839. deň: Kyjev údajne zasiahol pozície na odpaľovanie rakiet v Rusku, útokov na Charkov ubudlo

Ukrajinská armáda zasiahla pozície na odpaľovanie rakiet v Rusku, čím pomohla znížiť počet ruských vzdušných úderov na mesto Charkov. Agentúre Reuters to v utorok v Berlíne povedal starosta tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov.Takmer 20-tisíc ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny zahynulo v bojoch o ukrajinské mesto Bachmut v Doneckej oblasti, vyplýva to z vyšetrovania BBC Russia a nezávislého ruského spravodajstva Mediazona.

11.06.2024 06:20 , aktualizované: 21:49
UA Vojak / UA Armáda / Foto: ,
Ukrajinský vojak pri frontovej línii neďaleko Charkova, 10. jún 2024
debata (578)

Najdôležitejšie udalosti

Ruské korytnačie tanky skončili na Ukrajine v plameňoch
Video
Ani „korytnačia“ pancierová úprava neochránila na ukrajinskom bojisku ruské ruské tanky od zničenia. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
poľsko Čítajte viac 838. deň: Moskva hrozí útokom na vojenské základne Západu. Letiská so stíhačkami F-16 sú legitímnym cieľom, znie z Ruska

21:49 Vo vojne na Ukrajine boli nedávno zabití dvaja indickí občania. Indické veľvyslanectvo v Moskve nalieha na ruské úrady, vrátane ministerstva obrany, aby zabezpečili urýchlenú repatriáciu pozostatkov, oznámilo dnes podľa agentúry Reuters indické ministerstvo zahraničia.

Dillí tiež vyzvalo ruského veľvyslanca v Indii a úrady v Moskve, aby urýchlene prepustili a navrátili všetkých indických občanov slúžiacich v ruskej armáde, stojí vo vyhlásení. India požaduje, aby Rusko preukázateľne zastavilo ďalšie nábory jej občanov ruskou armádou a zároveň vyzvalo indických občanov k opatrnosti pri vyhľadávaní pracovných príležitostí v Rusku.

20:44 Srbský vicepremiér Aleksandar Vulin si dnes na stretnutí s ruským ministrom vnútra Vladimirom Kolokolcevom pochvaľoval bezpečnostnú spoluprácu medzi oboma krajinami. Informovala o tom agentúra AFP. Srbský politik, známy svojimi vyhranene proruskými názormi, rokoval tiež na ruskom ministerstve obrany.

Podľa srbskej vlády sa Vulin s Kolokolcevom zhodli na tom, že bezpečnostná spolupráca medzi Moskvou a Belehradom je na vysokej úrovni. Podľa Vulina sa obe krajiny budú vzájomne podporovať v medzinárodných policajných organizáciách.

Kolokolcev informoval srbského vicepremiéra o „snahách obmedziť účasť Ruska na medzinárodných policajných organizáciách, vrátane pokusov vylúčiť Rusko z Interpolu“. Vulin k tomu povedal, že boj proti medzinárodnému zločinu nemôže byť účinný bez účasti Ruska a že opatrenia namierené proti Rusku znižujú účinnosť boja proti nadnárodným zločineckým skupinám.

19:31 Fínsko sa od utorka v Rumunsku zúčastňuje na svojej prvej vojenskej misii od svojho vstupu do aliancie NATO v apríli 2023, píše TASR.

Ako spresnila agentúra Reuters, Fínsko vyslalo do Rumunska sedem stíhačiek F-18, ktoré budú podnikať ochranné misie spolu s rumunskými a britskými lietadlami.

Veliteľ fínskych vzdušných síl Johan Anttila v príhovore k vojakom nastúpeným na leteckej základni v Mihail Kogalniceanu neďaleko Konstance uviedol, že takáto misia pomôže urýchliť integráciu Fínska do NATO. Dodal, že fínski vojaci sa takto veľa naučia a súčasne aj posilnia kolektívnu obranu aliancie NATO a jej nástroje na odstrašenie od vojenskej agresie.

18:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok na pôde Spolkového snemu, dolnej komory parlamentu, poďakoval Nemecku za podporu, ktorú poskytuje Kyjevu vo vojne s Ruskom. Podľa neho takto Nemecko pomohlo zachrániť tisíce životov. Zároveň zdôraznil, že Ukrajina chce túto vojnu skončiť, ale nie za podmienok ruského agresora.

Rusko musí podľa Zelenského zaplatiť za všetky škody a ruský prezident Vladimir Putin musí túto vojnu, ktorú označil za „zločin proti životu“, prehrať. „Vojnu ukončíme v záujme Ukrajiny a celej Európy,“ povedal Zelenskyj a vyzval Nemecko a západných spojencov, aby naďalej podporovali Ukrajinu pri obrane a obnove.

