827. deň: Biden povolil nasadenie amerických zbraní v Rusku na obranu Charkova

Čítajte viac 826. deň: Moskva stopla výmenu zajatcov s Ukrajinou. Ruské média zverejnili mená desiatky tisíc zabitých krajanov

22:20 Prezident USA Joe Biden čiastočne zrušil zákaz využitia amerických zbraní na ruskom území, aby Ukrajina mohla obhajovať Charkov. Informovali o tom agentúra AP a web Politico s odvolaním sa na amerických činiteľov.

USA sú zďaleka najdôležitejším poskytovateľom vojenskej pomoci krajine čeliacej tretím rokom ruskej agresii, využitie svojich zbraní mimo ukrajinského územia však verejne odmietajú. Biden teraz podľa zdrojov médií povolil Kyjevu ich nasadenie pre údery v regióne susediacom s Charkovom.

„Prezident nedávno nariadil svojmu tímu, aby zabezpečil, že Ukrajina bude môcť použiť americké zbrane na reakciu na útoky v Charkove, takže Ukrajina bude schopná udrieť na ruské sily útočiace na ňu alebo sa k útoku chystajúce,“ citoval spravodajský web jedného z činiteľov. Zdroj AP zdôraznil, že táto výnimka nič nemení na americkom prístupe zakazujúcom Ukrajine používať americké strely dlhého doletu k útočným úderom na ruskom území.

21:25 Estónsky prezident Alar Karis vo štvrtok schválil zákon, ktorý umožňuje použitie zmrazeného ruského majetku na odškodnenie Ukrajiny.

Predmetnú legislatívu schválil estónsky parlament už začiatkom mája. Zmrazený majetok ruských spoločností aj jednotlivcov, ktorí preukázateľne prispeli k vojenskej agresii, umožňuje využiť ako kompenzáciu za škody na Ukrajine spôsobené ruskou armádou.

Prezident Karis pripustil, že konfiškácia majetku z dôvodu účasti na vojenskej agresii nie je právne úplne ošetrenou otázkou. Parlament však podľa jeho slov musí byť schopný prijímať politické rozhodnutia aj v takejto tzv. šedej zóne.

Estónsko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá takýto zákon prijala. Podľa miestnych kritikov by však prijatý zákon mohol byť protiústavný a jeho implementácia bude náročná a zdĺhavá.

„Bez ohľadu na to, čo si myslíme o riešení, k akému pristúpilo Estónsko, niet pochýb o tom, že musíme nájsť účinné spôsoby, ako zaistiť obetiam agresie právo na odškodnenie od tých, ktorí im škody spôsobili,“ povedal Karis.

Pre obavy z právnych prekážok, ako aj odvetných krokov Moskvy sú mnohé štáty EÚ zdržanlivé, pokiaľ ide o využívanie ruských majetkov zmrazených v súlade s uvalenými sankciami. Krajiny EÚ sa zatiaľ dohodli len na tom, že na pomoc Ukrajine venujú výnosy z týchto zmrazených aktív.

21:10 Nemecko poskytne Ukrajine ďalšie zbrane v hodnote 500 miliónov eur. Nový balík vojenskej pomoci ohlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius počas svojej štvrtkovej návštevy ukrajinského prístavného mesta Odesa, kde s ukrajinským rezortným kolegom Rustemom Umerovom rokoval o vojenských potrebách Kyjeva.

„V tejto obrannej kampani vás budeme naďalej podporovať,“ povedal Pistorius na schôdzke s Umerovom. Dodal, že časť z avizovanej zásielky by Nemecko malo Ukrajine poslať už čoskoro.

Nový balík obsahuje veľký počet rakiet stredného doletu pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T SLM a menší počet rakiet s kratším doletom pre systémy IRIS-T SLS. Zahŕňa tiež prieskumné aj bojové drony, ako aj náhradné diely pre delostrelecké systémy dodané Nemeckom či náhradné motory do tankov Leopard. Dodaných bude aj milión kusov nábojov pre ručné zbrane.

21:00 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg plánuje požiadať spojencov, aby sa zaviazali poskytnúť 40 miliárd eur ročne na financovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu. S odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov Aliancie o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters.

Očakáva sa, že ministri zahraničných vecí členských štátov NATO, ktorí sa vo štvrtok zišli v Prahe na neformálnej dvojdňovej schôdzke, budú o Stoltenbergovom návrhu diskutovať v piatok.

Istý nemenovaný zdroj Aliancie podľa Reuters povedal, že od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022 spojenci dosiaľ Kyjevu poskytli približne 40 miliárd eur ročne.

„Musíme udržať súčasnú úroveň podpory ako minimum, aby sme zabezpečili predvídateľnosť, ktorú Ukrajina potrebuje,“ uviedol zdroj.

18:30 Srí Lanka plánuje zaviesť prísnejšie opatrenia s cieľom zabrániť, aby sa muži z tejto krajiny nechali nalákať Ruskom do vojny na Ukrajine prostredníctvom často falošných sľubov o platoch a výhodách, uviedol vo štvrtok minister zahraničných vecí Taraka Balasurija. V bojoch na Ukrajine sa zranilo minimálne 37 Srílančanov, ďalších 16 je nezvestných.

Srí Lanka vyšle v júni do Moskvy delegáciu, aby priviedla späť desiatky Srílančanov, ktorí bojujú na fronte a chcú sa vrátiť domov, pričom niektorí z nich sú zranení, povedal minister.

Krajiny v celom regióne vrátane Indie a Nepálu upozornili na to, že ich muži sú presviedčaní, aby šli bojovať za Rusko na Ukrajinu. Mužom údajne ponúkajú plat, víza a niekedy aj miesta na univerzite.

