Francúzsky prezident Emmanuel Macron v prejave na americkom cintoríne a pamätníku v Colleville-sur-Mer vyzdvihol amerických vojakov, ktorí sa 6. júna 1944 na vylodení zúčastnili.
„Spája nás vznešenosť ľudí, ktorí boli pripravení zomrieť na zemi, ktorá im nepatrí, ale za vec, ktorá im patrí,“ povedal francúzsky prezident.
„Pred ôsmimi desaťročiami ste opustili všetko, preplávali oceán a vylodili sa na pobreží Francúzska… opustili ste všetko a riskovali všetko pre našu nezávislosť, pre našu slobodu. Na to nikdy nezabudneme,“ dodal Macron.
Ďalej sa menovite prihovoril každému z veteránov, ktorí sa zúčastnili na štvrtkovej slávnosti. Uviedol, že kedysi prišli, aby z Francúzska urobili slobodnú krajinu. „A dnes ste sa vrátili sem, domov,“ povedal.
Francúzsky prezident následne udelil americkým veteránom najvyššie francúzske vyznamenanie, ktorým je Rad čestnej légie.
Ako informovali agentúra Reuters a francúzske médiá, maratón spomienkových podujatí sa začal dopoludnia francúzsko-britským pietnym aktom v meste Ver-sur-Mer v kraji Calvados. Zúčastnil sa na ňom aj britský kráľ Karol III., britský premiér Rishi Sunak i francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Pri Britskom normandskom pamätníku vo Ver-sur-Mer prehovoril k vojnovým veteránom britský kráľ Karol III. Spojeneckí vojaci podľa neho pred 80 rokmi čelili „najvyššej skúške“ a my máme šťastie, že táto generácia sa vylodeniu nevyhla, keď nastala chvíľa, keď bolo treba tejto skúške čeliť. „Veľmi veľa z nich sa nevrátilo domov,“ povedal britský panovník. „Naša vďačnosť je neutíchajúca a náš obdiv večný,“ uzavrel kráľ svoj prejav za potlesku obecenstva, v ktorom nechýbal ani Macron.
Britský panovník vo svojom prejave, striedajúc angličtinu a francúzštinu, vzdal hold „neuveriteľnej odvahe a obetavosti mužov a žien francúzskeho odboja, ako aj mnohým civilistom“, ktorí spojencom pred vylodením i počas neho poskytli cenné spravodajské informácie, a uctil si aj pamiatku 22 000 Britov padlých počas vylodenia.
Hold kanadským vojakom, ktorí sa tiež zúčastnili na vylodení, ako aj ich 360 druhom padlým počas operácie Overlord, vzdal na pláži Juno Beach v Courseulles-sur-Mer kanadský premiér Justin Trudeau sprevádzaný britským princom Williamom.
Ústredným bodom bude vo štvrtok popoludní podujatie na Omaha Beach neďaleko mesta Bayeux, kde sa za úsvitu 6. júna 1944 vylodili prví americkí vojaci a kde spojenci v sústredenej paľbe nemeckých jednotiek prišli o najviac mužov. Na tejto slávnosti sa zúčastnia okrem veteránov aj pozvaní štátnici, medzi ktorými bude i americký prezident Joe Biden a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Dôležitosť Zelenského prítomnosti ozrejmil pre Reuters nemenovaný európsky diplomat, keď uviedol, že „zo všetkých, ktorí sú dnes v Normandii prítomní, len Zelenskyj a niekoľko stále žijúcich veteránov vie, čo je vojna“.
Čítajte aj Macron chce demonštrovať jednotu Západu. Začal oslavy 80. výročia vylodenia spojencov v NormandiiUkrajina potrebuje podporu od Európanov a spojencov tak isto, ako ju potrebovalo Francúzsko a ostatné európske štáty, aby porazili nacizmus, vyhlásil diplomat citovaný agentúrou Reuters.
Francúzske médiá pripomínajú, že v priebehu desaťročí prešli oslavy vylodenia spojencov pozoruhodným vývojom – z prostého vojenského spomienkového aktu sa zmenili na významné medzinárodné diplomatické podujatie.
Podľa agentúry Reuters bude na tohtoročnom pripomenutí si tohto významného zvratu v druhej svetovej vojne mimoriadne rezonovať vojna rozpútaná Ruskom voči Ukrajine, ale aj kľúčové voľby v mnohých štátoch, vrátane tohtotýždňových volieb do Európskeho parlamentu a novembrových volieb v USA. Lídri sa zrejme budú snažiť nájsť paralely s druhou svetovou vojnou a varovať pred nebezpečenstvom izolacionizmu a krajnej pravice, dodal Reuters.
Keďže počet veteránov, mnohí vo veku 100 a viac rokov, sa znižuje, tohtoročná spomienka bude pravdepodobne aj poslednou veľkou ceremóniou v Normandii, ktorá si uctí ich odvahu v ich prítomnosti.
Čítajte aj Neznámy príbeh Slováka, ktorý v Normandii ako americký výsadkár padol v boji proti HitleroviFrancúzska televízia BFM vo svojom online spravodajstve doplnila, že na spomienkovom akte vo Ver-sur-Mer veteránov vítali prítomní hostia i diváci búrlivým potleskom a hold im piesňou I Won’t Crumble With You If You Fall neskôr v rámci programu vzdal aj spevák Tom Jones.
Hoci výročie vylodenia pripadá na dnešok, množstvo pripomienkových akcií, príprav a osláv porážky nemeckých okupantov vo Francúzsku sa konalo už v stredu a ďalšie sú naplánované na piatok.
Biden: Temné sily, proti ktorým spojenci bojovali, sú rovnaké ako tie, ktorým čelia dnes
Americký prezident Joe Biden menovite vyzdvihol niekoľko veteránov, ktorí sa 80 rokov po vylodení v Deň D vrátili do Normandie.
Americký prezident sa na začiatku príhovoru na americkom cintoríne a pamätníku v Colleville-sur-Mer v Normandii obrátil na veteránov, ktorí priamo sedeli na pódiu. Je „najvyššou cťou, že vás môžem ešte raz pozdraviť v Normandii. Vás všetkých. Boh vás miluje,“ povedal.
Následne menoval niektorých z „ušľachtilej skupiny bratov“, ktorí zaútočili na pláže v Normandii, prežili a pokračovali v boji inde.
Prezident ďalej uviedol, že sa modlí, aby Spojené štáty nikdy nezabudli na dôležitosť spojenectiev a spomenul NATO, ktoré označil za najväčšiu vojenskú alianciu v dejinách sveta.
„Izolácia nebola odpoveďou pred 80 rokmi a nie je ňou ani dnes. Temné sily, proti ktorým sa bojovalo v druhej svetovej vojne, nikdy nezmiznú,“ povedal Biden.
Čítajte aj V Normandii sa bojovalo aj za slobodu a lepšiu budúcnosť Slovenska, uviedla prezidentka Čaputová„Boj medzi diktatúrou a slobodou je nekonečný. Tu v Európe vidíme jeden jasný príklad. Ukrajinu napadol tyran túžiaci po nadvláde,“ pokračoval prezident. Dodal, že je nemysliteľné, aby sa ľudia poddali tyranom a skláňali sa pred diktátormi. Ak by sme to urobili, znamenalo by to, že sme zabudli na to, čo sa udialo na „týchto posvätných plážach“, doplnil.
„História nám hovorí, že sloboda nie je zadarmo. Ak chcete poznať cenu slobody, príďte sem do Normandie a pozrite sa,“ vyhlásil americký prezident.
Ceremónií sa zúčastní rad svetových štátnikov, vrátane amerického prezidenta Joea Bidena, ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského, britského kráľa Karola III., slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej aj českého prezidenta Petra Pavla.
V Deň D, 6. júna 1944, viac ako 150-tisíc spojeneckých vojakov dorazilo do Francúzska po mori a letecky, aby pripravili cestu pre oslobodenie Francúzska a následne aj porážku nacistického Nemecka.
Čítajte viac Spojením síl dobra sa poráža zlo: Pred 80. rokmi sa začal Deň D, o Normandiu bojovali aj československí vojaci