828. deň: Zelenskyj: Je len "otázkou času", kedy budeme môcť použiť všetky západné zbrane na údery v Rusku

Čítajte viac 827. deň: Biden povolil nasadenie amerických zbraní v Rusku na obranu Charkova

22:11 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v piatok v Štokholme desaťročné bilaterálne bezpečnostné dohody so Švédskom, Nórskom a Islandom. Počet takýchto dohôd, ktoré Kyjev podpísal so západnými krajinami, tak stúpol na 15, informovala agentúra Reuters.

Po podpise dohôd Zelenskyj povedal, že je len „otázkou času“, kedy bude Ukrajina môcť použiť akékoľvek západné zbrane na údery na územie Ruska.

„Vidíte, že Rusko sa snaží vojnu rozšíriť… Šialenstvo z Moskvy môžeme zastaviť len spoločne,“ povedal.

Zelenskyj sa vo švédskej metropole zúčastnil na treťom summite Ukrajina-Severná Európa. Hlavnými témami rokovaní boli protivzdušná obrana a spoločná výroba zbraní.

Na základe najnovšej dohody Švédsko poskytne Ukrajine okrem iného dve pozorovacie lietadlá ASC 890, ktoré sú považované za kľúčové na identifikáciu prilietavajúcich riadených striel a bezpilotných lietadiel a na identifikáciu cieľov vo vzduchu a na mori, ako aj väčšie množstvo pásových obrnených transportérov.

Bezpečnostná dohoda Ukrajiny s Nórskom dopĺňa existujúci program bilaterálnej pomoci a zameria sa na potreby námornej a protivzdušnej obrany. Agentúra Reuters poznamenala, že v Nórsku sídli firma Nammo, popredný európsky výrobca munície, ako aj spoločnosť Kongsberg Gruppen vyrábajúca protilietadlový raketový systém stredného dosahu NASAMS, ktorý Ukrajina už používa.

Dánsko a Fínsko už s Kyjevom tento rok podpísali bezpečnostné dohody pokrývajúce obdobie najbližších desiatich rokov. Švédsko tento týždeň oznámilo, že poskytne Ukrajine v priebehu troch rokov vojenskú podporu za celkovo 75 miliárd švédskych korún (vyše 6,5 miliardy eur), dodáva TASR.

18:52 Štyria ľudia údajne zahynuli v piatok pri ukrajinskom ostreľovaní ruskom okupovaných území v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Tvrdí to tamojšia ruská správa, informuje aagentúra AFP.

„V obci Staromychajlivka na ulici Ivana Marčenka zahynuli dve ženy narodené v rokoch 1988 a 1948 a muž narodený v roku 1985,“ uviedol ruský úrad, ktorý v tejto oblasti zaznamenáva počty civilných obetí. V inej obci v tejto oblasti prišla podľa neho o život jedna ďalšia žena narodená v roku 1961.

Kremeľ často obviňuje Kyjev z útokov na civilistov. Ukrajina tieto tvrdenia odmieta a argumentuje tým, že bombarduje len vojenské ciele, aby tak predišla ďalším útokom na svojich vlastných občanov.

Donecká oblasť je – spolu so Záporožskou, Chersonskou a Luhanskou – jednou zo štyroch oblastí na Ukrajine, ktoré Rusko predvlani v septembri anektovalo aj napriek tomu, že ich nemá plne pod kontrolou. Približne o rok nato v nich usporiadalo aj sporné voľby. Západ a Kyjev anexiu aj voľby odsúdili a neuznali ich výsledky.

17:10 Pre generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO) Jensa Stoltenberga bolo veľkou cťou, že vo štvrtok dostal vyznamenanie z rúk prezidenta Petra Pavla. Českú hlavu štátu rešpektuje aj pre jej oddanosť NATO a transatlantickému spojenectvu, povedal šéf NATO v rozhovore s ČTK po neformálnom zasadnutí ministrov zahraničia krajín NATO v Prahe.

Pavel udelil Stoltenbergovi Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie. Ocenil ho za podiel na upevňovaní demokracie v Česku a uznal prínos, ktorým šéf NATO prispel k európskej bezpečnosti i transatlantickým vzťahom.

„Znamená to pre mňa veľa,“ povedal Stoltenberg. Za veľkú česť označil to, že dostal štátne vyznamenanie pomenované po prvom československom prezidentovi. Pripomenul, že s Pavlom spolupracoval v NATO.

16:53 Česko by podľa ministra zahraničných vecí Jana Lipavského uvítalo spoločnú stratégiu Severoatlantickej aliancie, ako zadržiavať Rusko. Povedal to v piatok po skončení neformálneho rokovania šéfov diplomacií krajín NATO v Prahe.

O otázke revízie prístupu Aliancie k Rusku sa bude podľa Lipavského diskutovať na júlovom summite vo Washingtone. „Česko by uvítalo dôslednú stratégiu, ako Rusko v rámci NATO zadržiavať. Súčasťou zadržiavania Ruska je logicky a rozhodne podpora práva Ukrajiny brániť sa ruskej agresii,“ vysvetlil minister.

