"Nebojujeme s Ruskom. Bránime Ukrajinu, a to nie je to isté,“ vyhlásil minulý týždeň na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Prahe šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani. Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár zase debatu o používaní zbraní pre agentúru TASR označil za bilaterálnu záležitosť.
Agresor sa nezastaví
Nórsky vojenský expert Hans Petter Midttun z Centra pre obranné stratégie pokladá takýto prístup za nie veľmi nepochopiteľný. "Obmedzenia týkajúce sa použitia zbraní pomohli Rusom vytvoriť bezpečné útočiská, z ktorých môžu beztrestne napádať Ukrajinu, a kde môžu bez rizika zhromažďovať sily v rámci prípravy na budúce ofenzívy. Nepriamo to podporuje vojnové úsilie Moskvy. Ukrajina doteraz bojovala proti presile s jednou rukou priviazanou za chrbtom. Zrušenie zákazu používania zbraní vyrobených Západom proti legálnym cieľom v Rusku je preto nielen veľmi dôležité, ale aj morálne správne,“ povedal pre Pravdu Midttun, ktorý v minulosti pôsobil na Ukrajine ako obranný atašé.
"V poslednej dobe sme v tejto veci videli určitý vývoj, takže sa to očakávalo. Nedávna ruská invázia do Charkovskej oblasti poslúžila ako katalyzátor. V istej chvíli Ukrajina sledovala ruské prípravy, ale obmedzenia v používaní západných zbraní jej zabránili s tým niečo urobiť. Je to významné rozhodnutie. Malo by to Rusku skomplikovať logistiku a ďalšie vpády a cezhraničné útoky. Agresora to však nezastaví. Nie je to taká zásadná vec, že by zmenila vývoj na bojisku. No vo veľkej vojne, ako je táto, záleží na každej zmene,“ reagoval pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, riaditeľ Centra pre medzinárodné štúdie na Odeskej národnej univerzite I. I. Mečnikova.
Ukrajinci už teraz používajú proti cieľom v Rusku svoje drony, západné bomby a rakety sú však oveľa ničivejšie. Limity na ich používanie ale pre Kyjev nepadli úplne. Podľa Američanov majú Ukrajinci naďalej zakázané proti cieľom na ruskom území používať strely ATACMS, ktoré majú dosah až 300 kilometrov. Môžu siahnuť po raketometoch HIMARS, no tie majú dostrel okolo 80 kilometrov, a Rusi už ukázali, že dokážu účinne rušiť navádzacie mechanizmy rakiet z týchto systémov. Okrem toho sa podľa Američanov obrancovia musia obmedziť na miesta, ktoré sú z vojenského hľadiska podstatné pre súčasnú ofenzívu proti Charkovu. Útoky na iné ciele USA Ukrajine naďalej zakazujú.
"Toto nie je práve optimálne. Najdôležitejšie ciele nie sú umiestnené priamo na hranici, ale hlbšie na ruskom území. Okrem toho by Spojené štáty mohli Ukrajincom dodať viac zbraňových systémov s dlhším dostrelom, ktoré má len zopár štátov. Dôvod, prečo to zatiaľ neurobili, je politický. USA zrušili niektoré obmedzenia týkajúce sa ich zbraní, ale to je úplné minimum. Zdá sa, že v Spojených štátoch stále veria na červené čiary Vladimira Putina. V minulosti to viac ráz viedlo k zabrzdeniu západnej pomoci pre Ukrajinu, ale potom sa ukázalo, že Moskva len blafuje,“ skonštatoval pre Pravdu fínsky vojenský analytik Emil Kastehelmi.
Čítajte viac Rusi testujú hranice NATO v Pobaltí. Čo urobí Západ?
Nie je jednoduché presne určiť, čo všetko by teraz Ukrajina na ruskom území mohla zasiahnuť. Kyjev má k dispozícii obmedzené množstvo zbraní a Rusi budú určite brať do úvahy novú úroveň rizika. „Ukrajinci zaútočia na delostrelecké jednotky, tanky, veliteľské pozície, ak vedia, kde sú, logistiku či letiská. Keď hovorím o logistike, znamená to, že cieľom budú aj železničné vozne, ktoré prevážajú ťažké vozidlá, tanky a podobne. Takže to isté, čo by zasiahli na okupovanom Donbase alebo Kryme,“ povedal pre britský denník Daily Telegraph bývalý ukrajinský minister obrany Andrij Zahorodniuk.
Americký vojenský analytik Rob Lee pre noviny uviedol, že Ukrajinci sa pravdepodobne zamerajú na pozície ruského delostrelectva, štartovacie miesta pre útočné drony Lancet a ciele, kde sa koncentrujú ruskí vojaci. Príkladom by mohli byť nepriateľské sily zhromaždené okolo dediny Grajvoron v belgorodskom regióne, ktoré sa pravdepodobne chystajú na útok v Sumskej alebo Charkovskej oblasti.
"Ďalej je tu niekoľko leteckých základní, ktoré sa dostanú na dostrel britských a francúzskych rakiet Storm Shadow. Baltimor vo Voroneži, kde sídli ruská letka bombardérov SU-34, je pravdepodobne najvýznamnejším z týchto možných cieľov,“ napísal Daily Telegraph.
Čo by mohol mať Kyjev ešte na muške? Rakúsky odborník z Európskej rady pre zahraničné vzťahy Gustav Gressel vraví, že Ukrajinci by mohli mieriť na dôležité systémy elektronického boja, raketové platformy ďalekého dosahu ako Iskandery či protileteckú obranu. A môžu sa pokúsiť zasiahnuť aj takpovediac srdce ruského vojenského úsilia. "Celá vojna je riadená z Rostova na Done, ktorý je neďaleko hranice. Je to veliteľstvo pre ruské sily na Ukrajine,“ zdôraznil Gressel v youtubovej relácii Battlefield Breakdown, v ktorej analyzuje frontové dianie.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Ruské vyhrážky
Samozrejme, aj teraz sa Rusko vyhráža, hoci ono napadlo Ukrajinu a tej medzinárodné právo umožňuje brániť sa s podporou partnerov. Napriek tomu Kremeľ tvrdí, že Západ zvyšuje napätie.
Obmedzenia týkajúce sa využitia zbraní pre Ukrajinu okrem USA zmiernili aj Francúzi či Nemci, hoci tí stále váhajú s dodávkami rakiet Taurus s dlhým dostrelom. Dubovyk si myslí, že Rusko má limitované možnosti, ako by mohlo reagovať, ale naďalej môže rozsievať skazu a smrť.
"Väčšina Ukrajiny už je vystavená eskalácii zo strany Moskvy. Tá môže pristúpiť k ešte rozsiahlejším raketovým a dronovým útokom. Ukrajina preto potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany,“ pripomenul expert.