Ruský veľvyslanec na Srí Lanke Levan Semjonovič Džagarjan vo štvrtok na tlačovej konferencii oznámil, že veľvyslanectvo bude spolupracovať v snahe zabrániť nelegálnemu cestovaniu Srílančanov do Ruska. Povedal tiež, že vláda jeho krajiny nie je zapojená do týchto náborových ponúk.

Balasurija vysvetlil, že podľa nových opatrení budú musieť muži pri podávaní žiadosti o turistické víza do Ruska predložiť dokument dokladujúci, že srílanské ministerstvo obrany nemá proti tomu námietky.

„Denne mám desiatku telefonátov od ľudí ohľadom tohto problému. Máme záznamy o ľuďoch, ktorým bola sľúbená mzda, ale nebola im pripísaná na účty,“ povedal minister. Dodal, že niektorí ľudia si kvôli ceste do Ruska vzali pôžičky a nie sú schopní ich splácať.

Kampane v aplikácii WhatsApp sa podľa srílanského ministerstva obrany zamerali na bývalých príslušníkov srílanskej armády. Rodiny Srílančanov, ktorí vycestovali do Ruska, podali vláde v Kolombe 455 sťažností a skutočný počet dotknutých osôb môže byť vyšší, uviedol Balasurija.

Internetové náborové kampane sú pre mnohých lákadlom, keďže sa Srí Lanka snaží dostať z najhoršej finančnej krízy za viac ako sedem desaťročí. Miera chudoby sa oproti obdobiu pred covidovou pandémiou zdvojnásobila, pripomína Reuters.

18:27 Nemecký lodiarsky koncern Hapag-Lloyd od začiatku tohto týždňa obnovil plavby na Ukrajinu. Loď s kapacitou 1100 štandardných kontajnerov (TEU) premáva každých päť dní medzi rumunskou Konstancou a ukrajinským čiernomorským prístavom Čornomorsk, oznámila spoločnosť vo štvrtok.

V rámci obnovenej služby kontajnerová loď prepravuje najmä poľnohospodársky tovar, ako je slnečnicový olej alebo obilie, uviedla hovorkyňa spoločnosti.

Od útoku Ruska na Ukrajinu sú mnohé ukrajinské prístavy dostupné len v obmedzenom rozsahu alebo vôbec. Moskva spočiatku prístavy niekoľko mesiacov blokovala. Vývoz poľnohospodárskeho tovaru sa potom dočasne obnovil na základe dohody, ktorú sprostredkovala OSN a Turecko. Rusko ju však v lete 2023 odmietlo predĺžiť.

Od augusta minulého roka Kyjev samostatne určil koridor pre bezpečný tranzit obchodných lodí. Odvtedy Rusko opakovane zaútočilo na prístavné zariadenia raketami a dronmi. Ukrajinská armáda však zatiaľ úspešne odoláva útokom pomocou námorných dronov a protilodných striel.

Ukrajina dokázala v posledných piatich mesiacoch minulého roka vyviezť cez Čierne more takmer 15 miliónov ton tovaru. Objem ukrajinského vývozu je však stále oveľa nižší ako pred začiatkom ruskej invázie 24. februára 2022. V roku 2021 sa cez všetky ukrajinské námorné prístavy vyviezlo viac ako 100 miliónov ton.

17:55 Český prezident Petr Pavel vo štvrtok udelil generálnemu tajomníkovi Severoatlantickej aliancie Jensovi Stoltenbergovi štátne vyznamenanie Rad Tomáša Garriguea Masaryka III. triedy. Šéf NATO ho dostal za „vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie“, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Stoltenberg sa podľa českého prezidenta zásadným spôsobom zaslúžil o upevňovanie demokracie a stability v strednej a východnej Európe počas svojho pôsobenia v pozícii generálneho tajomníka NATO v rokoch 2014 – 2024.

„Vaše dlhé a úspešné pôsobenie v role generálneho tajomníka NATO sa tento rok po desiatich rokoch skončí. Počas toho sa medzinárodné prostredie zmenilo a vašou zásluhou aj NATO… zostáva vojensky silné, stáva sa ešte silnejším aj politicky a postupuje globálnejšie,“ vyzdvihol prácu Stoltenberga český prezident.

Dodal, že ho ocenil aj za jeho podiel na upevňovaní demokracie v ČR. Vyznamenanie je tiež uznaním prínosu, ktorým ako šéf Aliancie prispel k európskej bezpečnosti a transatlantickým vzťahom. Dodal, že je to aj motivácia pre Stoltenbergovho nástupcu, aby pokračoval v jeho krokoch.

Rad T. G. Masaryka je v Česku druhým najvyšším štátnym vyznamenaním. Má päť tried, pričom prvá je najvyššia. Odznak tvorí modrá hviezdica, na ktorej je medailón s portrétom prezidenta T. G. Masaryka a na druhej strane štátny znak ČR a heslo „Verní zostaneme“. Udeľuje sa osobám, ktoré sa vynikajúcim spôsobom zaslúžili o rozvoj demokracie, humanity a ľudských práv.

Stoltenberg je v Prahe pri príležitosti neformálneho rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré ČR hostí vo štvrtok a piatok. Šéf NATO sa už v Kramářovej vile stretol s českým premiérom Petrom Fialom a v českom Senáte predniesol hlavný prejav na konferencii k 75. výročiu Aliancie. Štvrtkový program zakončí večera na Pražskom hrade spolu so všetkými ministrami krajín NATO.

