834. deň: Zlá správa pre Putina. Francúzsko dodá Ukrajine stíhačky Mirage a vycvičí pilotov

Čítajte viac 832. deň: Nad Európou sa sťahujú mračná, uviedol Tusk: Pre Kremeľ by politické dobytie Bruselu bolo dôležitejšie ako dobytie Charkova

22:41 Pri útokoch na mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti ruská armáda používa raketomety s termobarickou muníciou. Povedal to vo štvrtok hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny síl Chortycia Nazar Vološyn pre národnú televíziu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Hoci sa pozornosť v ostatných týždňoch sústreďuje najmä na obnovené útoky Ruska na Charkivskú oblasť, boje o mesto Časiv Jar sú naďalej tvrdé. Termobarická munícia „ničí a spaľuje všetko, čo jej stojí v ceste,“ povedal Vološyn. Ide síce o kontroverznú muníciu, ale medzinárodné právo ju nezakazuje.

Ruské útoky sa sústreďujú predovšetkým na južnú časť mesta. Napriek neustálym úderom, ktoré trvajú už niekoľko mesiacov, však ukrajinskí obrancovia mesto stále držia, povedal Vološyn.

21:47 Francúzsko poskytne Ukrajine stíhacie lietadlá Mirage, aby sa mohla lepšie brániť ruskej agresii, vyhlásil dnes francúzsky prezident Emmanuel Macron. V rozhovore s francúzskymi televíznymi stanicami TF1 a France 2 tiež povedal, že jeho krajina začne s výcvikom ukrajinských pilotov. Informuje o tom agentúra AP.

Agentúra Reuters vo svojom spravodajstve píše o tom, že sa Francúzsko lietadlá východoeurópskej krajine chystá predať. Koľko ich má byť, agentúry neuviedli.

Macron v rozhovore tiež poznamenal, že v piatok oznámi „novú spoluprácu s Ukrajinou“. Ten deň v Elyzejskom paláci prijme ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Očakáva sa, že sa Macron pri tejto príležitosti vyjadrí aj k otázke možného vyslania francúzskych vojenských inštruktorov na Ukrajinu.

Francúzsky denník Le Monde nedávno napísal, že Macron s niekoľkými európskymi štátmi rokuje o vytvorení koalície, ktorá by cvičila ukrajinských vojakov priamo na Ukrajine. Prví inštruktori by podľa denníka do východoeurópskej krajiny mohli odísť už za niekoľko týždňov, alebo dokonca dní.

V aktuálnom rozhovore francúzsky prezident tiež zopakoval, že Ukrajina by mala mať možnosť používať zbrane od západných spojencov na útoky na ruské vojenské ciele, aby „neutralizovala body, z ktorých je napádaná“.

21:09 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok vo Francúzsku pripojil k svetovým lídrom, aby si pripomenul Deň D, čiže vylodenie spojencov počas druhej svetovej vojny v Normandii, a požiadal o väčšiu pomoc zo strany Západu. Oslavy Dňa D sa konajú v čase, keď sa ukrajinská armáda snaží odraziť ruský útok na mesto Charkiv na severovýchode krajiny.

Ruská ofenzíva sa snaží využiť nedostatok munície a ukrajinských vojakov pozdĺž približne tisíckilometrovej frontovej línie. V rámci úsilia o odrazenie ofenzívy Moskvy spojenci z členských štátov NATO uviedli, že Ukrajine umožnia používať dodané zbrane na obmedzené útoky na ruské územie. Toto rozhodnutie by mohlo potenciálne obmedziť schopnosť Ruska otvoriť nový front v severovýchodných oblastiach Ukrajiny.

Čítajte viac Nikdy vám nezabudneme na boj za oslobodenie Európy od nacistov, povedal Macron veteránom. Vítali ich potleskom

Hovorca americkej Rady národnej bezpečnosti John Kirby poukázal na to, že nikdy neexistovalo obmedzenie pre ukrajinské sily zostreľovať nepriateľské lietadlá, „aj keď tieto lietadlá nie sú nevyhnutne v ukrajinskom vzdušnom priestore … Môžu zostreliť ruské lietadlá, ktoré predstavujú bezprostrednú hrozbu.“

**19:58 Väčšina Poliakov podporuje poskytovanie pomoci Ukrajine, oveľa menej sú však spokojní s vyhliadkou dlhodobého pobytu vojnových utečencov vo svojej krajine. Ukázali to vo štvrtok výsledky nového prieskumu, informovala agentúra PAP, na ktorú sa odvoláva TASR.

