Peking uviedol, že jeho vojenské manévre sú reakcia na inauguračnú reč nového taiwanského prezidenta Laj Čching-tea z 20. mája. Čína ju odsúdila ako priznanie sa k snahe dosiahnuť nezávislosť. Peking môže niečo povedať, ale bolo v prejave hlavy štátu niečo, čo chápete ako úsilie vyhlásiť samostatnosť Taiwanu?
Nie. Prejav sa nedal vnímať ako priznanie, že Laj chce nezávislosť. Hovoril štandardné veci, ktoré jeho DPP tvrdí posledných osem rokov. Laj sa však odklonil od toho, ako vzťahy Tchaj-peja a Pekingu opisovala bývalá hlava štátu Cchaj Jing-wen. Nový prezident priamo použil názov Čínska ľudová republika. Cchaj menej jednoznačne hovorila o dvoch stranách Taiwanského prielivu. Samo osebe to však neznamená, že vyhlásil nezávislosť, že hádže Číne rukavicu alebo že prekročil nejakú červenú čiaru. Je zmysluplné zdôrazniť, že sa Laj odchýlil od toho, ako sa Taiwan doteraz prezentoval navonok. Veľa času vo svojej reči však venoval tomu, ako jeho štát funguje vnútorne, a držal sa existujúceho status quo vo vzťahu k Pekingu. Skoro nič v jeho reči nenaznačovalo opak.
Lajova vláda ani nemá väčšinu v parlamente, mohla by však teoreticky vyhlásiť samostatnosť?
Do veľkej miery ľudia nechápu, ako by to v skutočnosti vyzeralo, keby sa Taiwan naozaj formálne usiloval dosiahnuť samostatnosť. Často sa straší tým, akoby mal prezident v kancelárii nejaký veľký gombík, a ak ho stlačí, bude to znamenať nezávislosť. Takto to však nefunguje, lebo Taiwan je demokracia. Nezávislosť by musel schváliť parlament aj voliči v referende. No zákonodarný orgán nikto neovláda, a teda nie je možné, aby sa niečo také stalo. Keby aj Laj v srdci túžil po samostatnosti, je to nepodstatné. Nezávislosť sa mu vzhľadom na štruktúru taiwanského politického systému nemôže podariť dosiahnuť.
Môže niekto zvonku dotlačiť Taiwan do samostatnosti? Myslím si, že väčšina partnerov Tchaj-peja uprednostňuje súčasný stav, ale sú aj takí, ktorí by si určite želali, aby vystupoval agresívnejšie proti Pekingu.
Aj keby do toho Laja tlačili, ako som povedal, nemôže rozhodnúť sám. Dôležitejšie však je, aby si niektorí diplomatickí spojenci Taiwanu po celom svete kládli takéto otázky a uvedomili si, že možno robia aj kontraproduktívne veci. Tí, ktorí chcú, aby bol Tchaj-pej radikálnejší proti Pekingu, nie sú v skutočnosti jeho dobrými priateľmi. Záleží im oveľa viac na tom, aby nahnevali Čínu, než na tom, aby sa starali o Taiwan. Takýto prístup ukazuje, že ani nevedia, čo chcú Taiwanci, a ako taiwanský systém funguje.
Prezident Laj povedal, že nevylučuje dialóg s Čínou, ak bude založený na princípe vzájomného rešpektu bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Mohli by sa Tchaj-pej a Peking začať rozprávať?
Nestane sa to. Čína dala veľmi jasne najavo, že nezáleží na tom, či je niekto najumiernenejší alebo najradikálnejší politik z DPP. Stačí, že patrí do tejto strany, teda rokovania s ním by boli zlé. Prezidentka Cchaj bola veľmi pragmatická, no i tak sa Peking rozhodol, že z jeho pohľadu nie je hodná dialógu. Takže, ak Čína nechcela hovoriť s ňou, určite sa nebude rozprávať s Lajom.
Čítajte viac Vojna s Čínou? Nový prezident Taiwanu skúša na Peking aj dialóg
Podľa vašej novej štúdie, ktorú publikoval Brookingsov inštitút, sa 57,4 percenta taiwanskych respondentov v roku 2021 obávalo vojny s Čínou, v roku 2023 ich už bolo 64,8 percenta. Hoci je to viditeľný nárast, napísali ste, že to nie je až taká zásadná zmena. Čo nám to hovorí o taiwanskej spoločnosti?
Prvý prieskum sme robili ešte pred návštevou vtedajšej šéfky americkej Snemovne reprezentantov demokratky Nancy Pelosiovej na Taiwane v auguste 2022. Odvtedy sa zvýšila vojenská hrozba proti Taiwanu a zmenilo sa aj jeho politické vedenie. Vzhľadom na to obavy z vojny narástli, ale nie úplne zásadne. Taiwanci si uvedomujú svoju novú geopolitickú situáciu a chápu, aká je ich pozícia vo svete. Ľudia však nežijú v každodennej panike a nepoddali sa špirále strachu z vojny, ktorá je vraj neodvratná, ako to často opisujú mediálne titulky.
