831. deň: Biden do Švajčiarska nepríde. Na mierovú konferenciu poslal viceprezidentku. Ukrajina žiada väčšiu slobodu pri útočení na Rusko

Čítajte viac 830. deň: Ukrajinu po ruských útokoch na infraštruktúru zasiahli výpadky v energetike

23:27 Litovská ministerka hospodárstva a inovácií Aušrinė Armonaitėová podpísala s nemeckým výrobcom zbraní Rheinmetall dohodu o výstavbe muničného závodu v Litve. Ako informuje web Kyjiv Independent, oznámilo to litovské ministerstvo hospodárstva.

Táto správa prichádza v čase, keď sa Západ snaží zvýšiť svoje výrobné kapacity v oblasti delostrelectva, aby naplnil potreby Ukrajiny na bojisku a posilnil svoj vlastný arzenál vzhľadom na potenciálnu ruskú hrozbu. „Zriadenie výroby Rheinmetallu v Litve je významným krokom k naplneniu bezprostredných obranných a bezpečnostných potrieb našej krajiny," povedala Armonaitėová.

Čítajte viac Nemecký zbrojársky kolos Rheinmetall postaví pri Kyjeve fabriku na muníciu

Investícia do projektu je v objeme viac ako 180 miliónov eur. Nový závod má podľa ministerky vytvoriť aspoň 150 nových pracovných miest.

22:23 Po nadobudnutí účinnosti nového ukrajinského zákona o mobilizácii sa na vojenských správach zaregistrovalo približne 1,5 milióna mužov. Zákon nadobudol účinnosť 18. mája a muži v odvodovom veku majú 60 dní na aktualizáciu osobných údajov, aby štát vedel, kde sa nachádzajú. Ako referuje portál Sky News, o počte doteraz zaregistrovaných mužov informovalo ukrajinské ministerstvo obrany na svojom YouTube kanáli.

Ukrajinský rezort obrany ďalej uviedol, že svoje osobné údaje na vojenských správach aktualizovalo aj 14-tisíc mužov žijúcich v zahraničí, a to v 124 krajinách.

Svoje údaje Ukrajinci väčšinou aktualizovali prostredníctvom novej online aplikácie Reserve+.

Čítajte viac Vykúpi sa časť Ukrajincov z odchodu na front? Bývalý veliteľ slávneho pluku vystríha, že vojna by bola len pre chudobných

21:22 Viceprezidentka USA Kamala Harrisová a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sa zúčastnia na mierovej konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku. Oznámil to v pondelok Biely dom, píše TASR s odvolaním na správy agentúr Reuters a AFP.

Harrisová na konferencii zdôrazní záväzok administratívny prezidenta USA Joea Bidena podporovať úsilie Ukrajiny zabezpečiť „spravodlivý a trvalý mier“, uviedol Biely dom.

Bidenova neúčasť na summite údajne súvisí s kampaňou pred novembrovými prezidentskými voľbami, píše AFP.

Mierovú konferenciu o Ukrajine bude hostiť Švajčiarsko na žiadosť ukrajinského prezidenta 15. a 16. júna v hotelovom komplexe Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera. Rusko, ktoré na konferenciu nebolo pozvané, ju označuje vzhľadom na svoju neúčasť za zbytočnú.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom mája verejne požiadal Bidena, aby mierovú konferenciu podporil osobnou účasťou.

Čítajte viac VIDEO: Rusko klame. Mierové rokovania zničil Putin, nie Johnson, tvrdí Kuleba

Termín konferencie vo Švajčiarsku však koliduje s finančnou zbierkou na podporu Bidenovej kandidatúry, ktorú organizujú herci George Clooney a Julia Robertsová spolu s exprezidentom USA Barackom Obamom. Biden sa vo Švajčiarsku zjavne neukáže napriek tomu, že deň pred mierovou konferenciou sa zrejme zúčastní na schôdzke zoskupenia G7 vo Švajčiarsku.

