832. deň: Nad Európou sa sťahujú mračná, uviedol Tusk: Pre Kremeľ by politické dobytie Bruselu bolo dôležitejšie ako dobytie Charkova

Čítajte viac 831. deň: Biden do Švajčiarska nepríde. Na mierovú konferenciu poslal viceprezidentku. Ukrajina žiada väčšiu slobodu pri útočení na Rusko

23:29 Island poskytne dodatočných 667-tisíc eur Fondu na podporu energetiky Ukrajiny. Ide už o druhý príspevok severskej krajiny do tohto fondu. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, oznámila to tlačová služba ukrajinského ministerstva energetiky.

Ukrajinský rezort energetiky dodal, že Island doteraz na túto pomoc vyčlenil viac ako dva milióny eur. Celkovo sa pre Fond na podporu energetiky Ukrajiny doteraz nazbieralo viac ako 494 miliónov eur.

23:12 Sexuálne násilie páchané ruskou armádou sa stalo bežnou súčasťou teroru rozpútaného proti Ukrajincom žijúcim na okupovaných územiach. Medzi obeťami Rusov sú muži aj ženy.

Čítajte viac Zverstvá Rusov: Čoraz častejšie znásilňujú Ukrajincov na okupovaných územiach, vojakom sa mstia na ženách, matkách a sestrách

22:09 Ruské sily sústreďujú svoju hlavnú palebnú silu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a nie v Charkovskej oblasti, kde v máji spustili novú ofenzívu. Upozornil na to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra AFP.

„Väčšina bojov a najväčších útokov sa odohráva v Doneckej oblasti. V skutočnosti je to hlavné ohnisko ruských útokov,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze. Dodal, že po návrate z návštevy niekoľkých európskych krajín, Singapuru a Filipín diskutoval v Kyjeve o situácii na bojisku s velením ukrajinskej armády.

Ukrajinská armáda sa od 10. mája, keď Rusko spustilo novú ofenzívu v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, dostala pod značný tlak. Do Charkovskej oblasti poslala posily a musela ustúpiť v iných častiach frontu v čase, keď mala nedostatok munície.

21:29 Celkovo 49 % Nemcov sa domnieva, že Ukrajina by mala mať možnosť použiť západné zbrane na údery na vojenské základne v Rusku, ktoré Moskva používa na útoky na Ukrajinu. Približne 44 % respondentov sa však domnieva, že by to Ukrajine nemalo byť umožnené, ukázal prieskum Inštitútu Forsa pre televízny spravodajský kanál n-tv. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Výsledky prieskumu odhalil aj rozdiely medzi východom a západom Nemecka. Zatiaľ čo 52 % obyvateľov západného Nemecka je za to, aby Ukrajina zaútočila na vojenské ciele v Rusku, 62 % respondentov z východnej časti Nemecka je proti.

20:22 Na Poľskom a celou Európou sa podľa poľského premiéra Donalda Tuska sťahujú čierne mraky. Povedal to v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine na zhromaždení k 35. výročiu čiastočne slobodných volieb v Poľsku. Míting sa vo Varšave zároveň konal len niekoľko dní pred voľbami do Európskeho parlamentu.

„Nad Poľskom, týmto regiónom i celou Európou sa sťahujú temné mraky,“ povedal podľa portálu gazeta.pl Tusk, podľa ktorého sa treba sústrediť na udržanie európskej jednoty. „To je jediný spôsob, ako sa vyhnúť dráme vojny na našom území,“ uviedol.

Na svojich stúpencov šéf proeurópskej Občianskej koalície naliehal, aby prišli k voľbám do Európskeho parlamentu. „Verte mi, že pre tých v Kremli by politické dobytie Bruselu bolo dôležitejšie ako dobytie (ukrajinského) Charkova,“ povedal Tusk.

Pripomenul, že v roku 1989 išlo o odstránenie sovietskeho systému v Poľsku. „Dnes sme tu preto, aby sa sem nevrátil,“ povedal Tusk na námestí pri Kráľovskom zámku v centre Varšavy.

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v pondelok zverejnil denník Rzeczpospolita, má najväčšia šanca eurovoľby vyhrať najväčšia opozičná strana, národnokonzervatívne Právo a spravodlivosť, ktoré v Poľsku bolo pri moci do minulého decembra. Získalo by 30,1 percenta hlasov. Tuskova strana, ktorá je najväčším členom proeurópskej vlády, by získala 29,5 percenta hlasov.

