„Právo na sebaobranu zahŕňa aj právo zasahovať ciele mimo ukrajinského územia,“ povedal šéf aliancie. Na druhej strane hranice podľa neho môžu byť odpaľovacie zariadenia, ktoré útočia na Ukrajinu. „Keď ich Ukrajinci nemôžu zasiahnuť, je pre nich oveľa ťažšie brániť sa,“ dodal. Stoltenberg sa zúčastňuje na dnešnom zasadnutí ministrov obrany krajín EÚ, ktorého hlavnou témou je práve pomoc Ukrajine.
Čítajte aj Ak Rusi prelomia ukrajinskú obranu, vyšleme tam našich vojakov, varuje Poľsko a Pobaltie
Šéf NATO svoj postoj k používaniu západných zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte oznámil už v rozhovore, ktorý minulý piatok uverejnil týždenník The Economist. „Myslím, že nadišiel čas, aby spojenci zvážili, či neodvolať niektoré obmedzenia, ktoré zaviedli na použitie zbraní, ktoré dali Ukrajine,“ uviedol vtedy Stoltenberg. Argumentoval napríklad tým, že v súčasnosti sú boje intenzívnejšie pri Charkove, ktorý sa nachádza neďaleko ruskej hranice. Predtým boli hlavným ťažiskom bojov ukrajinské regióny okupované Ruskom. Ako Stoltenberg spomenul, niektorí spojenci už tieto obmedzenia zrušili. Pod týždenníkom The Economist sa Stoltenbergova výzva týka v prvom rade americkej administratívy, ktorá chce kontrolovať, na aké údery Ukrajina používa americké zbrane.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„Je na každej krajine, nech sa rozhodne. Myslím ale, že je na čase zvážiť zrušenie týchto obmedzení,“ povedal dnes šéf NATO novinárom v Bruseli. „Máme právo podporiť Ukrajinu, to z nás nerobí stranu konfliktu,“ dodal.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval už v pondelok na Stoltenbergove skoršie vyhlásenia a vyhlásil, že Severoatlantická aliancia je priamym účastníkom konfliktu na Ukrajine. Aliancia pod vedením Spojených štátov sa podľa Peskova snaží konflikt eskalovať vojenskou rétorikou.
Čítajte aj NATO je už v priamej konfrontácii s Ruskom a eskaluje konflikt na Ukrajine, tvrdí Kremeľ
Ukrajina má na to právo
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell požiadal členské krajiny, aby vyvážili obavy z eskalácie konfliktu s potrebou Ukrajiny brániť sa. Kyjev má podľa neho právo použiť západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku.
„Podľa vojnového práva je to úplne možné a nie je to v rozpore… Mohol by som sa revanšovať alebo by som mohol bojovať proti tomu, kto proti mne bojuje zo svojho územia. Musíte nájsť rovnováhu medzi rizikom eskalácie a potrebou Ukrajincov brániť sa,“ povedal Borrell na začiatku schôdzky ministrov obrany členských krajín EÚ v Bruseli.
Čítajte aj Borrell: Schyľuje sa k vojne, nie je to fantázia. EÚ musí vytvoriť obranný euroval
Kyjev nalieha na svojich západných partnerov, aby mu pomocou ich zbraní dlhého doletu umožnili zasahovať ciele v Rusku. Spojené štáty a Nemecko sú však proti tomu pre obavy, že by ich to mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Moskvou.
Borrellove slová podporili na rokovaní niektorí ministri obrany. Holandsko nemá v tomto smere žiadne obmedzenia a dúfa, že „ostatné krajiny, ktoré majú iné postoje, to zmenia“, uviedla šéfka holandského rezortu obrany Kajsa Ollongrenová. „Je celkom možné, že musia zasahovať ciele aj vo vnútri Ruska. Môj názor je, že by sa o tom nemalo diskutovať,“ dodala.
Estónsky minister obrany Hanno Pevkur dúfa, že „všetky krajiny, ktoré majú tieto aktíva, dajú povolenie Ukrajine“. Podľa jeho slov „nemôže byť normálne, že Rusko útočí veľmi hlboko na ukrajinské územie a Ukrajinci bojujú s jednou rukou za chrbtom“.