20:41 Francúzska polícia zadržala troch ľudí v súvislosti s nálezom piatich prázdnych rakiev s nápisom „Francúzski vojaci z Ukrajiny“ pri Eiffelovej veži v Paríži.

Čítajte viac Päť rakiev v trikolóre pod Eiffelovkou. Polícia hovorí o psychickom násilí

20:14 Skupina žien protestovala v Moskve pred budovou ruského ministerstva obrany. Žiadali návrat svojich partnerov naverbovaných do boja na Ukrajine a stretnutie s novým ruským ministrom obrany Andrejom Belousovom. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Pred budovou ministerstva sa zišlo približne 15 žien, pričom niektoré prišli aj s malými deťmi. V rukách držali ručne písané plagáty, na ktorých žiadali návrat manželov a partnerov.

„Žiadame, aby ste zavolali ministra obrany,“ uviedla jedna zo žien a kľakla si na jedno koleno, keď ju policajt požiadal, aby zložila svoj transparent. Niektoré zo žien tiež držali plagát, na ktorom Belousova vyzývali, aby s nimi hovoril.

Jedna zo žien, ktorá sa predstavila ako Paulína, neskôr zverejnila video, na ktorom hovorí: „Skladáme naše transparenty, pretože nám sľúbili, že za nami príde predstaviteľ ministerstva.“

Skupiny žien v Rusku už celé mesiace usporadúvajú sporadicky protesty v snahe vyvinúť tlak na úrady v súvislosti s návratom ich manželov, synov či bratov mobilizovaných do bojov na Ukrajine.

Čítajte viac Choďte na front vy, odkázali Putinovi matky a manželky mobilizovaných

Ruské úrady doposiaľ povoľovali ženám protestovať v centre Moskvy, pričom sa zdalo, že si nechcú pohnevať príbuzných mužov bojujúcich na Ukrajine. Najnovší protest sa však konal po tom, čo ruské úrady zaradili na zoznam tzv. zahraničných agentov hnutie Cesta domov (Puť domoj), ktoré bojuje za návrat mužov mobilizovaných v roku 2022 do vojny na Ukrajine. To naznačuje možnú zmenu v oficiálnom postoji Ruska, domnieva sa AFP.

19:32 Zatiaľ nebolo rozhodnuté, na akej úrovni bude reprezentovaná maďarská vláda na mierovej konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku. Uviedol to šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó pre komerčnú televíziu ATV. Podľa ATV prezident Volodymyr Zelenský na konferenciu, ktorá sa má konať 15. a 16. júna, pozval začiatkom mája aj maďrského premiéra Viktora Orbána, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

ATV dodáva, že čínske vedenie už avizovalo, že sa na rokovaniach nezúčastní, pretože nie je splnená ich podmienka, že na stretnutí bude zastúpené Rusko aj Ukrajina.

Szijjártó zdôraznil, že Budapešť si veľmi cení mierovú snahu Švajčiarov a všetkých ostatných, no zároveň podotkol, že podľa názoru maďarského kabinetu môže byť takéto rokovanie úspešné iba vtedy, ak si všetci účastníci vojny zasadnú okolo stola, pričom Rusko pozvané nebolo. „Konečné rozhodnutie však zatiaľ nepadlo,“ poznamenal maďarský minister v reakcii na otázku maďarskej účasti.

18:28 Taliansko pravdepodobne pošle Ukrajine druhý systém protivzdušnej obrany SAMP / T v reakcii na žiadosť Kyjeva o väčšiu pomoc pri odrážaní ruských raketových útokov. S odvolaním sa na zasvätené zdroje o tom dnes informovala agentúra Reuters.

Francúzsko-taliansky systém, známy aj ako Mamba, je jediným systémom európskej výroby, ktorý poskytuje ochranu proti balistickým strelám. S dosahom zhruba 100 kilometrov dokáže sledovať desiatky cieľov a až desať naraz ich zasiahnuť.

