826. deň: Moskva stopla výmenu zajatcov s Ukrajinou. Ruské média zverejnili mená desiatky tisíc zabitých krajanov

Rusko na niekoľko mesiacov pozastavilo výmenu vojnových zajatcov s Ukrajinou. Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC potvrdili mená 54 185 ruských vojakov, ktorí boli zabití od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Mená mŕtvych zistili z otvorených zdrojov. Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

29.05.2024 06:25 , aktualizované: 23:00
UA Vojak / UA Armáda / Foto:
Ruskí okupanti postupujú na obrnenom vozidle na bližšie nešpecifikovanom mieste na Ukrajine, apríl 2024
debata (220)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 826 dní
  • Ukrajinci opäť útočili blízko ruského radaru, sami zostrelili 13 útočiacich dro­nov
  • Ukrajina: Ruskí okupanti prišli o ďalších 1 300 vojakov
  • Ruské nezávislé média zistili mená vyše 54-tisíc Rusov zabitých na Ukrajine
  • Rusi zabili sedem civilistov v rôznych ukrajinských oblastiach za uplynulý deň
  • Maďarský šéf diplomacie žiada Bielorusko, aby urobilo všetko pre zastavenie vojny
  • Moskva stopla výmenu zajatcov s Ukrajinou
Vojenské cvičenie Slovenský štít 2024 v Lešti
Video
Luhansk / UA vojak / UA armáda / Čítajte viac 825. deň: Ukrajina by mala mať možnosť "neutralizovať" ruské vojenské základne, mieni Macron

23:00 Ruská armáda začala budovať hangáre na letiskách stovky kilometrov od hraníc s Ukrajinou, aby chránila lietadlá pred údermi dronmi a raketami. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedol to ukrajinský portál Militarnyj na základe satelitných snímok zverejnených na mikroblogovacej sieti X.

Snímky ukazujú výstavbu dodatočných hangárových štruktúr na letisku Marinovka v ruskej Volgogradskej oblasti, 300 kilometrov od ukrajinských hraníc. Na snímkach je 12 nových hangárov, ktoré slúžia na parkovanie bombardérov Su-24 a Su-34. Podľa portálu Militarnyj Rusi predpokladajú, že hangáre budú chrániť lietadlá pred údermi dronmi a raketami ATACMS.

22:50 Fínsko nezaviedlo žiadne obmedzenia týkajúce sa úderov Ukrajiny na územie Ruska zbraňami, ktoré odovzdalo ukrajinskej armáde. Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová povedala, že krajina, ktorá vedie obrannú vojnu, môže zaútočiť na vojenské ciele na území agresora, ak je to potrebné pre sebaobranu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje portál Uusi Suomi.

„Fínsko nestanovilo žiadne konkrétne obmedzenia na svoju materiálnu pomoc Ukrajine, ale predpokladá, že bude použitá v súlade s medzinárodným právom. Rusko vedie na Ukrajine nezákonnú vojnu a Ukrajina má právo na sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN. To zahŕňa údery na vojenské ciele na území agresora, ktoré sú nevyhnutné na sebaobranu,“ dodala Valtonenová.

22:45 Spojené štáty plánujú poskytnúť Moldavsku ďalšiu finančnú pomoc vo výške 135 miliónov dolárov na energetickú bezpečnosť a boj proti dezinformáciám z Ruska. V metropole Kišiňov to v stredu na tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou oznámil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Uviedla to agentúra AP.

Blinken konkretizoval, že 85 miliónov dolárov pôjde na posilnenie energetickej infraštruktúry, 50 miliónov dolárov je určených na reformu energetického a poľnohospodárskeho sektora a boj proti dezinformáciám.

Najnovšiu pomoc Moldavsku musí ešte schváliť americký Kongres.

„Posilní to schopnosť Moldavčanov odolávať zasahovaniu zo strany Ruska, usporiadať slobodné a spravodlivé voľby a pokračovať v smerovaní ceste do Európskej únie,“ povedal Blinken, ktorý z Moldavska zamieri do Česka na dvojdňové neformálne rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 USA poskytli Moldavsku finančnú pomoc vo výške 774 miliónov dolárov. Z toho bolo približne 300 miliónov dolárov vyčlenených na energetickú bezpečnosť.