Európa musí byť priestorom pre stabilný mier. „V rozdelenej Európe nebol nikdy pokoj, rozdelené Nemecko nebolo nikdy šťastné. Preto Nemecko vie pochopiť, prečo robíme všetko pre to, aby sa Rusku nepodarilo našu krajinu rozdeliť,“ uviedol Zelenskyj, ktorý sa nemeckým poslancom prihovoril prostredníctvom videospojenia už 17. marca 2022, tri týždne po začiatku invázie ruských vojsk.

Rusko musí podľa neho byť brané na zodpovednosť za rozpútanie vojny, zabitie mnohých ľudí a ničenie Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin namiesto zmlúv stavil na vraždenie, preto musí byť v spoločnom záujme, aby vojnu prehral, povedal Zelenskyj.

Zelenského prejav bojkotovali poslanci krajne ľavicovej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Aj vedenie poslaneckého klubu krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) odporučilo svojim poslancom, aby prejav nepočúvali, štyria však nakoniec v sále zostali.

„Odmietame počúvať niekoho, kto tu reční v maskáčoch,“ uviedli predsedovia frakcie AfD Alice Weidelová a Tino Chrupalla. Zelenskému podľa nich skončilo funkčné obdobie a v úrade je už len ako „vojnový a žobravý prezident“. Tvrdia, že Ukrajina teraz nepotrebuje „vojnového prezidenta“, ale prezidenta ochotného rokovať.

Po vystúpení v Spolkovom sneme Zelenskyj spolu s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom navštívil vojenský výcvikový priestor v Meklenbursku-Predpomoransku, kde sa oboznámil s priebehom výcviku ukrajinských vojakov na obsluhu systémov protivzdušnej obrany Patriot. Berlín zatiaľ poskytol Kyjevu dva kompletné systémy Patriot aj s raketami, tretí by mal doraziť na Ukrajinu čoskoro. (tasr, dpa)

17:27 Ukrajinská armáda zasiahla pozície na odpaľovanie rakiet v Rusku, čím pomohla znížiť počet ruských vzdušných úderov na mesto Charkov. Agentúre Reuters to dnes v Berlíne povedal starosta tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov.

V nemeckej metropole sa zúčastnil medzinárodného rokovania o rekonštrukcii vojnou zničenej krajiny. Charkov sa nachádza na severovýchode krajiny neďaleko hraníc s Ruskom a invázne sily v poslednej dobe zintenzívnili údery na mesto aj Charkovskú oblasť, kde tiež obnovili ofenzívu. (čtk, reuters)

17:24 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok na konferencii o obnove Ukrajiny, ktorá sa koná v Berlíne, sľúbila, že Kyjev dostane 500 miliónov eur na opravu energetických zariadení poškodených ruskými útokmi a tisíc solárnych panelov a generátorov.

Von der Leyenová spresnila, že európskym partnerom sa podarilo zozbierať približne 500 miliónov eur na urgentné opravy poškodenej energetickej infraštruktúry. Okrem toho poskytnú Ukrajine ďalších tisíc generátorov na výrobu elektriny a prepravených tam bude aj tisíc solárnych panelov.

Cieľom EÚ je pomôcť decentralizovať ukrajinský energetický systém a zvýšiť tak jeho udržateľnosť, doplnila von der Leyenová, ktorá súčasne oznámila, že v rámci programu obnovy a modernizácie v júni EÚ pridelí Ukrajine 1,9 miliardy eur.

Von der Leyenová okrem toho uviedla, že Ukrajine bude už v júli prevedený prvý balík jeden a pol miliardy eur zo zmrazených ruských aktív. Spresnila, že približne „90 percent (z tejto sumy) pôjde na obranu, desať percent na obnovu“.

Skupina medzinárodných partnerov Ukrajiny vrátane Nemecka v utorok na konferencii v Berlíne oznámila aj spustenie programu odbornej prípravy ľudí z Ukrajiny, najmä mladých, pripravených pomôcť pri obnove svojej vlasti. Informovala o tom nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová.

Predpokladá sa, že program bude trvať tri roky a je primárne zameraný na mladých ľudí, vnútorne presídlené osoby a ženy. Partneri Ukrajiny – jednotlivé štáty, medzinárodné organizácie a obchodné skupiny – tento projekt podporia sumou 700 miliónov eur.