Prvé SAMP/T poskytli Rím a Paríž spoločne v roku 2023, ale Ukrajina v posledných mesiacoch opakovane vyzýva svojich partnerov, aby jej zabezpečili väčšiu pomoc so vzdušnou obranou. Rusko zosilňuje tlak v podobe útokov raketami a dronmi na mestá a energetickú infraštruktúru.

18:02 V Poľsku zatkli od decembra 18 ľudí v súvislosti s činnosťou ruských a bieloruských tajných služieb. Podľa denníka Gazeta Prawna to dnes uviedol poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak, podľa ktorého ide o podozrenie z plánovania sabotáží alebo iných nepriateľských akcií. Agentúra AP poznamenala, že medzi zadržanými je aj muž, ktorý je podozrivý zo zapojenia sa do plánov na atentát na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

V apríli poľská polícia zatkla Poliaka, ktorého podozrieva zo snahy vykonávať špionáž pre ruskú vojenskú rozviedku GRU v rámci údajného sprisahania s cieľom zavraždiť Zelenského, uviedla predtým poľská prokuratúra. Medzi jeho úlohy podľa nej patrilo zhromažďovať informácie o zabezpečení vojenského letiska Rzeszów-Jasionka na juhovýchode Poľska a odovzdávať ich GRU. Zelenskyj a ďalší ukrajinskí politici letisko v Rzeszówe používajú pri cestách do zahraničia, keďže vzdušný priestor Ukrajiny je od začiatku ruskej invázie uzavretý.

Desať zo zadržaných sa priamo podieľalo na plánovaní alebo pokusoch o rôzne sabotáže naprieč Poľskom, povedal teraz na tlačovej konferencii Siemoniak. Zvyšných osem „útočilo na bezpečnosť“ Poľska inak. Poľské úrady spájajú niektoré nedávne žhárstvo alebo pokusy o žhárstvo s agentmi platenými Ruskom, podotkla AP. Podľa poľskej kontrarozviedky ABW sú medzi zatknutými občanmi Poľska, Bieloruska a Ukrajiny.

17:28 Kyjev bude naliehať na svojich spojencov, aby poskytli ukrajinskej armáde viac slobody pri zasahovaní vojenských cieľov v Rusku západnými zbraňami. Uviedol to v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Spojené štáty minulý týždeň za istých podmienok povolili Ukrajine zasahovať niektoré vojenské ciele v Rusku americkými zbraňami v rámci úsilia odraziť ruskú ofenzívu v Charkovskej oblasti.

„Nie je to 100-percentné povolenie. Sú s ním spojené určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať,“ povedal Kuleba na tlačovej konferencii s estónskym ministrom zahraničných vecí Margusom Tsahknom. „Budeme pokračovať v spolupráci s našimi spojencami na rozšírení rozsahu uplatňovania“ súhlasu používať západné zbrane na útoky proti cieľom na území Ruska, dodal.

Táto záležitosť rozdelila partnerov Ukrajiny. Niektorí sa zdráhajú dať Ukrajine takéto povolenie pre obavy, že by ich to mohlo priblížiť k priamemu konfliktu s Ruskom.

17:17 Rusko by časom mohlo znovu spustiť Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorú na juhovýchode Ukrajiny obsadilo, ale zdieľa názor medzinárodných pozorovateľov, že teraz by to mohlo byť nebezpečné. Uviedol to dnes šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. Informujú o tom agentúry AP a Reuters.

„Samozrejme majú v úmysle v určitom momente obnoviť prevádzku. Nechystajú sa túto jadrovú elektráreň vyradiť z prevádzky. Takže to je to, čo vyvoláva potrebu viesť diskusiu,“ povedal Grossi na tlačovej konferencii vo Viedni, kde zasadá rada guvernérov MAAE.