19:51 Francúzsky prezident Emmanuel Macron bude v piatok v Paríži hostiť svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského. Hovoriť budú o potrebách ukrajinskej armády v čase pokračujúcej ruskej invázie. Oznámil to v utorok Elyzejský palác.

„Vzhľadom na zintenzívnenie ruských úderov proti energetickej infraštruktúre a na frontovej línii budú obaja prezidenti rokovať o situácii na bojisku,“ uviedol Elyzejský palác. Stretnutie sa uskutoční po oslavách 80. výročia vylodenia amerických vojakov v Normandii.

Zelenskyj tiež vystúpi s prejavom vo francúzskom Národnom zhromaždení a stretne sa s predsedníčkou dolnej komory francúzskeho parlamentu Yael Braunovou-Pivetovou, ktorá v marci navštívila Ukrajinu.

Francúzsko koncom februára zorganizovalo konferenciu na podporu Ukrajinu, po ktorej Macron oznámil kroky na poskytnutie väčšej vojenskej podpory pre Kyjev. Francúzsky prezident vtedy zároveň prvýkrát naznačil, že v otázke vyslania európskych vojakov na Ukrajinu sa nedá nič vylúčiť, čím vyvolal obavy medzi západnými spojencami, pripomína AFP.

18:07 Poľskí poľnohospodári začali v utorok trojdňový protest proti Európskej zelenej dohode, pričom zablokovali cestu vedúcu na juhovýchode krajiny k hraničnému priechodu s Ukrajinou v obci Hrebenne. Oznámila to tamojšia polícia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

Podľa polície budú mať v utorok ťažkosti vodiči nákladných áut, ktorí sa pokúsia vycestovať z Poľska na Ukrajinu cez zmienený priechod. Poľnohospodári spustili blokádu priechodu o 10.00 h. Okrem iného tým chceli vyjadriť solidaritu s farmármi z viacerých krajín EÚ, ktorí v utorok protestujú proti zelenej dohode v Bruseli. Protest poľských poľnohospodárov pri hraničnom priechode má podľa vyjadrenia polície trvať do štvrtkovej polnoci.

Demonštrujúci farmári oznámili, že medzi 08.00 h a 20.00 h umožnia prejazd na Ukrajinu 12 nákladným autám z čakajúcej kolóny. Každú hodinu okrem tohto pustia cez hranice aj štyri kamióny s humanitárnou pomocou či rýchlo sa kaziacim tovarom alebo s nebezpečným nákladom. Úplne však budú blokovať prejazdy nákladných vozidiel z Ukrajiny do Poľska, priblížila polícia.

17:45 Na 14-ročné väzenie odsúdili v Rusku za vlastizradu muža z Karelskej republiky ležiacej na severe krajiny. Pred súdom ho usvedčili, že na príkaz Ukrajiny podpálil železničnú infraštruktúru, informuje TASR podľa agentúry AFP citujúcej z utorňajších správ ruských médií.

Nemenovaný muž podľa miestneho vojenského súdu podpálil vlani železničnú infraštruktúru v karelskom Prionežskom okrese. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) informovala, že mal kontakty s Ukrajinou. Okrem vlastizrady bol uznaný za vinného aj z napomáhania teroristickej skupine, verejného vyzývania na teroristické činy a tajnej spolupráce s iným štátom.

AFP pripomína, že Rusko už celé mesiace eviduje tzv. sabotážne aktivity na svojich železniciach, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zásobovaní armády počas invázie na Ukrajine. V prípade usvedčenia z takýchto činov udeľuje svojim občanom vysoké väzenské tresty, rovnako ako aj v prípade akejkoľvek pomoci Kyjevu.

16:46 Rusko víta želanie Turecka stať sa súčasťou organizácie BRICS (hospodárskeho zoskupenia pozostávajúceho z Brazílie, Ruska, Indie, Číny, Juhoafrickej republiky, Egypta, Etiópie, Iránu a Spojených arabských emirátov), informuje TASR podľa tlačovej agentúry Reuters.

Moskva v utorok ďalej vyhlásila, že táto téma bude na programe nasledujúceho summitu BRICS.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v pondelok začal návštevu Pekingu. Ide o návštevu najvyššieho tureckého predstaviteľa v Číne, ktorá je od roku 2012 členom BRICS. Fidan počas návštevy rokoval so svojím čínskym rezortným partnerom Wang Im a ďalšími predstaviteľmi.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko víta želanie Turecka stať sa súčasťou skupiny krajín BRICS, a že avizovaná téma bude na programe nasledujúceho samitu tejto organizácie.

15:24 Ukrajina prevádzkuje stovky podvodných call centier, ktorými okráda ruských občanov a zárobkami financuje svoju armádu. V rozhovore s denníkom Izvestija to uviedol podpredseda predstavenstva ruskej štátnej banky Sberbank Stanislav Kuznecov. Objem takto vyvedených peňazí podľa neho len za minulý rok predstavoval 250 miliárd rubľov.

Podľa Kuznecova útočníci denne uskutočnia, väčšinou prostredníctvom elektronických sim kariet, až 20 miliónov hovorov, pričom denne im padne za obeť zhruba 200-tisíc ruských občanov. Metód používaných operátormi je podľa neho viacero, spomenul však požiadavku výkupného za fiktívne unesenú osobu. Peniaze sú z Ruska vyvádzané najčastejšie v kryptomenách.

„Teraz na Ukrajine pracuje proti Rusom asi 350 až 400 podvodných call centier, predtým ich bolo asi tisíc. Zároveň sa výrazne zvýšila úroveň ich technického vybavenia, efektivita používaných scenárov práce s ľuďmi, rozsah prenikania a vyvádzania peňazí,“ uviedol Kuznecov.

15:05 Vojenskí inštruktori zo západu, ktorí cvičia ukrajinských vojakov na Ukrajine, nemajú „imunitu“ voči ruským úderom, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Kremeľ reagoval na správy, že Francúzsko by mohlo vyslať vojenských inštruktorov na Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Olexandr Syrskyj minulý týždeň povedal, že čoskoro prídu francúzski vojenskí inštruktori, ale kyjevské ministerstvo obrany neskôr toto tvrdenie stiahlo.

„Akýkoľvek inštruktori, ktorí sú zapojení do výcviku ukrajinského režimu nemajú žiadnu imunitu. Nezáleží na tom, či sú to Francúzi alebo nie,“ povedal Peskov novinárom.

14:44 Česko sa závislosti od ruskej ropy zbaví najneskôr do polovice budúceho roka. Termín záleží na dokončení rozšírenia Transalpínskeho ropovodu (TAL). Následne požiada o zrušenie výnimky na dovoz ruskej ropy. V utorok to oznámil český premiér Petr Fiala, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Predseda českej vlády uviedol, že v Rakúsku sa začali práce na rozšírení kapacity ropovodu TAL, kde pribudnú štyri nové čerpadlá. „Tým sa po 60 rokoch zbavíme závislosti od ruskej ropy, čím posilňujeme energetickú sebestačnosť a bezpečnosť Česka,“ zdôraznil Fiala.

Projekt TAL-PLUS bude podľa neho v praxi znamenať, že ČR bude môcť dopraviť o štyri miliardy ton ropy ročne viac západnou cestou. Tým bude ČR schopná úplne nahradiť ropu dopravovanú ropovodom Družba. „Technologicky by to malo byť hotové do konca tohto roka a úplné spustenie sa očakáva najneskôr v prvej polovici budúceho roka, teda do 12 mesiacov,“ avizoval český premiér.

14:16 Rusko považuje za pochopiteľné, ak sa niektoré krajiny odmietajú zúčastniť na mierovej konferencii o Ukrajine v Švajčiarsku. V utorok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že tomuto zhromaždeniu chýbajú ciele a je absurdné, ak sa uskutoční bez účasti Ruska, informovala agentúra Reuters.

Ukrajina tvrdí, že viac než 100 krajín a medzinárodných organizácií potvrdilo svoju účasť na mierovom summite, ktorý sa bude konať v polovici júna. Moskva naň pozvaná nebola.

„Je to úplne absurdná aktivita, v podstate zbytočná voľnočasová zábavka,“ uviedol Peskov. Podľa neho je zrejmé, že stretnutie nie je zamerané na výsledky, a „preto mnohé krajiny nechcú strácať (svoj) čas“.

Čína sa podľa nemenovaných zdrojov konferencie nezúčastní. Hovorca ruského parlamentu Viačeslav Volodin túto nepotvrdenú informáciu v utorok na platforme Telegram konštatoval. Citoval pri tom médiá, podľa ktorých do Švajčiarska nepríde ani Saudská Arábia, ktorá svoj postoj dosiaľ oficiálne neoznámila.

13:20 Taliansko pošle Ukrajine ďalší protivzdušný systém SAMP / T. Informáciu, o ktorej predtým písali niektoré médiá, potvrdil minister zahraničia Antonio Tajani. Obsah zvyšku dodávky vojenskej pomoci, ktorá by sa mohla na Ukrajinu vyraziť po voľbách do Európskeho parlamentu, Tajani nekomentoval, píše dnes talianska tlač.

„Vie sa, že pošleme systém SAMP / T, ktorý je nástrojom protivzdušnej obrany, o čo nás požiadala samotná Ukrajina,“ uviedol Tajani v rozhovore, ktorý v pondelok večer odvysielala stanica Rai. Obsah zvyšku dodávky vojenskej pomoci Ukrajine nechcel komentovať. Podľa neho je však vláda ochotná zmeniť postup predchádzajúceho kabinetu Maria Draghiho a odtajniť, aké zbrane Taliansko napadnutej krajine poskytuje.

Denník Corriere della Sera tento týždeň napísal, že súčasťou dodávky budú popri systéme SAMP/T tiež strely s dlhým doletom Storm Shadow. Rím zbrane pošle Ukrajine zrejme až po summite krajín skupiny G7, ktorý sa uskutoční na juhu Talianska v polovici júna, povedal denníku nemenovaný zdroj.

12:46 Za „absolútne ohováranie“ označil dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdenie spoločnosti Microsoft, že Rusko sa falošnými správami snaží narušiť letné olympijské hry v Paríži. Informovala o tom agentúra Reuters.

Microsoft v nedeľu uviedol, že ruskí propagandisti vytvorili hodinový dokument, sfalšovali informácie a dokonca napodobnili francúzske a americké spravodajské agentúry s cieľom navodiť dojem, že olympiádu budú sprevádzať teroristické útoky a násilie. Podľa technologickej spoločnosti dezinformačná kampaň od marca nabrala na rýchlosti a zaplavila sociálne médiá krátkymi videami.

„Neopodstatnená kritika, ktorá neobsahuje žiadne argumenty,“ uviedol Peskov podľa agentúry Interfax. „Nemá to čo do činenia s realitou. Je to absolútne ohováranie a nič viac,“ dodal hovorca.

Ruské veľvyslanectvo v Paríži dnes súčasne odmietlo podozrenie, že sa ruskí vplyvoví agenti podieľali na sobotňajšej akcii, keď boli k päte parížskej Eiffelovej veže umiestnené rakvy.

Rusko sa „nezamiešavalo a nezamiešava do vnútorných záležitostí Francúzska“, uviedla podľa agentúry AFP ambasáda vo vyhlásení, podľa ktorého dochádza k „hystérii“ a „rusofóbnej kampani“. „Naša krajina má dôležitejšie priority,“ dodalo ruské veľvyslanectvo.

11:23 Prívrženci ruského opozičného politika Alexeja Navaľného prichádzajú v utorok k jeho hrobu na Borisovskom cintoríne v Moskve, aby si uctili jeho pamiatku v deň jeho nedožitých 48. narodenín, informuje TASR.

Navaľného kolegovia z nadácie Fond boja proti korupcii (FBK) žijúci v exile organizujú v utorok večer v Berlíne veľký koncert na politikovu počesť. Vystúpia na ňom viacerí ruskí hudobníci: raper Noize MC, elektronicko-hip-hopové duo Aigel, skupina Kasta či punkrocková skupina Pornofiľmy.

Vo viacerých svetových metropolách – napríklad v Toronte, New Yorku či Sydney – Navaľného sympatizanti rozbehli zbierky na nákup a inštaláciu lavičiek s Navaľného menom.

9:41 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok navštívil západoafrickú Guineu. Neskôr večer odcestoval do Konžskej republiky. V Guinei sa Lavrov rokoval o ekonomickej, technickej a vojenskej spolupráci. Pred odletom z Guiney Lavrov novinárov informoval, že reč bola aj o vojenskej a technickej spolupráci a o posilnení obrannej kapacity Guiney, najmä vzhľadom na rastúcu teroristickú hrozbu.

Z Guiney Lavrov odcestoval do Konžskej republiky, kde sa má stretnúť s prezidentom Denisom Sassou Nguessom. Rokoval s ním naposledy v roku 2022, pričom hovorili najmä o rozšírení spolupráce v sektore palív, energetiky a nerastných surovín, ako aj o budovaní infraštruktúry.

Kongo je jednou z najväčších krajín produkujúcich ropu v Afrike a má ďalšie prírodné zdroje: železnej rudy, zlata a zinku. V tomto roku sa Kongo stalo aj vývozcom skvapalneného zemného plynu. V stredu Lavrova očakávajú v Čade. Ruské médiá spomínajú aj Lavrovovu možnú zastávku v Burkine Faso.

Lavrov v poslednom období navštívil Afriku už niekoľkokrát: Rusko sa totiž v čase svojej invázie na Ukrajine usiluje získať podporu – alebo aspoň neutrálny postoj – od mnohých afrických krajín, napísala agentúra AP.

Vo viacerých štátoch západnej Afriky došlo v uplynulých rokoch k vojenským prevratom pod vedením dôstojníkov, ktorí ostro kritizovali svoju bývalú koloniálnu mocnosť – Francúzsko – a netajili sa svojimi sympatiami k Rusku. Predpokladá sa, že vo viacerých krajinách Afriky pôsobia aj príslušníci ruských polovojenských jednotiek.

Francúzsky denník Le Monde pripomenul, že vlani v júli ruský prezident Vladimir Putin pozval afrických lídrov na summit v Petrohrade. Na jeseň tohto roku je zasa naplánované stretnutie šéfa ruskej diplomacie s ministrami zahraničných vecí afrických štátov, ktoré sa má konať v čiernomorskom letovisku Soči. (ap, tasr)

9:16 Sedem ľudí vrátane dvoch detí utrpelo zranenia pri utorkovom ruskom útoku na ukrajinské mesto Dnipro, odkiaľ hlásia aj poškodenie civilnej infraštruktúry. Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že nad regiónom zostrelili dve rakety Iskander-K.

Podľa gubernátora Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka trosky rakiet poškodili civilnú infraštruktúru, spôsobili požiar a zranili obyvateľov. Medzi zranenými sú – podľa predbežných informácií gubernátora – okrem piatich dospelých aj dvaja chlapci.

„Stav mesačného chlapca je stabilizovaný. Bude liečený ambulantne. Sedemnásťročný chlapec je v nemocnici v stredne ťažkom stave. Zranenia utrpel aj 68-ročný muž a tri ženy – vo veku 32, 36 a 56 rokov. Jedna z nich je hospitalizovaná, lekári jej stav hodnotia ako stredne ťažký,“ napísal Lysak v statuse na platforme Telegram.

Pri útoku došlo aj k poškodeniu áut a vyrazeniu okien na bytových domoch a nemocnici. Ruské jednotky pri nočnom útoku vypustili aj štyri drony. Ukrajinské letectvo uviedlo, že dve z nich zostrelilo nad Černihivskou oblasťou. (reuters, tasr)

6:20 Ruská reakcia na ukrajinské útoky na vojenské objekty v Rusku, hlavne radary včasnej výstrahy, môže byť asymetrická. V pondelok to podľa agentúry TASS povedal námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov.

„Nie je to prvýkrát, čo sa režim v Kyjeve pokúsil narušiť normálne fungovanie dôležitých častí našej vojenskej infraštruktúry, vrátane tých, ktoré sa týkajú strategickej sféry. Tieto pokusy zastavíme,“ povedal Rjabkov. Obvinil Spojenie štáty, že Ukrajinu „neustále povzbudzuje k takýmto provokatívnym akciám“.

V uplynulých týždňoch sa podľa ukrajinských médií terčom útokov dronov ukrajinskej tajnej služby stali radarové stanice v Orsku v Orenburskej oblasti a predtým v Krasnodarskom kraji. Ruské médiá o významnejších škodách neinformovali. Minulý týždeň Moskva uviedla, že jej protivzdušná obrana zostrelila ukrajinské drony blízko mesta Armavir, kde sa nachádza významná radarová stanica. Všetky tieto zariadenia sú súčasťou systému včasnej výstrahy, ktorý má varovať pred vypálením medzikontinentálnych balistických rakiet.

Rjabkov tiež varoval „Spojené štáty pred nepremyslenými krokmi, ktoré môžu mať fatálne následky“. Povedal to v súvislosti s nedávnym rozhodnutím americkej administratívy, ktorá umožnila Ukrajine používať zbrane dodané z USA proti cieľom na území Ruska. Povolenie sa ale vzťahuje len na ich nasadenie pri obrane Charkovskej oblasti, Kyjev nemôže používať americké zbrane dlhého dosahu.

„Chcel by som amerických predstaviteľov varovať pred chybnými odhadmi, ktoré by mohli mať fatálne následky,“ uviedol Rjabkov. Americkí činitelia podľa neho z neznámeho dôvodu podceňujú závažnosť reakcie zo strany Ruska. Vyčítal im, že nevenujú dostatočnú pozornosť varovaniu, akého sa im dostáva od ruského prezidenta Vladimira Putina.