Rusi testujú hranice NATO v Pobaltí. Čo urobí Západ?

Šéf Kremľa Vladimir Putin v roku 2016 vyhlásil, že sám nevie, kde sa končia hranice Ruska. Zároveň povedal, že to bol vtip. Teraz sa však z tohto výroku už len málokto smeje.

30.05.2024 06:00
debata (79)
Vypočujte si audioverziu článku - číta Lukáš, hlas umelej inteligencie.
Našli ste chybu? Dajte nám vedieť.
Nemecké stíhačky Eurofighter striehnu na Rusov nad Pobaltím
Video
Nemecké stíhačky Eurofighter v rámci misie NATO na ochranu vzdušného priestoru nad Pobaltím od začiatku roka 10-krát zachytili ruské lietadlá. / Zdroj: NATO

Minulý týždeň sa objavil návrh ministerstva obrany, ktorý uvádzal, že Rusko plánuje rozšíriť svoje teritoriálne vody zmenou námorných hraníc s Fínskom a Litvou. Po tom, čo o tom informovali médiá a dotknuté krajiny protestovali, z on-line priestoru sa dokument stratil. O niekoľko dní nato však Estónsko uviedlo, že ruská pohraničná stráž odstránila navigačné bóje z estónskej strany rieky Narva oddeľujúcej dve krajiny.

Kuleba: Rusko klame. Mierové rokovania zničil Putin, nie Johnson
Video
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že tvrdenia, že na jar 2022 boli Kyjev a Moskva blízko k mierovej dohode, sú len súčasťou ruskej propagandy. / Zdroj: Twitter D. Kulebu

Test pre Západ

Ako sa dajú vnímať takéto kroky Moskvy a akú odpoveď by podľa expertov malo dostať Rusko od zainteresovaných krajín a od ich spojencov v Severoatlantickej aliancii? Samozrejme, toto všetko sa deje v čase, keď Moskva dosahuje taktické zisky na fronte na Ukrajine a stále častejšie zaznievajú hlasy, že keď Putin ovládne svojho suseda, Európe môže hroziť vojenská konfrontácia s Kremľom. Vstupom Fínska a Švédska sa z Baltského mora stalo takpovediac jazero NATO, keďže obmýva brehy najmä členských štátov aliancie. Časť regiónu však rieši výpadky GPS signálu, čo ovplyvňuje nielen komerčnú dopravu, ale aj vojenské aktivity NATO v oblasti. Zašlo to už dokonca tak ďaleko, že fínske aerolínie Finnair v máji zrušili lety z Helsínk do estónskeho Tartu. Problémom je práve to, že sa lietadlá nemohli spoľahnúť na GPS navigáciu.

Sú za tým ruské rušičky? „Vo Fínsku tento vývoj vnímajú ako súčasť hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti krajinám NATO už pekných pár rokov. Politici a občania sa tu pozerajú na hrozbu z východu ako na existujúcu vec, nedramatizujú ju, ale ani ju nepodceňujú,“ povedal pre portál Deutsche Welle Arkady Moshes, riaditeľ výskumného programu Východného partnerstva a Ruska vo Fínskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy.

Odborníci to vnímajú tak, že Moskva testuje Západ. "Návrhy na svojvoľnú zmenu námorných hraníc a odstraňovanie navigačných bójí vymedzujúcich riečnu hranicu sú príkladmi taktiky Ruska, ktoré sa pokúša nájsť slabé miesta u protivníka. Ide o to, aby videlo reakciu, a čím bude slabšia, tým odvážnejšie sa bude Kremeľ správať. Jednostranná zmena hraníc je jednoznačne nezákonná. Dá sa to urobiť iba prostredníctvom procesu bilaterálneho diplomatického a právneho vyjednávania. Teda niečoho, čo sa uskutočnilo v roku 2014 medzi Ruskom a Estónskom, ale Moskva dohodu jednoducho neratifikovala, aby mohla tento potenciálny problém zneužívať,“ uviedol pre Pravdu Lukas Milevski, expert na geopolitiku a stratégiu z Leidenskej univerzity v Holandsku.

„Rusko si už zvyklo konať tak, že nerešpektuje žiadne medzinárodné pravidlá či dohody. Je možné, že Moskva sa už nestará ani o to, ako sa stanovujú štátne hranice, a o svojich krokoch nebude informovať iné krajiny. Keď však Rusko bude konať takýmto protiprávnym spôsobom, malo by byť v rámci medzinárodného systému považované za teroristického aktéra. Na druhej strane, Rusi takto, samozrejme, testujú aj reakciu krajín NATO. Krok, akým je zmena pravidiel stanovovania štátnych hraníc, by sa dal nazvať ďalším hybridným nástrojom na pomalé zvyšovanie tlaku na susedné krajiny,“ zdôraznil pre Pravdu Tomas Janeliunas z Inštitútu pre medzinárodné vzťahy a politológiu na Vilniuskej univerzite.