Zopakoval, že ČR podporuje návrh generálneho tajomníka Aliancie Jensa Stoltenberga, aby sa spojenci zaviazali poskytovať Ukrajine každoročne aspoň 40 miliárd eur. Zdôraznil však, že vždy, keď ide o peniaze, je nutné to podrobne prediskutovať. „Musíme medzi 32 spojencami nájsť takú pozíciu, aby s ňou bol každý ochotný súhlasiť. Musíme rešpektovať každého spojenca,“ podotkol Lipavský.

Je podľa neho potrebné riešiť aj dlhodobejší prístup NATO k bezpečnosti Ukrajiny. „Ukrajina nemôže proti Rusku bojovať s jednou rukou zviazanou za chrbtom. Musí byť schopná útočiť proti ruskej invázii, a to aj na ruskom území,“ povedal minister s tým, že jedinou dlhodobou zárukou proti ruským imperiálnym ambíciám je jej členstvo v NATO.

Čítajte aj Je nám ľúto obetí konfliktu, ale môže za ne jedine Rusko, píše Česko v liste OSN

16:34 Poľskú tlačovú agentúru PAP v piatok pravdepodobne zasiahol ruský kybernetický útok, uviedol hovorca ministra pre koordináciu tajných služieb Jacek Dobrzyňski po tom, ako sa v jej spravodajstve objavil falošný článok o vojenskej mobilizácii.

„Vzhľadom na pravdepodobný ruský kybernetický útok na Poľskú tlačovú agentúru a zverejnenie dezinformácie o údajnej mobilizácii v Poľsku prijali ABW (Agentúra pre vnútornú bezpečnosť) a ministerstvo pre digitálne záležitosti rýchle opatrenia,“ napísal Dobrzyňski na sieti X.

V správe, ktorá sa v agentúre objavila dvakrát, sa tvrdilo, že poľský premiér Donald Tusk oznámil čiastočnú mobilizáciu od 1. júla.

„Dvestotisíc poľských občanov, bývalých vojakov aj bežných civilistov bude povolaných na povinnú vojenskú službu,“ tvrdil článok. „Všetci povolaní budú poslaní na Ukrajinu,“ písalo sa ďalej.

Nepravdivosť správy potvrdil aj poľský minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski. „Celé to vyzerá ako kybernetický útok a plánovaná dezinformácia,“ napísal Gawkowski na X.

Poľský minister dodal, že všetko nasvedčuje tomu, že ide o kybernetický útok z ruskej strany, ktorého cieľom je šíriť dezinformácie pred voľbami do Európskeho parlamentu a „paralyzovať spoločnosť“. Ruské veľvyslanectvo vo Varšave uviedlo, že o incidente nemá vedomosť, a odmietlo sa k nemu bližšie vyjadriť. Podľa vedúceho kancelárie poľského premiéra Jana Grabieca vyšetrujú incident špeciálne poľské orgány.

Podobný útok zaznamenali v apríli v Českej tlačovej kancelárii (ČTK), keď hackeri zverejnili dva falošné texty, podľa ktorých česká spravodajská služba zabránila atentátu na zvoleného slovenského prezidenta Petra Pellegriniho.

Čítajte aj Web ČTK napadli hackeri, vydali správy o zmarenom atentáte na Pellegriniho

16:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že je otázkou času, keď Ukrajina použije západné zbrane na útok na ruské územie. Ako referuje web news.sky.com, Zelenskyj to uviedol po podpise bezpečnostnej dohody so Švédskom.

„Myslím si, že použitie akejkoľvek zbrane, západnej zbrane, na území Ruska je otázkou času,“ povedal Zelensky. Vyzval tiež účastníkov júnového samitu NATO vo Washingtone, aby sa zaoberali vstupom Ukrajiny do aliancie. Rusko sa neustále vyhráža odvetou, ak bude Ukrajine umožnené pripojiť sa k NATO.

16:13 Ruské rakety zabili v noci na dnes v Charkove šesť ľudí a 25 ďalších zranili. Počet obetí popoludní aktualizoval šéf oblastnej správy Oleh Synehubov na svojom telegramovom účte. Predchádzajúce správy uvádzali päť zabitých. Rusko podľa miestnych úradov útočilo na troch miestach druhého najväčšieho ukrajinského mesta a zasiahlo okrem iného päťposchodový obytný dom. Podniklo tiež raketový útok na Kyjev, kde bola zničená trafostanica.

Charkov sa v posledných týždňoch stal terčom častejšieho ostreľovania ruských vojsk, ktoré už tretí rok vedú proti susednej krajine útočnú vojnu a nedávno zosilnela ofenzívu na východe Ukrajiny a práve v severovýchodnej oblasti pri Charkove.

16:06 Celkový počet strát ruskej armády, a to zabitých a zranených vojakov, od začiatku invázie na Ukrajinu podľa britského vojenského spravodajstva pravdepodobne dosiahol úroveň 500-tisíc. V máji ruská armáda strácala v priemere viac ako 1 200 vojakov denne, čo je najviac od začiatku vojny, cituje web Ukrajinská pravda piatkovú správu britskej vojenskej rozviedky.