Predtým, ako bude možné elektráreň znovu uviesť do prevádzky, je podľa Grossiho potrebné podniknúť niekoľko krokov, vrátane zabezpečenia stabilnejšieho napájania elektrinou. To bude vyžadovať opravy existujúceho vedenia, ktoré sú podľa neho však v súčasnosti len ťažko predstaviteľné. Ďalšou základnou podmienkou je neútočenie na jadrové zariadenie.

16:42 K budove ruského ministerstva obrany dnes prišli manželky a matky mobilizovaných Rusov, ktoré žiadajú schôdzku s novým šéfom rezortu Andrejom Belousovom. Informujú o tom na telegrame portály Ostorožno, novosti a Astra, ktoré z podujatia zverejnili tiež zábery. Ženy na nich držia transparenty, na ktorých okrem iného žiadajú návrat svojich blízkych. Moskva už tretím rokom vedie vojnu proti susednej Ukrajine, pre ktorú mobilizovala státisíce mužov.

Ostorožno, novosti napočítali pred budovou ministerstva obrany 12 žien, najmenej tri z nich dorazili aj s deťmi. „Prosím, vráťte otca domov,“ je vidieť na jednom z transparentov. Na mieste je podľa záberov tiež niekoľko policajtov a pristavený je minimálne jeden policajný anton. Akcia má zatiaľ pokojný priebeh, informuje portál. Podľa serveru Mediazona policajti vyzvali ženy, aby sa rozišli, a začali im kontrolovať doklady.

Neskôr médiá informovali, že k ženám prišiel pracovník ministerstva obrany v dôstojníckej uniforme. Oni sa mu sťažovali na zaobchádzanie s vojakmi, problémy v službe a na časovo neobmedzenú povahu mobilizácie. On im povedal, že aby sa muži mohli vrátiť domov, je potrebná vyhláška, ktorá v tejto chvíli neexistuje, píše Ostorožno, novosti. Pracovník ministerstva podľa nich tiež vyhlásil, že ženy prišli pred ministerstvo špeciálne preto, aby ich nakrútili opozičné telegramové kanály a „rozkolísali loď“. Požiadal ich, aby sa na ministerstvo obrátili predpísaným spôsobom, ale nakoniec začal hlásené problémy zapisovať.

14:58 Webové stránky niektorých ruských vládnych úradov sú dnes čiastočne nedostupné. Dôvodom je porucha komunikačnej siete, uviedla agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruský úrad Roskomnadzor, ktorý okrem iného dohliada na telekomunikácie a informačné technológie.

„Centrum pre monitoring a správu verejnej komunikačnej siete eviduje čiastočnú nedostupnosť niektorých vládnych stránok. Predbežným dôvodom je porucha na jednom z úsekov chrbtovej komunikačnej siete. Robíme analýzu,“ píše sa v správe Roskomandzoru.

Zo správ ruských médií nie je jasné, v akom rozsahu vládne weby nefungujú ani ako dlho výpadok trval či trvá.

13:31 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v piatok v Štokholme desaťročné bilaterálne bezpečnostné dohody so Švédskom, Nórskom a Islandom. Počet takýchto dohôd, ktoré Kyjev podpísal so západnými krajinami, tak stúpol na 15, informovala agentúra Reuters.

Po podpise dohôd Zelenskyj povedal, že je len „otázkou času“, kedy bude Ukrajina môcť použiť akékoľvek západné zbrane na údery na územie Ruska.

„Vidíte, že Rusko sa snaží vojnu rozšíriť… Šialenstvo z Moskvy môžeme zastaviť len spoločne,“ povedal.

Zelenskyj sa vo švédskej metropole zúčastnil na treťom summite Ukrajina-Severná Európa. Hlavnými témami rokovaní boli protivzdušná obrana a spoločná výroba zbraní.

