Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 835 dní
- List z Charkova: Hodia sa k harmančeku črepiny z bomby?
- Stoltenberg: Ukrajina má právo útočiť na legitímne ciele v Rusku
- Príkaz na zničenie Kachovskej priehrady dal ruský generál, informuje ukrajinská rozviedka
- Ukrajinské nebo má nových predátorov: Francúzske stroje sú špecializované na jednu vec
- Ukrajine sa podarilo v noci zostreliť až 48 Šáhidov a päť rakiet s plochou dráhou letu, ktorými útočili Rusi
- Slovák, ktorý sa pridal k Rusom a zajali ho Ukrajinci, ako 16-ročný zavraždil ženu. Odsedel si deväť rokov za mrežami
- Biden sa verejne ospravedlnil Zelenskému za zdržanie americkej pomoci
Čítajte viac 834. deň: Zlá správa pre Putina. Francúzsko dodá Ukrajine stíhačky Mirage a vycvičí pilotov
23:06 Na 22 obetí stúpla bilancia ostreľovania malej obce Sadove v okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti. Podľa proruských okupačných úradov ukrajinský dvojitý úder zasiahol tunajší obchod a vyžiadal ai aj 15 zranených, z toho päť zranil veľmi vážne, uviedol predstaviteľ okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo podľa agentúr TASS a AFP.
„Prvý (úder) spôsobila riadená francúzska letecká bomba, druhý potom dobre známy americký projektil HIMARS,“ napísal Saldo v neskoršom príspevku na telegrame. Predstaviteľ ruskej okupačnej správy tvrdí, že ukrajinská armáda miesto ležiace juhozápadne od Chersonu zasiahla úmyselne dvakrát, aby bolo viac obetí. Po prvom zásahu sa tam totiž vydalo mnoho ľudí na pomoc obetiam.
Agentúra Reuters poznamenala, že správu nie je schopná nezávisle overiť.
Práve Ukrajina opakovane obviňuje Rusko zo vzdušných úderov na jeden cieľ s úmyslom zvýšiť počet obetí vo chvíli, keď na miesto útoku dorazia záchranné tímy.
22:36 Bieloruské úrady oznámili, že sú ochotné vyšetrovať úmrtie poľského vojaka, ktorého v máji pobodali na hraniciach. Vraj však od Poľska nedostali potrebné informácie. Bieloruská pohraničná stráž vo vyhlásení uviedla, že podnikne jednostranné alebo spoločné vyšetrovanie, ak Poľsko poskytne konkrétne informácie.
Poľská armáda už skôr uviedla, že vojaka na poľsko-bieloruských hraniciach pobodal do hrude migrant, ktorý sa natiahol medzi kovovými tyčami hraničnej bariéry. Ministerstvo zahraničia vo Varšave si vo štvrtok predvolalo bieloruského charge d’affaires a požadovalo od úradov v Minsku, aby identifikovali a odovzdali vraha vojaka, povedal minister zahraničia Radek Sikorski.
Čítajte viac Zomrel poľský vojak, na ktorého zaútočil migrant na hranici s Bieloruskom
Situácia na východnej hranici Európskej únie je čoraz napätejšia vzhľadom na tlak vyvolávaný tisíckami migrantov, ktorí sa snažia dostať hraničné bariéry do Poľska. Poľská pohraničná stráž uviedla, že tento rok dosiaľ zaznamenali zhruba 17-tisíc pokusov o nelegálne prekročenie hranice.
Hovorca varšavskej prokuratúry Piotr Skiba v piatok uviedol, že pitva potvrdila, že vojak Mateusz Sitek zomrel v dôsledku bodného zranenia pľúc, ktoré spôsobilo poškodenie centrálneho nervového systému. Podľa médií mal vojak 21 rokov.
21:57 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v Paríži vyhlásil, že chce, aby prístupové rokovania Európskej únie s Kyjevom začali do konca tohto mesiaca. TASR sa odvoláva na agentúru AFP.
„Francúzsko naďalej podporuje Ukrajinu vo všetkých oblastiach vrátane európskej úrovne tým, že sa usiluje o začatie rokovaní o členstve do konca mesiaca,“ povedal Macron novinárom spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého hostil v Paríži. Dodal, že Francúzsko chce tiež pre Ukrajinu „nevratnú cestu“ k členstvu v NATO.