Vyššie straty Moskvy sú pravdepodobne odzrkadlením pokračujúcej vyčerpávajúcej ofenzívy Ruska, ktorú podnikajú na rozsiahlom fronte. Je pritom možné, že väčšina ruských vojakov má obmedzený výcvik, dodalo ministerstvo obrany Veľkej Británie.

16:00 V Prahe na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO zaznelo, že „z dlhodobého hľadiska sme už teraz víťazmi vojny“. V piatok to na Facebooku uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, podľa ktorého je to prejavom nedostatku zdravého rozumu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„O akom dlhodobom víťazstve tu hovoríme?“ položil otázku Szijjártó.

„Umierajú Európania, zatiaľ čo naše ekonomiky zápasia s neustálymi ťažkosťami a Ukrajina, európska krajina, je na pokraji úplného zničenia. O akom dlhodobom víťazstve tu môžeme hovoriť? Na základe čoho? Zomreli státisíce ľudí, milióny utiekli. Nevieme ani odhadnúť náklady na obnovu krajiny, pričom každým dňom kráčame bližšie k riziku svetovej vojny,“ napísal šéf maďarskej diplomacie.

15:40 Krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) sa zhodujú na potrebe prehĺbiť podporu Ukrajiny napadnutej Ruskom. V rozhovore s ČTK to dnes po neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Prahe povedal generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Ak by aliancia dovolila ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vojnu vyhrať, bola by to tragédia pre Ukrajincov, ale tiež by to ďalšia krajina urobila zraniteľnejšími, myslí si.

„Spojenci v NATO doteraz poskytli bezprecedentnú podporu Ukrajine,“ povedal Stoltenberg s tým, že je zhoda na jej prehĺbení. „Ide totiž aj o našu vlastnú bezpečnosť,“ dodal.

Ak by Rusko vo vojne zvíťazilo, bola by to správa Putinovi, že keď autoritárske mocnosti využijú vojenskú silu, dostanú to, čo chcú. „A to by urobilo celý svet nebezpečnejším,“ dodal Stoltenberg.

Čítajte aj Stoltenberg vyzval spojencov, aby dodali Ukrajine viac zbraní. Čína nemôže podnecovať vojnu aj mať dobré vzťahy s Európou, hovorí

15:30 Slovensko by súhlasilo s návrhom generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, aby sa spojenci zaviazali poskytovať Ukrajine každoročne aspoň 40 miliárd eur pod podmienkou, že budú môcť byť použité aj na nesmrtiace systémy. Po skončení neformálneho rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe to povedal šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár, informuje spravodajkyňa TASR.

„Sme pripravení sa o tom baviť, pretože Slovensko pomáha. Ale musím zdôrazniť – iba vtedy, keď bude splnená podmienka, že to môže byť použité aj na nesmrtiace systémy, ako je odmínovanie, rôzne bagre a takéto záležitosti… Ale na smrtiacu silu určite nebudeme chcieť prispievať,“ zdôraznil Blanár. Financie musia byť podľa neho použité na to, aby bola Ukrajina stabilizovaná z civilného hľadiska.

Dodal, že SR je členom odmínovacej koalície a v tomto chce maximálne využiť nielen ľudské a odborné, ale aj výrobné kapacity. „Vyrábame unikátne odmínovacie zariadenia Božena, ktoré už dnes operujú na ukrajinskom území a pripravujeme ďalšie, ktoré tam chceme dodať,“ avizoval šéf slovenskej diplomacie.

V súvislosti s aktuálne diskutovanou témou, či by Ukrajina mala používať zbrane dodané Západom aj na ciele v Rusku, Blanár reagoval, že ide o bilaterálnu záležitosť, a je preto na každom štáte, ako sa rozhodne. „Je veľmi otázne, ako v prípade použitia týchto zbraní zareaguje Ruská federácia. Zároveň sa ukáže, či to prispeje k riešeniu tohto problému alebo k jeho eskalácii,“ podotkol slovenský minister.

15:26 Americký prezident Joe Biden povolil Ukrajine zasahovať ciele na území Ruska zbraňami, ktoré jej dodali Spojené štáty. V piatok to potvrdil šéf americkej diplomacie Antony Blinken, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

14:35 Aktuálna bezpečnostná situácia a prehlbovanie spolupráce v obrannom priemysle boli témami rokovaní ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) v Španielsku s tamojšou ministerkou obrany Margaritou Robles Fernández. Šéf rezortu navštívil tiež španielskych vojakov, ktorí budú onedlho nasadení na Slovensku v rámci Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva obrany SR.

Španielsko v júli preberie od Českej republiky velenie bojového zoskupenia. „Šéfovi slovenského rezortu obrany bola predstavená posledná fáza presunu španielskych jednotiek na Slovensko. Nasadzovanie španielskeho kontingentu totiž prebieha postupne od januára tohto roku, pričom od júla bude na Slovensku pôsobiť do 780 španielskych vojakov aj s technikou,“ priblížilo ministerstvo.

