833. deň: Vojna v kyberpriestore: Ukrajinskí hackeri vyradili dôležité ruské spoločnosti. Moskva sa zamerala na spojencov

Čítajte viac 832. deň: Nad Európou sa sťahujú mračná, uviedol Tusk: Pre Kremeľ by politické dobytie Bruselu bolo dôležitejšie ako dobytie Charkova

**23:15 Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa zúčastní v júni na mierovej konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, oznámila v stredu jeho kancelária.

Okrem dlhotrvajúcej vojenskej podpory má Francúzsko v úmysle Ukrajine poskytnúť aj politickú a diplomatickú podporu, uviedol Elyzejský palác v oznámení.

Ukrajina sa snaží dosiahnuť čo možno najvyššiu účasť na júnovej mierovej konferencii. Kyjev pritom dúfa, že na nej získa širšiu medzinárodnú podporu svojej vízie o podmienkach potrebných na ukončenie vojny s Ruskom.

Svoju účasť podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prisľúbilo viac než sto krajín a organizácií. Spojené štáty bude na konferencii zastupovať viceprezidentka Kamala Harrisová, oznámil Washington. Zelenskyj však vylúčil účasť Ruska a obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina zo snahy o prekazenie konferencie.

22:11 Ruský prezident Vladimír Putin uviedol, že Moskva by mohla poskytnúť zbrane dlhého dosahu tretím krajinám, ktoré by nimi následne mohli zaútočiť na ciele na Západe.

Čítajte viac Putin prilieva olej do ohňa: Krajinám ponúka zbrane dlhého dosahu, aby zaútočili na Západ

21:18 Týždenník JDD s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje napísal, že podľa prvotných záverov vyšetrovania chcel dotyčný zaútočiť na francúzsku vojenskú techniku ​​určenú pre ukrajinskú armádu.

Čítajte viac Pri parížskom letisku zatkli muža pri pokuse o výrobu bomby, cieľom vojenská technika pre Ukrajinu

20:37 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že výsledok amerických prezidentských volieb nič nezmení na rusko-amerických vzťahoch, informujú agentúry AP a AFP.

„V podstate v tom nie je žiadny rozdiel,“ odpovedal Putin na otázku, čo by pre vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom znamenalo znovuzvolenie súčasného prezidenta USA Joea Bidena alebo víťazstvo amerického exprezidenta Donalda Trumpa.

Podľa vlastných slov neverí, že sa v americkej politike voči Rusku po novembrových voľbách niečo zmení. „Nemyslíme si to. Myslíme si, že sa nič také vážne nestane,“ dodal.

Čítajte viac Som politický väzeň, vykrikuje 34-krát vinný Trump. Čo na to povedia voliči?

Ruský prezident to povedal na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, kde odpovedal aj na otázky západných médií. Vlani neboli na konferenciu pozvaní novinári z krajín, ktoré Rusko považuje za nepriateľské – vrátane USA, Británie a Európskej únie.

Putin reagoval aj na usvedčenie Trumpa v kauze podplácania a falšovania obchodných záznamov. „Na celom svete je zrejmé, že trestné stíhanie Trumpa… je len využitie súdneho systému počas vnútropolitického boja,“ uviedol.

19:42 Ukrajina v uplynulých dňoch použila americké zbrane na útoky proti cieľom na území Ruska na základe nedávno súhlasu prezidenta USA Joea Bidena. Informovala o tom v stredu agentúra AP s odvolaním na nemenovaného západného predstaviteľa, ktorý si želal ostať v anonymite.

Biden minulý týždeň povolil ukrajinskej armáde s istými obmedzeniami použiť americké zbrane proti cieľom na ruskom území na obranu Charkova, druhého najväčšieho ukrajinského mesta.

Súhlas Washingtonu sa vzťahuje na útoky proti ruským silám, ktoré útočia alebo plánujú útok. Podľa amerických predstaviteľov sa tým nemenia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého doletu a podobných striel na území Ruska.

Čítajte viac Americké himarsy sa triafajú. Do zbraní i psychiky Rusov

Ukrajina o uvoľnenie obmedzení na použitie amerických zbraní požiadala po niekoľkých týždňoch ruských útokov na Charkov a ofenzíve v pohraničnej Charkovskej oblasti.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok povedal, že Kyjev bude naliehať na svojich spojencov, aby poskytli ukrajinskej armáde viac slobody pri zasahovaní vojenských cieľov v Rusku západnými zbraňami.

16:26 Skupina jedenástich krajín z 27 členských štátov EÚ požiadala v stredu belgické predsedníctvo v Rade EÚ, aby už tento mesiac prijalo negociačné rámce pre vstup Ukrajiny a Moldavska do EÚ. Na správu viacerých európskych tlačových agentúr upozornil bruselský spravodajca TASR.

Spoločný list o prístupovom procese EÚ podpísali Česká republika, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Švédsko. Signatári žiadajú, aby medzivládne konferencie s oboma kandidátskymi krajinami boli zvolané koncom tohto mesiaca.

„Začatie prístupových rokovaní by poskytlo dodatočnú motiváciu Ukrajine aj Moldavsku. Vzhľadom na hroznú situáciu na Ukrajine, ako aj nadchádzajúce prezidentské voľby a referendum o vstupe do EÚ v Moldavsku by to zvýšilo morálku a podporilo implementáciu reforiem v týchto krajinách,“ uviedli v spoločnom liste pre belgické predsedníctvo v Rade EÚ ministri zahraničných vecí alebo ich štátni tajomníci.

Signatári žiadajú spoločné prijatie rokovacích rámcov pre Ukrajinu a Moldavsko na úrovni Rady EÚ pre všeobecné záležitosti s cieľom zvolať medzivládne konferencie s oboma krajinami ešte do konca júna 2024.

16:00 Námestník ukrajinského ministra zahraničia Andrij Sybiha pri svojej dnešnej návšteve Pekingu vyzval Čínu, aby sa zúčastnila mierovej konferencie vo Švajčiarsku plánovanej na polovicu júna. Čína je blízkym spojencom Ruska, ktoré podniklo vo februári 2022 inváziu na Ukrajinu a odvtedy vedie proti Kyjevu vojnu.

„Andrij Sybiha informoval svoj náprotivok o situácii na Ukrajine a prípravách na summit,“ uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská diplomacia po stretnutí Sybihy a čínskeho námestníka ministra zahraničia Sun Wej-tunga. „Ukrajinská strana verí, že by účasť Číny na tomto podujatí mohla byť dobrou príležitosťou a prispieť k nastoleniu spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine,“ dodala.

Sybiha podľa ukrajinskej strany tiež so svojím čínskym náprotivkom rokoval o krokoch na zintenzívnenie vzájomnej spolupráce.

Čína koncom mája uviedla, že na konferenciu do Švajčiarska nepríde, pretože schôdzka nespĺňa jej očakávania ohľadom rokovaní o mieri, teda účasť Ukrajiny aj Ruska.

15:25 Za kybernetickým útokom, ktorý narušil činnosť nemocníc v Londýne a viedol k odkladu plánovaných operácií a vyšetrení, s najväčšou pravdepodobnosťou stojí ruská skupina známa ako Qilin. Vyhlásil to v stredu bývalý šéf britského Národného centra pre kybernetickú bezpečnosť (NCSC) Ciaran Martin. TASR informuje podľa agentúry AP.

Kyberútok na spoločnosť Synnovis, ktorá dodáva diagnostické služby viacerým nemocniciam v rámci britského Národného zdravotného systému (NHS), sa odohral v pondelok.

Podľa správy portálu Health Service Journal išlo o útok tzv. ransomvérom, pri ktorom páchatelia zašifrujú údaje firiem či inštitúcií a žiadajú výkupné za ich odkódovanie. Zdroj portálu uviedol, že sprístupnenie údajov nemocníc potrvá „skôr týždne ako dni“.

Počítačový útok postihol najmä nemocnice King's College a Guy's a St. Thomas', ale aj súkromné ambulancie v celom Londýne. Podľa exšéfa NCSC Martina išlo o jeden z vážnejších kyberútokov v Británii, pretože ovplyvnil prevádzku zdravotníckych zariadení.

V správe adresovanej zamestnancom sa uvádza, že išlo o „kritický incident“ so zásadným vplyvom na služby, predovšetkým transfúzie krvi, ktoré boli v jeho dôsledku prerušené. Niektoré operácie a procedúry úplne zrušili alebo preložili do iných zariadení.

Čítajte aj Aj Slovensko čelilo rozsiahlym ruským kyberútokom. Úrady odsúdili aktivity proti Česku a Nemecku

15:10 Poľsku v stredu predstavili zloženie komisie, ktorá bude preverovať možný vplyv ruských a bieloruských tajných služieb na vnútropolitickú situáciu. Tvorí ju 12 špecialistov na otázky bezpečnosti pod vedením šéfa vojenskej kontrarozviedky generáal Jaroslawa Stróžyka. Politici v komisii zastúpení nie sú.

Podľa agentúry DPA o tom v stredu vo Varšave informoval poľský premiér Donald Tusk s tým, že komisia sa bude zaoberať obdobím rokov 2004–24.

„Výsledky práce komisie vrátane mien sa dozviete veľmi skoro, prvá správa bude zverejnená o dva mesiace,“ avizoval Tusk.

Poľský premiér dodal, že komisia začne pracovať „už dnes“, pričom jej úlohou bude poskytnúť štátnym orgánom i verejnosti informácie o hrozbách zo strany Ruska a Bieloruska v minulosti i v súčasnosti.

„Dnes už presne vieme, že tieto dve krajiny a ich (tajné) služby sú najaktívnejšie v Poľsku,“ povedal Tusk na tlačovej konferencii vo Varšave. Súčasne odmietol uviesť, či sa komisia bude zaoberať aj nedávnym počítačovým útokom na poľskú tlačovú agentúru PAP alebo sériou podpaľačských útokov v krajine.

Okruhy problémov, ktorými sa komisia bude prioritne zaoberať, nechcel konkretizovať ani Stróžyk. Potvrdil len, že komisia bude skúmať udalosti vo verejnom priestore za posledných 20 rokov.

Stróžyk spresnil, že každý člen komisie predloží „katalóg otázok“ a následne sa v rámci komisie rozhodne, ktorou z nich sa bude zaoberať počas prvých 60 dní.

Zdôraznil, že komisia si nebude predvolávať svedkov, ale je otvorená pripomienkam odborníkov a verejnosti. Tusk pripomenul, že komisia na rozdiel od podobných grémií iniciovaných predchádzajúcou vládou nebude slúžiť „na hon na politických oponentov“.

Poľský minister spravodlivosti Adam Bodnar dodal, že v komisii budú mať zastúpenie aj ľudia z vedeckých a odborných kruhov, „aby poskytli maximálne komplexný pohľad na to, ako vyzerá a ako vyzeral ruský a bieloruský vplyv na poľskú realitu“.

Čítajte aj Medzinárodné vyšetrovanie: Plánované sabotáže v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Švédsku

14:55 Firmu Santa Bárbara Systems, ktorá je španielskou pobočkou americkej zbrojárskej spoločnosti General Dynamics renovujúcou tanky Leopard pre Ukrajinu, zasiahol kybernetický útok, ktorý vyradil jej webovú stránku. K útoku sa prihlásila proruská hackerská skupina NoName. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Hovorca spoločnosti General Dynamics v Nemecku uviedol, že príčina výpadku webovej stránky sa stále analyzuje, a dodal, že všetky prevádzky spoločnosti v Európe fungujú normálne.

K zodpovednosti za útok typu DDoS (distribuovaný útok odmietnutia služby) sa prihlásila hackerská skupina NoName v aplikácii Telegram. Útoky DDoS smerujú veľké objemy internetovej prevádzky na cieľové servery s cieľom vyradiť ich z prevádzky.

„Poslali sme naše rakety DDoS webovým stránkam v rusofóbnom Španielsku,“ napísala na Telegrame skupina, ktorá takéto kroky často podniká proti krajinám podporujúcim Ukrajinu.

Santa Bárbara Systems montuje pre španielsku armádu ťažké vozidlá, ako sú tanky Leopard, a delostrelecké vybavenie. Podľa ministerstva obrany sa podieľa na renovácii vyradených španielskych tankov typu Leopard určených na dodávku ukrajinskej armáde.

Čítajte aj Poľsko má šiestu najlepšiu kyberochranu, no ruskí hackeri to skúšajú každý deň

14:40 Kybernetickí špecialisti ukrajinskej obrannej rozviedky uskutočnili v stredu silný DDoS útok na viaceré dôležité ruské služby. Činnosť viacerých ruských štátnych inštitúcií a súkromných spoločností je fakticky paralyzovaná. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje zdroj z ukrajinského obranného spravodajstva.

V oficiálnej správe ruskej Federálnej služby pre dohľad nad komunikáciami, informačnými technológiami a masmédiami sa uvádza, že poruchy sú dôsledkom „zlyhania hlavnej komunikačnej siete“. Podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy je však skutočným dôvodom rozsiahly DDoS útok, ktorý podnikli kybernetickí špecialisti ukrajinskej obrannej rozviedky.

Nedostupné sú webové stránky verejných služieb a viacerých ministerstiev, vrátane ministerstva obrany, financií, vnútra, spravodlivosti, priemyslu a energetiky, ministerstva informačných technológií a komunikácií a ministerstva pre mimoriadne situácie. Služby niektorých bankových inštitúcií, ako napríklad Sberbank a AlfaBank, sú tiež nedostupné.

Čítajte aj 740. deň: Ukrajinskí hackeri nabúrali servery ruského ministerstva obrany. Ukoristili mnohé tajné dokumenty

14:27 Ruská rozviedka bezprecedentne posilnila už aj tak vysokú úroveň bezpečnosti šéfa Kremľa Vladimira Putina. Podľa ruského predstaviteľa, ktorý Putina videl osobne pri mnohých príležitostiach počas jeho verejných podujatí, začal nosiť nepriestrelnú vestu už v roku 2023 na odporúčanie tajných služieb a Prezidentskej bezpečnostnej služby. Kremeľ však oficiálne tvrdí, že Putinovu ochranu nie je potrebné zvyšovať.

Čítajte viac Putinova paranoja narastá: Bez balistickej vesty ani nevychádza, ochutnávači sú mu vždy v pätách

13:34 Jeden ukrajinský civilista prišiel o život a ďalší piati utrpeli zranenia v dôsledku stredajších ranných ruských útokov na obec Pivničné a mesto Selydove v Doneckej oblasti. Uviedol to tamojší gubernátor Vadym Filaškin na komunikačnej platforme Telegram, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Filaškin dodal, že v obci Pivnične ruský útok poškodil predajňu a v meste Selydove, na ktoré dopadli dve riadené bomby, firmu a dve vozidlá.

12:30 Ruský súd v Petrohrade dnes odsúdil Jurija Maleva, ktorý má okrem ruského aj americké občianstvo, na tri a pol roka väzenia. Malev bol obžalovaný z „rehabilitácie nacizmu“, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na oznámenie súdu. Maleva zadržali vlani v decembri a obvinili ho za dva príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých podľa obžaloby znevažoval svätojarské stužky, symboly ruského vlastenectva a vojenskej slávy.

V jednom príspevku snímku stužky sprevádzal popisok, že ide o symbol osôb s menšinovou sexuálnou orientáciou, a to s ich označením obscénnymi výrazmi, druhý ukazoval mŕtvolu so stužkou s dovetkom, že ide o návod, „ako správne nosiť stuhu“, napísal server Meduza.

Podľa súdu sa odsúdený previnil neúctou k spoločnosti a urazil pamiatku obetí Veľkej vlasteneckej vojny, ako ruské úrady nazývajú druhú svetovú vojnu.

Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy

12:21 Kyjev v stredu privítal oznámenie z Washingtonu plánovanej účasti viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej na nadchádzajúcej mierovej konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku.

Ukrajina dúfa, že na mierovom summite, ktorý sa uskutoční tento mesiac vo Švajčiarsku, získa širokú medzinárodnú podporu pre svoju víziu podmienok na ukončenie vojny s Ruskom. Rusko na mierovú konferenciu nebolo pozvané, Čína zas bez Ruska účasť odmietla.

Podľa šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka „je dôležitou správou, že sa na mierovom summite zúčastní viceprezidentka Spojených štátov Kamala Harrisová“.

„Je pre nás veľmi dôležité podporovať úsilie o zabezpečenie spravodlivého mieru založeného na zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a zásadách Charty OSN. Veľmi radi uvidíme viceprezidentku Kamalu Harrisovú, ako aj ďalších vedúcich predstaviteľov a zástupcov Západu a globálneho Juhu,“ napísal Jermak na sieti X.

12:02 Ruské sily zaútočili na dedinu Inhulec v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vo chvíľach, keď tam prebiehala dodávka humanitárnej pomoci. Pri útoku boli zranení dvaja ľudia. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie vojenskej správy Chersonskej oblasti na Telegrame.

„Ruské sily zaútočili na dedinu Inhulec. Dvoch mužov vo veku 58 a 47 rokov zasiahol nepriateľ, keď dostávali humanitárnu pomoc,“ uvádza sa vo vyhlásení. Mužov údajne previezli do nemocnice, kde dostávajú potrebnú pomoc.

11:45 Americký prezident Joe Biden dnes začal štátnu návštevu Francúzska, kde sa zúčastní na oslavách 80. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej šéf Bieleho domu bude v krajine do 9. júna a okrem francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa stretne okrem iného aj so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.

Biden pristál na letisku Orly neďaleko Paríža o 09: 28 SELČ a na mieste ho privítal francúzsky premiér Gabriel Attal. Vo štvrtok sa americký prezident vydá na pláže v Normandii na osemdesiate výročie Dňa D. Túto rozsiahlu operáciu za druhej svetovej vojny v najväčšom utajení vykonali Američania, Briti a komandá hnutia Slobodné Francúzsko, aby pripravili pôdu pre oslobodenie Francúzska a porážku nacistického Nemecka.

Za prítomnosti Bidena, ale tiež za účasti kráľa Karola III., nemeckého kancelára Olafa Scholza a talianskej hlavy štátu Sergia Mattarellu či českého prezidenta Petra Pavla bude Macron podľa AFP demonštrovať jednotu západného sveta v čase, keď Európa opäť čelí veľkému konfliktu. Ako výrazný symbol bude prítomný Zelenskyj, zatiaľ čo Rusko, ktoré bolo pozvané pred desiatimi rokmi, bolo z osláv formálne vylúčené práve kvôli svojej „útočnej vojne“ proti Ukrajine.

11:33 Ukrajinská polícia zhabala ruským oligarchom aktíva v prepočte za takmer miliardu dolárov, ktoré teraz podľa nej slúžia pre blaho a potreby krajiny, ktorá sa bráni tretím rokom útoku Ruska. Uviedol to náčelník odboru strategických vyšetrovaní ukrajinskej polície Andrij Rubel, ktorého vyjadrenie dnes citoval aj ruská tlač.

„Ide najmä o vrtuľník Bell-427, lietadlo Gulfstream G650, 47 nákladných áut, 55 osobných áut a tri návesy, ktoré boli odovzdané našim obrancom (ukrajinským ozbrojeným silám),“ povedal Rubel serveru RBK-Ukrajina. Ruské podnikanie v ukrajinskej ekonomike, predtým veľmi rozsiahle, sa podľa policajtovho odhadu podarilo z 90 percent vykoreniť, a to aj napriek všetkej snahe ukryť skutočných vlastníkov pod firmy z daňových rajov, a ochrániť ich tak pred dopadmi sankcií.

Čítajte aj Na Slovensku podnikajú Rusi so zaujímavými prepojeniami. Ukázali na ich firmy, jedného spájajú s kontroverzným oligarchom

11:30 Ruský najvyšší súd dnes odmietol odvolanie sociológa Borisa Kagarlického proti päťročnému trestu väzenia. Informovala o tom agentúra TASS. Kagarlickij bol obžalovaný zo „schvaľovania terorizmu“ za to, akým spôsobom sa v roku 2022 vyjadril k výbuchu na Krymskom moste pripisovanému Ukrajincom.

„Súd sa rozhodol ponechať rozhodnutie odvolacieho súdu bez zmeny a kasačnej sťažnosti Kagarlického obhajoby nevyhovieť,“ píše sa v rozhodnutí. Sociológ pôvodne dostal pokutu, proti verdiktu sa však odvolala obžaloba, ktorá požadovala väzenie. Odvolací súd jej dal tento rok za pravdu.

Kagarlickij bol obžalovaný v súvislosti so svojím príspevkom na sociálnych sieťach o poškodení Krymského mosta výbuchom z októbra 2022. Napísal, že z vojenského hľadiska poškodenie mosta spájajúceho Rusko s anektovaným Krymom dáva viac-menej zmysel, pretože vyvoláva ťažkosti so zásobovaním ruských vojsk bojujúcich proti Ukrajine.

Čítajte aj Koľko Rusov reálne podporuje vojnu? Asi 10-15 percent, tvrdí prokremeľský sociológ

11:28 Od odštartovania otvorenej invázie na Ukrajinu z februára 2022 Rusi zabili najmenej 551 ukrajinských detí a najmenej 1 368 ďalších zranili. Avšak od skutočného začiatku vojny proti Ukrajine, ktorú Moskva vedie už od v roku 2014, zabilo Rusko viac ako 800 ukrajinských detí. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedla to ukrajinská generálna prokuratúra na komunikačnej platforme Telegram.

„Stále nepoznáme skutočný rozsah zločinov spáchaných na okupovaných územiach, ku ktorým nemáme prístup,“ dodal generálny prokurátor Andrij Kostin. Podľa jeho slov sa v súčasnosti vyšetruje 3 800 trestných činov. Celkovo identifikovali 54 osôb, ktoré na Ukrajine spáchali trestné činy proti deťom.

Čítajte aj List z Charkova: Raketa trhala deti na ihrisku

10:20 Na Ukrajine bolo od začiatku ruskej invázie poškodených alebo zničených viac ako 210-tisíc budov. Napísal to na svojom webe americký denník The New York Times (NYT), ktorý k tomuto odhadu došiel na základe analýzy údajov zo satelitov. Zhruba polovica z poničených domov sa podľa neho nachádza na Donbase na východe Ukrajiny, najväčšie škody utrpelo mesto Mariupoľ v Doneckej oblasti.

Len málo krajín od druhej svetovej vojny zažilo takú mieru devastácie ako teraz Ukrajina, píše portál, ktorý na analýze spolupracoval s odborníkmi na diaľkový prieskum Zeme. Dospel pritom k záveru, že poškodené alebo zničené je vyše 900 škôl, nemocníc a kostolov, hoci ich chráni ženevské konvencie. Konkrétne spomína 106 poničených nemocníc a kliník, 109 chrámov, mešít alebo kláštorov a 708 školských zariadení.

Portál upozorňuje, že ide o konzervatívne odhady. Údaje nezahŕňajú Ruskom anektovaný polostrov Krym ani niektoré ďalšie časti Ukrajiny, kde neboli k dispozícii presné údaje. Skutočný rozsah deštrukcie je pravdepodobne väčší a stále sa rozširuje, dodáva NYT, ktorý vychádzal z údajov datovaných do decembra 2023.

Z jeho grafiky vyplýva, že medzi najponičené mestá patria okrem Mariupoľu, ktorého sa Rusi po ťažkých bojoch zmocnili v máji 2022, okrem iných Marjinka, Rubižne, Bachmut, Irpiň, Cherson alebo Charkov.

Škody spôsobujú tiež ukrajinské ozbrojené sily, ktoré bombardujú na frontovej línii ruskej pozície a útočia na Moskvou obsadené ukrajinské územia, ako je Krym alebo mesto Doneck, píše The New York Times. Hoci podľa neho nie je možné zakaždým určiť, ktorá strana je zodpovedná, devastácia zaznamenaná v okupovaných oblastiach bledne v porovnaní s tým, čo je vidieť na ukrajinskej strane, na ktorú útočia Rusi.

10:04 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 280 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 513 700, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 40 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 806 tankov, 15 036 obrnených bojových vozidiel pechoty a 13 385 delostreleckých systémov.

10:00 Akýkoľvek francúzski vojenskí inštruktori na Ukrajine by boli „legitímnym terčom“ ruských ozbrojených síl. Povedal to v utorok šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov počas cesty po Afrike na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom zahraničných vecí Konžskej republiky Jeanom Claudom Gakossom.

„Pokiaľ ide o francúzskych inštruktorov, myslím si, že už sú na ukrajinskom území,“ povedal Lavrov s odkazom na vojenských inštruktorov, ktorých by Francúzsko mohlo vyslať na výcvik ukrajinských jednotiek. „Bez ohľadu na ich postavenie predstavujú vojenskí predstavitelia alebo žoldnieri legitímny terč pre naše ozbrojené sily,“ vyhlásil.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády minulý týždeň uviedol, že podpísal dokumenty, ktoré francúzskym vojenským inštruktorom čoskoro umožnia prístup do ukrajinských výcvikových stredísk. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však konštatoval, že nebude komentovať „fámy alebo rozhodnutia, ktoré by mohli byť prijaté“. Dodal, že podporu Ukrajine bližšie predstaví počas osláv 80. výročia Dňa D, čiže vylodenia spojencov v Normandii v roku 1944, ktoré sa uskutočnia koncom tohto týždňa.

Čítajte aj Lavrov: Rusko nemôže byť porazené, o tom možno len snívať. Ukrajinu čaká osud Afganistanu

9:55 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg kritizuje Čínu za bojkotovanie ukrajinskej mierovej konferencie vo Švajčiarsku. V rozhovore pre nemeckého verejnoprávneho vysielateľa NDR označil rozhodnutie Číny za „poľutovaniahodné“.

Švajčiarsko naplánovalo summit na 15. a 16. júna. Pozvalo naň 160 krajín, ktoré budú diskutovať o možných spôsoboch dosiahnutia mieru na Ukrajine.

Čína minulý týždeň oznámila, že sa na summite nezúčastní. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že medzi plánom konferencie a očakávaniami Pekingu existuje istý nesúlad. Rovnako tak naznačila aj nezhodu medzi očakávaniami medzinárodného spoločenstva.

Stoltenberg nepovažuje rozhodnutie Číny za prekvapivé: vysvetlil, že Peking neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a zároveň pred jej začatím podpísal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodu, ktorá zabezpečila obom krajinám neobmedzenú spoluprácu.

Čítajte aj Stoltenberg vyzval spojencov, aby dodali Ukrajine viac zbraní. Čína nemôže podnecovať vojnu aj mať dobré vzťahy s Európou, hovorí

9:21 Ukrajinské letectvo v noci na stredu ohlásilo vzlet lietadla MiG-31K, ktorý je nosičom balistických rakiet Kinžal používaných ruskou armádou pri útokoch na Ukrajinu. Na celom území Ukrajiny bol preto v stredu nad ránom vyhlásený letecký poplach.

Ukrajinská armáda v noci na stredu zneškodnila 22 z 27 bezpilotných lietadiel vypustených ruskou armádou do útokov na Mykolajivskú, Chersonskú, Dnepropetrovskú, Sumskú a Poltavskú oblasť.

Informovala o tom v stredu britská stanica BBC, podľa ktorej ukrajinská armáda nespresnila cieľ zvyšných piatich nezlikvidovaných dronov a prípadné následky ich bojovej misie.

O dôsledkoch pádu dronov však informovali zástupcovia regionálnej samosprávy: podľa gubernátora Poltavskej oblasti Filippa Pronina jeden z dronov zasiahol priemyselný objekt. Ďalší dron – v Mykolajivskej oblasti – dopadol na rodinný dom a úplne ho zničil. Ďalších desať domov a dve autá utrpeli menej rozsiahle škody.

O zneškodnení dronov nad svojím územím informovalo v stredu aj ruské ministerstvo obrany. Dve bezpilotné lietadlá boli zostrelené nad Belgorodskou oblasťou, dve nad Kurskou oblasťou a jeden nad Voronežskou oblasťou.

8:59 Nórsky parlament v utorok jednohlasne schválil návrh na výrazné zvýšenie rozpočtu na obranu, oznámila v utorok vláda. Plán počíta s dodatočnými približne 53 miliardami eur na obdobie najbližších 12 rokov s cieľom posilniť nórsku armádu.

Menšinová stredoľavicová vláda ešte v apríli informovala o svojom pláne navýšiť obranný rozpočet o 83 percent do roku 2036, pričom susedné Rusko označila za nebezpečné a nepredvídateľné. Na prijatie takéhoto rozpočtu však potrebovala podporu opozície.

V utorok sa všetky strany zastúpené v parlamente – od populistickej krajne pravicovej až po komunistickú – postavili za vládny návrh, hoci s drobnými úpravami. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe to označil za „historický“ počin s tým, že prvýkrát sa všetky parlamentné strany dohodli na posilnení armády.

„Je to dôležitý signál pre našich spojencov a ostatných, že Nórsko je jednotné v posilňovaní svojej obrany,“ uviedol Störe.

V aprílovom návrhu vlády bolo zahrnutých päť nových ponoriek. Parlament sa napokon dohodol až na šiestich ponorkách a aj na systéme protivzdušnej obrany dlhého dosahu.

Čítajte aj Nórsko pošle Ukrajine ďalšie protivzdušné systémy NASAMS. Je taký dobrý, že chráni aj Washington

Nórsko chce do roku 2036 zvýšiť výdavky na obranu na približne tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Severoatlantickou alianciou (NATO) stanovené minimum sú dve percentá HDP. Nový návrh obranného rozpočtu má byť schválený 11. júna. (dpa, tasr)

7:45 Americký prezident Joe Biden sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas osláv 80. výročia Dňa D vo francúzskej Normandii a na stretnutí skupiny G7 v Taliansku. Diskutovať budú o situácii Kyjeva v boji proti Rusku, uviedol v stredu Biely dom.

„V priebehu niečo viac ako týždňa bude mať (americký) prezident dve zásadné stretnutia s prezidentom Zelenským,“ povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý cestuje s Bidenom do Paríža.

Oznámenie o týchto stretnutiach prichádza v čase, keď je Biden kritizovaný za to, že vynechá nadchádzajúci mierový summit o Ukrajine vo Švajčiarsku a namiesto toho sa zúčastní na predvolebnej akcii.

Sullivan však dodal, že Spojene štáty neplánujú poslať svojich vojenských inštruktorov na Ukrajinu. „Potrebujú viac protivzdušnej obrany, na čom pracujeme a taktiež potrebujú nepretržitý prísun zbraní, ktoré im budeme dodávať,“ uviedol. Zelenskyj sa v piatok v Paríži stretne aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Hovoriť budú o potrebách ukrajinskej armády v čase pokračujúcej ruskej invázie, oznámil ešte v utorok Elyzejský palác.

Stretnutie skupiny G7 sa uskutoční v Bari od 13. do 15. júna a bude zamerané na využitie zmrazených ruských aktív na podporu vojnového úsilia Ukrajiny. (reuters, afp, tasr)

6:15 Francúzsko, Nemecko a Poľsko sa pred blížiacimi voľbami do Európskeho parlamentu stali permanentnými cieľmi ruských dezinformačných útokov, vyhlásila v utorok eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Uviedla to agentúra AFP.

EÚ opakovane varovala, že Rusko zintenzívni svoje dezinformačné kampane pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 6. až 9. júna. „Existujú tri veľké krajiny, ktoré sú pod neustálym útokom. Je to Francúzsko, Nemecko a Poľsko,“ povedala Jourová, pričom poukázala aj na zistenia Európskeho strediska pre sledovanie digitálnych médií (EDMO).

Podľa Jourovej dochádza k masívnejším dezinformačným útokom zameraným na konkrétne témy. Napríklad vo Francúzsku sa zameriavajú na tohtoročné letné olympijské hry v Paríži.

V Nemecku podľa nej využívajú dezinformátori obavy z migrácie a bezpečnosti, zatiaľ čo v Poľsku zneužívajú situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Poukázala napríklad na falošnú správu poľskej štátnej tlačovej agentúry z minulého týždňa. V nej sa uvádzalo, že Poliakov budú mobilizovať do bojov na Ukrajine, pričom podľa úradov išlo pravdepodobne o ruský kybernetický útok.