Hovoríte, že ľudia nepanikária, čo však vláda? Vieme, že Taiwan zvyšuje obranný rozpočet a veľa sa hovorí o tom, čo by dokázal s určitou vojenskou podporou USA. Stačí to však? Alebo, naopak, nezachádza Tchaj-pej príliš ďaleko v tom zmysle, že by to mohlo viesť k ešte agresívnejším krokom Pekingu?
Cchaj zvýšila vojenské výdavky výraznejšie ako ktorýkoľvek z jej predchodcov. Samozrejme, mnohí namietajú, že to stále nestačí. Myslím si, že cieľom DPP je, aby obranný rozpočet ešte narástol. Ale bude to mimoriadne ťažké v súvislosti so súčasnou rozdelenou politickou scénou na Taiwane. Vláda sa však veľmi obáva konfliktu s Čínou. Ak existuje jedna úloha, ktorú má taiwanská armáda, tak je to neustále vyhodnocovať, čo sa deje. Tchaj-pej si je dobre vedomý hrozieb a vie, čo by mal robiť. No nebude jednoduché dosiahnuť v tom politickú zhodu.
Čítajte viac Taiwanský predstaviteľ: Z nášho zastúpenia vo WHO by získala aj Čína
Prišli by USA Taiwanu na pomoc, keby naň Čína priamo zaútočila?
Záviselo by to od viacerých okolností. Naozaj to nie je isté. Záležalo by to aj na tom, či sa americkým prezidentom opäť stane Donald Trump, a ako by Čína zaútočila. Skutočne to nie je taká jednoduchá čiernobiela otázka, ako si mnohí predstavujú. Existuje možnosť, že Peking by na Taiwan priamo nevyslal vojakov. Nie je úplne jasné, ako by konflikt v skutočnosť vyzeral, preto sa nedá celkom jednoznačne odpovedať, ako by USA reagovali.
Čo by teda pre Taiwan znamenalo, keby v novembri americké prezidentské voľby vyhral republikán Trump, a čo, ak pri moci zostane demokrat Biden?
Nepodporujem všetko, čo robí súčasný šéf Bieleho domu, minimálne je však predvídateľný a stabilný, a vieme, čo by v prípade Číny a Taiwanu urobil. Trump je presný opak. Je nestabilný, nepredvídateľný a s jeho možným návratom do Oválnej pracovne narastie množstvo rizík, ktoré by ohrozili nielen Taiwan, ale aj celú Áziu a Tichomorie. Pre mňa existuje jasná odpoveď, ktorý prezident by vytvoril stabilnejšie a bezpečnejšie prostredie. Bol by to Biden.
Čoho sa viac obávate v súvislosti s Trumpom? Že by bol voči Číne taký agresívny, že by to mohlo viesť ku konfliktu? Alebo, že by Taiwan predal Číne takpovediac za hotel v Pekingu?
Neviem. Presne o tom hovorím, keď vravím, že Trump je nepredvídateľný.
Čítajte viac Terčom sú Ukrajina a Taiwan. Učia sa Čína a Rusko, ako spolu bojovať v kyberpriestore?
Prieskum Pew Research Center, ktorý zverejnili v januári, ukázal, že 67 percent respondentov sa považuje primárne za Taiwancov. Znamená to, že Čína už v určitom zmysle Taiwan stratila?
Čo to znamená byť Taiwancom, čo to znamená byť Taiwancom a Číňanom, či iba Číňanom, je, samozrejme, veľmi komplikovaná otázka, ktorú prieskum nedokáže úplne objasniť. Prinajmenšom však tieto výsledky odrážajú skutočnosť, že ľudia na Taiwane sa nestotožňujú s Čínskou ľudovou republikou v jej súčasnej podobe. Sám skúmam túto otázku, že obyvatelia Taiwanu majú v skutočnosti stále veľmi silný vzťah k myšlienkam čínskej kultúry. Dôrazne však odmietajú politický systém ČĽR. Veľká časť súčasnej taiwanskej identity má korene v podpore demokracie, čo je v protiklade k túžbe žiť v autokratickom systéme. Peking nedokáže nič získať vojenskými cvičeniami. Zakaždým, keď ostro zaútočí na často veľmi mierne vyjadrenia taiwanských politikov, v skutočnosti tým Tchaj-pej stále viac stráca
Predstavte si teda, že ste poradca čínskeho lídra Si Ťin-pchinga. Čo by ste mu odporučili, aby v súvislosti s Taiwanom urobil?
Poradil by som mu, aby nechal Taiwan na pokoji.
Myslíte si, že by Taiwanci bránili svoju krajinu?
Z prieskumov vidíme, že veľké percento ľudí hovorí, že áno. Otázkou však je, ako by bránili Taiwan, keď sú mimo ozbrojených síl či záloh. Toto je jadro problému. Rád by som veril, že väčšina ľudí by Taiwan skutočne bránila, ale mali by sme viac klásť túto otázku mladým ľuďom, ktorí by v skutočnosti boli zodpovední za službu v armáde. A nemyslím si, že práve táto veková kategória je nadšená z myšlienky, že by mala ísť do vojny.