829. deň: Nemáme plán B pre prípad, že Ukrajina padne, vraví estónska premiérka

Čítajte viac 828. deň: Zelenskyj: Je len "otázkou času", kedy budeme môcť použiť všetky západné zbrane na údery v Rusku

19:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vraví, že každý zmrazený konflikt možno klasifikovať ako vojnu. A to bez ohľadu na to, či je to pomalá vojna, postupná okupácia alebo zmrazený konflikt medzi stranami. Ukrajinský líder to povedal v rozhovore pre britský The Guardian.

„Vždy príde chvíľa, keď sa z toho či onoho dôvodu konflikt rozmrazí. Okupant si vždy nájde zdôvodnenie. Potrebujú prestávku, aby si upevnili svoju pozíciu na bojisku. Zistiť, kde zaostávajú. Sme si toho vedomí. Oni majú viac zbraní ako my, ale majú aj nedostatok: kvalifikovaných vojakov, delostreleckej munície a rakiet,“ povedal Zelenskyj.

Tvrdí, že prestávka v bojoch vo výsledku vždy pomôže okupantom. „Stanú sa silnejšími a potom, podobne ako v prípade dohôd Normandského formátu, nadobudnú silu a budú môcť vydať ultimátum – uznajte, že všetky okupovanú územia patria Rusku, vzdajte sa európskej integrácie, opustite alianciu a mnohé ďalšie požiadavky,“ dodal Zelenskyj.

18:12 Smútiaci a vojaci v sobotu položili kvety k novej soche ruského prokremeľského žoldniera a oligarchu Jevgenija Prigožina na jeho hrobe v Petrohrade. Prigožin vlani zorganizoval vzburu proti vojenskému vedeniu krajiny a neskôr zahynul pri havárii lietadla. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

Prigožin bol zakladateľom a veliteľom súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá bojovala po boku ruských jednotiek na Ukrajine a po niekoľko mesiacov trvajúcom brutálnom útoku dobyla mesto Bachmut.

V júni minulého roka zorganizoval 24-hodinovú vzburu, obsadil budovy ruského vojenského velenia v meste Rostov nad Donom a pochodoval na Moskvu v snahe zvrhnúť vojenské vedenie krajiny. V hlasových správach zverejňovaných na sociálnych sieťach denne brojil proti korupcii a zlému riadeniu ofenzívy zo strany byrokratov na ministerstve obrany a v generálnom štábe.

15:25 Taliansky minister zahraničných vecí v sobotu zopakoval svoj nesúhlas, aby Kyjev použil talianske zbrane proti cieľom v Rusku. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Medzi spojencami v NATO rastie podpora pre použitie dodávaných zbraní aj pre útoky na území Ruska. Rím, zakladajúci člen aliancie, je stále proti.

„Je to veľmi chúlostivá chvíľa, nesmieme robiť falošné kroky“ a musíme sa vyhýbať „unáhleným krokom a vyhláseniam“, povedal Antonio Tajani na stretnutí v Rapalle na severozápade Talianska podľa tlačových agentúr AGI a ANSA.

Dodal, že „dokonca ani USA nepovolili nerozlišujúce použitie svojich zbraní proti Rusku, ale iba na základne, odkiaľ drony odlietajú. Aj oni sú veľmi opatrní“, uviedla AGI.

15:18 Estónska premiérka Kaja Kallasová tvrdí, že ak Ukrajina nevyhrá vojnu proti Rusku, bude to negatívny signál pre Pobaltie. Ako povedala v rozhovore pre spravodajskú televíziu BBC, ruský vodca Vladimir Putin obráti svoju pozornosť na Pobaltie a bude sa snažiť získať tamojšie krajiny vrátane Estónska späť pod kontrolu Moskvy. Aby pomohla odvrátiť túto možnosť, estónska vláda naliala peniaze a zbrane do ukrajinského vojnového úsilia a darovala Kyjivu viac ako 1 % svojho HDP. „Keby to urobila každá krajina NATO, Ukrajina by vyhrala,“ povedala Kallasová.

Na otázku, aký je plán B v podaní Estónska, ak Ukrajina túto vojnu prehrá a ruská invázia nakoniec uspeje, odvetila: „Nemáme plán B na ruské víťazstvo, pretože potom by sme sa prestali zameriavať na plán A. Nemali by sme podľahnúť pesimizmu. Víťazstvo na Ukrajine nie je len o území. Ak Ukrajina vstúpi do NATO, aj keď bez nejakého územia, potom je to víťazstvo, pretože bude pod záštitou NATO.“

Kaja Kallasová je kontroverzná postava. Nie je prvou národnou líderkou, ktorá je populárnejšia mimo svojej krajiny ako doma. Narodila sa ako sovietska občianka a jej matka a stará mama boli násilne deportované na Sibír. Teraz má 46 rokov a od roku 2021 je predsedníčkou vlády a patrí k najsilnejším hlasom v NATO, pokiaľ ide o otupenie ambícií Kremľa v Európe. To niektorých v Bielom dome vystrašilo, že riskuje zatiahnutie Západu do priameho konfliktu s Moskvou. Mnohí Estónci sú tiež menej spokojní so zvýšením daní, ktoré má pokryť príspevok Estónska k obrane Ukrajiny. Kallasová je však neoblomná a neúnavne poukazuje na existenčnú hrozbu zo strany agresívneho Ruska.

„Rusko chce v našich spoločnostiach zasiať strach,“ povedala Kallasová a poukázala na to, že „v mnohých častiach EÚ vidíme rôzne hybridné útoky“. „Hybridné útoky“ sú nepriateľské akcie, o ktorých existuje podozrenie, že ich vykonal protivník, akým je Rusko, no sú ťažko dokázateľné a škody môžu byť rozsiahle. Príkladom toho boli záhadné explózie, ktoré vyhodili do vzduchu plynovody Nordstream, či nedávne rušenie GPS signálov, ktoré dočasne pozastavili lety v oblasti Baltského mora.

14:24 Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj pricestoval do Singapuru na bezpečnostnú konferenciu Dialóg Šangri-La. Má tam naplánované stretnutie s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom a v prejave k delegátom bude hovoriť o podpore pre Ukrajinu vo vojne s Ruskom. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

„Globálna bezpečnosť je nemožná, keď najväčšia krajina na svete nerešpektuje uznané hranice, medzinárodné právo a Chartu OSN a uchyľuje sa k hladu, temnote a jadrovému vydieraniu,“ napísal na sociálnej sieti X s odkazom na Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu v roku 2022.

Podľa Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS), ktorý bezpečnostnú konferenciu organizuje, Zelenskyj sa v nedeľu zapojí do diskusie „Zmena riešení pre globálny mier a regionálnu stabilitu“.

13:44 Pri masívnom ruskom raketovom útoku proti Ukrajine leteli niektoré rakety až do Zakarpatskej oblasti susediacej so Slovenskom či do Ľvivskej oblasti pri hraniciach s juhovýchodnou časťou Poľska.

Čítajte viac Ruské rakety leteli až k Slovensku. Spojenecké vzdušné sily sú v pohotovosti

10:08 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 508 780 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas piatka prišli Rusi o 1 130 vojakov, 12 tankov, 12 bojových obrnených vozidiel, 44 delostreleckých systémov a až 101 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 740 tankov, 14 947 bojových obrnených vozidiel, 18 006 vozidiel a palivových nádrží, 13 184 delostreleckých systémov, 1 088 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 617 dronov, 2 230 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 181 kusov špeciálnej techniky.

9:03 Raketový a dronový útok ruskej armády poškodil v noci na sobotu energetickú infraštruktúru v piatich ukrajinských regiónoch. Oznámila to ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho, píše TASR na základe správy agentúra Reuters.

Útok poškodil energetické zariadenia v Doneckej, Záporožskej, Dnepropetrovskej, Kirovohradskej a Ivano-Frankivskej oblasti, priblížila spoločnosť Ukrenerho. „Od marca je to už šiesty masívny, komplexný útok raketami a dronmi na civilnú energetickú infraštruktúru,“ dodala.

Protivzdušná obrana v noci zneškodnila 35 z 53 ruských rakiet a 46 zo 47 dronov, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Na viacerých miestach zasahovali pri požiaroch hasiči, zranenia bezprostredne neboli hlásené, informovali miestni predstavitelia.

8:49 Jeden ukrajinský civilista zomrel a traja ďalší utrpeli zranenia, keď ruská armáda v piatok zaútočila na Doneckú oblasť na východe krajiny. Uviedol to gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Terčom útoku bola obec Drobyševe. Štyri domy boli úplne zničené, dodal gubernátor. Informuje o tom web Kyiv Independent.

8:10 Množia sa dôkazy, že Rusko pri svojej agresii na Ukrajine používa zbrane nelegálne dovezené zo Severnej Kórey. Povedal to podľa agentúry Reuters juhokórejský minister obrany Sin Won-sik na bezpečnostnej konferencii v Singapure.

„Vojenská spolupráca medzi Ruskom a Severnou Kóreou“ zvyšuje napätie na Kórejskom polostrove a „má tiež dopad na situáciu na bojisku v Európe“, povedal Sin v prejave na bezpečnostnom fóre Šangri-la, ktoré je najväčšie svojho druhu v Ázii a potrvá do nedele.

Ak bude Severná Kórea aj naďalej na oplátku získavať od Ruska vojenské technológie, potom bezprostredne hrozí výrazné zlepšenie konvenčného vojenského potenciálu KĽDR, upozornil Sin. Súčasne vyzval Čínu, aby sa aktívnejšie podieľala na úsilí zbaviť Kórejský polostrov jadrových zbraní.

Na otázky novinárov, či by sa Južná Kórea mohla snažiť mať vlastné jadrové zbrane, juhokórejský minister obrany odpovedal, že jeho krajina dôveruje globálnemu režimu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a že vhodnou odpoveďou na severokórejský program vývoja týchto zbraní je pevnejšie spojenectvo medzi Južnou Kóreou a Spojenými štátmi.

7:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na sociálnej sieti X ocenil, že americký prezident Joe Biden povolil Ukrajine zasahovať ciele na území Ruska zbraňami, ktoré jej dodali Spojené štáty.

„Vážim si rozhodnutie Joea Bidena o využívaní obranných kapacít Ukrajiny. Je to vítaný krok, ktorý nám teraz umožní lepšie chrániť Ukrajinu a Ukrajincov pred ruským terorom a pokusmi o rozšírenie vojny,“ napísal ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského treba pokračovať v prijímaní podobných krokov, ktoré „demokratickému svetu zabezpečia strategickú výhodu v tejto konfrontácii, v ktorej sa rozhoduje nielen o osude Ukrajiny“.

„Spoločne sa nám nepochybne podarí obnoviť spravodlivý mier a zaručiť bezpečnosť,“ dodal a poďakoval sa za podporu.

O povolení Spojených štátov zasahovať ciele na území Ruska s americkými zbraňami informoval v piatok šéf americkej diplomacie Antony Blinken. Minister uviedol, že Ukrajina o uvoľnenie obmedzení na použitie amerických zbraní požiadala po niekoľkých týždňoch ruských útokov na východoukrajinské mesto Charkov a ofenzíve v pohraničnej Charkovskej oblasti.

Rusko sa medzičasom vyjadrilo, že o tomto konkrétnom rozhodnutí USA nič nevie. „Vo všeobecnosti však vieme, že sa už objavili pokusy zasiahnuť ruské územie zbraňami vyrobenými v Spojených štátoch,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa neho to vypovedá o miere zapojenia USA do vojny na Ukrajine.

Rozhodnutie prezidenta Joea Bidena uvoľniť niektoré obmedzenia týkajúce sa používania zbraní USA Ukrajinou v Rusku je malým, ale významným krokom do dva roky trvajúcej vojny, ktorá by podľa expertov mohla pomôcť otupiť ruskú cezhraničnú charkovskú ofenzívu, napísala agentúra Reuters.

Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 Bidenova administratíva tvrdila, že je príliš riskantné dovoliť Ukrajine zaútočiť na ciele na území Ruska zbraňami dodanými z USA. Obávala sa, že veľký ukrajinský útok by mohol vyvolať priamy konflikt s Ruskom vyzbrojeným jadrovými zbraňami.

Bolo to pravidlo, ktoré úhľadne zapadalo do iných amerických zákazov dodávať do Kyjeva zbrane vyššej kategórie, ktoré sa tiež odvtedy rozpadli, od vyspelých amerických stíhačiek až po rakety ATACM s dlhým doletom.

Predstavitelia Bidenovej administratívy tvrdia, že posledné rozhodnutie, ktoré nadobudlo účinnosť vo štvrtok, bolo úzko prispôsobené bitke v Charkovskej oblasti. Americkí predstavitelia tvrdia, že Kyjevu umožňuje použiť zbrane dodané z USA na opätovanie paľby proti ruským silám, ktoré „na ne útočia alebo sa na ne pripravujú“ spoza hranice.

To dáva Ukrajincom v prvej línii zelenú na streľbu cez hranicu na ruské sily pomocou odpaľovacích zariadení HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) dodaných z USA, vyzbrojených riadenými raketami s viacnásobným odpaľovacím systémom (GMLRS) a ďalšími zbraňami, hovoria odborníci.

„To môže stabilizovať frontovú líniu a možno vytvoriť podmienky na zatlačenie (Rusov) z Charkovskej oblasti skôr, ako sa prekopú,“ povedal Mykola Bielieskov, výskumník z Ukrajinského národného inštitútu pre strategické štúdie, oficiálneho think-tanku v Kyjeve.

Philip Ingram, bývalý dôstojník britskej vojenskej rozviedky, povedal, že Bidenovo rozhodnutie zníži potrebu Kyjeva stiahnuť vojakov z kritických bojových frontov vo východnej oblasti Donbasu a Rusi budú musieť „prehodnotiť taktiku, ktorú používali pri útoku na Charkov“.