17:30 Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) by mali zvážiť zrušenie obmedzení na používanie nimi dodaných zbraní Ukrajine iba na okupovanom území a povoliť Kyjevu útočiť nimi aj na ciele v Rusku. V Prahe to vo štvrtok vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

Západné krajiny sa v posledných týždňoch čoraz viac rozchádzajú v otázke, či by ukrajinská armáda mala dostať povolenie útočiť aj na ciele v Rusku. Niektorí spojenci Kyjeva argumentujú, že ide o súčasť legitímnej obrany proti ruskej invázii, zatiaľ čo ostatní vyjadrujú obavy, že ich to zatiahne do konfliktu s Moskvou.

Stoltenberg pripomenul, že obmedzenia na použitie zbraní sú rozhodnutiami na úrovni jednotlivých štátov.

„Vzhľadom na vývoj tejto vojny som však presvedčený, že nastal čas zvážiť niektoré z týchto obmedzení, aby sa Ukrajinci mohli skutočne brániť,“ povedal Stoltenberg v prejave na pôde Senátu Parlamentu ČR pred začiatkom neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe.

„V uplynulých týždňoch a mesiacoch sa väčšina ťažkých bojov odohráva pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice,“ povedal šéf Aliancie v súvislosti s bojmi v Charkovskej oblasti. To podľa neho umožňuje ruskej armáde útočiť na ukrajinské jednotky aj priamo z územia Ruska.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiada zrušenie obmedzení, americký Pentagón to však doteraz vždy odmietol s odôvodnením, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine zbrane len na oslobodzovanie územia obsadeného Ruskom, nie na zasahovanie v samotnom Rusku.

Stoltenberg tiež upozornil na isté nedostatky v poskytovaní podpory Ukrajine. "V posledných mesiacoch pozorujeme vážne oneskorenia v poskytovaní vojenskej pomoci a vážne nedostatky, napríklad pokiaľ ide o protivzdušnú obranu a muníciu,“ skonštatoval.

Vo svojom prejave v Senáte podčiarkol dôležitosť nadchádzajúceho júlového summitu NATO vo Washingtone, na ktorom očakáva, že lídri prijmú dôležité rozhodnutia v troch oblastiach: posilnenie obrany Aliancie, zvýšenie podpory pre Ukrajinu a prehĺbenie partnerstiev NATO.

16:48 Prezident Peter Pavel dnes na Pražskom hrade udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi za vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie. Stoltenberg sa so zásadným spôsobom zaslúžil o upevňovanie demokracie a stability v strednej a východnej Európe, povedal vo vyhlásení na úvod ceremoniálu vedúci prezidentskej kancelárie Milan Vašina.

Rad TGM je vysokým štátnym vyznamenaním. Prezident ho udeľuje alebo prepožičiava ľuďom, ktorí sa vynikajúcim spôsobom zaslúžili o rozvoj demokracie, humanity a ľudských práv. Rád má päť tried, z ktorých najvyššia je I. trieda.

16:35 Prezident Petr Pavel dnes popoludní prijal na Pražskom hrade amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena. Hovorili spolu o príprave júlového summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Washingtone či o júnovej mierovej konferencii k Ukrajine vo Švajčiarsku. Blinken ocenil české aktivity smerom k Ukrajine, uviedol prezident na sieti X.

„Minister Blinken ocenil spojenectvo Česka, poďakoval za české aktivity smerom k Ukrajine a za hodnoty a pozície, ktoré v zahraničnej politike zastávame. V našom rozhovore tiež spomenul krásu Prahy a zaspomínal na rok 1994, keď sem pricestoval s prezidentom (Billom) Clintonom,“ uviedol Pavel.

16:15 Ukrajina bude môcť použiť dánske stíhačky F-16 na útoky na vojenské ciele v Rusku. Novinárom v Bruseli to vo štvrtok povedal dánsky minister zahraničia Lars Løkke Rasmussen, informuje spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Podľa ministra to nie je nová pozícia, ale súčasť transferu stíhačiek. „Už od začiatku, keď sme o tom diskutovali s naším výborom pre zahraničné veci v dánskom parlamente, dali sme najavo, že ide o súčasť sebaobrany, aby bolo možné útočiť aj na vojenské ciele na území agresora,“ vysvetlil.

Aj belgický premiér Alexander De Croo nedávno povedal, že Kyjev bude môcť používať stíhačky F-16 z Belgicka na ruskom území.

Čítajte aj Ukrajina čoskoro dostane prvé stíhačky F-16, Rusko pripravuje nový útok na severe

16:08 Vďaka nákupu ropy zo sankcionovaných krajín, ako sú Irán a Rusko, ušetrila Čína vlani desať miliárd dolárov. Irán, Rusko a Čína totiž vytvorili alternatívny trh so sankcionovanou ropou, na ktorom sú platby denominované v čínskej mene a uskutočňujú sa prostredníctvom malých čínskych bánk. Táto stratégia umožňuje Číne zabezpečiť, že sa jej veľké medzinárodné banky vyhnú riziku amerických finančných sankcií. Konštatuje to štúdia analytikov Atlantickej rady.

Iránsku ropu do Číny často prevážajú tankery z takzvanej tmavej flotily, ktoré operujú mimo námorných predpisov a podnikajú kroky na zakrytie svojich operácií. Tankery tmavej flotily napríklad fungujú bez transpondérov, aby sa predišlo odhaleniu, uviedol think tank.

Keď sa dodávky ropy dostanú do Číny, kupujú ich malé súkromné ​​rafinérie, keďže čínske štátne rafinérie prestali obchodovať s Iránom pre strach zo sankcií. Keď Irán dostane platby v čínskych jüanoch, má dve možnosti na používanie čínskej meny: môže buď nakupovať čínsky tovar, alebo uložiť tieto aktíva v čínskej banke. Jüan sa totiž zriedka používa na transakcie medzi dvomi krajinami, ak jedna z nich nie je Čína. V dôsledku toho Irán v roku 2022 kúpil z Číny stroje v hodnote 2,12 miliardy dolárov a elektroniku v hodnote 1,43 miliardy dolárov.

