To, že je Michel dlhoročným rivalom von der Leyenovej, je v Bruseli známe. Podľa časopisu Politico, ktorý sa odvolal na svedectvá ôsmich diplomatov, úradníkov a nemenovaných vládnych predstaviteľov, ide medzi oboma funkcionármi o tvrdý mocenský zápas a Michel je odhodlaný svoju súperku definitívne odstaviť.
„Všetkých to privádza do šialenstva, pretože jeho hra je taká nápadná. Chce, aby von der Leyenová zakopla, a sám sníva o vlastnom mieste na vrchole,“ citoval magazín jedného z politikov Európskej únie, ktorý si želal zostať v anonymite.
Spory medzi oboma vrcholnými predstaviteľmi EÚ, ku ktorým predtým dochádzalo skôr v zákulisí, si verejnosť mohla prvý raz všimnúť pri návšteve Ankary v roku 2021.
Na spoločnom stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom vtedy Michel celkom negalantne obsadil jedinú voľnú stoličku vedľa hlavy štátu, takže si šéfka EK musela sadnúť na vzdialenejšiu pohovku.
Pre nediplomatické faux pas belgického politika obvinili zo sexizmu a odvtedy už obaja cestovali radšej samostatne.
Čítajte viac Udrží sa Ursula von der Leyenová na čele Európskej komisie? Má dobré šance, tvrdí odborník
Keď sa Michel pred pár dňami rozprával s jedným európskym novinárom, využil to aj na kritiku von der Leyenovej. Zazlieva jej, že po útoku Hamasu zo 7. októbra minulého roka prejavila „priveľa solidarity“ s Izraelom.
Vyčíta jej, že dávala príliš najavo svoje politické postoje a ako šéfka EK nezostala nadstranícka. Na budovu svojho úradu v Bruseli dala napríklad nasvietiť vlajku židovského štátu – podobne ju v tom čase premietli aj na Eiffelovu vežu v Paríži či Brandenburskú bránu v Berlíne.
Von der Leyenová krátko na to do Izraela i letela, aby napadnutému národu osobne vyjadrila podporu, no namiesto Michela, ktorého nepozvala, ju sprevádzala predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. Podľa niektorých zdrojov jej to šéf Európskej rady nezabudol a aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo ju chce z funkcie vytlačiť.
Foto: TASR/AP, Jean-Francois Badias
Pokiaľ ide o Michela, ten sa v decembri s úradom v Európskej rade rozlúči, no po voľbách do Európskeho parlamentu to bude práve on, kto bude riadiť proces rozdeľovania najvyšších pozícií EÚ, od ktorého závisí aj ďalší osud von der Leyenovej.
Podľa magazínu Politico má preto veľa diplomatov v únii podozrenie, že útok 48-ročného belgického expremiéra je začiatkom „vzbury“.
V zákulisí sa tiež povráva, že sa uchádza o miesto šéfa európskej diplomacie po dosluhujúcom Josepovi Borrellovi, s ktorým má dobrý vzťah.
Foto: SITA/AP, Olivier Hoslet
Špekuluje sa, že aby získal podporu hlavných predstaviteľov európskych štátov, bude s nimi koncom júna rokovať na osobných stretnutiach namiesto toho, aby o najvyšších pozíciách diskutovali všetci spolu, ako sa to dosiaľ robilo.
„Mnoho členských štátov sa obáva, že Charles Michel nebude hrať konštruktívnu úlohu, ale bude skôr presadzovať agendu osobnej pomsty,“ povedal pre Politico jeden z diplomatov EÚ.
Podľa európskych analytikov má von der Leyenová zatiaľ dobré šance, že sa jej podarí obhájiť pozíciu na čele EK. Jej povesti neublížila ani pandémia koronavírusu či ruská agresia na Ukrajinu.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Naopak, Michel sa stal často terčom sťažností, kritiky aj posmechu. Vzhľadom na to, že 65-ročná Nemka vo vedení EK nemá dosiaľ vážneho súpera, nezdá sa, že by nejaké intrigy mohli otriasť jej pozíciou. Hoci Politico pripúšťa, že v Bruseli v poslednom čase narastá odpor proti jej autorite a údajnému centralizovanému štýlu vedenia.
Čítajte viac Pfizergate začal vyšetrovať hlavný európsky žalobca. Otrasie aféra postavením von der Leyenovej?
Z kuloárnych informácií EÚ je však podľa časopisu jasné aj to, že Michel nepatrí k obľúbeným politikom, a preto je nepravdepodobné, že by mu po odchode z vedenia Európskej rady zverili nejakú inú významnú funkciu.
Jeden z diplomatov na to ironicky reagoval opakujúc frázu, ktorú vraj niekedy používa šéf Michelovho štábu, keď odmieta predložený návrh: „Lídri EÚ nemajú chuť na tento scenár.“
Foto: FPÖ
Ďalší útok na šéfku EK prišiel z Rakúska. Bývalá vládna strana FPÖ tam nedávno rozmiestnila volebné bilbordy a plagáty s nakresleným bozkom von der Leyenovej a Zelenského.
Okolo sú nápisy ako azylová kríza, vojnový zhon, korona chaos či eko-komunizmus. FPÖ je strana pravicových populistov, ktorá má blízko k ruským oligarchom aj ku Kremľu a považujú ju za obdobu pravicovoextrémistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Proti zverejneniu bilbordu protestoval i Kyjev, ktorý ho označil za „urážku ukrajinského ľudu“.