Vojnové zločiny
Generáli na čele s Min Aun Hlainaom však napriek brutalite voči odporcom nedokázali potlačiť prejavy nespokojnosti. Vznikli Vláda národnej jednoty aj Ľudové obranné sily, ktoré spolupracujú s etnickými skupinami a proti diktatúre vedú ozbrojený boj. Expert na Mjanmarsko Richard Horsey pre magazín Foreign Affairs napísal, že konflikt si už vyžiadal tisíce obetí a viac ako tri milióny ľudí prišli o domov.
„Moja krajina má za sebou dlhú históriu porušovania ľudských práv. Vojenský prevrat v roku 2021 znamenal odmietnutie demokracie, hoci ľudia za ňu hlasovali. Odvtedy sme svedkami zásahov proti pokojným demonštrantom a vo väzení skončili tisíce politických aktivistov, z ktorých mnohých mučili. Proti vojenskému prevratu sa však ľudia postavili, hoci armáda stále viac používa násilie, dopúšťa sa vojnových zločinov, zabíja civilistov a ničí celé dediny,“ povedal pre Pravdu Aun Mjo Min, minister pre ľudské práva v mjanmarskej Vláde národnej jednoty.
Foto: CEIAS/SFPA
Politik vystúpil v Bratislave na konferencii CEEAsia Forum, ktorú zorganizovali Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS) a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). „Náš kabinet je legitímnou vládou Mjanmarska. Ako minister pre ľudské práva sa podieľam na dokumentovaní ich porušovania zo strany armády. Usilujeme sa o to, aby sme si získali medzinárodnú pozornosť, pretože je potrebné zasiahnuť proti takýmto zverstvám, aby sa ľudia domohli spravodlivosti,“ zdôraznil Aun Mjo Min.
Hoci konflikt v Mjanmarsku pokračuje bez väčšej pozornosti sveta, geopolitické súperenie sa prejavuje aj v tejto oblasti. Aký vplyv majú na dianie v krajine Moskva a Peking?
„Momentálne u nás hrá výraznejšiu úlohu Rusko. Moskva sa mieša do mjanmarskej politiky a vojensky pomáha režimu, čo je aj geopolitická hrozba pre indo-pacifický región. Situáciu v mojej krajine nebude možné riešiť bez toho, aby sme nebrali do úvahy vplyv Ruska a Číny,“ reagoval Aun Mjo Min.
Podľa neho je však prístup Pekingu k Mjanmarsku predsa len iný ako Moskvy. „Čína výrazne podporovala armádnych vládcov. No začína s tým mať čoraz väčší problém. Obáva sa nezhôd, ktoré sa týkajú hraníc, čo môže mať vplyv na obchod. Pekingu sa nepáči ani medzinárodný zločin, ktorý využíva situáciu v Mjanmarsku. Či už sa to týka prevádzačov ľudí alebo internetových podvodov. Čína to riešila aj s režimom, ale ten s tým nič neurobil. Preto Peking začal viac komunikovať s etnickým hnutím odporu na hraniciach, aby sa mu podarilo zastaviť zločincov. Takže vidíte, že dokonca ani Čína nie je spokojná s vojenskou vládou. Dobre vie, že režim je zapojený do spomenutých zločinov. Peking by sa mal zamyslieť nad tým, ako si predstavuje prosperitu Mjanmarska a aký vývoj v krajine by bol lepší pre jeho biznisové záujmy. Vojaci na čele štátu priniesli len ekonomickú nestabilitu,“ vysvetlil minister pre ľudské práva.
Aj vďaka Číne a Rusku však junta nečelí zbrojnému embargu, ktoré by odobrila Bezpečnostná rada OSN. No aj Peking a Moskva v decembri 2022 napríklad súhlasili s jej rezolúciou, ktorá požadovala ukončenie násilností v Mjanmarsku a prepustenie bezdôvodne zatknutých ľudí.
Režim nemá podporu
Jedným z dôvodov, prečo medzinárodné spoločenstvo nepostupuje proti vojenskému režimu tvrdšie, je, že by to vraj mohlo viesť k rozpadu krajiny, lebo armáda ju drží pokope. Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku Tom Andrews však tvrdí, že opak je pravdou. „Juntu možno považovať za zjednocujúcu silu iba v tom, že sa proti nej zjednotili obyvatelia Mjanmarska. Ani zďaleka však nie je zdrojom stability, ale v skutočnosti je zdrojom chaosu a brutality. Vysídlila milióny ľudí a priviedla obyvateľstvo do ešte väčšej biedy a zúfalstva,“ uviedol v januári Andrews vo vyhlásení Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Aun Mjo Min vraví, že režim nemá skutočnú podporu medzi obyvateľmi krajiny. „Jasne to vidieť na tom, že ľudia z každej časti Mjanmarska bojujú proti armáde. Zbraní sa chopili mladí ľudia aj odporcovia vojenskej vlády z etnických skupín. Vidíme, že mnohí vojaci dezertovali. Nechcú už tolerovať ďalšie utrpenie ľudí a plniť príkazy vojenských vodcov, ktorí ich ženú do vraždenia spoluobčanov,“ povedal mjanmarský politik.
Čítajte viac Horúca láska medzi Ruskom a Čínou? Moskva je juniorský partner, tvrdí odborník
Minister pre ľudské práva hovorí, že hnutie odporu momentálne nad juntou vyhráva. „Začali sme z ničoho. Ľudia protestovali v mestách a ovládli ulice. Ale postupne sme sa rozšírili po celom Mjanmarsku. Naše hnutie teraz kontroluje viac ako 55 percent územia krajiny, ktoré sa usilujeme obnoviť. Máme však problém s leteckými silami režimu. Tie útočia proti civilistom. Armáda má stále k dispozícii bomby a bojové letectvo. Spolieha sa na to, že síce prehráva na zemi, ale môže útočiť zo vzduchu. Potrebovali by sme, aby proti režimu fungovalo globálne embargo na dodávky zbraní, vojenského materiálu a leteckého paliva,“ objasnil Aun Mjo Min.