Spustenie prístupových rokovaní s Ukrajinou podporila v piatok aj Európska komisia (EK). Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s tým, že eurokomisia potvrdila, že Kyjev splnil zostávajúce reformy potrebné pre začatie rokovaní.
Čítajte viac Vystrašené Rusko? Ukrajina v EÚ odradí Moskvu od ďalšej vojny, myslí si expertka
Ukrajine udelili štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ ešte v júni 2022 – približne tri mesiace po začiatku ruskej invázie. Vlani v novembri EK odporučila otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou aj Moldavskom a o mesiac neskôr to odobrila Európska rada.
21:25 Pri ostreľovaní obce Sadove v okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti zomrelo dnes podľa proruských okupačných úradov najmenej 19 ľudí, vrátane dvoch detí. Ukrajinský útok zasiahol tunajší obchod a popri mnohých životoch si vyžiadal aj päť zranených, uviedli s odvolaním sa na predstaviteľov okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimira Salda agentúry TASS a AFP.
„Po ostreľovaní obce Sadove kyjevskými bojovníkmi… bol zničený obchod s veľkým počtom návštevníkov a zamestnancov. Devätnásť ľudí zomrelo a päť ďalších bolo zranených,“ napísal na telegrame Ruskom dosadený správca okupovanej časti Chersonskej oblasti.
Saldo tvrdí, že ukrajinská armáda miesto ležiace juhozápadne od Chersonu cielene zasiahla dvakrát, aby bolo viac obetí. Po prvom zásahu sa tam totiž vydalo mnoho ľudí na pomoc obetiam.
Agentúra Reuters poznamenáva, že správu nie je schopná nezávisle overiť.
**20:23 Francúzsko chce investovať cez 200 miliónov eur (takmer päť miliárd Sk) do obnovy ukrajinskej infraštruktúry vrátane energetiky. Po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským to povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Oznámil aj ďalšiu vojenskú pomoc: Paríž podľa neho vybaví a vycvičí jednu brigádu ukrajinskej armády, čo podľa neho zodpovedá 4500 vojakov, a dodá nové strely s dlhým doletom SCALP. Už vo štvrtok Macron oznámil dodávku bojových lietadiel Mirage 2000–5.
„Ukrajina vie, že môže počítať s našou podporou tak dlho a tak intenzívne, ako bude treba,“ uviedol Macron. Na tlačovej konferencii nechcel upresniť, koľko lietadiel Mirage 2000–5 chce Francúzsko a jeho spojenci poskytnú Ukrajine. „Priorita je začať s výcvikom pilotov a technikov, čo sa začne v najbližších dňoch vo Francúzsku,“ uviedol francúzsky prezident.
Čítajte viac Ukrajinské nebo má nových predátorov: Francúzske stroje sú špecializované na jednu vec
Uvažovaný výcvik ukrajinských vojakov priamo na ukrajinskom území nevníma Macron ako nárast úrovne konfliktu, ktorý pred viac ako dvoma rokmi svojou inváziou na Ukrajinu rozpútalo Rusko. Podľa neho bude ukrajinská armáda potrebovať vycvičiť desiatky tisíc novo mobilizovaných vojakov. „Je praktickejšie vycvičiť ich na ukrajinskom území,“ uviedol Macron. Dodal, že Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom, ale plne podporuje právo Ukrajiny na obranu pred ruskou agresiou.
Francúzsko chce tiež vyslať na ukrajinské ministerstvá a úrady zhruba dvadsiatku poradcov. Obe krajiny podľa Macrona tiež spolupracujú na spustení výroby delostreleckej munície priamo na Ukrajine.
Zelenskyj prišiel do Francúzska na spomienkové akcie k 80. výročiu vylodenia spojencov v Normandii. Dnes vystúpil aj vo francúzskom parlamente.
19:43 Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že použitie jadrových zbraní na vyriešenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné. Zároveň však nevylúčil zmenu ruskej nukleárnej doktríny, informuje agentúra Reuters.
Putin, ktorého jednotky na Ukrajine v posledných mesiacoch postupujú, uviedol, že nevidí dôvod na použitie jadrových zbraní, a vyzval ľudí, aby o nich prestali diskutovať.
„Ich použitie je možné vo výnimočnom prípade – v prípade hrozby pre suverenitu a územnú celistvosť krajiny. Nemyslím si, že takáto vec nastane. Nie je to potrebné,“ povedal Putin na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.
