Inšpirácia Stalinom
"Vidíme, že asi od polovice minulého roka sú ruské bezpečnostné služby stále aktívnejšie a robia dobrodružnejšie veci. Preskupili sa po problémoch, ktoré mali v roku 2022, a našli nový zmysel práce,“ reagoval Soldatov, ktorý musel z vlastnej krajiny odísť.
Podľa odborníka, ktorý pôsobí v Centre pre analýzy európskej politiky, má pre ruské tajné služby boj so Západom aj historický rozmer.
"Veria, že teraz sú v treťom kole vojny. Prvé kolo bolo hneď po revolúcii v roku 1917 a počas existencie Sovietskeho zväzu. Ruské tajné služby veria, že ho vyhrali, lebo zaznamenali veľké úspechy. Napríklad získali utajené plány atómovej bomby či naverbovali britskú cambridgeskú päťku (známa skupina špiónov pracujúca pre ZSSR, pozn. red.). Druhé kolo súboja so Západom však bola samotná studená vojna a tú ruské tajné služby prehrali. Takže teraz veria, že sú v treťom kole a majú šancu zvíťaziť, pretože majú plnú podporu Kremľa, čo je pre nich dôležité. Mimochodom, to je dôvod, prečo Putin nerobí žiadne skutočné čistky v spravodajských službách,“ vysvetlil Soldatov.
Odborník tvrdí, že ruských agentov stále inšpiruje obdobie, keď v ZSSR vládol Josif Vissarionovič Stalin. "Dobre vieme, že v tom čase sa sovietske spravodajské služby púšťali do mimoriadne riskantných akcií. Všade pripravovali atentáty a sabotážne útoky a rovnako nad tým rozmýšľajú teraz. Najprv sa do toho pustilo vojenské spravodajstvo, ale teraz už aj ruská zahraničná rozviedka a FSB,“ skonštatoval Soldatov. Ten vraví, že je tu asi ešte jeden dôvod, prečo Moskva stráca zábrany a bude útočiť na Západ.
"Je to skôr moja domnienka a nemám to potvrdené zvnútra systému. No ruské bezpečnostné služby sa už predtým mohli pokúsiť zasiahnuť povedzme logistiku dodávok zbraní, ktorou Západ pomáha Ukrajine od roku 2022. Ale v skutočnosti to neurobili, pretože si myslím, že to nechceli. Bola to hra na eskaláciu. Putin vtedy chcel, aby Európa a Spojené štáty vnímali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako niekoho, kto zvyšuje napätie. Rusko sa šéf Kremľa usiloval vykresliť ako racionálnejšieho aktéra. Putin sa snažil, aby mal Západ pocit, že Zelenskyj začína byť zúfalý a jeho bezpečnostné služby všade útočia a sú úplne nespoľahlivé, čiže je to problém. Ruský prezident sa obhajoval tým, že povedal, že on bude bojovať len na území Ukrajiny, a to dodržal. Problémom je, že to teraz vyzerá tak, že sa tento prístup sa mení. Ale je to preto, že Putin v prvom rade verí, že to bol Západ, ktorý nechal Ukrajincov zaútočiť na ruské územie. Takže pre mnohých ľudí v ruských bezpečnostných službách je, bohužiaľ, legitímne pustiť sa do agresívnych sabotážnych operácií proti Európanom,“ ozrejmil Soldatov.
Reakcia Západu?
Denník Financial Times napísal, že Západ stále len hľadá odpoveď na to, čo robí či plánuje Moskva. Poľsko začiatkom týždňa oznámilo, že zadržalo 18 osôb. Varšava tvrdí, že to boli agenti, ktorých podporovali Rusko a Bielorusko. Okrem sabotáží a ďalších nepriateľských aktivít vraj plánovali aj vraždu Zelenského. Poľsko už skôr informovalo, že posilnilo bezpečnosť pri letisku Rzeszów, čo je jedno z hlavných stredísk, cez ktoré prúdi západná pomoc na Ukrajinu.
„Čelíme cudziemu štátu, ktorý na poľskom území vedie nepriateľskú a – vojenským jazykom povedané – kinetickú akciu. Nikdy predtým sme tu také niečo nemali,“ povedal pre agentúru Bloomberg minister vnútra Tomasz Siemoniak.
Čítajte viac Ex-analytička CIA pre Pravdu: S nástupom Trumpa sa svet zmení a Putin môže dosiahnuť svoj cieľ
Financial Times uviedol, že Rusko sa usiluje, aby jeho útoky zostali takpovediac v šedej zóne, aby sa vyhlo výraznejšej reakcii Západu. Podľa bezpečnostných expertov je za nimi často vojenská rozviedka GRU. Cieľom sabotáží je prehĺbenie nejednotnosti medzi ukrajinskými spojencami, narušenie vojenských dodávok pre Kyjev a otestovanie západného odhodlania s akciami Kremľa niečo robiť.
„Rusko sa snaží vyslať odkaz, že je všemocné, že môže narušiť naše spoločnosti, šíriť strach a že vie nájsť spôsoby, ako nám strpčovať život. Testuje nás, pretože ak nebudeme reagovať, tieto útoky sa rozrastú,“ povedal pre Financial Times lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs. Podľa neho sa spojenci v Severoatlantickej aliancii usilujú prísť na to, ako odpovedať bez toho, aby hneď siahli po článku 5 o kolektívnej obrane. „Nechystáme sa odpaľovať rakety na Rusko pre problémy pomerne malého rozsahu,“ dodal Rinkēvičs.
Čítajte viac Rusi testujú hranice NATO v Pobaltí. Čo urobí Západ?
Incidenty neraz vyzerajú ako náhoda a na prvý pohľad ani nesúvisia s bezpečnostnými záujmami Západu či Ukrajinou. Financial Times v tejto súvislosti pripomenul nedávny požiar v predajni nábytku IKEA v Litve. Poľský premiér Donald Tusk ho označil za dielo zahraničných sabotérov.
"Ďalším problémom pri hľadaní vhodnej reakcie je, že za tým, čo sa deje, často stoja najatí ľudia. Potom je zložitejšie pripísať tieto incidenty Rusku. Kremeľ neustále odmieta obvinenia európskych vlád z hybridnej vojny. Jeden predstaviteľ západnej kontrarozviedky uviedol, že to, že Moskva viac používa zástupné sily, vyplýva z nedávneho masového vyhostenia stoviek ruských diplomatov a špiónov z Európy. Mnoho alternatívnych agentov teraz pochádza zo zločineckých gangov, čo je znakom toho, že Západu sa podarilo obmedziť možnosti Kremľa, hoci to prinieslo aj nové riziká,“ napísal Financial Times.