Medzi hrdinami vylodenia sa nachádzali aj Slováci. Jedným z nich bol Andrew (Andrej) Babjak. O jeho príbehu sa dosiaľ nevedelo, až nedávno na jeho stopu natrafil nadšenec vojenskej histórie Pavol Horňák z Košíc. „Hľadal som v amerických archívoch informácie o mojich predkoch, z ktorých viacerí kedysi odišli za prácou do Spojených štátov. Náhodou som našiel aj zmienku o Babjakovi," povedal pre Pravdu.
Rodičia sa zoznámili v USA
Babjak pochádzal z východoslovenskej obce Veľké Žbince. Jeho rodičia sa veľmi mladí zoznámili v USA, kde obaja pracovali. Po návrate do vlasti sa im v januári 1924 narodil Andrej a o dva roky im pribudol do rodiny druhý syn. Možno, že veľká hospodárska kríza v období v tridsiatych rokov 20. storočia primala otca i matku, aby si znovu hľadali živobytie v Amerike. „Staršieho syna Andreja na nejaký čas zverili do opatery jeho strýka na Slovensku," poznamenal Horňák.
Svoju úlohu mohol zohrať aj fakt, že prvou domovinou Andrejovej matky boli USA, kde sa v novembri 1899 narodila slovenským prisťahovalcom v štáte Pennsylvánia. A nemenej aj to, že jeho otec, ktorý sa tiež volal Andrej, dostal americké občianstvo po určitom čase po príchode zo Slovenska (dátum narodenia mal júl 1903).
Od cukroviniek do armády
Babjak mal necelých 16 rokov, keď sa opäť zvítal s rodičmi i s bratom. Horňák zistil, že doklady, ktoré mu umožnili vycestovať do USA získal v Prahe. Bolo to len sedem dní pred vypuknutím druhej svetovej vojny, ktorá sa začala 1. septembra 1939 po vpáde nacistického Nemecka do susedného Poľska. „Matka kúpila Andrejovi palubný lístok na parník, ktorým sa doplavil do New Yorku," ozrejmil Horňák. Na východnom pobreží USA sa vylodil 27. decembra 1939. Svoje šestnáste narodeniny (20. januára 1940) preto už mohol oslavovať v kruhu rodiny, ktorá žila v štáte Connecticut. „Tamojšie mesto Bridgeport sa stalo jeho novým domovom až do roku 1943, keď vstúpil do americkej armády," uviedol Horňák.
Babjak bol ešte mladík, ale už pracoval v miestnej cukrárenskej firme. Bol v nej zamestnaný do polovice mája 1943, keď si obliekol vojenskú uniformu a v tom čase mu udelili americké občianstvo," pokračoval Horňák. Po základnom vojenskom výcviku v štáte Georgia sa Babjak presunul na Floridu, kde sa zdokonaľoval vo výsadkárskom pluku.
Čítajte viac Vlajku na slávnej fotke vztýčil skutočný východniarV januári 1944 sa Babjak po dvoch týždňoch cesty z New Yorku doplavil s budúcimi spolubojovníkmi do Severného Írska, čo bolo v období, keď začínalo byť len otázkou času, kedy sa západní spojenci pokúsia vtrhnúť do Francúzska okupovaného nacistami.
Na Britských ostrovoch pokračoval vo výcviku ako príslušník 82. výsadkovej divízie generálmajora Matthewa Ridgewaya. Keď nadišiel Deň D, ako sa označuje vylodenie v Normandii, spojeneckí vojaci prenikli na pobrežie nielen po mori, ale aj zo vzduchu. „Babjak bol príslušník mínometnej čaty veliteľskej roty 1. práporu 508. výsadkového pešieho pluku, v ktorom plnil úlohu nosiča munície," povedal Horňák.
Šiesteho júna 1944 mal Babjak spolu s ďalšími šestnástimi parašutistami naplánovaný výsadok z lietadla, ktoré odštartovalo z letiska Folkingham vzdialeného 180 kilometrov od Londýna. Mali rozkaz zoskočiť v Normandii približne dve hodiny po polnoci. „Napriek zlej viditeľnosti sa im to podarilo a načas. Bohužiaľ, Babjak bol jedným z troch členov výsadku, ktorí sa úsvitu nedožili," zdôraznil Horňák.
Čítajte viac Spojením síl dobra sa poráža zlo: Pred 80. rokmi sa začal Deň D, o Normandiu bojovali aj československí vojaciJediný americký výsadkár narodený na Slovensku
Babjaka nezabila nemecká paľba: smrť našiel vo vode. „Utopil sa v rozvodnenom povodí rieky Douve, kde nacisti otvorili prietokové hrádze, čím zaplavili veľkú časť územia v okolí," vysvetlil Horňák. Dodal, že v umelo vytvorených močariskách zomrelo zrejme až 36 príslušníkov 82. výsadkárskej divízie.
Keď telo Babjaka našli, pochovali ho na dočasnom cintoríne v obci Blosville. Neskôr po exhumácii našiel miesto posledného odpočinku na americkom vojenskom cintoríne v Normandii, kde sa nachádza veľa hrobov padlých bojovníkov USA.
Nadšenec vojenskej histórie z Košíc sa podujal zvečniť spomienku na Babjaka v Múzeu vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky (nachádza sa v obci Pavlovce nad Uhom neďaleko rodnej obce Babjaka). „Americký rodák, ktorý vo veku 20 rokov zahynul v prvých chvíľach svojho boja za oslobodenie Európy, si to nepochybne zaslúži," podčiarkol Horňák. Babjakovi tam čoskoro osadia pamätnú tabuľu; mimochodom, udeje sa to v roku jeho nedožitých stých narodenín. „Babjak bol podľa dostupných informácií s najväčšou pravdepodobnosťou jediný americký výsadkár narodený na Slovensku, respektíve vo vtedajšom Československu, ktorý padol v Deň D," uzavrel Horňák.
Andrew (Andrej) Babjak
Narodil sa 20. januára 1924 v obci Veľké Žbince (dnes Žbince v okrese Michalovce) na východe Slovenska. Mal jedného brata, ktorý bol od neho mladší o dva roky.
Krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny získal od úradov dokumenty, ktoré mu umožnili odísť do USA. Mal 15 rokov, keď na konci decembra 1939 pricestoval parníkom do New Yorku za rodičmi, ktorí už žili v Spojených štátoch.
Do americkej armády vstúpil v máji 1943, následne absolvoval základný vojenský výcvik v štáte Georgia. V tom čase získal občianstvo USA.
Na konci roku 1943 ho odvelili na Britské ostrovy, po plavbe na vojenskej lodi sa v januári 1944 dostal do Severného Írska. Spolu s ďalšími spojeneckými vojakmi sa pripravoval na inváziu do Normandie.
Nad Francúzskom zoskočil 6. júna 1944 približne dve hodiny po polnoci. Z jeho výsadku neprežili traja členovia, Babjak bol jedným z nich.
Pochovali ho 15. júna 1944 v Normandii na dočasnom vojenskom cintoríne. V roku 1947 exhumovali telesné pozostatky Babjaka a uložili ich na tamojšom cintoríne, kde sú pochovaní padlí americkí vojaci.