Autori prieskumu uviedli, že dva roky po vypuknutí vojny na Ukrajine občianska angažovanosť v pomoci utečencom v Poľsku klesá. Štúdia však ukázala, že väčšina Poliakov jasne podporuje pomoc Ukrajine a jej občanom.

Podľa prieskumu sa 79 percent Poliakov domnieva, že je potrebné poskytovať Ukrajine pomoc vo forme potravín, vody, zdravotníckych potrieb či prístreškov. Celkovo 72 percent respondentov podporuje, aby utečenci z Ukrajiny dostávali v Poľsku prístup k službám vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

Z prieskumu však tiež vyplynulo, že len 42 percent Poliakov podporuje myšlienku umožniť Ukrajincom zostať v Poľsku dlhodobo, pričom 44 percent opýtaných je proti.

Prieskum inštitútov Opinia 24 a YouGov realizovali pre Medzinárodný záchranný výbor (IRC) a zameriaval sa na humanitárnu pomoc Ukrajine a jej občanom.

18:58 Prezident USA Joe Biden zdôraznil, že americké zbrane nebudú použité na útok na ruské hlavné mesto Moskva, aj keď Washington povolil Ukrajine nimi útočiť na ciele na území Ruska. TASR o tom informuje na základe agentúry AFP.

V reakcii na novú ruskú ofenzívu na severovýchode Ukrajiny umožnili Spojené štáty a viaceré ďalšie krajiny Kyjevu používať zbrane dodané Západom na útoky v Rusku, nielen na ukrajinskom území.

„Sú povolené na použitie v blízkosti hranice,“ povedal Biden v rozhovore pre stanicu ABC News. „Nepovoľujeme útoky 200 míľ do Ruska a nepovoľujeme údery na Moskvu, na Kremeľ,“ vyjadril sa počas návštevy Francúzska.

Čítajte viac Americké himarsy sa triafajú. Do zbraní i psychiky Rusov

Americkí predstavitelia minulý týždeň povedali, že Washington čiastočne zrušil obmedzenia, aby umožnil Ukrajine brániť svoju Charkovskú oblasť, ktorá hraničí s Ruskom. Zmenu postoja USA pripísali každodenným útokom Ruska na Charkov, druhé najväčšie mesto na Ukrajine.

Berlín tiež oznámil, že dal Ukrajine povolenie používať zbrane dodané Nemeckom proti cieľom v Rusku.

15:20 Štyria civilisti zahynuli pri ruských útokoch na Doneckú oblasť počas uplynulého dňa. Uviedol to vo štvrtok na komunikačnej platforme Telegram gubernátor oblasti Vadym Filaškin. „Ďalších 14 obyvateľov oblasti v ten istý deň utrpelo zranenia," dodal. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Filaškin ďalej konštatoval, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v Doneckej oblasti zahynulo najmenej 1 991 civilistov a 4 991 bolo zranených. Zdôraznil pritom, že celkový počet civilných obetí ruských útokov v Doneckej oblasti môže byť vyšší, pretože existujúce údaje nezahŕňajú zabitých a zranených v mestách Mariupoľ a Volnovacha.

14:38 Ruské úrady zadržali v Moskve francúzskeho občana kvôli podozreniu, že zhromažďoval informácie o ruských vojenských aktivitách. Informovali o tom dnes tlačové agentúry s odvolaním sa na vyjadrenia ruských vyšetrovateľov z federálnej kriminálnej ústredne. Tá začala vyšetrovanie nemenovaného Francúza kvôli tomu, že sa sám nezaregistroval u ruských úradov ako „zahraničný agent“.

14:28 Ukrajinské ministerstvo energetiky vo štvrtok informovalo, že počas celého dňa na celom území krajiny platia obmedzenia dodávok elektriny pre domácich i priemyselných spotrebiteľov. Rezort ich súčasne vyzval, aby obmedzili spotrebu.

Ako informovala agentúra AFP, úrady v hlavnom meste Kyjev sa snažia zaručiť obyvateľom elektrinu na štyri až šesť hodín denne – podľa harmonogramu zverejneného online. Mnohé prevádzky v Kyjeve sa preto opäť vrátili k používaniu generátorov, aby počas plánovaných i neplánovaných núdzových odstávok mohli zostať pre zákazníkov otvorené.

V dôsledku odstávok v dodávkach elektriny sú napr. problémy s fungovaním výťahov vo výškových budovách i semaforov na kľúčových ťahoch v hlavnom meste.

14:20 Ukrajinské námorné drony, teda bezposádkové diaľkovo riadené plavidlá, v noci na dnes pri pobreží okupovaného Krymu zasiahli ruský remorkér triedy Saturn či Proteus, uviedol dnes na svojom webe portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinskú vojenskú rozviedku HUR.

Čítajte viac VIDEO: Peklo v Čiernom mori: Ukrajinci roztrhali ruský Saturn

14:10 Maďarsko vo štvrtok potvrdilo účasť na mierovom summite, ktorý sa bude konať 15. a 16. júna vo Švajčiarsku bez prítomnosti Ruska. Zastupovať ho bude minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Oznámil to maďarský minister na ekonomickom fóre v Petrohrade.

Cieľom summitu vo Švajčiarsku je získať medzinárodnú podporu pre mierové návrhy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v ktorých žiada stiahnutie ruských vojenských jednotiek z Ukrajiny. Rusko tento návrh odmietlo a iniciatívu označilo za stratu času.

Čítajte aj Západ sa pripravuje na vojnu proti Rusom. Načo? Moskva nedokáže poraziť ani Ukrajinu, vyhlásil Orbán

Maďarsko verejne kritizuje sankcie Západu, ktoré uvalil na Rusko po invázii na Ukrajinu. Maďarský premiér Viktor Orbán si udržuje dobré vzťahy s Moskvou, za čo ho kritizujú predstavitelia viacerých krajín na oboch strán Atlantiku.

13:59 Ukrajinská spoločnosť Ukrhidroenerho, ktorá v angličtine používa názov Ukrhydroenergo, dnes oznámila, že začala medzinárodnú arbitráž kvôli náhrade škôd, ktoré spôsobilo Rusko tým, že pred rokom vyhodilo do povetria Kachovskou priehradu na Dnepre. Štátna spoločnosť odhaduje škody na 2,5 miliardy eur, uviedla agentúra Reuters.

Kachovskú priehradu, jednu zo šiestich na Dnepre, okupovali Rusi hneď na začiatku invázie svojich vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Vyhodenie priehrady do povetria vlani 6. júna spôsobilo záplavy, smrť desiatok ľudí aj škody na životnom prostredí. Desaťtisíce ľudí sa ocitli bez pitnej vody.

Ukrajinská spoločnosť tvrdí, že o začatí sporu vyrozumela ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších ruských predstaviteľov a úrady. Tvrdia tiež, že vodné elektrárne, ktoré pre Ukrajinu predstavujú dôležitý zdroj elektriny, sa stali terčom viac ako 110 ruských rakiet a striel.

13:55 Deväťdesiatjeden pracovníkov médií doteraz prišlo o život v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Uviedlo to vo štvrtok ukrajinské ministerstvo kultúry v deň, ktorý je na Ukrajine Dňom novinárov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Ukrajina stráca svoj najcennejší kapitál, svojich ľudí. Medzi nimi sú aj novinári a pracovníci médií,“ povedal ukrajinský minister kultúry Rostyslav Karandejev. Ďalších 30 pracovníkov médií je v ruskom zajatí, dodal. Podľa rezortu kultúry stovky ľudí, ktorí predtým pracovali v médiách, vstúpili aj do ukrajinských ozbrojených síl.

13:10 Delostrelecká munícia, ktorú Ukrajine dodávajú západné krajiny, začala prichádzať k ukrajinským vojakom na frontových pozíciách, hoci v nedostatočných množstvách. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Inštitút cituje vyjadrenie ukrajinského vojaka pre estónskeho vysielateľa ERR, podľa ktorého Západom poskytovaná munícia začala na front prichádzať „po kvapkách" a ešte neprichádza vo veľkom rozsahu. Dodal, že ruskí vojaci stále majú v munícii „významnú výhodu".

Podľa hodnotenia ISW situáciu na fronte stále charakterizuje to, že „ruské sily sa snažia dosiahnuť takticky a operačne významné zisky predtým, ako americká vojenská pomoc príde ukrajinským vojakom na frontovej línii vo veľkom rozsahu". Inštitút dodal, že bude nejaký čas trvať, kým prvé dodané zbrane dosiahnu taktický a operačný vplyv.

Čítajte aj Moskva soptí. Dokážu západné zbrane zasiahnuť srdce ruského velenia?

12:18 Severoatlantická aliancia (NATO) nemá žiadne plány vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, vyhlásil vo štvrtok generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg počas návštevy Fínska.

Spojenci Ukrajiny z NATO prisľúbili Kyjevu vojenskú a peňažnú pomoc v boji proti ruskej invázii, ktorú jej budú poskytovať, kým to bude potrebné. Vo všeobecnosti však odmietli možnosť vyslania svojich vojakov na Ukrajinu.

Túto možnosť otvoril ešte koncom februára francúzsky prezident Emmanuel Macron na konferencii v Paríži. Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski koncom mája vyhlásil, že Varšava by taktiež nemala vylúčiť možnosť nasadenia vojakov. „Nechajme (ruského prezidenta Vladimira) Putina hádať, čo urobíme,“ uviedol vtedy Sikorski.

„NATO neplánuje vyslať svoje sily na Ukrajinu,“ povedal vo štvrtok Stoltenberg s tým, Aliancia sa usiluje o dlhodobú finančnú podporu Kyjeva.

Západných spojencov Ukrajiny zároveň vyzval na zabezpečenie toho, aby sa už neopakovali oneskorenia a nedostatky v dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá podľa Stoltenberga potrebuje „predvídateľnosť a zodpovednosť“.

11:19 Ukrajinská vojenská rozviedka v stredu nadránom vykonala úder v Čiernom mori a zničila pri tom ruskú loď pri okupovanom polostrove Krym. Vo štvrtok to povedal hovorca rozviedky Andrij Jusov. Ako informuje portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemenovaný zdroj vo vojenskej spravodajskej službe, dané plavidlo je s najväčšou pravdepodobnosťou remorkér.

„Dnes v noci bola vo vodách Čierneho mora zničená ďalšia nepriateľská loď. Práca špeciálnych jednotiek obranného spravodajstva, námorný útok, všetky tieto zásahy boli presné a ďalšia nepriateľská loď je preč," povedal Jusov v národnom vysielaní. Hovorca uviedol, že súčasná operácia bola možná v dôsledku prelomu v námorných opevneniach Rusov, po ktorom nasledovalo zničenie ďalšieho ruského plavidla.

Lokálne médium Krymsky Veter informoval, že v noci zo stredy na štvrtok počul výbuchy pri obci Čornomorske.

11:00 Jeden z najčítanejších ukrajinských autorov Serhij Žadan vo štvrtok oznámil, že vstúpil do ukrajinskej armády, ktorá sa po viac ako dvoch rokoch vojny s Ruskom momentálne snaží získať posily.

Žadan (49), uznávaný prozaik, básnik a frontman skupiny Žadan i Sobaky, ktorého knihy boli preložené aj do češtiny a slovenčiny, zverejnil na sociálnych sieťach fotografiu, ako oblečený v maskáčoch kľačí pred automatickou puškou a ďalším výstrojom.

V popise dodáva, že vstúpil do 13. brigády ukrajinskej Národnej gardy – Chartija – a podrobuje sa výcviku. Táto brigáda operuje najmä v pohraničí na východe Ukrajiny, kde sa momentálne odohráva ofenzíva ruskej armády.

Žadan pomáha ukrajinskej armáde ako dobrovoľník od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov a aktívne podporilo separatistické tendencie na východe Ukrajiny, kde boli Luhanská a Donecká oblasť jednostranne vyhlásené za nezávislé „ľudové republiky“.

Do armády vstúpil aj ďalší člen hudobnej skupiny Žadan i Sobaky Jevhen Turčynov.

10:50 Maďarsko je spokojné so spoluprácou s Ruskom v dodávkach zemného plynu a nemá v pláne prestať ho od Moskvy nakupovať. A to napriek tlaku, ktorý je na Maďarsko v tomto ohľade vyvíjaný. Na ekonomickom fóre v Petrohrade to dnes povedal maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó.

Kým krajiny západnej Európy vyvíjajú úsilie, aby sa od ruského plynu odpútali, Maďarsko na základe 15-ročnej zmluvy podpísanej v roku 2021 dostáva z Ruska 4,5 miliardy metrov kubických plynu ročne. Szijjártó dodal, že pre Maďarsko je prioritou zabezpečiť dodávky plynu, ktorý potrebuje, bez ohľadu na politické alebo ideologické tlaky.

Do Maďarska teraz plyn tečie hlavne prostredníctvom plynovodu Turkstream, ktorý Moskve umožňuje obísť Ukrajinu pri preprave ruského plynu do južnej Európy.

Čítajte aj Definitívny odklon od ruského plynu? Berlín zruší poplatok za tranzit cez Nemecko, tlačilo na to aj Slovensko

Maďarsko je jediným členom Európskej únie, ktorého líder, premiér Viktor Orbán, udržiava od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 priateľské vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedla agentúra Reuters.

Český premiér Petr Fiala na začiatku tohto roka uviedol, že Česká republika sa čoskoro úplne zbaví závislosti od energetických surovín z Ruska. V prípade dodávok plynu je podľa neho takmer hotový, po rozšírení ropovodu TAL v budúcom roku to očakáva tiež pri dodávkach ruskej ropy a tiež postupné nahradenie ruského jadrového paliva.

Čítajte aj Fico na výjazde v Azerbajdžane: V paláci vybavil alternatívu ruského plynu, prúdiť má cez Ukrajinu

10:37 Moskovský súd v stredu odsúdil ruskú streamerku Annu Bažutovovú na päť a polročný trest vo väzení za odvysielanie svedectva o údajných ruských zločinoch počas okupácie ukrajinského mesta Buča.

Ostankinský okresný súd na severe Moskvy uznal Bažutovovú za vinnú zo šírenia „nepravdivých“ informácií o ruskej armáde na Ukrajine, ktoré odvysielala na svojom kanáli YokoBovich prostredníctvom strímovacej platformy Twitch.

„Je to ohavné a zvrhlé,“ vyhlásila 30-ročná blogerka v reakcii na verdikt. Jej právny zástupca Andrej Nevrev označil rozsudok za krutý a avizoval, že proti nemu podajú odvolanie.

Bažutovová ešte vlani v júni do svojho živého vysielania zahrnula aj výpovede svedkov – ľudí žijúcich v Buči, ktorí priamo obvinili ruské sily z vraždenia Ukrajincov. Ruskí blogeri, ktorí inváziu na Ukrajinu podporujú, potom voči strímerke podali trestné oznámenie.

Úrady o dva mesiace neskôr skonfiškovali z jej domu audiovizuálne materiály a zablokovali jej kanál na platforme Twitch, ktorý prevádzkovala sedem rokov.

Čítajte aj Ruska chcela len mier, dostala sedem rokov väzby. Pri vypočúvaní nechýbala tyrania

10:25 Ukrajina má právo sa pred ruskými útokmi brániť údermi na ruské územie, a to aj s použitím nemeckých a ďalších spojencov dodaných zbraní. Dnes to v prejave k poslancom Spolkového snemu vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Zákonodarca zároveň ubezpečil, že jeho vláda berie vážne riziká, ktoré s takýmto krokom súvisia, a že nepripustí zatiahnutie krajiny do vojny s Ruskom.

„Ukrajina má právo brániť sa,“ povedal Scholz s tým, že medzinárodné právo umožňuje preniesť obranu aj na územie útočníka. „V zhode s medzinárodným právom na to môže používať naše zbrane a zbrane od spojencov,“ zdôraznil.

Čítajte aj Scholz zopakoval, že NATO je pripravené brániť každý centimeter svojho územia

Súhlas k úderom na ruské územie nemeckými zbraňami vyslovil Berlín pred týždňom. Podobne sa vyjadrili aj ďalšie štáty, ktoré Ukrajinu zbrojne podporujú. Súhlas Západ vydal kvôli ruským útokom v okolí Charkova, kde Rusko otvorilo nový front.

Scholz zopakoval, že v Európe nesmie prevládnuť právo silnejšieho. „Nepripustíme návrat vojny ako politického prostriedku,“ povedal. Sľúbil, že Ukrajina sa na ďalšiu nemeckú pomoc môže spoľahnúť.

Nemecko podľa kancelára verí v diplomaciu, zároveň ale musí byť dostatočne silné, aby odstrašilo prípadných agresorov. „Preto potrebujeme silný bundeswehr,“ povedal o potrebe zmodernizovať nemeckú armádu. „Bezpečnosť je základným pilierom našej demokracie a právneho štátu, preto rokujeme rozhodne,“ uviedol.

9:57 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 515 000 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 300 vojakov, 22 tankov, 40 bojových obrnených vozidiel či 48 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 828 tankov, 15 076 bojových obrnených vozidiel, 18 360 vozidiel a palivových nádrží, 13 433 delostreleckých systémov, 1 095 odpaľovacích raketových systémov, 831 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 846 dronov, 2 270 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 230 kusov špeciálnej techniky.

8:27 Ukrajinské ozbrojené sily v noci na štvrtok dronmi zaútočili na ropnú rafinériu v Novošachtinsku v Rostovskej oblasti na juhu Ruska i na sklad ropných látok v mestskej časti Staryj Oskol v Belgorodskej oblasti.

Informoval o tom gubernátor Viačeslav Gladkov s tým, že jeden zo zásobníkov v sklade v Starom Oskole začal horieť. Požiar, ktorý zachvátil plochu asi 100 metrov štvorcových, sa podarilo rýchlo uhasiť.

Po útoku dronov na závod na výrobu ropných produktov v Rostovskej oblasti tiež vypukol požiar, ktorý si vynútil prerušenie výroby a evakuáciu zamestnancov. Podľa gubernátora Vasilija Golubeva sa požiar rozšíril na ploche 50 metrov štvorcových. Hasilo ho asi 120 ľudí a 15 kusov techniky.

Britská stanica BBC však na základe videí zverejnených na platforme Telegram konštatovala, že požiar vyzeral byť oveľa rozsiahlejší a navyše horelo na viacerých miestach v areáli závodu.

Terčom útokov s použitím dronov bola v noci na štvrtok opäť aj Ukrajina. Jej armáde sa podarilo zostreliť 17 z 18 samovražedných dronov vypustených ruskou armádou z juhu, pričom časť roja smerovala nad Chmeľnyckú oblasť na západe Ukrajiny.

Ruská armáda okrem toho v noci dvoma balistickými raketami Iskander-M útočila v Dnepropetrovskej oblasti. Tieto rakety neboli zostrelené. Ukrajinská armáda nešpecifikovala, kam tieto rakety a jeden dron dopadli a aké škody pritom napáchali. (bbc.com, tasr)

7:00 Ruský prezident Vladimir Putin sa v stredu stretol s predstaviteľmi svetových tlačových agentúr. Na otázku ohľadom ruských vojenských strát Putin odpovedal, že počas bojov žiadna krajina takéto informácie nezverejní.

Bez bližších podrobností však povedal, že nenávratné straty Ukrajiny sú päťkrát vyššie ako straty Ruska. Uviedol tiež, že Ukrajina drží v zajatí 1 348 ruských vojakov a dôstojníkov, zatiaľ čo v Rusku je 6 465 ukrajinských vojnových zajatcov. Západ o svojich stratách na Ukrajine mlčí, hoci je známe, že sú tam západní vojenskí poradcovia a inštruktori, tvrdil Putin.

Tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť. Kyjev – naopak – tvrdí, že ruské straty vojakov i techniky niekoľkonásobne prevyšujú ukrajinské.

6:55 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyzval Moskvu na „budovanie“ vzťahov s vládou afgansko-pakistanského militantného hnutia Taliban, ktorého delegácia nedávno navštívila Rusko, informovala agentúra AFP.

„Vždy sme verili, že sa musíme zaoberať realitou. Taliban je v Afganistane pri moci. Musíme budovať vzťahy s vládou Talibanu,“ povedal Putin na stretnutí so zahraničnými tlačovými agentúrami. Putin hovoril na okraj Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra, kam v stredu pricestovala delegácia Talibanu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň uviedol, že Moskva plánuje vyradiť Taliban zo svojho zoznamu zakázaných teroristických organizácií – takmer tri roky po tom, ako táto skupina prevzala moc od vlády podporovanej USA. „Oni sú skutočnou silou“ v Afganistane, povedal Lavrov počas Putinovej návštevy Uzbekistanu v Strednej Ázii.

Taliban je v Rusku od roku 2003 označovaný za teroristickú organizáciu. Tento krok by mohol ešte viac posilniť diplomaciu medzi Ruskom a Afganistanom, ale neznamenal by oficiálne uznanie vlády Talibanu a tzv. „Islamského emirátu v Afganistane“.

Od prevzatia moci orgány Talibanu presadzujú extrémnu formu islamského práva. Rusko už roky podporuje vzťahy s Talibanom, uvádza AFP. Veliteľ amerických síl v Afganistane v roku 2018 tvrdil, že Moskva poskytuje zbrane tejto skupine – obvinenia však Moskva vtedy odmietla.

Samotná Moskva má s Afganistanom komplikovanú históriu, keďže bývalý Sovietsky zväz viedol v 80. rokoch desaťročnú vojnu proti partizánskym mudžahídom, aby podporil vládu podporovanú Kremľom.