V rozhovore so španielskou ministerkou sa minister Kaliňák zameral aj na priority v súvislosti s nadchádzajúcim summitom NATO vo Washingtone. Zhodnotili i doterajšiu spoluprácu v oblasti výcviku a vzdelávania a sústredili sa tiež na možnosti zintenzívnenia kooperácie v oblasti obranného priemyslu. Slovenské zbrojárske podniky totiž vyrábajú komponenty do munície, ktoré sú následne kompletizované v priestoroch španielskeho závodu.

14:30 Sebaobrana nie je eskalácia, ale základné právo, povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok v súvislosti s diskusiou, či môže ukrajinská armáda útočiť na ciele na území Ruska zbraňami, ktoré jej dodal Západ.

Stoltenberg po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe privítal, že niektorí západní spojenci rušia obmedzenia spojené so zbraňami poskytnutými Kyjevu. Podpora Ukrajiny sa podľa vyvíja rovnako, ako sa vyvíja samotná vojna.

Stoltenberg tiež povedal, že NATO sa bude snažiť, aby bola podpora Kyjeva silnejšia, pričom je odhodlané skrátiť cestu Ukrajiny k členstvu v Aliancii.

Zopakoval, že Aliancia nepoľaví v podpore Ukrajiny a bude v nej pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné. Spojencov podľa neho neodradia ani vyhrážky z Moskvy, ktoré podľa neho zaznievajú voči krajinám NATO od začiatku vojny.

14:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes v Štokholme podpísal bezpečnostné dohody so Švédskom a Nórskom, informovala agentúra Reuters. Zelenskyj pri podpise zdôraznil dôležitosť vzájomnej spolupráce proti ruskej vojenskej agresii. Vo Švédsku sa ukrajinský prezident zúčastňuje na Ukrajinsko-severskom bezpečnostnom summite a podpísať by mal dnes ešte ďalšiu dohodu s Islandom.

„Vidíme, že Rusko sa snaží vojnu rozšíriť. Len spoločne môžeme zastaviť šialenstvo z Moskvy,“ zdôraznil Zelenskyj pri podpise švédskej dohody. Kyjev doteraz so západnými krajinami podpísal celkovo 14 takýchto dohôd vrátane dnešných dvoch, pripomína Reuters. Západ teraz rozdeľuje otázka, či by Ukrajina mala používať ním dodávané zbrane aj na útoky na ruské územie. Podľa Zelenského k tomuto kroku západná krajina časom pristúpi. „Myslím si, že užívanie akýchkoľvek západných zbraní na ciele na ruskom území je len otázkou času,“ uviedol.

Švédsky premiér Ulf Kristersson pred novinármi upozornil, že vojna na Ukrajine presahuje územie Ruskom napadnutej krajiny. „Stále stojí za to opakovať, že bojujete nielen za svoju slobodu, ale za slobodu a bezpečnosť nás všetkých. Podpora Ukrajiny je pre Švédsko a ďalšie severské krajiny otázkou ich vlastnej existencie,“ povedal.

13:33 Krajiny skupiny G7 spolu s Austráliou, Južnou Kóreou a Novým Zélandom vyzvali KĽDR a Rusko na zastavenie nelegálnych dodávok zbraní. Stojí to v dnešnom vyhlásení ministrov zahraničia, ktorí vyjadrujú hlboké znepokojenie z rastúcej vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Podľa informácií západných vlád KĽDR dodáva Rusku muníciu, ktorú ruská armáda používa pri svojej agresii na Ukrajine, Moskva to odmieta.

Podľa ministrov zahraničia desiatky krajín dodáva Severná Kórea bez prestávok zbrane Rusku, ktoré ich potom používa na boje na Ukrajine. TÝM KĽDR porušuje niektoré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. „Vyzývame KĽDR a Rusko, aby zastavili nelegálne dodávky zbraní,“ stojí vo vyhlásení, ktoré Severnú Kóreu vyzýva tiež na to, aby sa zbavila jadrových zbraní a balistických striel a zastavila jej súvisiace programy.

Čítajte aj Severná Kórea zrejme s ruskou pomocou urýchľuje vývoj balistických rakiet

Ministri zahraničia tiež kritizujú Moskvu, že použitím svojho veta, na ktoré má právo ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN, znemožňuje vymáhanie rezolúcií, ktoré sú záväzné. „Vyzývame KĽDR, aby (kladne) odpovedala na množstvo vážne myslených ponúk návratu na diplomatické rokovania, čo je jediná cesta k trvalému mieru na Kórejskom polostrove,“ píše sa v texte.

13:13 Ruský radarový systém Nebo-SVU v hodnote 100 miliónov dolárov na okupovanom Kryme zasiahli drony Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU). S odvolaním sa na zdroje z SBU, podľa ktorých sa útok odohral v noci na štvrtok, o tom v piatok informoval spravodajský web Ukrajinská pravda.