15:42 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v rozhovore pre českú internetovú televíziu XTV vyhlásil, že Rusko nezaútočí na NATO. Dodal, že to nie je „racionálny predpoklad“. Zároveň zdôraznil dôležitosť dosiahnutia prímeria na Ukrajine. Upozornil na to vo štvrtok server telex.hu.

Rozhovor bude odvysielaný až v piatok, no v dva a pol minútovej upútavke relácie Orbán vyjadril maďarský postoj vo vzťahu k rusko-ukrajinskej vojne. Maďari sa podľa jeho slov domnievajú, že ide o vojnu medzi dvoma slovanskými národmi, ktorú by Európania nemali vnímať ako svoju vlastnú a nemali by sa do nej zapájať.

„Som presvedčený, že aj Rusi budú mať problém poraziť ukrajinskú armádu. Preto predstava, že Rusi zaútočia na NATO, na ktorýkoľvek členský štát NATO, nie je racionálny predpoklad. NATO je tisíckrát silnejšie ako Ukrajina. Nikto sa neodváži zaútočiť na NATO,“ podčiarkol Orbán.

Čítajte aj Západ sa pripravuje na vojnu proti Rusom. Načo? Moskva nedokáže poraziť ani Ukrajinu, vyhlásil Orbán

15:35 Česko je podľa generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga spoľahlivým a veľmi ceneným a silným partnerom NATO. Vyzdvihol tiež rolu českej muničnej iniciatívy pre Ukrajinu. Povedal to po rokovaní s českým premiérom Petrom Fialom v Prahe, kam pricestoval na neformálnu schôdzku šéfov diplomacií krajín NATO. Stretnutie označil za dôležité v príprave na júlový summit vo Washingtone.

„Bude to veľmi dôležitá chvíľa v príprave na nadchádzajúci summit NATO vo Washingtone, kde sa budeme venovať spoločnej bezpečnosti, posilnení spolupráce s partnermi a tiež posilnení podpory Ukrajine,“ priblížil šéf NATO.

Zdôraznil, že Kyjev sa statočne bráni, ale výzvy sú čoraz väčšie. Dodal, že Ukrajina môže zvíťaziť len s podporou spojencov. Na júlovom summite sa preto bude rozhodovať o koordinácii ďalšej pomoci vrátane výcviku či finančnej podpory. Témou však bude aj spolupráca s partnermi v Infopacifiku predovšetkým v potieraní kyberhrozieb.

Čítajte aj Keby si Putin trúfol na NATO, tak by sa musel úplne zblázniť, hovorí český expremiér Babiš pre Pravdu

15:06 Rusko by malo zvážiť „demonštratívny“ jadrový výbuch, aby zastavilo Západ, ktorý by Ukrajine mohol umožniť používať zbrane pri útokoch na ruské územie. Ako referuje web news.sky.com, s takýmto nápadom prišiel ruský think tank podporovaný tamojším vodcom Vladimirom Putinom.

Čítajte viac Odpáľme len jednu atómovku, zastavme Západ, radí ruská organizácia napojená na Putina

14:45 Predseda zahraničného výboru nemeckého parlamentu Michael Roth zo strany nemeckého kancelára Olafa Scholza vyzval, aby Ukrajina dostala povolenie použiť zbrane dodané Nemeckom a ďalšími západnými krajinami na údery proti cieľom v Rusku. V rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk o obavách Západu z eskalácie v súvislosti s týmto krokom zdôraznil, že za eskaláciu násilia je zodpovedný len jeden človek a to ruský vládca Vladimir Putin. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Dôrazne vám odporúčam, aby ste nasledovali generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý tento návrh predložil,“ povedal Roth. Portál Politico predtým citoval zdroj, podľa ktorého je aj nemecký kancelár Olaf Scholz naklonený tomu, aby Ukrajina mohla použiť západné zbrane proti cieľom v Rusku.

14:39 Z ukrajinského frontu sa opäť ozýva slovenský bojovník s prezývkou Vesker, ktorý aktuálne odráža ruských okupantov v meste Vovčansk v Charkovskej oblasti. Bojuje v radoch elitnej jednotky ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR a spojil sa s ním český vojnový novinár CNN Prima News Matyáš Zrno. „Musím povedať, že naše delostrelectvo pracuje dobre a je skrátka vidieť, že munícia dorazila,“ uviedol slovenský bojovník.

To naznačuje, že dodávky vojenskej pomoci doplnili akútny nedostatok munície, ktorým ukrajinská armáda trpela.

V polovici mája zhrnul situáciu Vesker ako dynamickú. „Protivník preniká do mesta s veľký množstvom pechoty, situácia je dynamická. Boje sa vedú o každú ulicu, o každý dom. Rusi majú veľké straty, ale ich veleniu to očividne neprekáža. Posielajú ďalšie a ďalšie rezervy,“ uviedol slovenský bojovník z prvej línie.

Čítajte aj Slovák bojuje v epicentre najväčších bitiek Charkovskej oblasti. Čo hovorí na situáciu?

14:20 Krajiny NATO v posledných dňoch a týždňoch vyvolávajú ďalšie napätie a provokujú Ukrajinu, aby pokračovala v nezmyselnej vojne s Ruskom, vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Ruské vojská zaútočili proti Ukrajine vo februári 2022, obsadili časť jej územia a vo vojenskej agresii voči susednej krajine pokračujú. Západní spojenci Kyjeva napadnutú krajinu podporujú okrem iného dodávkami zbraní, aby sa bránila nevyprovokovanej okupácii.

Čítajte viac NATO provokuje Ukrajinu, aby pokračovala v nezmyselnej vojne s Ruskom, vyhlásil Kremeľ

14:00 Po sérii záhadných požiarov a útokov na infraštruktúru v Pobaltí, Nemecku a Veľkej Británii sú bezpečnostné služby v Európe v strehu pred potenciálnou novou zbraňou ruskej vojny – podpaľačstvom a sabotážami, napísal spravodajský server The Guardian.

Keď tento mesiac vypukol požiar v obchode Ikea v litovskom Vilniuse, málokto sa k nemu vyjadril, kým poľský premiér Donald Tusk nenaznačil, že by mohol byť dielom zahraničného sabotéra.

Vyšetrovatelia už vyslovili domnienku o možnom zapojení Ruska do podpaľačského útoku vo východnom Londýne, do inferná, ktoré zničilo najväčšie nákupné centrum v Poľsku, do pokusu o sabotáž v nemeckom Bavorsku a do antisemitských grafitov, ktoré sa objavili v Paríži.

Čítajte aj Rusi pripravovali útok v Nemecku, chceli odpáliť vojenskú pomoc Ukrajine. Boli odhalení

Hoci neexistujú dôkazy, že by ktorékoľvek z týchto incidentov cez kontinent boli koordinované, bezpečnostné služby sa domnievajú, že by mohli byť súčasťou systematickej snahy Moskvy destabilizovať Západ, ktorý podporuje Ukrajinu.

Poukazujú na to, že počas studenej vojny a po jej skončení boli akcie zahraničnej rozviedky v réžii špiónov a ich kontaktov. Ale v ére sociálnych médií sa podpaľači a vandali môžu nechať najímať. V takom prípade zostane len minimum stôp, ak akciu vykonajú jednorazovo najatí sabotéri, ktorým sa za jej vykonanie zaplatí pár sto eur, alebo v kryptomenách.

Obavy z toho, že by tieto hybridné útoky mohli byť dielom Ruska, sú také veľké, že sa vec objavila medzi témami diskutovanými tento týždeň na summite ministrov zahraničných vecí a obrany v Bruseli, kde holandskí, estónski a litovskí bezpečnostní predstavitelia varovali pred zraniteľnosťou jednotlivých krajín.

Jeden z ministrov, ktorý si neželal byť menovaný, povedal, že sa hlboko obávajú „sabotáží organizovaných, financovaných a vykonávaných osobami splnomocnenými Ruskom“.

Čítajte aj Rusko plánuje násilné sabotáže v Európe, varuje poľský minister obrany

13:50 Česko všeobecne nemá problém s tým, aby sa Ukrajina bránila proti agresorovi aj útokmi na ruské teritórium v prípade, že je to potrebné. Novinárom to dnes pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Prahe povedal šéf českej diplomacie Jan Lipavský (Piráti). Najdôležitejšou témou rokovaní podľa neho bude hľadanie zhody na ďalších krokoch aliancie v podpore Ukrajiny.

Program šéfov diplomacií v Česku začína dnes, okrem iného sa na Pražskom hrade stretnú s prezidentom Petrom Pavlom. V piatok sa koná samotné zasadnutie.

13:37 Americký minister zahraničia Antony Blinken priletel na návštevu Česka a pri tejto príležitosti ocenil českú podporu Ukrajiny, ktorá je podľa neho mimoriadna. Na vojenskom letisku Praha-Kbely, kde sa stretol s českou ministerkou obrany Janou Černochovou, spomenul aj českú iniciatívu pre Ukrajinu, prostredníctvom ktorej sa podarilo zohnať milióny kusov munície. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

Blinken zdôraznil aj význam Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá podľa neho pôsobí ako najsilnejšia prevencia vojen. „Údelom NATO je kolektívna sebaobrana. Kolektívna sebaobrana znamená, že sme v tom spoločne. Útok na jedného je útokom na všetkých," povedal minister.

Černochová vyhlásila, že podpora Ukrajiny je zodpovednosť celého sveta. „Ukrajina bojuje statočne, aby agresora porazila. Ukrajina musí túto vojnu vyhrať. Aj naša bezpečnosť je v stávke. Preto Ukrajinu podporujeme tak, ako môžeme," povedala. Ministerka tiež poďakovala Blinkenovi za podporu USA, vďaka ktorej môže Praha pomáhať Ukrajine aj modernizovať armádu.

13:15 Európa musí podľa českého ministra zahraničia Jana Lipavského vypracovať celistvú stratégiu na obmedzenie Ruska a skoncovať s „ad hoc riešeniami“. Šéf českej diplomacie vyzval na ukončenie nesystémových prístupov, a to aj na úrovni Európskej únie, a na to, aby Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) vypracovala komplexnú stratégiu na obmedzenie Ruska. Referuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje z jeho rozhovoru pre Euractiv.

„Uvítal by som každé opatrenie, ktoré by znamenalo, že dokážeme zadržať Rusko. Súčasťou zadržiavania Ruska je aj logicky a určite podpora práva Ukrajiny brániť sa pred ruskou agresiou,“ povedal český minister.

O stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Prahe, ktoré sa začína 30. mája, Lipavský uviedol, že jeho hlavným cieľom je „porovnať si poznámky“ o nadchádzajúcom júlovom samite NATO vo Washingtone, „kde by mali byť prezentované skutočné výsledky“.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, v súčasnosti sa diskutuje o niekoľkých zložkách vrátane myšlienky fondu na vojenskú podporu vo výške 100 miliárd eur, inštitucionalizácie ad hoc koordinačných platforiem, vymenovania zástupcu NATO v Kyjive, ako aj o členstve a bilaterálnych bezpečnostných opatreniach.

„V NATO máme rôzne názory na podporu Ukrajiny,“ povedal Lipavský s tým, že ako hostiteľ stretnutia hľadá „spoločného menovateľa“.

Čítajte aj Je nám ľúto obetí konfliktu, ale môže za ne jedine Rusko, píše Česko v liste OSN

Český minister zahraničných vecí na otázku, či ho znepokojuje reakcia Ruska na nový záujem NATO o zvýšenie smrtiacej vojenskej pomoci Ukrajine, odpovedal: „Nie NATO by eskalovalo napätie. Eskaluje ho Rusko,“ dodal a podotkol, že je v záujme Európy zaistiť bezpečnosť pre Ukrajinu.

13:00 Gubernátorka ruského Chantymansijského autonómneho okruhu Natalija Komarovová, ktorá vlani čelila kritike za svoj výrok ohľadom ruskej vojny proti Ukrajine, oznámila rezignáciu. Upozornila na to dnes agentúra Reuters, ktorá poznamenala, že 68-ročná Komarovová bola jedinou ženou na čele ruských regiónov a na ropu bohatý Chantymansijský autonómny okruh na Sibíri viedla od roku 2010.

„Končím vo funkcii gubernátorky Chantymansijského autonómneho okruhu – Jugry. Urobila som takéto rozhodnutie, prechádzam na inú prácu,“ uviedla Komarovová na platforme Telegram bez toho, aby prezradila, čo bude odteraz robiť. Jej funkčné obdobie sa končí až na budúci rok.

Komarovová, ktorá nevysvetlila ani to, čo ju viedlo k rozhodnutiu odstúpiť, vlani čelila kritike aktivistu, ktorý požadoval, aby ju úrady stíhali za diskreditáciu ruskej armády, poznamenal Reuters.

Kritika sa týkala výrokov, ktoré mohli znamenať, že podľa jej názoru Moskva nepotrebovala a ani nebola pripravená na „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, ako ruské úrady označujú agresiu v susednej krajine. Podľa serveru Meduza gubernátorka pri stretnutí s obyvateľmi Nižnevartovsku vlani v októbri na otázku manželky ruského vojaka, prečo armáda nedostala vybavenie, upozornila, že nie je ministerkou obrany, a ďalej povedala: „nechystali sme sa na túto vojnu, nepotrebujeme ju“.

Čítajte aj Dištanc od Moskvy, strach a hanba. Opozične ladení Rusi bojujú s krízou identity

12:40 Argentína sa pripojila k medzinárodnej koalícii pomáhajúcej pri návrate ukrajinských detí unesených Ruskom. Uviedol to ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. „Som úprimne vďačný Argentíne za jej podporu a za toto dôležité rozhodnutie!“ napísal Lubinec na komunikačnej platforme Telegram. Informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Podľa ukrajinskej vládnej databázy Deti vojny sa od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine podarilo identifikovať najmenej 19 500 ukrajinských detí unesených Ruskom, z ktorých sa domov vrátilo menej ako 400.

Čítajte aj Kontroverzia deportácií detí pokračuje: Rusko odovzdalo šesť ukrajinských detí

12:37 Nemecko chce zrušiť kontroverzný poplatok za tranzit plynu, na ktorý sa sťažujú niektoré krajiny EÚ, vrátane Slovenska a Česka. Povedal štátny tajomník pre hospodárske záležitosti Sven Giegold s tým, že sa na tom dohodla nemecká vláda. Vzhľadom na to, že si to vyžaduje zmenu zákona, je najbližším možným termínom pre zrušenie poplatku podľa neho začiatok roka 2025.

Čítajte viac Definitívny odklon od ruského plynu? Berlín zruší poplatok za tranzit cez Nemecko, tlačilo na to aj Slovensko

12:18 Európska únia dnes schválila zvýšenie ciel na obilniny, olejnaté semená a ďalšie odvodené produkty z Ruska a Bieloruska. Opatrenia, ktoré vstúpia do platnosti 1. júla, odsúhlasili na dnešnom rokovaní v Bruseli ministri zodpovední za oblasť zahraničného obchodu.

Nové clá sú navrhnuté tak, aby boli dostatočne vysoké a odrádzali od súčasného ruského dovozu do EÚ. Zároveň však nemajú ovplyvniť vývoz do tretích krajín, uviedla už skôr Európska komisia. V závislosti od konkrétneho produktu sa majú doteraz nízke clá zvýšiť na 95 eur za tonu, alebo má ísť o clo vo výške 50 percent hodnoty tovaru.

Čítajte aj Nechceme ruskú pšenicu ani kukuricu, odkazuje EÚ. Uvalí na ne vyššie clá

12:05 Rusko neďaleko severnej časti Charkovskej oblasti, kde minulý mesiac spustilo ofenzívu, zhromažďuje ďalšie jednotky. Ich počet však zatiaľ nestačí na začatie veľkého útoku v oblasti, vyhlásil vo štvrtok hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generálplukovník Oleksandr Syrskyj.

Rusko podľa Syrského do oblasti presúva pluky a brigády z iných oblastí a výcvikových táborov, aby posilnilo dva hlavné smery útoku na severe Charkovskej oblasti.

„(Zhromaždené) jednotky v súčasnosti nestačia na rozsiahlu ofenzívu a prelomenie našej obrany,“ vyhlásil Syrskyj prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Schopnosť ruskej armády podnikať útoky navyše znížilo aj to, že Ukrajina si „vytvorila muničné rezervy“, dodal Syrskyj. To naznačuje, že dodávky americkej vojenskej pomoci doplnili akútny nedostatok munície, ktorým ukrajinská armáda trpela.

Čítajte aj Západ vyrába muníciu pomalšie a drahšie, než Rusko. Zaplatí za to Kyjev stratou Charkova a Odesy?

12:02 Polovica nakúpených delostreleckých nábojov nemôže byť dodaná na Ukrajinu tak rýchlo, ako bolo plánované, kvôli ich zlej kvalite. Vzrástli aj ceny munície. Denníku Financial Times (FT) to povedal majiteľ českej spoločnosti Czechoslovak Group (CSG) Michal Strnad, ktorého firma obstaráva v mene českej vlády v rámci českej iniciatívy na pomoc Ukrajine delostrelecké granáty v Afrike alebo Ázii. Pri niektorých nábojoch je CSG podľa neho nútená dopĺňať chýbajúce komponenty z vlastnej výroby.

„Cena sa zvyšuje každý týždeň a existuje veľký problém so súčiastkami," povedal Strnad pre denník. K prudkému nárastu cien obmedzeného množstva nábojov, ktoré bolo možné nakúpiť mimo krajín Európskej únie, prispieva podľa neho práve ruská vojna proti Ukrajine. Strnad zároveň zdôraznil, že česká iniciatíva zostáva „na dobrej ceste“ a CSG je odhodlaná dodať jej alokovanú časť dodávok. Munícia sa začne na Ukrajinu dostávať v júni, uviedol.

S návrhom na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu z krajín mimo EÚ prišiel Fiala na úniovom summite vo februári. Česko funguje ako sprostredkovateľ a prepája jednotlivé krajiny s dodávateľmi vojenského vybavenia. Česká vláda pritom požiadala CSG a ďalšie menšie české zbrojárske spoločnosti, aby pôsobili ako sprostredkovatelia a získavali náboje z krajín mimo EÚ, píše Financial Times.

Čítajte aj Česká muničná iniciatíva je majstrovskou ukážkou psychologickej operácie, môže sa zapísať do učebníc

11:30 Šéf českej diplomacie Jan Lipavský (Piráti) sa dnes dopoludnia pred zasadnutím ministrov zahraničia členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Prahe stretol so svojou kanadskou kolegyňou Mélanie Jolyovou. Zhodli sa na jasnej podpore Ukrajiny napadnutej Ruskom, uviedol Lipavský na sociálnej sieti X.

„Zhodli sme sa na jasnej podpore Ukrajiny a jej obnove, vrátane návratu unesených ukrajinských detí. Teším sa na ďalšiu spoluprácu a návštevu Kanady,“ napísal lipavský.

Dnes sa Lipavský stretne tiež s americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. Podpíšu okrem iného memorandum o spolupráci s Global Engagement Center (Stadep) v boji proti dezinformáciám. Blinken sa už zišiel s ministerkou obrany Janou Černochovou (ODS). Ocenil českú muničnú iniciatívu, ale aj úlohu ČR pri výcviku ukrajinských vojakov a pri ďalšej pomoci krajine napadnutej Ruskom.

10:49 Ukrajinská vojenská rozviedka pri okupovanom polostrove Krym zničila dve ruské plavidlá, pravdepodobne hliadkové člny KS-701 Tunec. Špeciálnu operáciu podnikli v noci na štvrtok. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje zdroj z ukrajinského obranného spravodajstva.

Čítajte viac VIDEO: Ukrajinské drony opäť na love: Rusi pálili všetkým, čo mali, napriek tomu išli lode ku dnu

10:28 Ukrajina podľa nemeckej vlády zaviedla všetky požiadavky v oblasti reforiem potrebné na začatie prístupových rokovaní do Európskej únie.

„Ukrajina z nášho pohľadu spĺňa všetky požiadavky, aby mohli byť v júni otvorené prístupové rokovania,“ uviedla pre DPA ministerka pre európske veci Anna Lührmannová. „Všetky členské štáty preto vyzývame, aby urýchlene odsúhlasili rámec rokovaní,“ dodala.

Ukrajina o členstvo v EÚ požiadala vo februári 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Európska komisia jej v júni toho istého roka udelila štatút kandidátskej krajiny. Lídri EÚ v decembri na summite odobrili Ukrajine (aj Moldavsku) prístupový proces a vyjadrili odhodlanie poskytovať tejto krajine a jej obyvateľom pevnú podporu.

10:20 Taliansko nikdy nevyšle nijakého vojaka na Ukrajinu a zbrane, ktoré Rím dodal Kyjevu, by nemali byť použité na území Ruska. Vyhlásil to vo štvrtok taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani.

„Všetky zbrane odchádzajúce z Talianska (na Ukrajinu) by mali byť použité v rámci Ukrajiny,“ uviedol Tajani v rozhovore, ktorý odvysielala televízia RAI.

Taliansko preukazuje za vlády premiérky Giorgie Meloniovej neochvejnú podporu Ukrajine. Rím však nikdy nezverejnil bližšie informácie o svojej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Tajani v rozhovore odmietol možnosť, že by sa bývalý taliansky premiér a niekdajší šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi mohol stať novým predsedom Európskej komisie (EK). „Draghi nie je (oficiálnym) kandidátom a nepatrí do nijakej (európskej) politickej rodiny… Zdá sa mi to, ako komplikovaná záležitosť,“ uviedol šéf talianskej diplomacie.

Čítajte aj Šéf NATO súhlasí s útokmi západnými zbraňami v Rusku. Nezatiahne nás to do vojny, tvrdí

10:00 Rusko v noci na dnes zaútočilo na vojenské zariadenia a kritickú infraštruktúru Ukrajiny dvoma desiatkami striel a viac ako 30 dronmi, uviedlo ukrajinské letectvo. Vzdušné sily Ukrajiny zároveň oznámili zostrelenie siedmich riadených striel a všetkých bezpilotných lietadiel. Moskva hlási okrem iného likvidáciu ôsmich striel ATACMS nad Azovským morom a ôsmich dronov pri anektovanom Kryme. Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj vo vojenskej rozviedke píše, že Ukrajina zasiahla pri Kryme pomocou bezposádkových plavidiel dve ruské lode, pravdepodobne hliadkové člny typu Tunec.

Ruské invázne sily podľa ukrajinského letectva zaútočili na Ukrajinu ôsmimi protilietadlovými strelami S-300/S-400 v Charkovskej oblasti, ďalej na napadnutú krajinu vyslali 11 riadených striel Ch-101/Ch-555 a 32 útočných dronov typu Šáhid.

„Zostrelených bolo sedem riadených striel Ch-101/Ch-555 a 32 útočných bezpilotných lietadiel Šáhid 131/136 v Chmelnyckej, Dnepropetrovskej, Čerkaskej, Kirovohradskej, Záporožskej, Odeskej, Chersonskej, Kyjevskej a Vinneckej oblasti,“ dodalo ukrajinské letectvo na platforme Telegram. O zvyšných strelách, ktoré sa Ukrajincom nepodarilo zostreliť, sa nezmieňuje.

Ruskojazyčná stanica BBC na svojom webe podotkla, že sirény varujúce pred ruskými vzdušnými útokmi sa v noci rozozneli po celej Ukrajine. Server Ukrajinska pravda píše, že trosky zostreleného dronu poškodili dom a elektrické vedenie v Dnepropetrovskej oblasti.

9:53 Šéf Kremľa Vladimir Putin v roku 2016 vyhlásil, že sám nevie, kde sa končia hranice Ruska. Zároveň povedal, že to bol vtip. Teraz sa však z tohto výroku už len málokto smeje.

Čítajte viac Rusi testujú hranice NATO v Pobaltí. Čo urobí Západ?

9:39 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 160 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 506 260, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o desať tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty, 35 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 710 tankov, 14 913 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 101 delostre­leckých systémov a 1 088 raketometov.

8:29 Rusko môže podniknúť kroky v oblasti prevencie jadrovej hrozby v prípade, ak USA rozmiestnia rakety stredného a kratšieho doletu v Európe a Ázii, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

„Realizácia plánov na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu Američanmi nezostane bez našej reakcie,“ uviedol Lavrov v rozhovore pre tlačovú agentúru RIA Novosti. Tiež uviedol, že rozhodnutie v týchto záležitostiach je v kompetencii ruského prezidenta.

8:15 Rusko bude považovať plánovanú dodávku stíhačiek F-16 na Ukrajinu za signál od NATO v jadrovej sfére, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA. Vo štvrtok o tom informovala agentúra Reuters.

Šéf diplomacie Ruska, ktoré opakovane hrozí použitím jadrových zbraní, tiež obvinil Západ z „jadrovej eskalácie“ v súvislosti s chystanými dodávkami lietadiel F-16 Kyjevu.

Varoval súčasne, že tieto lietadlá dodané Ukrajine budú zničené – rovnako ako ostatné zbrane ukrajinských ozbrojených síl. Upozornil, že ani táto dodávka nezmení vývoj vojny na Ukrajine.

Lavrov súčasne vyjadril nádej, že rusko-bieloruské cvičenia s nestrategickými jadrovými zbraňami „privedú Západ k rozumu“.

Šéf ruskej diplomacie okrem toho podporil hypotetickú myšlienku na zvolanie medzinárodnej mierovej konferencie na vyriešenie ukrajinského konfliktu za účasti Moskvy a Kyjeva. Označil ju za možné pokračovanie úsilia Číny vytvoriť podmienky na vyriešenie tejto krízy.

6:41 Z mesta Kerč na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove hlásili v noci na štvrtok sériu výbuchov, informovala britská stanica BBC.

Ruskom dosadený minister dopravy Nikolaj Lukašenko neskôr objasnil, že pri odrážaní útoku ukrajinských ozbrojených síl boli v dôsledku padajúcich úlomkov rakiet poškodené dva trajekty – jeden na prepravu automobilov, druhý na prepravu železničných vagónov.

6:10 Ruská armáda v noci na štvrtok podnikla ďalší raketový útok na mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny. Zranené boli najmenej štyri osoby a vznikli aj škody na infraštruktúre, uviedla agentúra Reuters.

Primátor mesta Ihor Terechov spresnil, že poškodený bol plynovod a rozbité boli mnohé okná.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov dodal, že na Charkov bolo z ruskej Belgorodskej oblasti vypálených najmenej osem striel. Okrem Charkova dostala zásah aj obec Mala Danylivka severne od tohto mesta.

V noci na štvrtok bol poplach pred leteckými útokmi vyhlásený na celom území Ukrajiny, doplnil Reuters.

Vzdušné sily ukrajinských ozbrojených síl informovali o pohybe niekoľkých skupín samovražedných dronov, ako aj o štarte štyroch strategických bombardérov Tu-95MS z leteckej základne Oleňja v Murmanskej oblasti na severozápade Ruska.

V sobotu zasiahli ruské letecké navádzané bomby charkovský hypermarket so stavebnými potrebami, kde v stredu skončili pátracie práce. Konečná bilancia úderu sa podľa ukrajinského ministra vnútra Ihora Klymenka vyšplhala na 19 mŕtvych. Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu z februára 2022 popiera, že by zámerne útočilo na civilné ciele.

Charkov je terčom ruských vzdušných útokov od prvých dní vojny, v prvých mesiacoch sa ho Rusi pokúšali neúspešne dobyť. Ukrajinskí vojaci počas bleskovej ofenzívy v septembri 2022 vytlačili ruské sily z takmer celej Charkovskej oblasti, ktorú Rusi dovtedy okupovali. V posledných mesiacoch však Rusko zintenzívnilo vzdušné útoky na Charkovskú oblasť aj na jej metropolu a v máji obnovilo pozemnú ofenzívu na severe regiónu, ktorý hraničí s Ruskom.