O poprave Semiona Taratutu rozhodol prvostupňový súd v Bielorusku v októbri 2023. Odvolal sa, ale v januári 2024 na najvyššom súde neuspel. Rozsudok je právoplatný, Taratuta vtedy dostal poslednú šancu vyhnúť sa smrti: v lehote 10 dní sa mohol obrátiť na prezidenta Alexandra Lukašenka so žiadosťou o udelenie milosti. Keby mu vyhovel, výnimočný trest by mu zmenili na doživotie. Od januára tohto roku uplynulo už niekoľko mesiacov, ale bieloruské médiá o osude brutálneho zločinca zatiaľ neinformovali.
S prihliadnutím na vraždu, ktorú Taratuta spáchal a všetko, čo jej predchádzalo, Lukašenko pravdepodobne nemá nijaký dôvod, aby zmiernil rozsudok. Mimochodom, na lavici obžalovaných sedela aj manželka Taratutu, ktorú odsúdili na doživotie. Súd uznal obidvoch vinnými z týrania a zo zabitia ich trojročného syna. „Chlapček čelil násiliu rodičov od svojho narodenia. Obžalovaní ho rukami i nohami bili po hlave i po tele, kde sa nachádzali životne dôležité orgány," informovala agentúra BelTA. Týrali ho ešte tak, že mu upchávali konečník, aby sa nemohol vyprázdniť. Horor vyvrcholil 14. januára 2023, keď vo svojom byte synčeka dokopali na smrť.
Kým v Európe bol vlani vynesený len jeden rozsudok smrti v prípade obžalovaného Taratutu, naopak, v Iráne skončili na popravisku každý deň v priemere traja ľudia. Výnimočný trest tam vykonali nad 853 odsúdenými, čo bolo najviac na celom svete. Amnesty International vypracovala výročnú správu na základe oficiálnych dostupných údajov. Upozornila, že v Číne sú veci súvisiace s trestom smrti štátne tajomstvo, preto presná realita je neznáma. Organizácia je však presvedčená, že v tomto ázijskom štáte v minulom roku popravili až niekoľko tisíc osôb.
Amnesty International pripomenula, že najviac popráv za posledných desať rokov bolo vo svete v roku 2015 (1153). „V Iráne vlani zintenzívnili používanie trestu smrti, aby vyvolali strach medzi obyvateľmi a aby si režim upevnil svoju moc. Popravených bolo najmenej 853 ľudí, čo predstavuje nárast o 48 percent v porovnaní s rokom 2022," uviedla organizácia. Dodala, že sa sa medzi nimi nachádzalo 24 žien a 5 neplnoletých osôb. V Iráne poslali na smrť nielen vrahov. Amnesty International upozornila, že išlo aj o mnohých páchateľov trestných činov, za ktoré sa inde vo svete nepopravuje (nelegálny obchod s drogami, lúpež, špionáž). Za kšeftovanie s narkotikami dokonca v tejto islamskej republike popravili dokonca viac ako polovicu zo všetkých zabitých zločincov.
V USA, kde je trest smrti večnou témou jeho zástancov a odporcov, v minulom roku usmrtili na základe rozsudku 24 ľudí (v tomto roku ich je zatiaľ 6). Bolo to síce o šesť popravených viac v porovnaní s rokom 2022 (a o trinásť viac ako v roku 2021), ale tendencia v Spojených štátoch sa dá označiť za klesajúcu v ostatných rokoch: viac popravených ako vlani zaznamenali v USA naposledy pred deviatimi rokmi (28). Vrchol bol na prelome tisícročia: 98 popravených v roku 1999 a 85 o rok neskôr. Odvtedy tam registrovali prvýkrát menej ako 50 popráv ročne v roku 2007 (42).
Podľa údajov Amnesty International sa Spojené štáty vlani nachádzali na piatom mieste v počte popráv na celom svete. Po zmienenom smutnom prvenstve Číny nasledoval na druhom mieste Irán, za ním sa ocitli Saudská Arábia a Somálsko. V porovnaní s rokom 2022 organizácia zaznamenala 20-percentný globálny nárast oficiálnych popráv.
Výnimočné trest vykonali vlani dovedna v 16 štátoch. Amnesty International konštatovala, že je to najmenší počet, odkedy monitoruje popravy vo svete. V roku 2023 nikoho nepopravili v spomínanom Bielorusku, ďalej v Japonsku, Mjanmarsku a Južnom Sudáne.
V slovenskom súdnictve neexistuje možnosť vyniesť trest smrti od jari 1990, keď ho zrušil federálny parlament. Najvyšším trestom je odvtedy doživotie, respektíve odsúdenie na 15 až 25 rokov väzenia. Posledným popraveným Slovákom bol 29-ročný Štefan Svitek. Tento recidivista mal prezývku horehronský rozparovač. Rodáka z Podbrezovej obesili v júni 1989 v Bratislave. Trest smrti dostal za tri vraždy: zvlášť brutálne zabil svoju tehotnú manželku a dve dcéry, ktoré s ňou mal.