Ruský radarový detekčný komplex nachádzajúci sa v meste Armiansk kontroloval bojovú zónu do vzdialenosti 380 kilometrov a chránil ruské objekty na Kryme. Po útoku dronmi nezaznamenal ukrajinský prieskumný systém z ruských radarov žiadnu radiáciu a neobnovila sa ani neskôr.

13:03 Moskva a Kyjev informujú o ďalšej výmene vojnových zajatcov. Z vyhlásenia ruského ministerstva obrany a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyplýva, že sa zo zajatia vrátilo po 75 vojakoch na každej strane.

Výmenu pomohli sprostredkovať Spojené arabské emiráty, uviedlo podľa štátnej agentúry TASS ruské ministerstvo obrany. Ruská služba BBC medzitým informovala s odvolaním sa na poslanca Šamsaila Saralijeva, že do Ruska boli repatriované telá 45 padlých ruských vojakov.

„Ďalších 75 našich ľudí sa vrátilo na Ukrajinu. Vojaci ukrajinských ozbrojených síl, Národnej gardy, pohraničníci, štyria civilisti,“ uviedol na platforme Telegram Zelenskyj, ktorý zverejnil snímky prepustených Ukrajincov. Ukrajinský úrad pre vojnových zajatcov medzitým na rovnakej sociálnej sieti informoval o návrate 212 tiel padlých ukrajinských obrancov.

12:41 Súd v ruskej Kazani v piatok predĺžil väzbu zadržiavanej novinárky Alsu Kurmaševovej do 5. augusta.

Novinárka Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) čelí obvineniam z porušenia zákona o zahraničných agentoch a šírenia nepravdivých informácií o vojne na Ukrajine. Vo väzbe je od októbra.

Kurmaševová má ruské aj americké občianstvo a spolu s manželom a deťmi žije v Prahe. Do Ruska odcestovala vlani v máji z rodinných dôvodov. V júni ju pred spiatočným letom zadržali na letisku v Kazani a zabavili jej americký aj ruský pas.

12:15 „Mrzí nás, že čínska strana nevyužije príležitosť, aby na švajčiarskom mierovom summite predstavila svoj postoj,“ reagovalo ukrajinské veľvyslanectvo v Pekingu.

Peking podľa hovorkyne čínskeho ministerstva Mao Ning tomu, že Švajčiarsko bude hostiť prvý mierový summit o Ukrajine, prikladá „veľkú dôležitosť“ a od začiatku roka so Švajčiarskom aj so všetkými zúčastnenými stranami spolupracuje. Švajčiarsku mierovú konferenciu navrhol vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že na nej vypracovaný mierový plán by sa neskôr predložil Rusku. Moskva sa k mierovému summitu postavila odmietavo.

11:54 Hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského potvrdil, že Spojené štáty zmiernili svoj odmietavý postoj voči tomu, aby ukrajinská armáda používala americké zbrane k útokom proti cieľom na ruskom území. Novo ich bude môcť nasadzovať pri operáciách v okolí Charkova, kde Rusko nedávno začalo novú ofenzívu.

Britský portál The Guardian k tomu napísal, že Ukrajinci tak budú môcť využívať salvové raketomety HIMARS na útoky na ruských vojakov a veliteľské a kontrolné strediská. „To výrazne posilní našu schopnosť reagovať na snahy Ruska o sústreďovanie vojakov pozdĺž hranice (s Ukrajinou),“ povedal hovorca Zelenského Serhij Nykyforov.

Biely dom však nezmenil nič na tom, že ukrajinská armáda nesmie podnikať útoky hlboko vo vnútri ruského územia zbraňami dodanými z USA. Týka sa to balistických striel dlhého doletu ATACMS. Tie USA začali dodávať Kyjevu v posledných mesiacoch. Ukrajinci ich použili na útoky na Ruskom okupovanom Kryme.

11:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že dnes pricestoval do Švédska. V Štokholme sa zúčastní ukrajinsko-severského bezpečnostného summitu. Ukrajinský prezident má v pláne schôdzky s predstaviteľmi všetkých severských krajín na podpis celkovo troch bilaterálnych bezpečnostných dohôd. Rokovania podľa neho prebehnú ako na spoločnom summite, tak medzi štyrmi očami.

„Prioritou je zabezpečiť pre Ukrajinu ďalšie systémy protivzdušnej obrany, (preberieme) tiež spoločné projekty obranného priemyslu, zbrane pre našich bojovníkov a spoločné úsilie prinútiť Rusko k uzavretiu mieru,“ napísal Zelenskyj k programu svojej cesty do Švédska na sociálnej sieti X.

Zelenskyj sa stretne s premiérmi Švédska, Dánska, Nórska a Islandu, rovnako bude rokovať s fínskym prezidentom. Ukrajinský prezident oznámil, že ho tiež prijme švédsky kráľ Karol XVI. Gustav. Všetky severské krajiny sú členmi Severoatlantickej aliancie a Ukrajinu v konflikte podporujú. Dánsko a Fínsko už s Ukrajinou podpísali bezpečnostnú dohodu na desať rokov, Dánsko vo februári a Fínsko minulý mesiac.