12:42 Jeden človek zomrel a ďalší dvaja utrpeli zranenia, keď ruská armáda v noci na dnes viacerými raketami zaútočila v okolí obce Slobožanske juhovýchodne od Charkova. Podľa Oleha Synehubova, šéfa vojenskej správy tejto oblasti pri hraniciach s Ruskom, strely zasiahli rekreačný areál.

Synehubov na svojom telegramovom účte napísal, že Rusko na toto miesto udrelo najmenej piatimi raketami. Zomrel jeden civilista, ďalší muž a jedna žena utrpeli zranenia. Domy v rekreačnom areáli boli poničené. Server Ukrajinska Pravda napísal, že Rusi zrejme raketami S-300 zasiahli osadu Dačne a že o život prišiel 45-ročný muž, ktorý sa tam kvôli vojne prisťahoval z Doneckej oblasti. Týmto regiónom na východe Ukrajiny prechádza frontová línia a jeho časti Rusko okupuje.

Útoky dnes hlási aj správa Sumskej oblasti susediacej s Charkovskou oblasťou. V regióne podľa nej za noc a dnešné ráno evidujú 21 výbuchov. Ruské jednotky ostreľovali z mínometov okolia Chotine, na obec Krasnopillja zaútočili delostreľbou a dronmi. O prípadných škodách alebo obetiach úrady neinformovali.

12:19 Na Ukrajine zadržali Slováka, ktorý sa vzdal do zajatia ukrajinským vojakom. Tvrdí, že do Ruska sa vrátiť nechce a radšej si odsedí trest v Slovenskom väzení za službu v armáde iného štátu.

Čítajte viac Ukrajinci zajali Slováka, ktorý slúžil na ruskej strane. Do Ruska sa vrátiť nechce, radšej pôjde do basy

11:30 Prvé výsledky vyšetrovania piatkového kybernetického útoku na poľskú tlačovú agentúru PAP dokazujú, že za zverejnením falošných správ o mobilizácii Poliakov sú ruskí hackeri, uviedol v pondelok poľský minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski. Poľsko je podľa neho v kybernetickej vojne s Ruskom. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru PAP.

V správe, ktorá sa v piatok v agentúre objavila dvakrát, sa tvrdilo, že poľský premiér Donald Tusk oznámil od 1. júla čiastočnú mobilizáciu.

„Prvé dáta z našich serverov potvrdzujú, že to skutočne bol plánovaný útok,“ povedal Gawkowski pre poľské noviny Gazeta Wyborcza. Vyšetrovanie incidentu stále prebieha.

11:05 Súd v Moskve v pondelok odsúdil nemeckého investora Ralpha Novaka na päť rokov väzenia v kauze sprenevery v spoločnosti na zdieľanie áut BelkaCar. S odvolaním sa na správu ruskej tlačovej agentúry RIA a vyhlásenie moskovského súdu o tom v pondelok informovala agentúra Reuters.

Novak si svoj trest za predaj kontrolného podielu v spoločnosti za nízku cenu má odpykať vo väzenskom tábore s miernym režimom. Na základe rozhodnutia súdu musí zaplatiť aj pokutu vo výške 800.000 rubľov (8242 eur).

Jeho komplic Ilnur Azmuchanov bol odsúdený na štyri roky väzenia s pokutou 500.000 rubľov (5151 eur).

Žaloba bola na súde v Moskve podaná v septembri 2021 na žiadosť jedného zo zakladateľov švajčiarskej spoločnosti Bryanston Resources Ag Benedicta Sobotku, ktorý obvinil svojich kolegov a krajanov Ralpha Novaka a Fabiana Kreuchera, že v roku 2019 tajne predali 52 percent akcií BelkaCar za nízku cenu.

Sobotka sa obrátil na ministerstvo vnútra Ruskej federácie po neúspešnom pokuse o podanie žalôb vo Švajčiarsku, Nemecku, Juhoafrickej republike a na Cypre.

V tejto kauze figuruje aj podnikateľ a filantrop Boris Zimin, ktorý je v Ruskej federácii zaradený na zoznam zahraničných agentov, bol naňho vydaný zatykač a je aj na zozname hľadaných osôb.

Ziminovo meno sa donedávna spomínalo v súvislosti s financovaním činnosti nadácie Fond boja proti korupcii, ktorú založil opozičný politik Alexej Navaľnyj. Ruské exilové médiá uvádzajú, že Zimin financoval letecký prevoz Navaľného z Omska do Berlína, kde sa následne niekoľko mesiacov zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou novičok.

10:50 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 511 130 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 270 vojakov, 14 tankov, 22 bojových obrnených vozidiel či 47 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 779 tankov, 15 002 bojových obrnených vozidiel, 18 159 vozidiel a palivových nádrží, 13 280 delostreleckých systémov, 1 090 odpaľovacích raketových systémov, 824 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 739 dronov, 2 268 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 199 kusov špeciálnej techniky.

10:45 Najmenej jeden ukrajinský civilista zahynul a 11 ďalších utrpelo zranenia počas uplynulých 24 hodín v dôsledku ruských útokov na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje pondelkové správy regionálnych úradov.

V Charkovskej oblasti zasiahla ruská raketa v pondelok krátko po polnoci rekreačné stredisko v obci Slobožanske, pričom zabila jednu osobu a zranila muža a ženu, uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Štyroch ľudí ruské útoky v Charkovskej oblasti podľa Synjehubova zranili v nedeľu.

V Doneckej oblasti ruské útoky za uplynulý deň zranili päť ľudí, informoval tamojší gubernátor Vadym Filaškin.

10:40 Ukrajincom Západ trochu rozviazal ruky. Viaceré krajiny dovolili Kyjevu, že môže začať používať ich zbrane proti vojenským cieľom na území Ruska. Toto rozhodnutie však prišlo viac ako dva roky po tom, čo Moskva spustila svoju veľkú inváziu. A faktom je, že pri používaní západných zbraní budú Ukrajinci stále čeliť viacerým obmedzeniam a niektorí západní spojenci uvoľnenie pravidiel ani nepodporujú.

Čítajte viac Moskva soptí. Dokážu západné zbrane zasiahnuť srdce ruského velenia?

10:30 Rusko v pondelok varovalo Západ pred dôsledkami súhlasu s tým, aby Ukrajina použila protilietadlové raketové systémy Patriot aj nad územím Ruska.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško upozornil, že úvahami o tom, že by Ukrajina mohla použiť systémy Patriot nad územím Ruska, sa Západ vydal na cestu eskalácie. Gruško varoval, že Rusko podnikne všetky opatrenia, aby takéto hrozby neutralizovalo.

Sergej Riabkov, ktorý tiež zastáva post námestníka rezortu ruskej diplomacie, vo svojom vyhlásení z pondelka v tejto súvislosti varoval Spojené štáty pred „chybami, ktoré môžu mať fatálne následky“.

Doplnil tiež, že pokusy ukrajinskej armády o útoky na ruské radarové systémy včasného varovania by boli zmarené a Moskva by na takéto kroky mohla reagovať asymetricky. Dodal, že Spojené štáty by varovania Moskvy nemali ignorovať.

O tom, že americký prezident Joe Biden povolil Ukrajine zasahovať ciele na území Ruska zbraňami, ktoré jej dodali Spojené štáty, informoval šéf americkej diplomacie Antony Blinken minulý piatok. Blinken uviedol, že Ukrajina o uvoľnenie obmedzení na použitie amerických zbraní požiadala po niekoľkých týždňoch ruských útokov na východoukrajinské mesto Charkov a ofenzíve v pohraničnej Charkovskej oblasti.

7:09 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v pondelok Filipíny. V metropole Manila sa stretol s prezidentom Ferdinandom Marcosom mladším, ktorému poďakoval za podporu a jasný postoj k invázii Ruska na Ukrajine.

Lídri sa stretli vo filipínskom prezidentom paláci po tom, ako Zelenskyj cez víkend vystúpil v Singapure neohlásene na najväčšej ázijskej bezpečnostnej konferencii. Je to jeho druhá cesta do Ázie od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Na Filipínach bol Zelenskyj po prvý raz od svojho zvolenia v roku 2019. Oznámil tam, že Ukrajina tento rok otvorí v Manile svoje veľvyslanectvo. Filipínskemu prezidentovi sa vopred poďakoval aj za účasť jeho krajiny na mierovom summite, ktorý sa 15. a 16. júna uskutoční vo Švajčiarsku.

Zelenskyj v nedeľu v posledný deň konferencie Dialóg Šangri-La v Singapure žiadal o podporu tohto summitu a účasť na ňom. Marcos bol na tohtoročnom singapurskom fóre hlavným rečníkom. V prejave kritizoval nelegálne, nátlakové a agresívne kroky v Juhočínskom mori bez toho, aby spomenul Čínu.

Rusko na plánovaný summit vo Švajčiarsku nepozvali a Čína potvrdila, že na toto podujatie nevyšle svojich zástupcov. Zelenskyj novinárom povedal, že v Singapure nemal možnosť stretnúť sa s čínskou delegáciou a že je neúčasťou Pekingu na summite sklamaný. (reuters, tasr)

6:30 Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis je presvedčený, že ak Rusko umiestni v Bielorusku legitímne vojenské ciele, Ukrajina má právo ich zasiahnuť. Landsbergis pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Prahe zdôraznil, že Ukrajina „musí byť schopná sa brániť“, uviedol server Ukrainska Pravda.

„Ak Rusko v obave, že by ciele v Rusku mohli byť zasiahnuté, presunie ich niekam inam, myslím si, že by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť aj výber cieľa,“ dodal litovský minister zahraničných vecí.

Ukrajina nedávno potvrdila, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena tajne schválila ukrajinské údery na ruské územie s použitím zbraní dodaných Spojenými štátmi, ale len v blízkosti Charkovskej oblasti. Okrem toho nemecká vláda uviedla, že oprávňuje Ukrajinu použiť nemecké zbrane na útoky na ruské vojenské objekty na území Ruskej federácie v rámci ruskej ofenzívy v Charkovskej oblasti.

Podľa Európskej komisie má Ukrajina podľa medzinárodného práva právo brániť sa pred ozbrojenou agresiou vrátane úderov na vojenské ciele na ruskom území.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko nedávno vymenoval generálmajora Pavla Muravejku za náčelníka generálneho štábu a prvého námestníka ministra obrany. Muravejka vlani na jeseň, keď bol tajomníkom štátnej rady, vyhrážal sa, že Bielorusko má právo silou svojich zbraní preraziť si cez Litvu koridor až k moru. Reagoval tým na sankcie, ktoré Litva uvalila na vývoz bieloruských hnojív, napísal opozičný server Naša Niva.

Server prirovnal generálovo vyhrážanie susednej krajine k tvrdeniam Lukašenka, ktorý ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu predpovedal, že v prípade vojny padne Kyjev „o tri-štyri dni“.

Ukrajina sa bráni ruskej agresii už dva a štvrť roka. Rusko je síce najbližší spojenec Minska, ktorý sa na Moskve stal ešte viac závislý od potlačenia masových protestov proti Lukašnkovmu režimu v lete a na jeseň 2020, ale do vojny so svojimi vojskami priamo nezapojil. Bielorusko však poskytlo Rusku k útoku na susednú krajinu svoje územie a letecké základne, a tak aj ho postihli sankcie, ktorými sa Západ snaží prinútiť Moskvu, aby svoje vojská z cudzej krajiny stiahla.