22:30 V charkovskom hypermarkete so stavebnými potrebami, ktorý v sobotu zasiahli ruské letecké navádzané bomby, sa skončili pátracie práce, konečná bilancia mŕtvych sa vyšplhala na 19. Na telegrame to uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

„Polícia identifikovala všetkých 19 tiel tých, ktorí zomreli v dôsledku náletov vykonaných ruskou armádou v sobotu 25. mája,“ napísal Klymenko a dodal, že práca pátracích tímov „nebola jednoduchá“. Kriminalisti podľa neho prehľadávali sutiny a popol s pomocou špeciálneho vybavenia, ľudské pozostatky potom identifikovala DNA laboratórium. Vzoriek mali vyše sto, niektoré z nich našli aj kynológovia so služobným psom.

„Zahynulo 12 mužov a sedem žien. Medzi obeťami je 17-ročný chlapec a 12-ročné dievča. Ďalších 54 ľudí bolo zranených,“ uviedol Klymenko a podotkol, že išlo o bežný obchod. „Nepriateľ sa snaží ospravedlniť údery na hypermarket, tlačiareň a ďalšie objekty civilnej infraštruktúry úplnými bludmi,“ doplnil minister vnútra.

Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu z februára 2022 popiera, že by zámerne útočilo na civilné ciele. Proti tomu však hovoria priame dôkazy nielen ukrajinských úradov, ale aj medzinárodných organizácií, západných krajín či médií.

Charkov je terčom ruských vzdušných útokov už od prvých dní invázie, v prvých mesiacoch sa ho Rusi aj pokúšali neúspešne dobyť. Ukrajinskí vojaci ich v septembri 2022 počas bleskovej ofenzívy vytlačili z takmer celej časti Charkovskej oblasti, ktorú Rusi dovtedy okupovali.

V posledných mesiacoch Rusko zintenzívnilo vzdušné útoky na Charkovskú oblasť aj na regionálnu metropolu a tento mesiac obnovilo pozemnú ofenzívu na severe regiónu, ktorý hraničí s Ruskom.

20:50 Maďarská vláda podpísala dohodu s Bieloruskom o pomoci pri rozšírení jadrovej elektrárne Paks. Počas návštevy Minska to oznámil v stredu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Bližšie podrobnosti neuviedol.

Ruská spoločnosť Rosatom stavia v lokalite Paks II v strednom Maďarsku dva reaktory, každý s výkonom 1,2 gigawattu (GW). Realizácia projektu v hodnote 12,5 miliardy eur sa dlhodobo odkladá. Jadrová energetika nepodlieha sankciám Európskej únie uvaleným na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu.

Jediná atómová elektráreň na území Maďarska sa nachádza neďaleko mesta Paks asi 100 kilometrov južne od Budapešti. Postavili ju v rokoch 1969 až 1987 a pokrýva vyše polovice celkovej spotreby elektriny v krajine. Nové bloky majú nahradiť dva zo štyroch reaktorov, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke. Premiér Viktor Orbán sa na ich výstavbe dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ešte v roku 2014. Moskva na projekt poskytla aj pôžičku vo výške 10 miliárd eur.

Orbán plány nezmenil ani po začatí vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022, a to ani napriek medzinárodnému tlaku. Realizácia projektu nepostupovala tak rýchlo, ako sa očakávalo, a maďarský úrad jadrového dozoru udelil potrebné stavebné povolenia až v roku 2022.

20:20 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa zúčastní na júnovom summite krajín zoskupenia G7 v Taliansku, na ktorom bude aj pápež František. Oznámil to úrad talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá v stredu absolvovala telefonický rozhovor s Erdoganom.

Summit sa podľa očakávaní zameria najmä na vojnu na Ukrajine a konflikt na Blízkom východe.

Turecko je členom NATO, ale jeho vzťahy s ostatnými členmi sú pomerne napäté – a to aj v dôsledku odporu voči kandidatúre Švédska na členstvo v Aliancii, o ktoré požiadalo spoločne s Fínskom po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022.

Erdogan je spomedzi lídrov moslimských krajín zároveň jedným z najtvrdších kritikov prebiehajúcej izraelskej vojenskej ofenzívy v Pásme Gazy.

18:30 Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW), poľská kontrarozviedka, zadržala troch mužov podozrivých z podpálenia objektov v rôznych častiach Poľska. Ide o jedného poľského občana a dvoch občanov Bieloruska, oznámil v stredu na sociálnej sieti X hovorca ministra pre koordináciu tajných služieb Jacek Dobrzyňski. Informovala o tom spravodajská televízia TVN 24.

Mužov zadržali 27. mája vo Varšave, obci Pruszkowo vo Veľkopoľskom vojvodstve a v Pomoranskom vojvodstve. Stalo sa tak v rámci vyšetrovania činnosti organizovanej zločineckej skupiny, ktorej úlohou bolo na žiadosť ruských tajných služieb páchať sabotážne činy, najmä podpaľačské.