11:11 Ukrajinské námorníctvo zasiahlo raketami Neptun prechod pre trajekty a ropný terminál v prístave Kavkaz v ruskom Krasnodarskom kraji. Oznámil to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, informuje web Ukrajinská pravda.

Čítajte viac Ukrajinci vyslali na Rusov Neptún: škody na ropnom termináli sú obrovské, protivzdušná obrana bola bezmocná

11:00 Ukrajina môže na svoju obranu používať zbrane dodané Nemeckom aj proti cieľom na ruskom území. Vyplýva to z dnešného vyhlásenia hovorcu nemeckej vlády Steffena Hebestreita, podľa ktorého Kyjev môže zbrane na obranu nasadiť v súlade s medzinárodným právom.

Nemecko vyslovilo dlho očakávaný súhlas krátko po tom, ako americký prezident Joe Biden čiastočne zrušil zákaz použitia amerických zbraní na ruskom území, aby ich Ukrajina mohla použiť pri obrane v okolí Charkova.

10:55 Plány NATO ohľadom silnejšieho zapojenia do vojny na Ukrajine sú ako snaha hasiť požiar plameňometom. Dnes to podľa agentúry Reuters povedal maďarský premiér Viktor Orbán s tým, že aliancia sa každým týždňom približuje vojne s Ruskom.

Orbán, ktorý napriek ruskej invázii na Ukrajinu udržiava kontakty s Moskvou, dlhodobo vedie spory so spojencami v NATO ohľadom pomoci napadnutej krajine. Jeho vláda odmieta Kyjevu posielať zbrane s vysvetlením, že to len predlžuje konflikt.

„Je absurdné, že NATO namiesto toho, aby nás ochraňovalo, nás, člena aliancie, zaťahuje do vojny,“ povedal Orbán v pravidelnom rozhovore pre štátnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió. Uviedol to v súvislosti s rokovaniami o možnom vyslaní francúzskych vojenských inštruktorov na Ukrajinu a na rozhodnutie niektorých štátov aliancie povoliť Kyjevu využívať zbrane dodávané od Západu k útokom na ruskom území.

Čítajte aj Západ sa pripravuje na vojnu proti Rusom. Načo? Moskva nedokáže poraziť ani Ukrajinu, vyhlásil Orbán

10:27 Zúrivci zhodili bombu na golfové ihrisko. Je zázrak, že som tam nebola na prechádzke so psom, píše z Ukrajiny publicistka a spisovateľka Anna Gin.

Čítajte viac List z Charkova: Najkrajšie kvety vzdoru rastú v kráteroch po ruských raketách

10:05 Ruský útok na mesto Charkov, ktorý zasiahol päťposchodovú budovu, si vyžiadal päť mŕtvych civilistov. Oznámil to na platforme Telegram gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. Podľa neho na mieste pokračuje pátracia a záchranná operácia a zasahujú tam všetky nevyhnutné zložky. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Rusi zaútočili na Charkov piatimi raketami S-300 a S-400, ktoré vystrelili zo susednej Belgorodskej oblasti, a ťažko poškodili päťposchodovú obytnú budovu. Okrem mŕtvych so útok vyžiadal aj 25 zranených, z toho dve deti.

Štyria až šiesti ľudia sú zrejme ešte uviaznutí pod troskami.

10:00 Poľsko v súčasnosti pripravuje 45. balík pomoci Ukrajine, vyhlásilo v piatok poľské ministerstvo zahraničných vecí.

„Poľsko už Ukrajine poslalo 44 balíkov pomoci, teraz pripravujeme 45. Iba samotná vojenská pomoc má hodnotu približne štyri miliardy eur,“ vyhlásil v piatok počas stretnutia ministrov členských krajín NATO v Prahe poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Poľsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny. Od začiatku invázie jej poskytuje vojenskú podporu a prijalo tiež najväčší počet Ukrajincov utekajúcich pred vojnou.

Čítajte aj Rádioaktívny popol vás neminie, hrozí Medvedev Poľsku. Reaguje na Sikorského slová

9:56 Čína potvrdila, že sa nezúčastní na mierovej konferencii o Ukrajine, ktorá bude na budúci mesiac vo Švajčiarsku. Uviedli to v piatok štyri zdroje priamo informované o tejto záležitosti.

Peking pozvanie odmietol, pretože neboli naplnené jeho požiadavky na účasť, vrátane prítomnosti Ruska a Ukrajiny, uviedli tri z týchto zdrojov.

Vláda neutrálneho Švajčiarska sa usiluje o širokú účasť z rôznych častí sveta na summite, ktorý sa uskutoční 15. až 16. júna. Bern dúfa, že pripraví pôdu pre mierový proces na Ukrajine. Moskva však nebola pozvaná.

Čína tento týždeň informovala diplomatov, že medzi nesplnené podmienky patrilo, aby konferenciu uznalo Rusko aj Ukrajina, aby sa na nej zúčastnili obe strany v rovnakej miere a aby sa o všetkých návrhoch spravodlivo diskutovalo, uviedol jeden zo zdrojov. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí bezprostredne nereagovalo na žiadosť o komentár. Informácie zatiaľ nekomentovala ani ukrajinská, švajčiarska a ruská vláda.

Čítajte aj Reuters: Putin je pripravený rokovať a zastaviť vojnu na Ukrajine

9:49 Nárast ruských síl v Charkovskej oblasti naznačil, že pravdepodobne vyvinú úsilie na vytlačenie Ukrajincov z kriticky dôležitých oblastí bojiska na východe Ukrajiny a na vytvorenie takzvanej nárazníkovej zóny na severe spomenutej oblasti. Ako v najnovšej správe o vojne na Ukrajine konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), tým chcú Rusi začať druhú fázu ofenzívy v Charkovskej oblasti.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj vo štvrtok uviedol, že ruské sily presúvajú svoje jednotky severne a severovýchodne od Charkova. Poznamenal tiež, že ruské sily sústredené na severe Charkovskej oblasti nemajú dostatok pracovných síl na to, aby vykonali rozsiahlu ofenzívu a prelomili obranu Ukrajiny v regióne.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov vyhlásil, že Rusi presúvajú jednotky, aby pritiahli a opevnili čo najviac ukrajinských síl na severe Charkovskej oblasti a udržali tam súčasné tempo ruskej ofenzívy. Ruské sily podľa ISW pravdepodobne plánujú začať druhú fázu svojich útočných operácií na severe Charkovskej oblasti po plánovanom dobytí Vovčanska. Ukrajinské sily vo štvrtok uviedli, že kontrolujú 70 % Vovčanska.

Čítajte aj Slovák bojuje v epicentre najväčších bitiek Charkovskej oblasti. Čo hovorí na situáciu?

9:29 Členovia NATO sa tým, že Ukrajine umožnia používať nimi dodané zbrane aj na ruskom území, nestávajú súčasťou konfliktu. Pred začiatkom neformálneho rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe to povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Konflikt podľa neho eskalovalo samo Rusko otvorením nového frontu, kde na Ukrajinu útočí zo svojho územia, informuje spravodajkyňa TASR.

Spojenci podľa Stoltenberga už od začiatku tejto vojny v roku 2022 akceptovali, že ich zbrane sa dajú používať na útoky proti legitímnym cieľom. Otázku použitia ich zbraní v Rusku preto nepovažuje za niečo nové. Zopakoval, že Kyjev má právo na sebaobranu a teda aj právo útočiť na legitímne ciele na ruskom území.

Mnoho spojencov už podľa neho jasne naznačilo, že to budú akceptovať. „To samozrejme vynucuje použitie v súlade s medzinárodným právom. Všetci predpokladáme, že to budú (Ukrajinci) robiť zodpovedným spôsobom,“ dodal šéf Aliancie.

Čítajte aj Joe Biden povolil výnimku na použitie amerických zbraní na ciele v Rusku

Na otázku, či sa tým neobáva eskalácie konfliktu, reagoval, že Rusko samo eskalovalo konflikt napadnutím cudzej krajiny a minulý týždeň otvorilo nový front a útočí na Ukrajinu z Ruska. Pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin v deň invázie v prejave povedal, že každému, kto dá Ukrajine zbrane, hrozia dôsledky a hovorí to vždy, keď spojenci oznámia, že Kyjevu dodajú niečo ďalšie. „Je to súčasť toho, čo Putin hovorí, aby zastavil spojencov NATO v ich podpore Ukrajiny. Ale ona má právo na sebaobranu. Tým sa členovia NATO nestávajú súčasťou konfliktu,“ povedal Stoltenberg.

8:38 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 507 650 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 390 vojakov, 18 tankov, 22 bojových obrnených vozidiel či 39 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 728 tankov, 14 935 bojových obrnených vozidiel, 17 905 vozidiel a palivových nádrží, 13 140 delostreleckých systémov, 1 088 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 587 dronov, 2 229 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 164 kusov špeciálnej techniky.

8:35 Ruský raketový útok na Kyjev v piatok spôsobil požiar nebytovej budovy, oznámila ukrajinská armáda a spresnila, že Moskva útočila balistickými raketami krátkeho doletu Iskander a dronmi. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Všetky rakety boli zničené pri ich približovaní sa k mestu, uviedol na sieti Telegram Serhij Popko, šéf vojenskej správy hlavného mesta. Požiar vypukol v nebytovej budove v dôsledku pádu úlomkov, dodal Popko. Podľa predbežných informácií nedošlo k žiadnym zraneniam.

7:29 Ukrajina v noci na piatok uskutočnila vzdušný útok na ropné zariadenia v ruskom Krasnodarskom kraji, uviedol tamojší gubernátor Veniamin Kondraťjev.

Horieť podľa neho začal v dôsledku ukrajinských náletov jeden ropný sklad, pričom zranenia utrpeli najmenej dvaja ľudia.

"Situácia je vážnejšia v Temrjukskom rajóne – infraštruktúra ropného skladu bola poškodená náletom: poškodené zostali tri nádrže s ropnými produktmi a horia, napísal na platforme Telegram.

6:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu navštívi Saudskú Arábiu s cieľom získať podporu pre plánovaný mierový summit vo Švajčiarsku, ktorý sa uskutoční v júni. TASR informuje podľa agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na diplomatický zdroj z prostredia ukrajinského veľvyslanectva v Rijáde.

Zelenskyj podľa zdroja pricestuje do prístavného mesta Džidda na krátku návštevu, počas ktorej sa stretne so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom a ďalšími predstaviteľmi kráľovstva.

Švajčiarsko pozýva približne 160 krajín na summit, ktorý sa uskutoční 15. – 16. júna. Účastníci majú rokovať o spôsoboch, ako dosiahnuť trvácny mier na Ukrajine. Rusko, ktoré vo februári 2022 spustilo inváziu do tejto susednej krajiny, pozvánku nedostalo, píše DPA. Saudská Arábia sa v spojitosti s vojnou usiluje udržiavať neutrálny postoj, dodáva agentúra. Toto kráľovstvo, ktoré má bohaté ložiská ropy, je spojencom USA a usiluje sa udržiavať dobré vzťahy aj s Moskvou a opakovane sa ponúklo ako sprostredkovateľ v rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom.

6:00 Ruské rakety zabili v noci na piatok v Charkove troch ľudí a 16 ďalších zranili. Podľa tlačových agentúr to uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Rusko podľa miestnych úradov útočilo na troch miestach druhého najväčšieho ukrajinského mesta a zasiahlo okrem iného päťposchodový obytný dom. Úrady hlásia ruský útok tiež z metropoly Kyjeva, kde spôsobil požiar neobytnej budovy. Rusko zase hovorí o ukrajinskom útoku a zranených v ropnom závode v Krasnodarskej oblasti

Charkov sa v posledných týždňoch stal terčom častejšieho ostreľovania ruských vojsk, ktoré už tretí rok vedú proti susednej krajine útočnú vojnu a nedávno zosilnela ofenzívu na východe Ukrajiny a práve v severovýchodnej oblasti pri Charkove.

„Nepriateľ sa opäť uchýlil k dvojitému úderu, takže lekári, záchranári a policajti už boli na mieste,“ opísal Synehubov taktiku, pri ktorej ruské vzdušné údery dopadnú po časovej meškanie na rovnaké miesto.

Charkov je terčom ruských vzdušných útokov od prvých dní vojny, v prvých mesiacoch sa ho Rusi pokúšali neúspešne dobyť. Ukrajinskí vojaci počas bleskovej ofenzívy v septembri 2022 vytlačili ruské sily z takmer celej Charkovskej oblasti, ktorú Rusi dovtedy okupovali. V posledných mesiacoch však Rusko zintenzívnilo vzdušné útoky na Charkovskú oblasť aj na jej metropolu a v máji obnovilo pozemnú ofenzívu na severe regiónu, ktorý hraničí s Ruskom. Minulú sobotu zahynulo pri útoku na charkovský hypermarket 19 ľudí.

Americký prezident Joe Biden podľa štvrtkových správ médií povolil Ukrajine, aby pri obrane Charkova pred týmito údermi útočila americkými zbraňami na ruské územie, čo bolo doteraz pre Washington neprijateľné. O používaní západných zbraní na ruskom území debatujú aj iní spojenci Ukrajiny.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram uviedol, že obrana hlavného mesta zlikvidovala všetky ruské strely mieriace v noci na metropolu. Trosky jednej z nich však zasiahli nerezidentnú budovu, kde spôsobili požiar, dodal.

Krasnodarský gubernátor Veniamin Kondratev na telegrame uviedol, že ukrajinský vzdušný útok zasiahol časť ropnej zásobárne v jeho regióne. Tri nádrže podľa neho horia a zranení sú dvaja zamestnanci.

Dodávky amerických zbraní Ukrajine pomáhajú stabilizovať frontovú líniu, povedal v stredu v Moldavsku americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a dodal, že Washington tvrdo pracuje, aby Ukrajine dodal viac protivzdušnej obrany.

Blinken na tlačovej konferencii v moldavskom hlavnom meste Kišiňov uviedol, že podpora Ukrajine jasne hovorí ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že nemôže poraziť Ukrajinu. Ukrajina sa snaží odraziť zosilňujúce sa ruské útoky na východe a prezident Vladimir Putin varoval, že ak by Kyjev mohol použiť západné zbrane na útok vo vnútri Ruska, mohlo by to spustiť globálny konflikt.

Blinken povedal, že Rusko využilo oneskorenie pri odovzdaní balíka amerických zbraní pre Ukrajinu v hodnote 61 miliárd dolárov, ale povedal, že zbrane si teraz nachádzajú cestu na bojisko a prinášajú zmenu. „Vidíme, že to má skutočné účinky, vrátane stabilizácie frontu,“ povedal podľa Reuters.