Julian Pawlak z Univerzity Helmuta Schmidta a Bundeswehru v Hamburgu upozornil v súvislosti s aktivitami Moskvy ešte na jeden dôležitý detail. Kremeľ robí niečo, čo si už vyskúšal na Ukrajine či v Gruzínsku a viedlo to k vojne.

"Vo svetle zverejnenia legislatívy o zmene hraníc, odstránenia bójí na rieke Narva a ďalších ruských akcií v regióne Baltského mora môžeme hovoriť o znepokojivom vývoji. Šíri sa neistota, zámery Moskvy nie sú jasné a pripomínajú kroky Ruska proti iným susedným krajinám ako Ukrajina či Gruzínsko, ktoré Kremeľ identifikuje vo svojej sfére vplyvu,“ vysvetlil pre Pravdu Pawlak.

NATO Čítajte viac Môže sa stať, že NATO po 75 rokoch aj zanikne, varuje expert

Posilnené NATO

Od ruskej anexie Krymu a rozpútania vojny na východe Ukrajiny v roku 2014 posilňuje NATO svoju prítomnosť na východnom krídle aliancie vrátane Pobaltia. V rámci bojového prápora v Lotyšsku napríklad slúžia aj slovenskí vojaci. Tieto vojenské zoskupenia sa postupne rozrastajú, ale stále ich tvorí len niekoľko tisíc vojakov a o lepšej obrane pred možnou ruskou agresiou sa určite bude hovoriť aj na summite NATO v júli vo Washingtone.

Minulý týždeň oznámila litovská ministerka vnútra Agne Bilotaite spoločnú iniciatívu jej krajiny s Lotyšskom, Estónskom, Poľskom, Fínskom a Nórskom. "Toto je úplne nová vec, bude to dronová stena siahajúca od Nórska po Poľsko. Cieľom je použiť bezpilotné stroje a ďalšie technológie na ochranu našich hraníc. Nielen fyzická infraštruktúra, sledovacie systémy, ale aj drony a ďalšie technológie nám umožnia chrániť sa pred provokáciami z nepriateľských krajín a zabránia pašovaniu,“ povedala politička pre Baltic News Service.

Veliteľ síl NATO: Nad Európou sa sťahujú temné mraky, ale Slovensko spravilo vstupom do aliancie úžasné rozhodnutie
Video
Pred 20 rokmi, 29. marca 2004, vstúpilo Slovensko do Severoatlantickej aliancie. Výročie zhodnotil počas svojej návštevy aj hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) americký generál Christopher Cavoli. / Zdroj: TV Pravda

„V reakcii na to, čo sa deje, sa musia postihnuté krajiny v Pobaltí spolu so svojimi spojencami v NATO zaviazať k posilneniu obrany a nástrojov odstrašovania a dodržiavaniu medzinárodného práva. Musíme byť pripravení na pokračujúce pokusy o destabilizáciu, dezinformácie a vytváranie neistoty. Naše silné obranné úsilie musí vyslať signál, že žiadny pokus o vojenskú akciu či snaha zmeniť hranice nebudú úspešné. Toto by malo odradiť každého protivníka od toho, aby sa o niečo pokúsil,“ ozrejmil Pawlak.

Milevski tvrdí, že len dostatočne silná reakcia prinúti Rusov ustúpiť. "Zdá sa, že to do značnej miery fungovalo v prípade incidentu na námornej hranici, keď si Litovčania predvolali ruského veľvyslanca. Výsledkom bolo, že Rusi stiahli legislatívu, ktorá riešila zmenu námorných hraníc. Estónsko, naopak, pravdepodobne nereagovalo dostatočne dôrazne na incident s navigačnými bójami. Pokiaľ viem, Rusi neustúpili a ani sa inak nesnažili ospravedlniť svoje nezákonné činy. Aj počas studenej vojny sme boli svedkami tohto druhu malých incidentov. No vtedy NATO vždy nejakým spôsobom dôsledne reagovalo. Počas posledných desaťročí sa však často zdá, že západné vlády sú príliš nervózne na to, aby niečo s ruskými provokáciami urobili, čo však len Moskvu povzbudzuje, aby v nich pokračovala,“ skonštatoval expert.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #NATO #Pobaltie #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna