Ak je to možné, ako by ste opísali momentálnu náladu medzi ľuďmi vo vnútri režimu Vladimira Putina? Cítia sa silnejší? Myslia si, že na Ukrajine vyhrávajú?
Sú presvedčení, že túto vojnu dokážu viesť ešte pomerne dlhú dobu. Niektorí hovoria, že aspoň najbližšie dva roky sú vo výhode, pretože ruská vojenská produkcia bude v tom období stále väčšia v porovnaní s tým, čo na Ukrajinu môžu dodať európske krajiny a USA. Ale situácia vo vnútri režimu je predsa len o trochu komplikovanejšia. Nie je to len o vojne, je to aj o strachu, pretože teraz je Putin v zjavne pomstychtivej nálade. Urobil zmeny na ministerstve obrany a FSB nariadil, aby začala čistky v ozbrojených silách. Ruské elity sa súčasného diania boja, pretože nikto v skutočnosti nevie, ako sa to skonči. Teraz sa Putin zameral na ministerstvo obrany, ale zajtra to môže byť niečo iné.
Budeme sa ešte rozprávať o týchto zmenách. Najprv sa vás však chcem opýtať na niečo, čo priamo súvisí s vojnou. Spojenci umožnili Ukrajine, aby začala západnými zbraňami útočiť na ciele v Rusku. Bývalý šéf Kremľa Dmitrij Medvedev preto zase hovorí, že Moskva môže reagovať aj použitím jadrových zbraní. Ale nie je to len on. Dmitrij Trenin, ktorý bol svojho času aj na Západe rešpektovaným odborníkom, prišiel s návrhom, aby Moskva rozšírila dôvody, pre ktoré by mohla nasadiť jadrové zbrane. Obávate sa takejto debaty alebo je to do veľkej miery len propaganda?
Aby som bol úprimný, som z generácie, ktorá si pamätá Černobyľ. Pre mňa preto nie sú diskusie o jadrových zbraniach úplne racionálne. Vždy som nervózny, keď počujem, ako sa rozpráva, že by ruské jednotky mohli použiť atómovky. Ale je to aj najzásadnejšia otázka, pretože to v skutočnosti nikto nevie. Problémom je, že dokumenty, ktoré v súvislosti s jadrovými zbraňami prijala Bezpečnostná rada Ruska, sú dosť zavádzajúce. Dlhé roky sa za fakt považoval scenár, že Kremeľ by atómovky nasadil len v prípade, že by krajina čelila jadrovému útoku. Ale teraz to vyzerá tak, že nie je celkom jasné, kde má režim limity, a že by tieto zbrane mohol použiť aj vtedy, keď sa bude cítiť ohrozený. Moskva môže hovoriť čokoľvek, čo sa týka atómoviek. Dnes môže tvrdiť, že ich v žiadnom prípade nepoužije, veď na Ukrajine je všetko pod kontrolou, Rusko vyhráva a chystá sa ešte na väčšiu expanziu, teda okupáciu. Ale už zajtra sa to môže zmeniť, pretože sa Kremeľ môže skutočne zľaknúť nejakých útokov alebo politického vývoja v krajine a rozhodne sa, že azda nastal čas mimoriadnym spôsobom eskalovať situáciu. A nikto netuší, ako táto logika funguje. Nezabúdajte, že súčasný režim je extrémne paranoidný. V hlavách ľudí v Kremli je všetko prepojené. Keď sa vyskytnú nejaké politické alebo iné problémy, podľa nich je to, samozrejme, preto, že ich inšpiroval alebo riadil Západ. S takouto paranoidnou mentalitou je vývoj naozaj nepredvídateľný.
Mal by teda Západ brať hrozbu použitia jadrových zbraní zo strany Ruska aspoň do istej miery vážne už len pre tú nepredvídateľnosť, ktorú ste opísali?
Áno. Myslím si, že sa môže stať, že Kremeľ sa rozhodne vykonať nejaký jadrový test, aby ukázal, čo dokáže. Asi to však nebude skutočný vojenský útok, ale nejaká skúška. To sa nedá vylúčiť.
Vráťme sa k zmenám v rámci režimu. Dlhoročný Putinov spolupracovník Nikolaj Patrušev skončil vo funkcii tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska a nahradil ho Sergej Šojgu, ktorého odvolali z postu ministra obrany. Aké na to máte vysvetlenie?
Dôležité je to, kto sa stal ministrom obrany. Andrej Belousov vie o vojenskej výrobe oveľa viac ako Šojgu. Je to pravdepodobne dôvod, prečo sa dostal na čelo rezortu. Ruská ekonomika je oveľa výraznejšie zameraná na vojenský priemysel aj v porovnaní s tým, čo bolo pred dvoma rokmi. A je potrebné ju militarizovať ešte viac. Všetci vedia, že to bude naozaj dlhá vojna, a Kremeľ potrebuje vhodných ľudí, aby ju mohol viesť. Šojgu medzi nich nepatrí. S nástupom Belousova prišli isté čistky. Rôznym pozorovateľom, ale aj mne sa zdá, že Putin je síce mimoriadne chladnokrvný, ale niekedy sa správa emocionálne. Stále to cíti tak, že ho porážky na Ukrajine v roku 2022 ponížili, ale teraz si asi myslí, že je vhodná chvíľa, aby sa pomstil armáde. Čistky sa najprv začali na ministerstve obrany. V Rusku je to však len byrokratická inštitúcia, ktorá zabezpečuje muníciu, zásoby a zdroje pre armádu. Spočiatku sa zdalo, že ide len o to, že Putinovi, a možno aj Belousovi, sa nepáčilo, ako ministerstvo funguje. Ale do väzenia sa veľmi rýchlo dostali skutoční vojaci, ktorí bojovali vo vojne – ako generál Ivan Popov, bývalý veliteľ 58. armády. Je to niečo úplne iné. Nemá to nič spoločné s financovaním, peniazmi a ministerstvom. Čistky sa týkajú generálov a, mimochodom, Popov bol vo všeobecnosti rešpektovaný veliteľ. Napriek tomu sa na neho Putin rozhodol zaútočiť. Asi je presvedčený, že momentálne to nenaruší morálku armády, a pravdepodobne má pravdu. Ale Putin vyslal aj signál, že vojaci si nemôžu myslieť, že im porážky prejdú. Vystúpil proti nim, hoci dva roky vyčkával, lebo to bolo oveľa dôležitejšie ako prípad Jevgenija Prigožina.
Je Belousov dobrý výber, ak sa na to pozrieme z hľadiska toho, čo chce Putin dosiahnuť vo vojne proti Ukrajine?
Bohužiaľ, obávam sa, že áno. Je oveľa kompetentnejší ako bol Šojgu. Belousov ako minister obrany nemá žiadne vojenské ambície. Aj to ho odlišuje od toho, ako sa správal Šojgu. Keď ten nastúpil na rezort obrany, veľmi rýchlo sa začal hrať na nejakého Stalinovho maršala. Všetkých to prekvapilo, lebo Šojgu predtým ani neslúžil v armáde. Neodolal však pokušeniu a chcel si vyskúšať rolu veľkého generála. Miloval, keď sa mohol ukázať v uniforme. Belousov je oveľa chladnokrvnejší a kompetentnejší. Vie, prečo ho vymenovali. Všetko má zamerať na vojenskú výrobu, ktorá je v tejto vojne ešte dôležitejšia ako výcvik vojakov. Podstatné je, koľko dostanú munície.
Ako Belousova vnímajú ľudia v ozbrojených silách?
V prvom rade sa zaoberám tajnými službami a špeciálnymi jednotkami, teda hovorím s ich príslušníkmi. Takže netvrdím, že viem, čo si myslia všetci vojaci. A je aj stále ťažšie to zistiť, lebo už ani na kanáloch na platforme Telegram nie sú ľudia takí priami ako v minulosti. Ale vyzerá to tak, že armádni predstavitelia nemajú žiadne väčšie problémy s Belousovým menovaním aj preto, že Šojgua obviňujú za porážky a poníženia z roku 2022.
Čítajte viac Sabotáže v Európe: ruské tajné služby si to chcú rozdať so Západom v treťom kole
Už skôr som spomenul Nikolaja Patruševa, ktorý skončil v bezpečnostnej rade, a je z neho len Putinov poradca. Dostal sa mimo politickú hru?
Nemyslím si to. Treba chápať, že Patrušev je pomerne schopný byrokrat, čo v ruskom systéme znamená, že vie, ako si vybudovať svoj tím a má okolo seba spolupracovníkov, ktorí sú mu zaviazaní. Napríklad v FSB sú stále na mnohých kľúčových pozíciách ľudia, ktorých vymenoval Patrušev, hoci z tejto tajnej služby odišiel už v roku 2007. Bezpečnostná rada je veľká byrokratická inštitúcia. Je súčasťou administratívy prezidenta a v podstate sa dá prirovnať k akémusi Ústrednému výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Bezpečnostná rada zodpovedá za prijímanie kľúčových rozhodnutí v najrôznejších oblastiach vrátane toho, kto by mohol byť ďalším generálom alebo koho treba vymenovať do tej či onej pozície. A jej aparát stále kontrolujú Patruševovi ľudia. Možno sa ich Šojguovi podarí nahradiť. To by bol azda koniec Patruševovho vplyvu. Ale nemyslím si, že zoznam ľudí, ktorí by so Šojguom chceli pracovať, je veľmi dlhý, a že sú na ňom kompetentní odborníci.
Ako chápete pozíciu Alexeja Ďumina, ktorého vymenovali za tajomníka Štátnej rady Ruskej federácie? Mohol by sa stať Putinovým nástupcom, ako sa o tom špekuluje?
Štátna rada vznikla ešte predtým, ako sa Putin rozhodol zostať pri moci v podstate navždy. V rokoch 2018 či 2019 Kremeľ uvažoval nad tým, že Rusko by sa mohlo inšpirovať Kazachstanom a urobiť z prezidenta nejakého národného vodcu alebo niečo podobné. Súčasťou tejto hry bolo aj vytvorenie štátnej rady. Nikto však teraz nechápe, čo je jej úlohou, lebo Putin sa rozhodol pre priamočiarejší a primitívnejší prístup, ako si udržať vládu. Vyzerá to tak, že Putin sa rozhodol Ďuminovi niečo dať, ale posunul ho na miesto, na ktorom nikomu nebude robiť problémy. Dá sa to vnímať tak, že ho povýšil, ale v skutočnosti to neurobil.
Čo nám teda hovoria zmeny, ktoré Putin urobil, o budúcnosti jeho režimu?
Vidím to tak, že Putin nerieši, ako by mal vyzerať nástupnícky systém. A to bez ohľadu na to, čo spravil s Ďuminom. Vníma veci tak, že pri moci zostane ešte dlhé roky, a to je jeho plán. Teraz je pomstychtivý a zároveň sebavedomý. Čo sa týka vojny, tak si myslí, že ak ju aj nevyhráva, tak ju ani neprehráva. V skutočnosti už režim úplne zmenil to, ako informuje o invázii. Vojna sa začala ako malá vojenská operácia s úplne bezvýznamnou a slabou Ukrajinou. Ale teraz je z toho veľký konflikt s NATO. Kremeľ v podstate hovorí, že nie je jednoduché vojnu vyhrať, ale aspoň Rusko neprehráva. A to je veľmi potešujúce vzhľadom na to, že proti Moskve vraj stojí celý svet. Faktom je, že túto rétoriku si už aspoň do určitej miery osvojilo aj veľa ľudí z ruských elít.
Čítajte viac Brutálna junta a geopolitika. Čo robia v Mjanmarsku Rusko a Čína?
Pripomenuli ste prípad generála Popova, ktorého obvinili z podvodu a zatkli. Vravíte, že bol populárny medzi vojakmi. Bál sa ho Putin?
Popov nepredstavoval žiadnu skutočnú hrozbu, hoci medzi vojakmi 58. armády má stále nejakú podporu. No terčom jeho kritiky nebol Putin, ale náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.
Čoho sa Putin bojí?
Fíha, to je veľká otázka. Putin určite nie je spokojný, keď sleduje útoky na ruské územie, pretože jeho programom je politická stabilita. Rusi musia byť presvedčení, že ju dokáže zaistiť aj v čase vojny. Každá vec, ktorá ju narúša, je pre Putina hrozbou. Preto je šéf Kremľa vo viacerých veciach dosť paranoidný. Napríklad aj v prípade informácií o ruských dobrovoľníkoch bojujúcich na ukrajinskej strane, pretože historická pamäť režimu sa vracia do roku 1941 za druhej svetovej vojny, keď mnoho sovietskych vojakov zbehlo. Píše sa síce rok 2024, ale tieto dejinné spomienky sú stále dôležité pre mnoho ľudí a bezpečnostné služby. A, samozrejme, Putin je vždy paranoidný pri všetkom, čo sa týka jeho osobnej bezpečnosti.