Prokuratúra zadržaných obvinila z účasti v organizovanej zločineckej skupine medzinárodného charakteru a páchania diverzných a sabotážnych činov alebo trestných činov teroristickej povahy z poverenia zahraničnej rozviedky výmenou za finančnú odmenu. V prípade uznania za vinných môžu byť zadržané osoby odsúdené na doživotie.

Okresný súd na žiadosť prokuratúry poslal všetkých podozrivých do vyšetrovacej väzby v trvaní troch mesiacov.

Už v januári tohto roku ABW zadržala ukrajinského občana, ktorý chcel podpáliť budovy vo Vroclavi. V priebehu vyšetrovania sa podarilo zaistiť predmety, ktoré by mohli byť použité na vykonávanie ďalších sabotážnych aktivít tohto druhu.

18:25 Ruský súd v stredu zamietol odvolanie uväzneného disidenta Olega Orlova, ktorý žiadal o odstránenie svojho mena zo zoznamu tzv. „zahraničných agentov“. Orlov si odpykáva dvaapolročný väzenský trest za kritiku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

Sedemdesiatje­denročný Orlov pôsobil ako spolupredseda ľudskoprávneho centra Memorial. V rozhovore pre francúzske médiá odsúdil „masové vraždenie ukrajinských civilistov“ a uviedol, že Rusko sa zmenilo na „fašistický“ štát.

Zamoskvorecký obvodný súd v Moskve však v stredu označenie „zahraničný agent“ pre Orlova potvrdil. Tento disident väčšinu svojho života strávil bojom za ľudské práva – najprv v Sovietskom zväze, potom v Rusku, pripomína AFP.

Orlov sa na stredajšom pojednávaní zúčastnil prostredníctvom videolinky z väznice v Samarskej oblasti, zhruba 750 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. „Myslím si, že ministerstvo spravodlivosti koná podľa axiómy: Ak kritizujete úrady, potom ste určite pod cudzím vplyvom,“ povedal.

„Čo máte robiť, ak sú všetky čestné médiá zahraničnými agentmi?“ kládol si rečnícku otázku. Na pojednávanie ho prišlo podporiť približne 20 stúpencov i manželka Tatiana.

Orlov krátko opísal svoj život vo väzení s tým, že jeho cela meria dva krát štyri metre a že väzni sa delia o knihy a rozprávajú sa cez steny ciel.

18:20 Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár sa vo štvrtok a piatok (30. a 31. mája) zúčastní na neformálnom rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Prahe, informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Hlavnými témami stretnutia šéfov diplomacií bude situácia na Ukrajine a príprava rozhodnutí na júlový summit Aliancie vo Washingtone, osobitne v oblastiach posilnenia kolektívnej obrany,“ priblížil rezort diplomacie.

17:09 Jedným z hlavných bodov diskusií na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Prahe budú pravidlá pre používanie darovaných západných zbraní Ukrajinou, ktorá sa bráni ruskej ozbrojenej agresii. Napísala to dnes talianska agentúra ANSA s odkazom na diplomatické zdroje zo Severoatlantickej aliancie. Na odstránenie niektorých obmedzení opakovane vyzýva generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Ďalšou témou stretnutia, ktoré sa uskutoční vo štvrtok a v piatok, bude možný výcvik ukrajinských obrancov inštruktormi z krajín aliancie na ukrajinskom území.

Vladimir Putin Čítajte viac Západní inštruktori na Ukrajine obsluhujú zbrane, tvrdí Putin: Toto je eskalácia a krok ku globálnej vojne

Podľa zdrojov agentúry ANSA budú ministri zahraničia rokovať o situácii na bojiskách na Ukrajine a o tom, ako reagovať na terajšie dianie. Vzhľadom na to, že boje sa v posledných týždňoch vedú pri ruskej hranici, niektoré štáty vyzývajú na zrušenie podmienky, ktorá ukrajinským obrancom zamedzuje používať západné zbrane pre útoky na vojenské ciele priamo na ruskom území. Podľa Stoltenberga už niektoré štáty NATO túto podmienku zrušili.

Opatrnejší prístup podľa diplomatických zdrojov razí Taliansko a predovšetkým Nemecko a Spojené štáty. Tieto dve posledné krajiny patria k najväčšej dodávateľom vojenskej podpory Ukrajine. Žiadne takéto obmedzenie podľa slov svojich činiteľov neaplikuje napríklad Británia a podobný postoj má aj Francúzsko.

