto aktíva, dajú povolenie Ukrajine“. Podľa jeho slov „nemôže byť normálne, že Rusko útočí veľmi hlboko na ukrajinské územie a Ukrajinci bojujú s jednou rukou za chrbtom“.

ATACMS Čítajte aj Nejde len o to, čo trafia. Zničia rakety ATACMS ruskú vôľu bojovať?

11:18 Pobaltské štáty a Poľsko patria medzi najviac húževnatých spojencov Kyjeva. V štátoch, ktoré až do roku 1991 okupoval Sovietsky zväz, sa po plnohodnotnej invázií proti Ukrajine zväčšili obavy z hrozby, ktorú pre krajiny predstavuje súčasné Rusko. Od začiatku ruskej agresie poskytujú obrancom Ukrajiny humanitárnu aj vojenskú pomoc a prijímajú utečencov. Ako informuje denník Der Spiegel, krajiny sú ochotné pomôcť ďaleko viac. Ak sa okupantom podarí na východe Ukrajiny strategický prielom Pobaltie a Poľsko nebudú na nič čakať a vyšlú tam svojich vojakov, uviedli pobaltskí predstavitelia na bezpečnostnej konferencii Lennarta Meriho v Talline.

NATO, Ukrajina Čítajte viac Ak Rusi prelomia ukrajinskú obranu, vyšleme tam našich vojakov, varuje Poľsko a Pobaltie

11:04 Na pracovné stretnutie o bezpečnostnej spolupráci, ktoré v utorok organizuje český premiér Petr Fiala, príde aj predseda ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ a zástupcovia Spojených štátov. Cieľom schôdzky je lepšie skoordinovať pomoc Ukrajine a zistiť, čo by sa dalo urobiť nad rámec rozbehnutých iniciatív. Fiala to uviedol v utorok na brífingu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Budeme hovoriť o tom, ako môžeme v tejto kritickej fáze, ktorú Ukrajina pri svojej obrane pred ruskou agresiou prežíva, pomôcť. Ako fungujú iniciatívy, ktoré v tejto chvíli existujú, čo môžeme urobiť ešte nad rámec českej alebo nemeckej iniciatívy, ktorá by mala pre Ukrajinu zaistiť vybavenie protivzdušnej obrany,“ priblížil český premiér.

Podľa Fialu ide o stretnutie lídrov krajín, ktoré sa dlhodobo podieľajú na aktivitách a iniciatívach, ktoré posilňujú a zrýchľujú pomoc Ukrajine. „Schôdzka je dôležitá práve v tejto dobe aj z toho dôvodu, lebo situácia na ukrajinskom fronte nie je jednoduchá a je potrebné riešiť čo najrýchlejšie posilnenie, podporu, pomoc, zaistenie dodávok a zlepšenie koordinácie pri ich doručovaní na Ukrajinu,“ dodal. Pomoc z českej iniciatívy a najmä obnovená pomoc zo strany Spojených štátov môže podľa neho situáciu na fronte výrazne zmeniť.

petr pavel Čítajte aj Rusko rozpútalo rovnako ničivú vojnu, akou bola druhá svetová, uviedol Pavel a citoval Havla

11:00 Európska únia má pripravený balík v hodnote 6,7 až 6,9 miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine, uviedol šéf úniovej diplomacie Josep Borrell. Použitie peňazí však blokuje Maďarsko. Ďalšia podpora Ukrajiny je aj hlavnou témou dnešného rokovania únijných ministrov obrany. Borrell dúfa, že sa ministrom podarí čoskoro všetky problémy prekonať, aby sa pomoc do Kyjeva dostala čo najskôr. „Situácia na bojisku je kritická a naša pomoc im môže významne pomôcť,“ povedal Borrell.

Rokovania úniových ministrov obrany sa zúčastní aj šéf NATO Jens Stoltenberg.

Európska únia v marci rozhodla o zvýšení prostriedkov v takzvanom Európskom mierovom nástroji (EPF) o päť miliárd eur, ktoré budú určené práve na vojenskú pomoc Ukrajine. Na vytvorení špeciálneho fondu na pomoc Ukrajine (Ukraine Assistance Fund, UAF) v rámci EPF sa vtedy na rokovaní v Bruseli zhodli únioví ministri zahraničia, teda aj Maďarsko. Práve ale čerpanie z tohto fondu teraz Budapešť podľa diplomatických zdrojov ČTK blokuje. A blokuje aj niekoľko ďalších návrhov súvisiacich s pomocou Ukrajine.

„Majú obavy napríklad kvôli tomu, ako na Ukrajine zaobchádzajú s maďarskými menšinami,“ uviedol na adresu Maďarska Borrell. „Súvisí to s obranou ich národných záujmov. Brániť národné záujmy chce každý, na to má právo,“ dodal. Ako však zdôraznil, brániť národné záujmy je jedna vec, druhou vecou sú ale dôsledky, ktoré blokovanie určitého rozhodnutia môže mať.

Borrell, EÚ, šéf diplomacie, Kyjev, Ukrajina, Rusko Čítajte aj Borrell: Schyľuje sa k vojne, nie je to fantázia. EÚ musí vytvoriť obranný euroval

10:20 Rusko chrlí delostrelecké granáty trikrát rýchlejšie a štyrikrát lacnejšie ako Spojené štáty a krajiny Európskej únie, odhaduje poradenská spoločnosť Bain & Company.

Ukrajina, vojak Čítajte viac Západ vyrába muníciu pomalšie a drahšie, než Rusko. Zaplatí za to Kyjev stratou Charkova a Odesy?

10:19 Aj keby sa hneď teraz ruská agresia zázračne skončila, napadnutému štátu by trvalo viac ako dvadsať mesiacov, než by jeho energetická sústava fungovala ako pred inváziou. Útoky na ukrajinské elektrárne už spôsobili obrovské škody, preto návrat do bežného života potrvá dlho.

Russia Ukraine War Čítajte viac Ukrajina sa pripravuje na dlhé mesiace s chýbajúcou energiou. Aké škody na jej elektrárňach napáchali ruské útoky?

10:00 Rusko stupňovaním hybridných útokov v Európe skúša, kam až ho Západ pustí, vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Ministrovo varovanie zaznelo iba niekoľko dní po pohraničnom spore s Moskvou, pri ktorom ruská pohraničná stráž odstránila pohraničné bóje na rieke Narva oddeľujúcu Estónsko od Ruska.

„Pre nás to nebola len otázka našej hranice, ale tiež hranice EÚ a NATO – áno, bolo to provokatívne správanie. Samozrejme, že to bola provokácia,“ dodal.

Podľa Tsahknu musí Západ pochopiť, že „Rusko iba skúša, kam ho až necháme zájsť a hrotí náš strach“ z eskalácie napätia do otvoreného konfliktu.

Incident s pohraničnými bójami sa odohral po sérií sabotáží, kybernetických a iných škodlivých aktivít v rôznych členských krajinách NATO, z ktorých bolo obvinené Rusko.

Minister uviedol, že Estónsko sa pred dvomi mesiacmi stalo cieľom najväčšieho kybernetického útoku vo svojej histórii. Vládne servery počas neho v priebehu niekoľkých hodín zahltili tri miliardy neplatných požiadaviek.

Narva Čítajte aj Rusko opäť provokuje. Estóncom ukradlo bóje na pohraničnej rieke

9:53 Budovu terminálu letiska v ukrajinskom meste Záporožia zničil zásah ruskej rakety Ch-59. Potvrdilo to v pondelok južne operačné velenie ukrajinskej armády. Nikto nebol zranený. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ukrajinská generálna prokuratúra oznámila, že začala trestné vyšetrovanie tohto raketového útoku, keďže jeho cieľom bola civilná infraštruktúra. Terminál letiska Záporožia otvorili v októbri 2020, pričom bol opakovane terčom paľby ruských síl, napísal portál Liga. Dodal, že od začiatku invázie na Ukrajinu ruské údery poškodili viac ako polovicu ukrajinských letísk.

9:47 Belgicko sa zaviaže, že dodá Ukrajine do roku 2028 30 stíhačiek F-16, pričom prvé jej plánuje dodať už tento rok. Oznámila to v utorok belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová.

Belgicko poskytne Ukrajine do konca roka vojenskú pomoc v hodnote najmenej 977 miliónov eur. Podľa belgického premiéra Alexandra De Crooa to vyplýva zo zmluvy, ktorú dnes podpísal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bruseli, píše agentúra Reuters. Prezident Ukrajiny podobný pakt podpísal v pondelok v Madride a dnes popoludní ho ďalší čaká v Portugalsku.

Lahbibová dodanie stíhačiek oznámila niekoľko hodín pred stretnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s belgickou vládou. Zelenskyj v noci na utorok pricestoval zo Španielska do Belgicka. Má sa stretnúť s premiérom Alexandrom De Croom, s ktorým bude rokovať o pomoci pre Ukrajinu a spoločne podpíšu aj bilaterálnu bezpečnostnú dohodu.

„Aké bezpečnostné záruky dá naša krajina Ukrajine? Dodanie našich stíhačiek F-16,“ uviedol v pondelok belgický premiér. Belgicko tieto vojenské lietadlá prisľúbilo dodať Kyjevu v rámci širšej podpory od európskych spojencov.

Ukrajinci netrpezlivo čakajú na stíhačky F-16
Video
Prvé dánske bojové lietadlá F-16 budú odovzdané Ukrajine toto leto. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

9:27 Irán údajne dodal Rusku pokročilé letecké bomby, aby ich po prvý raz použilo na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na noviny Bild. Tie citujú analytika otvorených dát Juliana Röpkeho, podľa ktorého je to nová úroveň vojenskej spolupráce medzi Teheránom a Moskvou.

V ruskej Kurskej oblasti nedávno havarovalo ťažké iránske bezpilotné lietadlo Mohadžír-6. Stroj niesol pokročilé riadené letecké bomby Káem-5. Tieto bomby uviedol Irán do prevádzky v roku 2019 a ruské sily ich dosiaľ na Ukrajine nepoužili.

Dron mal zrejme za cieľ zaútočiť na ukrajinskú Sumskú oblasť, ale z neznámych príčin havaroval.

Izrael, Libanon Čítajte aj Irán, Izrael, Rusko... Túži niekto po väčšej vojne na Blízkom východe?

8:31 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 503 800 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 460 vojakov, 21 tankov, 40 bojových obrnených vozidiel či 48 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 692 tankov, 14 858 bojových obrnených vozidiel, 17 740 vozidiel a palivových nádrží, 13 029 delostre­leckých systémov, 1 085 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 482 dronov, 2 221 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 122 kusov špeciálnej techniky.

7:22 Na mesto Luhansk ležiacom na okupovanom východe Ukrajiny bol v noci na utorok podniknutý útok údajne dvakrát v priebehu približne troch hodín. S odvolaním sa na miestnych predstaviteľov o tom informovala agentúra Reuters.

K prvému útoku s kazetovou muníciou došlo v pondelok približne o 21.00 h miestneho času, uviedol proruský líder Luhanskej oblasti Leonid Pasečnik s tým, že v dôsledku útoku vypukol požiar. Ruská agentúra TASS citovala záchranné zložky, ktoré hovorili aj o zranených.

Ukrajinské médiá a vojnoví blogeri zverejnili snímku, na ktorej bol podľa nich veľký požiar v Luhansku.

Podľa ruského ministerstva obrany sa druhý útok na mesto odohral približne o polnoci, pričom zrejme zasiahol rovnakú oblasť. Predstaviteľ luhanských separatistov Rodion Mirošnik tvrdil, že obyvatelia mesta počuli dva výbuchy v tej istej štvrti ako pri prvom útoku.

Špeciálna 12. brigáda pluku Azov z Národnej...
Špeciálna 12. brigáda pluku Azov z Národnej...
+8Špeciálna 12. brigáda pluku Azov z Národnej...

6:48 Horná komora švajčiarskeho parlamentu v pondelok drvivou väčšinou schválila návrh vyzývajúci na systematické vyhostenie ruských a iných špiónov, ktorí sú považovaní za hrozbu pre národnú bezpečnosť a diplomatické postavenie Švajčiarska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Návrh podporilo 32 členov Rady štátov, proti nemu sa postavilo deväť a dvaja sa hlasovania zdržali. Dolná komora parlamentu – Národná rada – ho schválila ešte minulý rok.

Počas pondelkovej parlamentnej debaty zákonodarcovia upozornili na skutočnosť, že špióni často figurujú v diplomatickom zbore, pričom môžu využívať imunitu vyplývajúcu z tohto postavenia.

Švajčiarska kontrarozviedka (FIS) minulý rok varovala, že ruská invázia na Ukrajinu spravila zo Švajčiarska, v ktorom sídli viacero medzinárodných organizácií, ohnisko ruskej a čínskej špionáže.

Vzhľadom na svoju úlohu hostiteľského štátu je Švajčiarsko podľa FIS v Európe jednou z krajín, kde je pod diplomatickým krytím nasadených najviac príslušníkov ruských tajných služieb.

6:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok pricestuje do Belgicka, aby podpísal bilaterálnu bezpečnostnú dohodu. V noci na utorok to oznámila kancelária belgického premiéra Alexandra De Crooa. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Zelenskyj sa do Bruselu chystá priletieť zo Španielska v rámci svojej krátkej zahraničnej cesty po viacerých európskych krajinách, ktorej cieľom je získať podporu pre Kyjev.

S De Croom vystúpia na spoločnej tlačovej konferencii po tom, čo podpíšu bezpečnostnú dohodu. V belgickej metropole Zelenskyj navštívi aj vojenskú základňu, kde sa stretne s vojenskými inštruktormi, ktorí cvičia ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16.

6:10 Francúzsko, ktoré deklarovalo vyslanie vojenských inštruktorov na Ukrajinu, nemusí byť jediným štátom spomedzi spojencov. Ukrajinské ministerstvo obrany podľa agentúry Reuters na sieti X uviedlo, že Kyjev prejavuje záujem o projekt prijímajúci zahraničných inštruktorov od februára.

„V súčasnosti stále o tejto otázke rokujeme s Francúzskom a ďalšími krajinami,“ uvádza sa v správe.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron otvoril dvere vyslaniu vojakov na Ukrajinu a na konferencii v Paríži 26. februára navrhol, že jednou z oblastí, s ktorými by západné jednotky mohli pomôcť, by bol výcvik Ukrajincov na Ukrajine.

Francúzske ministerstvo obrany vo vyhlásení pre Reuters uviedlo: „Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, výcvik na ukrajinskej pôde je jedným z projektov, o ktorých sa diskutuje od konferencie o podpore Ukrajiny, ktorú zvolal prezident republiky na 26. februára“. Uviedlo tiež, že ako aj iné projekty, o ktorých sa vtedy hovorilo, sú stále predmetom debát s Ukrajinou, s cierľom pochopiť, čo Kyjev potrebuje.

Zbrojná pomoc, ktorú Západ vrátane Európy ukrajinskej armáde poskytuje, neznamená podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona účasť vo vojne. „My proti ruskému ľudu žiadnu vojnu nevedieme, nezmierime sa ale s revizionistickým režimom a s imperiálnymi predstavami. My Európania chceme mier, ale mier trvalý,“ uviedol. Pri prejave európskej mládeži v nemeckých Drážďanoch tiež poznamenal, že taký mier nenastane kapituláciou Ukrajiny.

Francúzsky prezident varoval, že Rusko sa nemusí zastaviť na Ukrajine. „Zajtra alebo pozajtra môže byť tu,“ povedal. Európa preto podľa neho potrebuje nový bezpečnostný koncept, v ktorom bude konať rozhodne, uvažovať európsky a spoliehať sa predovšetkým na seba. V nadchádzajúcich mesiacoch by si Európa podľa Macrona mala definovať, akým nebezpečenstvám čelí a kto pre ňu predstavuje hrozbu.

6:00 Poľsko kúpi americké strely dlhého doletu vzduch-zem JASSM-ER. Hodnota tejto zmluvy o nákupe novej výzbroje pre poľské bojové lietadlá, ktorú v utorok podpíšu zástupcovia poľskej a americkej vlády, bude 735 miliónov dolárov. Televízia TVN24 na svojich internetových stránkach uvádza, že strely JASSM-ER majú oproti tým využívaným v lietadlách F-16 v súčasnosti trojnásobný dosah.

Podľa poľského ministerstva obrany „vojna na Ukrajine ukázala, aká dôležitá je schopnosť ničenia cieľov nachádzajúcich sa aj veľmi ďaleko od frontovej línie“. Nákup striel JASSM-ER sa dopĺňa so systémom balónov včasnej výstrahy s podvesenými radarmi. Zmluvu o kúpe štyroch týchto aerostatov podpísalo Poľsko s USA pred niekoľkými dňami. „To, čo objavia okrem iného aerostaty Barbara, bude môcť byť zasiahnuté s nasadením striel vzduch-zem JASSM-ER,“ uviedol poľský rezort obrany. Tieto riadené strely s plochou dráhou letu majú dosah okolo 1000 kilometrov. Vyrába ich zbrojársky koncern Lockheed Martin a Poľsku ich dodá v rokoch 2026 až 2030.

Poľsko v posledných rokoch investuje veľké sumy do posilnenia svojej obranyschopnosti. Tempo prezbrojovania poľských vojsk sa výrazne zvýšilo po tom, čo Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine. Varšava zároveň patrí k popredným spojencom Kyjeva. Poľsko, ktoré susedí s najzápadnejším ruským územím, Kaliningradskou oblasťou, a s Bieloruskom ako ruským spojencom, sa obáva, že by sa mohlo stať ďalším cieľom ruskej agresie. Na obranu vynakladá okolo štyroch percent hrubého domáceho produktu, najviac z členských krajín NATO.

318 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine