Spojením síl dobra sa poráža zlo: Pred 80. rokmi sa začal Deň D, o Normandiu bojovali aj československí vojaci

Operácia Overlord právom patrí medzi jednu z najvýznamnejších operácií druhej svetovej vojny, ktorá sa nezmazateľným spôsobom zapísala do vojenskej minulosti ľudskej civilizácie. Vyžiadala si množstvo nepredstaviteľného strádania, bolesti a utrpenia na oboch stranách frontu, uviedol zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

05.06.2024 12:40
Deň D, 80. výročie vylodenia v Normandii,... Foto: ,
Členovia spoločného zboru americkej akadémie vojenskej služby sa 5. júna 2024 zúčastňujú na ceremónii na pláži Utah Beach neďaleko Sainte-Marie-du-Mont vo Francúzsku v Normandii.
debata (6)

Vo štvrtok 6. júna si pripomíname 80. výročie Operácie Overlord – vylodenia Spojencov v Normandii. „Vylodenie v Normandii, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 1944, významným spôsobom ovplyvnilo nielen priebeh, ale aj výsledky druhej svetovej vojny. Z pohľadu súčasnosti možno konštatovať, že aj po 80. rokoch od uskutočnenia tejto najväčšej vojenskej kombinovanej operácie platí, že spojením síl dobra sa dá poraziť zlo, ktoré v tejto súvislosti predstavovalo nacistické Nemecko a jeho spojenci,“ zdôraznil Šumichrast.

D Day 80th Anniversary Čítajte viac Neznámy príbeh Slováka, ktorý v Normandii ako americký výsadkár padol v boji proti Hitlerovi

Prípravou tejto náročnej vojenskej operácie poverili náčelníka štábu hlavného veliteľa spojeneckých síl (COSSAC) britského generálporučíka Fredericka E. Morgana. Ním vypracovaný plán útoku cez Normandiu, ktorý dostal krycí názov „Overlord“, posúdili na québeckej konferencii v auguste 1943. S jej vykonaním vyjadrili súhlas britský premiér Winston Churchill, ako aj americký prezident Franklin D. Roosevelt.

Hlavným veliteľom spojeneckých expedičných síl sa stal v decembri 1943 americký generál Dwight D. Eisenhower, ktorý predtým úspešne velil spojeneckým operáciám počas vylodení v severnej Afrike a južnom Taliansku. Po prevzatí velenia a dôkladnej analýze pôvodného plánu operácie došlo k niekoľkým zásadným úpravám: zvýšeniu počtu divízii a rozšíreniu úseku pobrežia určeného na vylodenie inváznych vojsk.

Brigitte Macron, prezidentka SR Zuzana Čaputová...
Brigitte Macron, francúzsky prezident Emmanuel...
+29Prezidentka SR Zuzana Čaputová a jej partner...

„Pôvodný dátum operácie bol 5. jún 1944, avšak vzhľadom na nepriaznivé počasie panujúce v Lamanšskom prieplave bola operácia posunutá o jeden deň. Na vykonanie invázie spojenecké velenie vyčlenilo 39 divízií, 12 samostatných brigád a 10 oddielov špeciálnych jednotiek "commandos“ a „rangers“. Vo vzduchu v čase invázie plnilo úlohy cca 10 900 bojových, viac než 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov," priblížil Šumichrast.

Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsayho tvorilo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lo­dí.

Léon Gautier Čítajte aj Zomrel posledný francúzsky veterán z Normandie

Priestor, v ktorom sa uskutočnila spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich samostatných sektorov – pláží. „Zo západu na východ to boli pláž "Utah“ – priestor americkej 4. pešej divízie; pláž „Omaha“ – priestor americkej 1. a 29. pešej divízie; pláž „Gold“ – priestor britskej 50. pešej divízie; pláž „Juno“ – priestor kanadskej 3. pešej divízie; pláž „Sword“ – priestor britskej 3. pešej divízie. Tieto zväzky boli posilnené tankovými a špeciálnymi jednotkami. Proti nim stáli nemecké jednotky 709., 352. a 716. pešej divízie. V tyle nemeckých vojsk zoskočili, resp. pristáli príslušníci americkej 82. a 101. vzdušnej výsadkovej divízie, ako aj britskej 6. vzdušnej výsadkovej divízie," objasnil historik.

Veterán Bertie Billet na oslavách 75. výročia...
Britský veterán Richard Llewellyn prichádza na...
+5Americká vlajka  na pláži Omaha v susedstve...

Pripomenul, že nemecké vojenské velenie očakávalo spojeneckú inváziu. Nedisponovalo však hodnovernými informáciami, kedy a predovšetkým kde sa takáto operácia uskutoční. Intenzívne sa však na ňu pripravovalo. O prvopočiatkoch výstavby Atlantického valu možno hovoriť už v letných mesiacoch roku 1940, v súvislosti s prípravou nemeckej invázie do Veľkej Británie, keď velenie nemeckej brannej moci chcelo ochrániť atlantické pobrežie pred eventuálnym britským protiúderom. V tomto období však išlo len o vybudovanie poľných delostreleckých a pechotných palebných postavení.

„V súvislosti s pôvodným zámerom, sa výstavba nerealizovala podľa jediného, vopred stanoveného plánu. Jednoznačne sa prispôsobovala strategickej situácii na bojiskách druhej svetovej vojny. Na plánovaní a organizácii jeho výstavby sa okrem vrchného veliteľstva brannej moci (OKW) podieľali vrchné veliteľstvo pozemného vojska (OKH), vrchné veliteľstvo námorníctva (OKM) a vrchné veliteľstvo letectva (OKL). Zásadná zmena nastala 14. decembra 1941, keď OKW rozhodlo o výstavbe línií stáleho opevnenia pozdĺž celého západoeurópskeho pobrežia v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku a Francúzsku,“ povedal historik.

Riadenie výstavby opevnenia na pobreží Francúzska, Belgicka a Holandska podliehalo vrchnému veliteľstvu Západ so sídlom v Saint-Germain-en-Laye. Stavebno-technickú stránku výstavby Atlantického valu zabezpečovala Todtova organizácia, ktorá na francúzskom, belgickom a holandskom pobreží zapojila do jeho výstavby cca 350 000 osôb – 40 000 Nemcov, 90 000 Francúzov, 220 000 ostatných zahraničných pracovníkov.

K zloženiu Atlantického valu možno, podľa jeho slov uviesť, že išlo o kombináciu osvedčených starších a moderných fortifikačných stavieb, ktoré mali obrancov chrániť pred nepriateľskou streľbou a bombardovaním a umožniť im aktívne vedenie paľby na námorné, letecké a pozemné ciele všetkého druhu.

Do júna 1944 postavili Nemci na úseku od Le Havru po Antverpy 3878 pevnostných objektov. V najužšom mieste atlantického pobrežia Francúzska bolo vybudovaných 1459 pevnostných objektov. V Normandii bolo do invázie dokončených 1643 pevnostných objektov, ďalších 79 bolo rozostavaných a výstavba ďalších 289 objektov sa pripravovala. Na 242 km normandských pláží bolo postavených 200 000 zátarás a položených množstvo mín.

Podľa Šumichrasta, napriek vyššie uvedeným prípravám na spojeneckú inváziu, Nemci v počiatočných fázach spojeneckej operácie Overlord neverili, že ide skutočne o inváziu. Sám ríšsky kancelár Adolf Hitler bol presvedčený o tom, že spojenecká invázia sa uskutoční pri Calais, tzn. že sa udeje v priestore najbližšom k Veľkej Británii. Nemci útok na pobrežie v Normandii považovali len za akúsi klamlivú vojenskú operáciu.

„Preto neboli do Normandie presunuté obrnené jednotky nemeckej 15. armády z priestoru Pas-de-Calais, ktoré mohli zohrať rozhodujúcu úlohu v boji so spojeneckými inváznymi silami. Keď nemecké velenie pochopilo, o čo naozaj ide, Spojenci mali na pobreží už vybudované predmostia hlboké dva až deväť kilometrov, do ktorých neustále prisúvali ďalšie sily a prostriedky. Na konci najdlhšieho dňa sa v Normandii nachádzalo 176.000 spoje­neckých vojakov s výzbrojou, výstrojom a ostatným materiálom nevyhnutným na vedenie bojovej činnosti,“ uzavrel pre TASR Šumichrast.

Čaputová príde na oslavy vylodenia spojencov v Normandii

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vo štvrtok (6. júna) zúčastní na oslavách 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii. Uctí si tak pamiatku vojakov, ktorí sa pričinili o oslobodenie Európy v druhej svetovej vojne, informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

„Na slávnostnej spomienkovej ceremónii na pláži Omaha sa zúčastnia viacerí európski a svetoví lídri vrátane amerického prezidenta Joea Bidena, britského kráľa Karola III. či ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského,“ priblížil Strižinec.

Osobné pozvanie od francúzskeho prezidenta podľa neho prijal aj partner prezidentky Juraj Rizman, ktorý ju bude na podujatí sprevádzať.

Vladimir Putin Čítajte aj Na oslavy vylodenia spojencov do Normandie pozvali Rusko, nie však Putina

Českí a slovenskí bojovníci

Do bojov o „Pevnosť Európa“ v rámci Operácie Overlord sa zapojili vojaci a námorníci armád Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kanady, Austrálie, Francúzska, Grécka, Nového Zélandu, Nórska, Poľska a aj Československa.

Vo štvrtok 6. júna uplynie 80 rokov od Operácie Overlord, vylodenia spojencov v Normandii, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie operácie druhej svetovej vojny.

Ako ďalej objasnil vojenský historik, Česi a Slováci – príslušníci československého zahraničného vojska vo Veľkej Británii – sa zúčastnili bojov o „Pevnosť Európa“ v radoch britského Kráľovského letectva. „Piloti 134. českoslo­venského stíhacieho krídla počas prvého dňa vykonali spolu 144 bojových štartov v súhrnnom čase 281,15 operačných hodín. Z tohto počtu príslušníci 310. českoslo­venskej stíhacej perute pripísali do zápisníkov letov 92 operačných hodín. Ich kolegovia z 312. českos­lovenskej stíhacej perute 97,20 operačných hodín a príslušníci 313. českoslo­venskej stíhacej perute 91,55 operačných hodín,“ spresnil Šumichrast.

Pomník na pláži Omaha v Normandii.
Spomienková jazda k 70. výročiu vylodenia v...
+12V Normandii si pripomínajú 70. výročie od...

Ich úlohou bolo podľa jeho slov poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. Nepriateľská letecká činnosť však až do neskorých nočných hodín nebola v priestore operačného nasadenia československých letcov zaregistrovaná.

„Československí bombardovací letci 311. bombardovacej perute vzlietli z letiska Predannack spolu päťkrát, keď počas tohto dňa postupne vyštartovalo na vojnové nebo päť lietadiel B-24 Liberator s úlohou pátrať po nemeckých lodiach a ponorkách. Tak ako to bolo vo vzduchu nad inváznym priestorom, tak ani na mori nebola zo strany československých letcov zaznamenaná žiadna aktivita,“ spresnil historik.

Aj v radoch americkej armády bojovali v Normandii vojaci pochádzajúci zo Slovenska. „Vďaka nadšencovi Pavlovi Horňákovi z Košíc sme spoznali tragický životný príbeh vojaka Andreja Babjaka, príslušníka 508. výsadkového pluku 82. výsadkovej divízie armády Spojených štátov amerických, ktorý bol 6. júna 1944 vysadený južne od francúzskeho mestečka Picauville, v oblasti, ktorú Nemci zaplavili otvorením hrádzí na tamojších riekach Merderet a Douve,“ priblížil Šumichrast.

vylodenie v Normandii / Čítajte aj Svet vzdal hold hrdinom otvorenia západného frontu

Rodák z obce Žbince na Zemplíne so svojim ťažkým výstrojom dopadol do zaplavenej krajiny, kde sa utopil. „V týchto umelo vytvorených močariskách postretol rovnaký osud v tú noc aj ďalších 35 výsadkárov z jeho divízie. Svoj večný sen sníva na americkom vojnovom cintoríne Normandy American Cemetery v blízkosti pláže Omaha,“ uviedol pre TASR zástupca riaditeľa VHÚ.

Na vylodení v Normandii sa zúčastnil tiež Joseph Susedka, príbeh ktorého opísal v minulosti pre TASR vnuk jeho brata. Z Československa sa Susedka v roku 1938 opätovne vrátil do Spojených štátov, ktoré opustil ako trojročný so svojimi rodičmi.

Počas druhej svetovej vojny narukoval v marci 1941 do americkej armády. Po troch rokoch ho vyslali na Britské ostrovy a 6. júna 1944 sa zúčastnil na Operácii Overlord. Susedka zomrel 11 dní po vylodení vo Francúzsku. V zákope zahynul s ďalšími šiestimi mužmi po zásahu nemeckého delostrelectva. Posmrtne bol vyznamenaný jedným z najvyšších amerických vyznamenaní – Purpurovým srdcom.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #druhá svetová vojna #Deň D #vylodenie v Normandii