Jens Stoltenberg, NATO Čítajte viac Šéf NATO súhlasí s útokmi západnými zbraňami v Rusku. Nezatiahne nás to do vojny, tvrdí

16:30 Ruský súd dnes odmietol odvolanie nacionalistu a kritika Kremľa Igora Girkina, ktorý bol tento rok v januári odsúdený na štvorročné väzenie za výzvy na extrémizmus. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Bývalý dôstojník tajnej služby FSB – známy aj ako Igor Strelkov – je stúpencom konfliktu Ruska proti Ukrajine, ruské úrady vrátane prezidenta Vladimira Putina ale kritizoval za ich neschopnosť viesť vojnovú kampaň. Obvinenia Girkin odmieta.

„Verdikt bol ponechaný bez zmeny, odvolanie sme nevyhoveli,“ uviedol dnes súd v rozhodnutí.

Girkin si má podľa januárového rozsudku odpykať štvorročný trest vo väzenskej kolónii so všeobecným režimom a po prepustení má na tri roky zákaz používať internet. Ruské médiá vtedy upozornili, že súd odsúdenému započítal do výkonu trestu aj zhruba sedem mesiacov, ktoré strávil vo väzbe.

Ako stúpenec vojny proti Ukrajine Girkin pred svojím uväznením na sociálnych sieťach čoraz ostrejšie kritizoval ruské vojenské velenie aj prezidenta Putina a označoval ich za neschopných. Po otvorenom slovnom výpade proti šéfovi Kremľa ho úrady vlani v júli zadržali a obvinili z extrémistických výziev.

Rusko, Putin, Ukrajina, anexia, vojna Čítajte aj Girkin: Na čele Kremľa stojí zbytočný zbabelec. Rusko neprežije jeho ďalšiu vládu

16:11 Dvoch civilistov pripravili o život stredajšie ruské útoky na mesto Nikopol na juhu Ukrajiny, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Terčom útoku ruského dronu sa podľa neho stala sanitka, pričom o život prišiel jej 54-ročný vodič a jeho manželka utrpela ťažké zranenia. Ďalší civilista, 52-ročný muž, podľahol v nemocnici zraneniam po delostreleckom ostreľovaní mesta, dodal Lysak.

Barbarstvo: Ruský útok mierený na záchranárov

VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.

Fotogaléria
Mŕtve telo záchranára vo vnútri sanitky po...
Hasičské vozidlo v plameňoch po tom, ako ruské...
+6Záchranári nesú mŕtve telo svojho kolegu, ktorý...

15:30 Litva poskytne ukrajinskému sektoru školstva 5 miliónov eur. Litovská vláda tento návrh ministerstva financií schválila v stredu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský spravodajský portál Delfi. Litovská podpora bude smerovať na rekonštrukciu zničených škôl a materských škôl na Ukrajine, na vybavenie krytov a na inštaláciu ďalších ochranných zariadení.

Litovská ministerka financií Gintarė Skaistėová uviedla, že teraz vyčlenené litovské finančné prostriedky budú dopĺňať bilaterálne projekty na obnovu.

miny Čítajte aj Smrť číha aj na deti. V ukrajinských školách sa učia, ako sa chrániť pred mínami

14:52 Americký exprezident Donald Trump začiatkom mesiaca oznámil svojim finančným darcom, že by v prípade ruskej invázie na Ukrajinu alebo čínskej agresie voči Taiwanu neváhal a začal by s bombardovaním Moskvy či Pekingu. Uviedol to denník The Washington Post v článku o prehnaných sľuboch kandidáta na amerického prezidenta Trumpa. Darcovia boli značne šokovaný, píše denník.

Donald Trump Čítajte viac Zbombardoval by som Moskvu aj Peking, šokoval Trump svojich darcov

14:09 Rusko druhý rok v rade zrušilo každoročné medzinárodné vojenské hry. Neuskutoční sa tak ani súťaž v tzv. tankovom biatlone. V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine na platforme X na to poukázalo britské ministerstvo obrany.

Briti s odvolaním sa na ruské médiá uviedli, že spomenuté podujatie sa neuskutoční. Ruské ministerstvo obrany sa k tomu oficiálne nevyjadrilo. Udalosť sa nekonala ani vlani. Na zatiaľ posledných armádnych hrách v roku 2022 sa zúčastnilo 6-tisíc účastníkov z 37 krajín.

„Rusko pravdepodobne zrušilo hry, aby sa vyhlo kritike udalosti ako triviálnej vojnovej aktivity, ktorá odvádza vojenské úsilie od vojny na Ukrajine, ako aj preto, aby sa vyhlo možnému zníženiu účasti iných krajín,“ uvádza sa vo vyhlásení britského ministerstva obrany.

