Zúrivci zhodili bombu na golfové ihrisko. Je zázrak, že som tam nebola na prechádzke so psom.
Klub je od prvého dňa veľkej vojny zatvorený, no často sme tam chodili s Hektorom. Pracovala som tam deväť rokov a toto miesto naozaj milujem.
Vďaka Bohu, nikomu sa nič nestalo.
Presne na mieste, kde teraz čnejú obhorené trsy trávy – som zbierala poľné kvety. V pondelok.
Čítajte viac 827. deň: Biden povolil nasadenie amerických zbraní v Rusku na obranu Charkova
Príbehov o tom, ako nám smrť chodí v pätách, máme dnes my, Charkovčania, desiatky.
Moja priateľka sa minulú sobotu vybrala do Epicentra, hypermarketu so stavebninami, a pri vchode sa zdržala pozeraním videoklipu. Tých päť minút jej zachránilo život. Po výbuchu leteckých navádzaných bômb tam zomrelo 19 ľudí.
Známy sa zohol, aby si zaviazal šnúrky a ušiel mu minibus, ktorý rozsekali črepiny.
Susedka kupovala vnukovi zmrzlinu pred vchodom do parku, zmrzlinárka sa šuchtala a babičke i dieťaťu to zachránilo život.
Čítajte viac List z Charkova: Cintorín, pár minút od smrti
Mám pocit, akoby som opisovala filmové scénky, a nie bežný život v Charkove.
Ruské rakety lietajú každý deň. Ľudia umierajú. Ale viete, dnes sa chcem podeliť o niečo pekné. Napriek všetkému. Im nazlosť.
Poviem vám niečo o kvetoch.
Asi je mozog tak usporiadaný – snaží sa vytesniť strach, žiaľ, smrť. Upriamuje pozornosť na krásu, svetlo, estetiku.
Foto: Anna Gin
Na jar, keď sa začala nová ofenzíva, zobrala som francúzskych novinárov do severnej Saltovky. Kým nakrúcali zbúrané domy, videla som záhon s neskutočnými obrovskými makmi.
Toto je dokonalý výtvor prírody, nedalo sa od neho odtrhnúť pohľad, jednoducho som strnula. Potom som celý večer rozmýšľala nad tými kvetmi. Taký silný symbol – žiarivé maky medzi spálenými ruinami.
Foto: Anna Gin
Vrátila som sa tam. Všetko navôkol dunelo, siréna zavíjala a ja som išla za kvetmi maku. Bola v tom nejaká magická príťažlivosť.
Spýtala som sa Googlu „ako zachovať kvety“. Chcela som si túto zázračnú silu udržať navždy. Takto som sa naučila techniku zalievania kvetov do epoxidovej živice.
Foto: SITA/AP, Bernat Armangue
O týždeň sa môj balkón zmenil na dielňu. Jednoducho som sa „zbláznila“, ako hovoria moji priatelia. Všade chodím teraz s košíkom a nožnicami. Podlaha je celá od živice, stôl od farieb, Hektor od trblietok.
Najprv som vyrábala podložky pod poháre, potom som sa rozhodla vyskúšať šperky. Kúpila som si kovania, sedím s kliešťami a vyrábam prívesky.
Foto: Anna Gin
Zakaždým si predstavujem, ako obdarujem svojich priateľov kúskom Nezlomnosti.
Charkovské kvety. Sedmokrásky som nazbierala za Epicentrom a biele šípové ružičky na golfovom ihrisku. Maky sú zo severnej Saltovky a nevädze rastú v opustenom parku, v kráteroch po raketách.
Vydržíme. Prežijeme. Zvíťazíme.