Slováci si vyberú 15 europoslancov 8. júna, v 27 krajinách EÚ sa volí od 6. do 9. júna. Nový EP bude mať 720 členov. Hlasovanie sa však bude konať v tieni násilia. Toho vonkajšieho, keď na hraniciach únie zúri ruská vojna. Ale aj vnútorného, keď sa politické konflikty prelievajú do násilných činov.
Štyri faktory
Streľba na slovenského premiéra Roberta Fica z 15. mája je len najvypuklejším prípadom. V Nemecku v posledných mesiacoch najrôznejší páchatelia útočili na politických predstaviteľov ľavice, pravice i radikálov. Televízia Euronews pripomenula štatistiky nemeckej polície, podľa ktorých sa fyzické alebo verbálne násilie voči voleným zástupcom v krajine za posledných päť rokov takmer zdvojnásobilo – v roku 2023 zaznamenali 2 790 incidentov. Podobný trend sa ukázal vo Francúzsku. Len za prvých deväť mesiacov minulého roka tam úrady riešili 2 380 prípadov rôznych foriem politického násilia.
"Svojím spôsobom to nie je prekvapujúce,“ komentoval pre Pravdu tieto štatistiky Reinhard Heinisch, ktorý sa na Salzburskej univerzite zaoberá populizmom, radikálnou pravicou a demokraciou. Podľa odborníka na súčasný stav pôsobí niekoľko faktorov.
„Po prvé sme svedkami polarizácie spoločnosti a politiky. Silnejú extrémne postoje a vnímanie, že takpovediac tí druhí nie sú spoluobčania s iným názorom, ale nepriatelia. Po druhé sa do politiky viac vlievajú emócie podporené radikalizmom, konšpiračnými diskusiami a šírením strachu a spoločenskej úzkosti. Sú to nástroje na získanie politickej podpory, ale zároveň vedú k nepokojnejším debatám, takže psychicky menej stabilní ľudia sú náchylní na situácie prehnane reagovať. Po tretie tu máme úlohu sociálnych médií. Existuje viac nazvime to nefiltrovaných správ, ktoré sa dostanú k ľuďom, aby si ich pridali do výbušného mixu. V niektorých prípadoch tieto informácie prichádzajú zo zahraničia, teda najmä z Ruska, a prispievajú k rozdeleniu spoločnosti. A po štvrté samotné šírenie radikálnych myšlienok vedie ku konfliktom, čo zvyšuje úzkosť v spoločnosti a u niektorých jednotlivcov to môže spustiť apokalyptické myšlienky. Často to ide ruka v ruke s radikálnymi ideológiami – s radikálnym islamom či s radikálnymi pravicovými alebo ľavicovými myšlienkami o tom, ako urobiť svet lepším,“ vysvetlil Heinisch.
Expert na extrémizmus Jean-Yves Camus z Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy pre Pravdu upozornil ešte na jeden fenomén. Podľa neho sa problémy netýkajú len útokov na politikov, ale násilie je bežnejšie aj pri riešení bežných konfliktov.
"Ľudia sa správajú násilnejšie z malicherných dôvodov. Vo Francúzsku tisíce starostov a členov miestnych zastupiteľstiev buď rezignovali, alebo uvažujú o tom, že nebudú pokračovať v mandáte, pretože sa im voliči vyhrážajú fyzicky alebo nenávistnými správami len preto, že povedzme nesúhlasia s rozhodnutiami mestskej rady. Minulý týždeň sme boli dokonca svedkami neuveriteľnej udalosti. V juhozápadnom Francúzsku muž dobodal na radnici človeka, ktorý sa chystal oženiť s jeho dcérou, iba preto, že nenávidel svojho budúceho zaťa,“ povedal Camus.
Čítajte viac Eurovoľby sú za rohom. Aké sú top priority strán? PS a Smer znova bojujú. Programy sú skôr o Slovensku, než EÚ
Čo ľudí zaujíma?
Ako v takejto atmosfére vyzerá volebná súťaž pred eurovoľbami? EP sa vo svojej komunikačnej kampani usiluje upozorniť na problémy, ktorým únia čelí. Jej súčasťou je aj krátky film, ktorý zdôrazňuje, aká dôležitá je demokracia. Opisujú to ľudia, ktorí zažili vojnu či neslobodu a hovoria o tom, aké podstatné je voliť. Sú to však posolstvá, ktoré ľudí zaujmú?
Čítajte viac Chce EÚ zakázať autá či poslať ľudí do vojny? Dajte si pozor na dezinformácie
"Podobné videá so silnými príbehmi sme videli už aj v minulosti. V roku 2019 to bolo dieťa, ktoré sa narodilo, čo symbolizovalo budúce výzvy pre demokraciu. Teraz je ten odkaz ešte výraznejší. Zameriava sa na demokraciu a hrozbu, že tá neprežije,“ reagovala pre Pravdu odborníčka na európsku politiku Katjana Gattermanová z Amsterdamskej univerzity. "Je to veľmi silné posolstvo. A povedala by som, že aj preto, že v istom zmysle využíva emócie strachu. Niečo také sme nevideli v predchádzajúcich kampaniach europarlamentu. Oveľa viac sa zameriavali na pozitívne emócie a nádej. Teraz však kampaň upozorňuje i na to, že ak nebudete hlasovať, urobí to za vás niekto iný,“ vysvetlila Gattermanová. Podľa pravidelného veľkého prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorého výsledky zverejnili v apríli, občania tvrdia, že EÚ by sa mala v budúcnosti zamerať hlavne na obranu a bezpečnosť, čo hovorí 37 percent respondentov z celej únie. Nasledujú energetické otázky vrátane energetickej nezávislosti (30 percent opýtaných) a potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo (30 percent).
Gattermanová sa podieľa na veľkom projekte, ktorý v členských štátoch analyzuje správanie voličov. "Samozrejme, dôležitým faktorom je to, o čom sú kampane v jednotlivých štátoch. Najmä strany napravo od politického stredu sa výrazne zameriavajú na migráciu. Týmto spôsobom stanovujú agendu, hoci sa voliči viac zaujímajú o miestne problémy, o lokálnu ekonomiku alebo hospodárstvo v ich krajine, ale aj o sociálnu spravodlivosť a pracovné otázky,“ pripomenula Gattermanová.
Čítajte viac Politický chameleón? Von der Leyenová chce byť naďalej tvárou Európskej únie
Radikálnejšie pravica
Hrozí teda, že agendu EÚ minimálne v europarlamente bude viac ovplyvňovať radikálnejšia pravica? Prieskumy ukazujú, že voľby vyhrá Európska ľudová strana (EPP), keď by mohla získať okolo 170 mandátov. Zo Slovenska do nej patria KDH, hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO), Demokrati a maďarská Aliancia.
Druhá bude Strana európskych socialistov. Podľa výskumov by mohla mať okolo 140 poslancov. Do tejto strany patria aj Smer a Hlas. Otázne však je, či im socialisti obnovia suspendované členstvo. Zdá sa, že o tretie miesto sa na európskej úrovni pobijú liberáli (Progresívne Slovensko), konzervatívci a reformisti (SaS) a možno aj radikálni pravičiari zo Strany identity a demokracie (SNS). Tieto tri subjekty by mohli mať 70 a viac mandátov.
Čítajte viac Kuciak, Tepláreň a útok na Fica. Expert vysvetľuje, či sa násilie môže stať na Slovensku normou
Veľa sa špekuluje o tom, že EPP by mohla spolupracovať najmä s konzervatívcami. Ľudovcom však príklon k pravici ťažko bude stačiť na to, aby sa stali dominantou silou v európskej politike. EPP bude takmer určite potrebovať podporu ľavice a liberálov na to, aby na čelo Európskej komisie presadila svoju kandidátku, ktorou je súčasná šéfka EK Ursula von der Leyenová.
Radikálnejšia pravica možno po voľbách bude vedieť vytvoriť veľký vlastný klub v EP, ktorý by mohol mať druhý najvyšší počet europoslancov. Cestu k sebe by však museli nájsť premiérka a šéfka strany Bratia Talianska Giorgia Meloniová a Marine Le Penová, ktorá vedie francúzske Národné združenie. Takéto spojenectvo by však talianskej predsedníčke vlády s najväčšou pravdepodobnosťou zahatalo cestu k možnej spolupráci s ľudovcami.