13:25 Belgická polícia vykonala prehliadky v bydlisku zamestnanca Európskeho parlamentu pre údajné ruské zasahovanie. Belgická federálna prokuratúra informovala, že vyšetrovatelia v spolupráci s európskou agentúrou Eurojust a francúzskymi orgánmi prehľadali aj jeho kancelárie v budovách europarlamentu v Bruseli a v Štrasburgu.

„Prehliadky sú súčasťou prípadu zasahovania, pasívnej korupcie a členstva v zločineckej organizácii a súvisia s náznakmi ruského zasahovania, keď boli poslanci Európskeho parlamentu oslovení a zaplatení za propagáciu ruskej propagandy prostredníctvom spravodajskej webovej stránky Voice of Europe,“ vyjadrila sa prokuratúra, podľa ktorej spomenutý zamestnanec zohral významnú rolu.

Niekoľko holandských médií identifikovalo podozrivého ako asistenta holandského krajne pravicového poslanca Marcela de Graaffa. Predstaviteľ oboznámený so situáciou pod podmienkou anonymity potvrdil, že správy sú pravdivé. De Graaffova kancelária bezprostredne nereagovala.

Špióni Čítajte aj Kradnuté technológie, sabotáže aj plánované útoky. Európu zaplavujú čínski a ruskí špióni

13:22 Sedem ľudí zahynulo pri sérii ruských útokov v štyroch ukrajinských oblastiach, oznámili v stredu miestni predstavitelia a úrady.

Raketový útok v Sumskej oblasti na hraniciach s Ruskom si v stredu vyžiadal dvoch mŕtvych a troch zranených, oznámili miestne úrady.

Prokyjevský gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin uviedol, že v utorok zahynuli pri niekoľkých samostatných útokoch Ruska traja ľudia. Podľa Filaškina zomreli dvaja ľudia pri útoku na mesto Toreck a jeden pri útoku na mesto Selydove, ktoré leží na frontovej línii a je pravidelne cieľom ruských útokov.

V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny boli ostreľované domy a infraštruktúra. „V dôsledku ruskej agresie zahynul jeden človek,“ uviedol tamojší gubernátor Olexandr Prokudin.

Ako teroristi: Rusi zabíjali v hypermarkete

Počet mŕtvych po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v Charkove vzrástol na 18. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa.

Fotogaléria
Ruská armáda dvomi strelami v sobotu 25. mája...
Policajti prikrývajú mŕtve telo po tom, čo dve...
+4Hasiči hasia požiar po tom, čo v sobotu 25....

13:15 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu v Minsku požiadal šéfa bieloruskej diplomacie Siarheja Alejnika, aby Bielorusko urobilo všetko pre to ukončenie vojny na Ukrajine. Vyplýva to z vyjadrení na spoločnej stredajšej tlačovej konferencii oboch ministrov zverejnených agentúrou MTI.

Szijjártó zdôraznil, že cesta k mieru sa začína prímerím a pokračuje mierovými rokovaniami, preto požiadal svojho bieloruského rezortného partnera, aby urobil všetko pre to, aby skončila vojna na Ukrajine, ukončilo sa utrpenie, skončilo sa nezmyselné zabíjanie a aby konečne bolo možné žiť v tomto regióne opäť v mieri.

Maďarsko a Bielorusko už viac ako dva roky žijú v susedstve vojny na Ukrajine a čelia jej dramatickým následkom každý deň, dodal.

Šéf maďarskej diplomacie označil za vážne dlhodobé riziko, že svet sa v dôsledku politickej nevraživosti opäť vydal smerom k deleniu na bloky, čo je podľa jeho slov v hlbokom rozpore so záujmami Maďarska. „Chceme, aby svet podnikol kroky smerom k prepojeniu a medzinárodnej spolupráci. Myslíme si, že je potrebných čo najmenej sankcií a čo najviac spolupráce,“ podčiarkol.

Maďarsko v súčasnosti rozširuje hospodársku spoluprácu s Bieloruskom v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú sankcie, uviedol predtým Szijjártó na Facebooku.

Alexander Lukašenko Čítajte aj Rusi takmer nepostupujú, na fronte je pat, je čas na mierové rokovania, vyhlásil Lukašenko

11:44 Rusko na niekoľko mesiacov pozastavilo výmenu vojnových zajatcov s Ukrajinou. Podľa ruskej ombudsmanky Taťjany Moskalkovej sú na vine „nové a za vlasy pritiahnuté“ požiadavky Kyjeva, píše dnes agentúra TASS. Ukrajina oznámenie bezprostredne nekomentovala.

Ukrajina, ktorá ruskej invázii čelí už viac ako dva roky a tri mesiace, si s Ruskom vymenila vojnových zajatcov viac ako päťdesiatkrát, naposledy začiatkom tohto februára, keď sa do vlasti vrátila stovka ukrajinských vojakov a naspäť stovka ruských. Väčšinu ukrajinských zajatcov vtedy tvorili obrancovia Mariupolu, juhoukrajinského mesta, ktoré Rusko po ťažkých bojoch dobylo na jar 2022. Výmenu podľa Moskvy vtedy sprostredkovali Spojené arabské emiráty, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch.

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov po poslednej výmene novinárom oznámil, že v rámci všetkých výmen s Moskvou sa späť na Ukrajinu vrátilo 3135 vojakov.

Ukrajinskí zajatci sa vracajú domov
Video
Ukrajinskí vojenskí zajatci z bitky o Mariupoľ sa po úspešnej vojenskej operácii svojich kolegov vracajú späť domov na Ukrajinu. Tí ich oslobodili zo zajatia ruských okupačných síl po vyše ročnom väznení. / Zdroj: Kancelária ukrajinského prezidenta

11:37 Ruský prezident Vladimir Putin vymenoval svojho pobočníka a bývalého ochrankára Alexeja Ďumina za tajomníka Štátnej rady, poradného orgánu hlavy štátu, oznámil v stredu Kremeľ.

Putin po nedávnom opätovnom zvolení do ďalšieho šesťročného funkčného obdobia vymenoval Ďumina za svojho poradcu špecializujúceho sa na obranný priemysel. Kremeľ vtedy hovoril aj o jeho ďalších úlohách.

Putinom podpísaný dekrét o vymenovaní Ďumina za tajomníka Štátnej rady bol zverejnený na webovej stránke Kremľa. Sergej Markov, bývalý poradca Kremľa, predtým vyhlásil, že mnohí sú presvedčení, že Putin vníma Ďumina ako svojho nástupcu.

Očakáva sa, že Putin (71) bude vládnuť ešte dlhé roky a neexistujú žiadne spoľahlivé informácie o tom, koho by si mohol vybrať ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle.

Meno nového tajomníka Štátnej rady však bolo už dlhšie predmetom špekulácií medzi moskovskou politickou elitou. Ďumin (51) sa dostal do Kremľa začiatkom mája, predtým od februára 2016 pôsobil ako gubernátor Tulskej oblasti na západe Ruska. V roku 1995 vstúpil do Federálnej bezpečnostnej služby (FSO), ktorá sa stará o bezpečnosť elít Kremľa, a „strážil“ Putina počas jeho prvého a druhého funkčného obdobia.

Ukrajina, vojaci Čítajte aj VIDEO: Rusko klame. Mierové rokovania zničil Putin, nie Johnson, tvrdí Kuleba

11:23 Plukovník ukrajinskej Správy štátnej bezpečnosti (UDO) Andrij Huk, ktorého Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) obvinila z prípravy atentátu na prezidenta Volodymyra Zelenského, na začiatku totálnej ruskej invázie navrhol svojim kolegom, aby sa v prípade príchodu ruských vojsk vzdali. Informoval o tom britský denník Times s odvolaním sa na vysokopostaveného dôstojníka ukrajinskej kontrarozviedky.

Kyrylo Budanov Čítajte viac Ako Kyjev prekazil sprisahanie zradných plukovníkov? Objavili sa nové fakty o pláne únosu Zelenského a likvidácie Budanova

11:20 Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC potvrdili mená 54 185 ruských vojakov, ktorí boli zabití od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Mená mŕtvych zistili z otvorených zdrojov. V porovnaní s predchádzajúcou správou z polovice mája pribudli na zoznam mŕtvych mená takmer 1 400 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov. Podľa ukrajinských odhadov celkový počet ruských strát v sobotu presiahol 500-tisíc vojakov.

zelenskyj Čítajte aj Zelenskyj: Prímerie by teraz Putin zneužil. Straty? Na jedného Ukrajinca osem Rusov

10:59 Novovymenovaný ruský minister obrany Andrej Belousov zaslal telegram ruským silám na Ukrajine, aby im poďakoval za pokrok, ktorý dosiahli na bojisku. V stredu to oznámil oficiálny spravodajský portál ruskej armády Zvezda.

Ruský prezident Vladimir Putin nahradil pred niekoľkými týždňami svojho spojenca a dlhoročného ministra obrany Sergeja Šojgua ekonómom bez vojenských skúseností Belousovom. Táto zmena je z veľkej časti vnímaná ako snaha o zlepšenie efektivity armádnych výdavkov a tiež ako snaha o vyčistenie ministerstva obrany, ktoré nedávno postihol korupčný škandál.

Sergej Šojgu / Valerij Gerasimov / Čítajte viac Splní Putin Prigožinov sen? Po Šojguovi môže padnúť aj Gerasimov

V uplynulých mesiacoch ruské jednotky zaznamenali územné zisky na viacerých úsekoch rozľahlej frontovej línie na východe Ukrajiny. Pred vyše dvomi týždňami spustili novú pozemnú ofenzívu v pohraničnej Charkovskej oblasti a odvtedy sa pokúšajú preniknúť hlbšie. Ukrajinským jednotkám sa medzičasom podarilo spomaliť postup ruských jednotiek, ale ťažké boje na novom fronte pokračujú. (reuters, tasr)

10:35 Poľská bezpečnostná služba začiatkom marca zatkla muža, ktorý sa údajne pokúšal presvedčiť nemenovaného Poliaka, aby pri ukrajinskej hranici fotografoval vojenské vozidlá mieriace do susednej krajiny ako pomoc pri obrane proti ruskej invázii.

Obžalovaný je 26-ročný Ukrajinec, ktorého úrady identifikovali ako Oleksandra D. Pokiaľ bude uznaný vinným, môže mu hroziť až osem rokov väzenia.

„Muž je podozrivý, že sa pokúšal poľského občana presvedčiť, aby fotky zdieľal a podieľal sa na činnosti zahraničnej rozviedky namierenej proti Poľskej republike,“ uviedol hovorca vládneho koordinátora tajných služieb Jacek Dobrzyński.

Poľsko sa stalo dopravným uzlom pre transport západnej vojenskej pomoci určenej Ukrajine, čo podľa poľských predstaviteľov z ich krajiny urobilo kľúčový cieľ pre ruské tajné služby. Tie sa snažia získať maximum informácií o tejto zahraničnej podpore, prípadne sa ju pokúšajú sabotovať.

Oheň / Plamene / Požiar / Čítajte viac Rusko plánuje sabotáže v Európe. Moskva nemá zábrany, varujú tajné služby

„Výmenou za poskytnuté informácie ponúkal (Oleksandr) poľskému občanovi odmenu 15-tisíc eur,“ dodal hovorca Dobrzyński. Dotyčným Poliakom bol podľa poľských médií jeden z organizátorov poľnohospodárskych protestov na poľsko-ukrajinskej hranici.

Súd už súhlasil s návrhom prokuratúry uvaliť na Oleksandra D. trojmesačnú väzbu pred začiatkom súdneho konania. (reuters, čtk)

10:13 Švédsko poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 13,3 miliardy švédskych korún (okolo 1,1 miliardy eur). S odvolaním sa na švédsku vládu to dnes napísala agentúra Reuters, podľa ktorej to je zatiaľ najväčší švédsky balík pomoci východoeurópskej krajine, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej agresii. Súčasťou novo schválenej pomoci budú protivzdušná obrana či pozorovacie lietadlo Saab, uviedol na tlačovej konferencii minister obrany Pal Jonson.

Škandinávska krajina už Ukrajine poskytla niekoľko balíkov pomoci, vrátane februárového v hodnote 7,1 miliardy švédskych korún, ktorého súčasťou boli okrem iného protilietadlové systémy, vojnové člny či podmorské, protitankové a delostrelecké zbrane.

Vlani Štokholm s Kyjevom tiež začal rokovania o možnej dodávke stíhačiek Gripen. V utorok ale Jonson uviedol, že Švédsko tieto plány pozastavilo. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že teraz sa Ukrajina sústredila na americké lietadlá F-16.

Minulý týždeň švédska vláda schválila podporu Ukrajine na budúce tri roky v celkovej výške 75 miliárd švédskych korún (6,5 miliardy eur). (reuters, tasr)

8:44 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 505 100 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 300 vojakov, osem tankov, 33 bojových obrnených vozidiel či 37 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 700 tankov, 14 891 bojových obrnených vozidiel, 17 796 vozidiel a palivových nádrží, 13 066 delostre­leckých systémov, 1 087 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 510 dronov, 2 222 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 142 kusov špeciálnej techniky.

8:08 Ruská protivzdušná obrana dnes v skorých ranných hodinách zostrelila dva ukrajinské drony neďaleko mesta Armavir asi 350 kilometrov od Ruskom okupovaného polostrova Krym. Na sieti telegram to oznámil krasnodarský gubernátor Veniamin Kondratěv, podľa ktorého nie sú hlásené žiadne škody ani obete. V Armavire sa nachádza významná ruská radarová stanica, na ktorej sa Ukrajina v uplynulých týždňoch zamerala.

Ukrajinskí obrancovia naopak podľa ukrajinského letectva zostrelili v noci na dnes 13 zo 14 útočiacich dronov Šáhid iránskej výroby v Rivnenskej, Mykolajivskej a Kirovohradskej oblasti. Na zostrelení sa podieľali bojové lietadlá, jednotky elektronického boja i ďalšie skupiny, uviedla ukrajinská armáda.

6:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého vlasť sa už tretím rokom bráni ruskej vojenskej agresii, sa vo Francúzsku zúčastní pripomienkových akcií k 80. výročiu vylodenia spojencov v Normandii. Oznámil to dnes podľa agentúry AFP a AP francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, s ktorým rokoval v braniborskom Mesebergu.

Šéf Elyzejského paláca zároveň viedol, že budúci týždeň počas Zelenského návštevy vo Francúzsku povie, ako bude Paríž Ukrajinu ďalej podporovať. Francúzsko urobí čokoľvek, čo bude potrebné, kým to bude potrebné, aby podporilo Ukrajinu, uviedol Macron.

Spomienková akcia, ktorú organizuje francúzsky prezident, sa uskutoční 6. júna na pláži Omaha. Podľa Elyzejského paláca sa zúčastní 25 zahraničných prezidentov a premiérov. Očakávaný je napríklad americký prezident Joe Biden.

6:25 Biely dom v utorok odmietol výzvy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na zrušenie obmedzení pre Kyjev, aby mohol útočiť na ruské územia aj so zbraňami dodávanými z USA, uviedla agentúra AFP.

„V tejto chvíli nedochádza k žiadnej zmene našej politiky. Nepodporujeme ani neumožňujeme použitie zbraní dodaných USA na údery na území Ruska,“ vyhlásil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Kyjev nalieha na svojich západných partnerov, aby mu pomocou ich zbraní dlhého doletu umožnili zasahovať ciele v Rusku. Spojené štáty a Nemecko sú však proti tomu pre obavy, že by ich to mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Moskvou.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok požiadal členské krajiny Únie, aby vyvážili obavy z eskalácie konfliktu s potrebou Ukrajiny brániť sa. Kyjev má podľa neho právo použiť západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku.

Borrellove slová podporili na rokovaní niektorí ministri obrany, napríklad z Holandska a Estónska. Na prehodnotenie postoja Západu vyzval aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Poukázal pri tom na to, že ruská armáda ostreľuje Charkov zo svojho územia.

Stoltenberg v utorok povedal, že Severoatlantická aliancia a jej členovia by sa nestali súčasťou konfliktu na Ukrajine, ak by Kyjev použil zbrane od svojich západných spojencov proti cieľom na ruskom území, informovala agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin zas varoval, že ak by krajiny povolili Ukrajine použiť svoje zbrane na údery v Rusku, malo by to „vážne následky“.

„Táto neustála eskalácia môže viesť k vážnym následkom,“ povedal Putin, citovaný agentúrou AFP, počas návštevy Uzbekistanu.

„V Európe, najmä v malých štátoch, by si mali byť vedomí toho, s čím sa zahrávajú. Mali by na to pamätať, ako krajiny s malými, husto osídlenými územiami… Mali by to mať na pamäti skôr, ako budú hovoriť o údere voči Rusku.“

Putin okrem toho kritizoval západných novinárov, že neinformujú o ostreľovaní ruského pohraničného mesta Belgorod a ďalších priľahlých území.

„Každý hovorí len o tom, že Rusko otvorilo nový front a útočí na Charkov, ale ani slovo o tom, čo to spôsobilo,“ upozornil Putin, pričom dodal, že Ukrajina si túto situáciu „spôsobila sama“ a „žne plody svojej kreativity“.

Ruský prezident varoval, že „to isté sa môže stať, ak sa použijú vysoko presné zbrane dlhého doletu“. Putin to uviedol v odpovedi na otázku novinára na margo diskusie o návrhu, aby ukrajinské ozbrojené sily mohli použiť západné zbrane dlhého doletu na zasiahnutie ruského územia.

© Autorské práva vyhradené

220 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine