— Ahoj, čo robíš?
— Preberám črepiny z leteckej bomby.
Skutočný dialóg, Charkov, rok 2024.
Ani som si nevšimla, ako prišlo kalendárne leto. Horúčavy sú už od mája a dni splynuli do jedného. Ako vtedy, v dvadsiatom druhom, kto by si to nepamätal: „Aký je dnes deň?“ – „Štyridsiaty siedmy február… “
Od začiatku novej ofenzívy na Charkov sa dátumy opäť vytratili. Dni v týždni určujeme podľa „príletov“, ako u nás hovoríme raketovým a bombovým útokom. – „Vo štvrtok horel supermarket“ alebo „v utorok trafili golfové ihrisko“.
Včera zverejnili oficiálne štatistiky.
„V máji Charkov prežil 76 prípadov ostreľovania: 37-krát riadené bomby, 25 – rakety, 12 – drony typu Šáhid a 3 drony typu Lancet. Signály vzdušného poplachu boli v meste ohlásené 193-krát a celkovo trvali 474 hodín 55 minút".
Nuž, ale tak celkovo, nič mimoriadne. Žijeme. Konečne som dnes umyla okná, napísala dva články pre Európu, navštívila rodičov na cintoríne. Ich kríže bombardovanie nezasiahlo.
Pochvastala som sa otcovi svojou novou posadnutosťou. Zo zvyku. Otec zbožňoval počúvať o mojich nápadoch a súhlasne vždy prikyvoval na všetko, vrátane úplných šialenstiev.
Čítajte viac List z Charkova: Najkrajšie kvety vzdoru rastú v kráteroch po ruských raketách
Projekt „Nezlomné kvety“ získal nečakanú popularitu. Včera mi volali z talianskeho časopisu, požiadali ma, aby som svoje charkovské kvety zaliate do živice nasnímala profesionálnym fotoaparátom.
Vravím im „nemám už čo, všetky sa rozchytali.“ Naliehali „Veľmi ich potrebujeme, do ďalšieho čísla.“
Foto: Anna Gin
Nuž čo, objednala som si ešte živicu a išla som po kvietky. Zašla som so svojim Hektorom k vyhorenému supermarketu Epicentrum, kedysi tam bolo veľa poľných. Idem, a automaticky zbieram malé črepiny z rakiet, aby si doberman neporanil labky.
Naplnila som si vrecká a rozmýšľam, čo keby som tieto kúsky kovu dala do živice spolu s harmančekom?!
Ksiuša povedala: „je to o smrti, takéto šperky nosiť nebudem.“ Žeňa povedala „to je o živote, veľmi symbolické, chcem to.“
Neviem, čo z toho vyjde. Prvú vrstvu som zaliala. Už schne.
P.S. Za peniaze z prvej várky „nezlomných kvetov“ som objednala špeciálny materiál na pletenie maskovacích sietí, ktorý si pýtali ranení chlapci v nemocnici.
P.P.S. Kým som písala, zistila som, že dnes je 6. júna, u nás je to Deň novinárov. Krásny sviatok, priatelia! Pokojné udalosti nám všetkým. Viete, už dávno mi chýbajú správy typu „senzácia – v Charkovskej zoo sa narodil páv-albín.“