Zároveň však nevylúčil zmenu ruskej jadrovej doktríny. „Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní,“ povedal Putin.
Podľa prezidenta by Rusko v prípade nutnosti mohlo vykonať aj jadrový test, no momentálne si nemyslí, že je to potrebné.
Čítajte viac Zmeníme budúcnosť EÚ. To znamená 250 miliónov mŕtvych Európanov, to je cena jadrovej vojny, hlásili v ruskej TV
Šéf Kremľa reagoval na otázku vplyvného ruského analytika Sergeja Karaganova. Ten sa ho spýtal, či by nemal „pridržať jadrovú pištoľ pri spánku“ Západu pre konflikt na Ukrajine.
19:03 Francúzsko-nemecká spoločnosť KNDS, ktorá je výrobcom samohybných húfnic Caesar, v piatok oznámila, že založí dcérsku spoločnosť na Ukrajine. Zástupcovia KNDS a ukrajinskej spoločnosti ENMEK podpísali dve vyhlásenia o zámere. Jedno vyhlásenie hovorí o vytvorení strediska pre údržbu húfnic Caesar a druhé o produkcii náhradných dielcov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu francúzskeho vysielateľa BFMTV.
17:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril v piatok nádej, že čoskoro uvidí francúzske stíhačky na ukrajinskej oblohe. Spravil tak po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko plánuje Ukrajine poskytnúť stíhačky Mirage 2000–5, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Som si istý, že nadíde deň, keď Ukrajina uvidí na svojom nebi rovnaké stíhačky, aké sme videli včera v Normandii,“ uviedol Zelenskyj počas príhovoru vo francúzskom parlamente.
„Vaša bojové letectvo, brilantné stíhačky pod vedením ukrajinských pilotov dokážu, že Európa je silnejšia, silnejšia než zlo, ktoré sa odvážilo ich ohroziť,“ povedal ukrajinský prezident.
Macron nespresnil, koľko stíhačiek Francúzsko Ukrajine poskytne. Uviedol však, že Paríž vycvičí do konca roka ukrajinských pilotov.
15:31 Na fronte pri Charkove na severovýchode Ukrajiny ruské ozbrojené sily počas uplynulého dňa nepodnikli nijaké aktívne operácie a preskupujú svoje jednotky. Uviedol to v piatok generálny štáb ukrajinskej armády, informuje web Ukrajinská pravda.
Rusi však útočia pri mestách Kupiansk, Lyman, v smeroch na Karamatorsk, Pokrovsk a Orichove. Na kupianskom fronte sa odohrali štyri zrážky, na lymanskom fronte Ukrajinci odrazili tri útoky a na kramatorskom fronte zastavili dva ruské pokusy o postup. Rusi na piatich miestach útočia na pokrovskom fronte. Útok podnikli aj na orichovskom fronte v okolí obce Kopani. Podľa ukrajinského generálneho štábu bol však tento útok neúspešný a Ukrajinci si svoje pozície udržali.
Čítajte aj Slovák bojuje v epicentre najväčších bitiek Charkovskej oblasti. Čo hovorí na situáciu?
15:23 Ruské sily v uplynulom týždni dobyli dedinu Paraskovijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V piatok to na pravidelnom brífingu oznámilo ruské ministerstvo obrany.
Po niekoľkých mesiacoch patovej situácie na frontovej línii sa ruskej armáde podarilo v priebehu tohto roka dobyť desiatky dedín na východe Ukrajiny, kde ukrajinské sily zápasia s nedostatkom munície aj vojakov.
Paraskovijivka, ktorú Rusi údajne dobyli, sa nachádza približne 25 kilometrov juhozápadne od mesta Doneck, ležiaceho v Doneckej oblasti, ktorú Rusko spolu s ďalšími tromi ukrajinskými oblasťami nezákonne anektovalo v roku 2022.
14:33 Americký prezident Joe Biden sa prvýkrát verejne ospravedlnil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému za niekoľkomesačné zdržanie americkej vojenskej pomoci, ktoré umožnilo Rusku dosiahnuť zisky na bojisku. Biden svojmu ukrajinskému náprotivku pri stretnutí v Paríži rovnako povedal, že Washington neopustí Ukrajinu, ktorá čelí ruskej invázii, napísala agentúra AP.
Čítajte viac Biden sa verejne ospravedlnil Zelenskému za zdržanie americkej pomoci. USA neopustia Ukrajinu, sľúbil
14:18 Slovenský občan Jaroslav H., ktorý sa v ruskej uniforme vzdal ukrajinským vojakom, je brutálny vrah. Vyplýva to zo zistení denníka Pravda o jeho minulosti. Viaceré slovenské médiá pred niekoľkými rokmi informovali o jeho zločine, ktorý spáchal, pričom jeho priezvisko vtedy nezverejnili. Písalo sa o ňom ako o Jaroslavovi H.
Čítajte viac Slovák, ktorý sa pridal k Rusom a zajali ho Ukrajinci, ako 16-ročný zavraždil ženu. Odsedel si deväť rokov za mrežami
14:17 Európska komisia podporuje spustenie prístupových rokovaní s Ukrajinou. V piatok to oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s tým, že eurokomisia potvrdila, že Kyjev splnil zostávajúce reformy potrebné pre začatie rokovaní.
Ukrajine bol udelený štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii ešte v júni 2022 – približne tri mesiace po začiatku ruskej invázie. Vlani v novembri Európska komisia odporučila otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou aj Moldavskom a o mesiac neskôr to odobrila Európska rada.
„Teraz očakávame, že naši európski partneri urobia ďalší krok – začnú rokovania o členstve v Európskej únii už tento mesiac,“ napísal Šmyhaľ na platforme Telegram.
Hovorca Európskej komisie medzičasom oznámil, že aj Moldavsko splnilo podmienky potrebné na začatie prístupových rokovaní.
14:09 Rozpočtový výbor nemeckého parlamentu schválil nákup ďalšej 155-milimetrovej delostreleckej munície pre Ukrajinu. Uviedlo to nemecké ministerstvo obrany. Toto rozhodnutie by malo Nemecku umožniť pokračovať v dodávkach potrebnej munície na Ukrajinu a doplniť jej zásoby, konštatoval rezort. Informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.
Chystané dodávky munície sú určené predovšetkým pre samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000, ktorých Nemecko Ukrajine dodalo 22 kusov. Nemecké ministerstvo obrany naznačilo, že na tieto potreby vyčlení 880 miliónov eur zo špeciálneho fondu Bundeswehru a z obranného rozpočtu.
13:59 Ruské ministerstvo obrany v piatok obvinilo ukrajinskú armádu z útoku na mesto Luhansk v okupovanej časti Donbasu na východe Ukrajiny, pričom vraj použila Západom dodané strely ATACMS. Zranenia utrpelo najmenej 20 civilistov, informovali ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na rezort obrany.
Na sídliská mesta Luhansk Ukrajinci vystrelili päť rakiet ATACMS vyrobených v USA, uviedlo pre agentúru Interfax ruské ministerstvo obrany citované agentúrou AFP. Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili štyri z týchto rakiet, piata však zasiahla dva bytové domy. V dôsledku toho bolo podľa predbežných údajov zranených viac ako 20 civilistov.
13:38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyjadril nádej, že summit o nastolení mieru na Ukrajine, ktorý sa bude na budúci víkend konať vo Švajčiarsku, by mohol urýchliť spravodlivé ukončenie konfliktu.
V prejave k poslancom francúzskeho parlamentu Zelenskyj v piatok v Paríži vyhlásil, že mierový summit by sa mohol stať formátom, ktorý by priblížil spravodlivý koniec tejto vojny. Dodal, že je vďačný za to, čo Francúzsko pre Ukrajinu robí, a uznal, že takejto pomoci je veľa.
„Ďakujem, že ste po našom boku pri obrane života,“ vyhlásil Zelenskyj. Upozornil však, že pre spravodlivý mier je potrebné urobiť viac.
Podľa Zelenského má „bitka o Ukrajinu“ teraz pre Európu rovnaký existenčný význam ako bitky, ktoré vyhrali predchádzajúce generácie Európanov. Zdôraznil, že „nemáme právo prehrať“.
„Vaše bojové letectvo, vaše stíhačky dokážu, že Európa je silnejšia ako zlo, ktoré sa ju odvážilo ohroziť. Môžeme dokázať silu nášho spojenectva,“ uviedol Zelenskyj, ktorý vzdal hold francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že „v rozhodujúcej chvíli nenechal Európu bez lídra.“
S odkazom na mierový summit pre Ukrajinu, ktorý sa bude vo Švajčiarsku konať na budú víkend, Zelenskyj na záver svojho prejavu pripomenul, že „do týždňa nastane náš Deň D“.
13:31 Kremeľ v piatok obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že je pripravený na „priamu účasť“ vo vojne na Ukrajine. V piatok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Prezident Macron demonštruje absolútnu podporu Kyjevu a vyhlasuje pripravenosť Francúzskej republiky priamo sa zúčastniť na vojenskom konflikte,“ vyhlásil Peskov a dodal, že Rusko považuje tieto vyhlásenia „za veľmi, veľmi provokatívne, zvyšujúce napätie na kontinente a neprispievajúce k ničomu pozitívnemu“.
Macron vo štvrtok avizoval, že Paríž presunie na Ukrajinu stíhačky Mirage 2000–5 a vycvičí ukrajinských pilotov. V rozhovore pre francúzske médiá Macron objasnil, že to Ukrajine umožní chrániť svoje územie a vzdušný priestor. Doplnil, že nepôjde o výcvik vojakov v bojovej zóne, takže to podľa jeho slov nebude znamenať eskaláciu.
Čítajte aj Macron vysvetlil, či sa Francúzsko chystá do vojny s Ruskom
13:25 Ukrajina má právo útočiť na legitímne vojenské ciele v Rusku. Ako referuje spravodajský web news.sky.com, vyhlásil to generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg.
„Ukrajina má právo na sebaobranu,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom na vojenskej základni neďaleko Štokholmu. „Právo na sebaobranu zahŕňa aj právo zasiahnuť legitímne, vojenské ciele na území útočiacej strany, agresora – v tomto prípade Ruska.“
Stoltenberg pripomenul, že Rusko vedie útočnú vojnu, ktorú rozpútalo proti mierovej, demokratickej susednej krajine a ktorá nebola pre Rusko hrozbou. „Niet pochýb o tom, že Ukrajina má právo zasahovať ciele na ruskom území.“
Čítajte aj Americké himarsy sa triafajú. Do zbraní i psychiky Rusov
13:03 Francúzsko poskytne prebytočné stíhačky Mirage Ukrajine, aby mohla lepšie odolávať ruskej agresii, oznámil prezident Emmanuel Macron a poznamenal, že začína „nová spolupráca s Ukrajinou“.
Čítajte viac Ukrajinské nebo má nových predátorov: Francúzske stroje sú špecializované na jednu vec
12:50 Rusko obvinilo Ukrajinu z používania rakiet dodaných Spojenými štátmi na ostreľovanie civilných cieľov v ruskej Belgorodskej oblasti. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová podľa spravodajského webu news.sky.com tvrdí, že boli použité rakety HIMARS a o život prišli ženy a deti.
Zacharovová na ekonomickom fóre v Petrohrade povedala, že ako dôkaz poslúžia úlomky rakiet. Sky News nedokáže overiť jej tvrdenia. Niektorí odborníci však varovali, že Rusko s cieľom zdiskreditovať Západ a Ukrajinu môže priviezť úlomky rakiet z okupovaných ukrajinských území, aby nafingovalo údajné útoky západnými zbraňami na ruských civilistov.
12:43 Bývalý veliteľ ruskej skupiny Dnepr generálplukovník Oleg Makarevič je podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) podozrivý z vydania rozkazu na vlaňajšie zničenie okupovanej Kachovskej priehrady v Chersonskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Ruskí vojaci vlani 6. júna vyhodili do vzduchu vodnú elektráreň Kachovka a priľahlú priehradu, čo spôsobilo rozsiahlu humanitárnu a ekologickú katastrofu na juhu Ukrajiny, píše web. Záplavy po pretrhnutí priehrady zabili viac ako 30 ľudí na územiach kontrolovaných Ukrajinou a desiatky až stovky ďalších na územiach okupovaných Ruskom. Povodne postihli desaťtisíce ľudí a státisíce zostali bez prístupu k čistej pitnej vode.
11:47 Ukrajinské námorníctvo v Čiernom mori nacvičovalo vyloďovaciu operáciu. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, oznámila to tlačová služba ukrajinského námorníctva.
Obojživelná úderná skupina precvičila presun z jedného úseku pobrežia na iný, manévrovanie, vyhýbanie sa nepriateľskej paľbe a obídenie potenciálne nebezpečnej oblasti. Posádky plavidiel si precvičili preskupovanie, komplexné manévrovacie techniky a spoločné operácie na mori. V záverečnej etape cvičenia sa námorníci vylodili na pobreží a dokončili svoje úlohy.
11:01 Mier s Ruskom by na terajšej línii frontu bol len pauzou pred ďalšou vojnou, ktorú by ruský prezident Vladimir Putin chcel získať nové územia. V prejave pred poslancami francúzskeho parlamentu to dnes povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sa celá Európa vinou Ruska ocitla vo vojne, ktorú Putin nesmie vyhrať. Zelenskyj poďakoval Francúzsku za doterajšiu pomoc, jeho krajina však podľa neho potrebuje v čase ťažkých bojov ďalšiu podporu.
„Nemáme právo prehrať túto vojnu,“ povedal Zelenskyj s tým, že prípadné víťazstvo Ruska bude ohrozením pre ďalšie európske štáty, najmä krajiny Pobaltia či Poľsko.
Ukrajinský prezident sa vo štvrtok zúčastnil na oslavách 80. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii, ktoré predznamenalo porážku nacistického Nemecka a koniec druhej svetovej vojny. Dnes v tejto súvislosti vyhlásil, že „Európa už nie je kontinentom mieru“ a že Putin ide v stopách nacistov.
10:51 Ukrajinskí vojaci zostrelili 48 z 53 dronov Šáhid a päť rakiet s plochou dráhou letu, ktoré Rusko odpálilo v noci na piatok. Uviedlo to ukrajinské letectvo.
Útok dronmi Rusi podnikli z mysu Čauda na okupovanom Kryme, z ruského mesta Jejsk v Krasnodarskom kraji, z mesta Primorsko-Achtarsk, ktoré leží na pobreží Azovského mora, a z ruskej Kurskej oblasti. Riadené strely Ch-101, ktoré mierili na ukrajinskú kritickú infraštruktúru, Rusi vypálili z lietadiel Tu-95MS z ruskej Saratovskej oblasti.
10:33 Francúzsky občan Laurent Vinatier, zadržaný v Rusku pre podozrenie zo špionáže, bol obvinený zo zhromažďovania vojenských spravodajských informácií, informovala v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na agentúru TASS a ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom).
Sledkom, ktorý vyšetruje v Rusku tie najzávažnejšie trestné činy, súčasne oznámil, že má v úmysle požiadať súd, aby Vinatiera vzal do väzby.
O Vinatierovom zadržaní Rusko informovalo vo štvrtok. Francúzsky prezident Emmanuel Macron jeho zadržanie vo štvrtok večer potvrdil, ale odmietol obvinenia zo špionáže, ktoré voči Vinatierovi vzniesli ruské úrady. Celý prípad označil za súčasť dezinformačnej kampane Moskvy.
Ruské úrady obviňujú Laurenta Vinatiera, vedca pracujúceho pre švajčiarsku mimovládnu organizáciu Centrum pre humanitárny dialóg, zo zhromažďovania informácií, ktoré by mohli byť použité proti bezpečnosti Ruska.
Macron dodal, že 48-ročný Vinatier „pracuje pre švajčiarsku mimovládnu organizáciu, ktorú založil bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan a ktorá sa zaoberá diplomaciou a dialógom“.
Na webe Centra pre humanitárny dialóg sa píše, že pomáha predchádzať, zmierňovať a riešiť ozbrojené konflikty prostredníctvom dialógu a mediácie. Táto mimovládna organizácia je aktívna vo väčšine globálnych konfliktov s mediačnými projektmi v rôznych regiónoch Afriky, Blízkeho východu, Eurázie a Ázie.
Vinatier v minulosti pracoval aj pre Medzinárodný výbor Červeného kríža, dodáva TASR.
10:07 Ani som si nevšimla, ako prišlo kalendárne leto. Horúčavy sú už od mája a dni splynuli do jedného. Ako vtedy, v dvadsiatej druhom, kto by si to nepamätal: „Aký je dnes deň?“ – „Štyridsiaty siedmy február,“ píše z Ukrajiny publicistka a spisovateľka Anna Gin.
Čítajte viac List z Charkova: Hodia sa k harmančeku črepiny z bomby?
10:04 Rusmi vymenovaný „bábkový“ vodca v okupovanej časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny Volodymyr Saldo a špeciálne vytvorená miestna komisia udelili súhlas ruským spoločnostiam na vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov do zahraničia s nulovou alebo zníženou sadzbou vývozného cla. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na viacerých investigatívnych vyšetrovateľov.
Tí zistili, že v minulom roku niekoľko ruských exportérov odviezlo z Chersonskej oblasti najmenej 34-tisíc ton obilia v hodnote 6,2 milióna eur v rámci systému kvót, ktorý vytvorili ruské úrady. Obilie z Chersonskej oblasti sa vyvážalo do Azerbajdžanu, Turecka, Sýrie a Iránu a hrach z okupovaného Krymu sa vyvážal do Španielska. Ukrajinská generálna prokuratúra už predvlani v júni začala vyšetrovanie nezákonného vývozu ukrajinského obilia z okupovaných území Chersonskej a Záporožskej oblasti.
9:53 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 080 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 516 080, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty, 64 delostreleckých systémov a o jednu loď.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 834 tankov, 15 096 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 497 delostreleckých systémov a 28 plavidiel.
7:26 Rusko v noci na dnes spustilo ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu, udrelo dronmi a raketami. S odkazom na ukrajinské úrady o tom informoval ruskojazyčný server BBC. V Kyjevskej oblasti v dôsledku útoku horí priemyselný podnik, ďalšie podrobnosti o škodách či obetiach nie sú zatiaľ známe.
„Nepriateľ na oblasť v priebehu noci zaútočil dronmi a raketami. Protiletecká výstraha trvala štyri hodiny, v oblasti pracovala protivzdušná obrana,“ uviedol Ruslan Kravčenko, šéf správy oblasti ukrajinskej metropoly. Požiar v bližšie neurčenom priemyselnom podniku podľa neho hasia hasiči. Útok sa zaobišiel bez obetí.
Varovanie pred vzdušnými útokmi dnes v noci platilo takmer pre celú Ukrajinu. Explózie sa ozvali v Odese, kde podľa predbežných správ pracovala ukrajinská obrana. Podľa BBC sa objavili aj informácie o útoku na mesto Starokosťantyniv v Chmelnyckej oblasti, kde sa nachádza významná základňa ukrajinského letectva. Mesto je tiež dôležitým železničným uzlom a častým terčom ruských útokov. (bbc.com, čtk)
6:15 Spojené štáty sa chystajú poslať Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za približne 225 miliónov dolárov (zhruba 206,6 milióna eur). Uviedli to vo štvrtok nemenovaní predstavitelia americkej administratívy, informuje agentúra AP.
Nový balík pomoci má zahŕňať muníciu pre raketový systém HIMARS, ako aj mínometné systémy a tiež celý rad delostreleckých granátov. Celý balík bude pochádzať z exitujúcich zásob americkej armády, vďaka čomu ho bude možné rýchlo dostať na front.
Obsahovať má podľa citovaných zdrojov aj rakety pre systém protivzdušnej obrany HAWK, protilietadlové rakety Stinger, protipancierové systémy Javelin a AT-4, 155 mm húfnice, obrnené vozidlá, prívesy, hliadkovacie člny, demolačný materiál a širokú škálu náhradných dielov a ďalšieho vojenského vybavenia.
USA povolili minulý týždeň Ukrajine použiť zbrane, ktoré jej dodali, na území Ruska. Toto povolenie je obmedzené, a týka sa snahy ukrajinskej armády odrážať útoky, respektíve opätovať paľbu v Charkovskej oblasti, kde Moskva spustila začiatkom mája novú ofenzívu. Povolením sa však podľa amerických predstaviteľov nemenia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého doletu a podobné strely na území Ruska.
Západní spojenci musia zabezpečiť, že znovu nedôjde k výpadkom vojenskej podpory Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom v Helsinkách.
„V posledných mesiacoch sme zaznamenali isté výpadky, isté meškania v poskytovaní vojenskej podpory Ukrajine. Musíme zabezpečiť, že takáto vec sa znovu nestane, "vyhlásil Stoltenberg. Ukrajina podľa neho potrebuje od krajín NATO "predvídateľnosť a zodpovednosť“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v minulých mesiacoch sťažoval, že Rusko využíva meškanie v dodávkach západnej pomoci Ukrajine a že situácia na niektorých miestach frontu je pre ukrajinské jednotky mimoriadne ťažká.