Konferenciu o obnove Ukrajiny spoločne organizujú nemecký kancelár Olaf Scholz a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zameriava sa na mobilizáciu súkromného sektora pre obnovu a ekonomický rast, sociálne aspekty a ľudský kapitál pre budúcnosť Ukrajiny, ozdravenie obcí a regiónov a vstup do EÚ a s tým súvisiace reformy. Konferencia o obnove Ukrajiny ako každoročné podujatie vznikla v roku 2017 pod názvom Ukrajinská reformná konferencia. Od roku 2022 má nový názov v dôsledku ruskej invázie. (tasr, dpa, bbc.com)

16:16 Česká republika sa na Ukrajine sústredí na obnovu oblastí v blízkosti bojového frontu, prioritou je energetika, čistenie vody a zdravotníctva. Dnes v Berlíne to v prejave na konferencii o obnove vojnou zničenej Ukrajiny vyhlásil český minister zahraničia Jan Lipavský. Účastníkom konferencie z radov politikov, hospodárskych predstaviteľov a medzinárodných organizácií z asi 60 krajín, ktorých do nemeckej metropoly prišlo vyše 2000, povedal, že Česko podporuje Ukrajinu od samého začiatku ruskej invázie spred viac ako dvoch rokov.

„Ako súčasť nášho humanitárneho a rozvojového zapojenia na Ukrajine sústredí Česko úsilie na obnovu pri frontových líniách. Táto podpora by mala byť rýchla, mala by byť začatá okamžite a mala by riešiť najpálčivejšie miestne potreby,“ povedal Lipavský v národnom posolstve, ktoré v Berlíne predniesol.

O troch oblastiach, na ktoré sa Česko v nezbrojnej pomoci zameralo, teda na energetiku, čistenie vody a zdravotníctvo, hovoril Lipavský aj na tlačovej konferencii. Na otázku ČTK, či sa chce Praha venovať ešte nejakému ďalšiemu sektoru, odpovedal minister, že treba uprednostňovať dôležité veci. „Je lepšie mať menej priorít, v ktorých dosiahneme lepšie výsledky,“ povedal.

Ruská apokalypsa: mesto Časiv Jar

Ruská taktika vojny - totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.

Fotogaléria
Fotografia prevzatá z videa z dronu, ktoré...
Fotografia prevzatá z videa z dronu, ktoré...
+5Fotografia prevzatá z videa z dronu, ktoré...

15:58 Kľúčovú úlohu Severoatlantickej aliancie pri zabezpečení kolektívnej obrany členských štátov zdôrazňuje vyhlásenie predsedníctva Bukurešťského formátu (B9), ktoré združuje deväť krajín z východného krídla NATO. Rokovania v Rige, predchádzajúcej júlovému summitu NATO, sa zúčastňuje český prezident Petr Pavel, generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg a tiež fínsky prezident a švédsky premiér ako predstavitelia dvoch nových členov aliancie.

Maďarsko a Slovensko, ktorých vlády zaujímajú zdržanlivý postoj k vojenskej podpore Ukrajiny, na summite v Rige zastupujú len veľvyslanci. Podľa kuloárnych informácií nie je isté, či krajiny B9 dospejú na záver vrcholnej schôdzky k spoločnému vyhláseniu.

„Rusko zostáva najvýznamnejším a bezprostredným ohrozením pre bezpečnosť aliancie,“ píše sa v dokumente, ktorý v mene predsedníctva B9 vydali prezidenti Lotyšska, Poľska a Rumunska Edgars Rinkēvičs, Andrzej Duda a Klaus Iohannis.

„Spojenci sú zjednotení a rozhodní v odstrašovaní a obrane každého centimetra územia aliancie, zachovaní suverenity a územnej celistvosti všetkých spojencov a porazení každého agresora a zabránení každej potenciálnej agresii ľubovoľného protivníka,“ uvádza text. Ubezpečuje tiež o odhodlaní posilňovať predsunutú obranu východného krídla aliancie od Baltu po Čierne more ako aj odhodlanie čeliť tlaku Ruska a pokračovať v sankciách a ďalších krokoch, kým bude Moskva pokračovať v nepriateľskej politike a v porušovaní medzinárodného prá­va.

Deklarácia vyjadruje znepokojenie nad ruskými hybridnými operáciami, ktoré ohrozujú bezpečnosť NATO. Incidenty sú podľa dokumentu súčasťou kampane Moskvy, vrátane sabotáží, násilných činov, kybernetických a elektronických útokov, provokácií na hraniciach a dezinformačných kampaní. V čase, keď Rusko nejaví žiadne známky ochoty stiahnuť sa z brutálnej vojny proti Ukrajine, deklarácia opäť potvrdzuje „neochvejnú podporu“ aliancie pre napadnutú krajinu, a to „tak dlho, ako bude treba“. Vyjadruje tiež podporu euroatlantickým ašpiráciám Kyjeva. Kritizuje Bielorusko za podporu ruskej agresie.

Putin Čítajte aj Sabotáže v Európe: ruské tajné služby si to chcú rozdať so Západom v treťom kole

Na dnešnom summite deviatich krajín z východného krídla Severoatlantickej aliancie v Rige, ktorý predchádzal vlastnému júlovému summitu NATO vo Washingtone, sa nepodarilo dospieť k zhode na nástupcovi Jensa Stoltenberga na čele aliancie ani sa dohodnúť na spoločnom vyhlásení deviatich členských krajín takzvaného Bukurešťského formátu (B9). Českým novinárom to po rokovaní povedal prezident Petr Pavel.

Dôvodom podľa neho boli postoje Maďarska, ktoré zaujíma zdržanlivý postoj ku kandidatúre holandského premiéra Marka Rutteho do čela NATO, ako aj k podpore Ukrajiny, ktorá sa tretím rokom bráni agresii Ruska. Avšak podľa Pavla nepadlo na rižskom summite „ani slovo“ o prípadnom odchode Maďarska z B9, ako uvádzali médiá s odvolaním sa na svoje zdroje.

15:30 Porážka ruského prezidenta Vladimira Putina je spoločným záujmom všetkých Európanov a Nemecko s Ukrajinou majú spoločný sen o mieri v Európe. Dnes to v nemeckom parlamente vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý do Berlína pricestoval na konferenciu o rekonštrukcii vojnou zničenej Ukrajiny. Povedal tiež, že nepripustí rozdelenie svojej krajiny obdobou berlínskeho múru a že Ukrajina chce vojnu ukončiť za svojich podmienok.

„Drahý nemecký národ,“ začal Zelenskyj prejav v Spolkovom sneme, v ktorom Nemcom poďakoval za ľudskosť v ich srdciach. „Podporujete nás, našich občanov, naše rodiny, náš štát a našu obranu. Ďakujem,“ povedal.

Európa by podľa Zelenského mala byť kontinentom bez vojen a takúto Európu by deti mali od súčasných generácií prevziať. Povedal, že si je istý, že Ukrajina dosiahne koniec vojny, a to za svojich podmienok, nadiktovaný mier za riešenie nepovažuje. "V rozdelenej Európe nikdy nepanoval mier a rozdelené Nemecko nikdy nebolo šťastné. Rozdelenie svojej krajiny nepripustím, "zdôraznil.

Zelenskyj: Putinovo Rusko predstavuje súčasný nacizmus
Video
V deň výročia konca druhej svetovej vojny 8. mája Rusko zaútočilo na Ukrajinu viac ako 50 raketami a viac ako 20 dronmi Šáhid. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že takto sa správajú súčasní nacisti v Moskve. / Zdroj: FB V. Zelenského

Zelenskyj povedal, že rok či dva pred pádom berlínskeho múru nikto netušil, ako táto bariéra môže rýchlo padnúť. To isté podľa neho platí aj pre terajší konflikt, pretože po ruskej invázii pred viac ako dvoma rokmi málokto očakával, že sa Ukrajina dokáže ubrániť. „Dokázali sme, že Rusko môže prehrať,“ povedal.

„A je v našom osobnom záujme, aby Putin prehral,“ povedal ukrajinský prezident. „Máme nejaký iný spoločný cieľ, ako je mier? Nie. Máme iný kontinentálny sen ako Európa žijúca v mieri? Nie. Máme iné záväzky ako chrániť našich obyvateľov a medzinárodný poriadok, ktorý je základom pokoja? Nie. Rusko má ale iné ciele, iné sny,“ povedal.

15:05 Ani špeciálne „brnenie“ nepomohlo ruským útočiacim tankom v ich snahe udrieť na ukrajinskú obec Krasnohorivka v Doneckej oblasti.

korytnačí tank Čítajte viac VIDEO: Päť ruských „korytnačiek“ útočilo na Krasnohorivku. Ukrajinci ich rozprášili dronmi

15:00 Poľské bezpečnostné zložky v posledných niekoľkých týždňoch zadržali desať ľudí priamo zapojených do sabotáží a diverzných akcií v Poľsku. Podľa stanice TVN24 to dnes povedal poľský premiér Donald Tusk pred stretnutím so šéfmi prihraničných vojvodstiev v meste Bialystok. Podobných prípadov by podľa neho mohlo byť v budúcnosti viac.

„Máme dôvod sa domnievať, že to nie sú posledné podobné akcie,“ vyhlásil Tusk a dodal, že bezpečnosť je prioritou nielen pre centrálnu vládu či Európsku úniu, ale tiež regionálne úrady. „Nehovoríme o cvičeniach, o lekciách teórie hrozieb,“ poznamenal.

O desiatich zadržaných, ktorí sa priamo podieľali na plánovaní alebo pokusoch o sabotáže naprieč Poľskom, na začiatku júna hovoril poľský minister vnútra Tomasz Siemoniak, keď informoval o zatknutí 18 ľudí od decembra v súvislosti s činnosťou ruských a bieloruských tajných služieb. Zvyšných osem ľudí podľa neho „útočilo na bezpečnosť“ Poľska inak. Podľa poľskej kontrarozviedky ABW sú medzi zatknutými občanmi Poľska, Bieloruska a Ukrajiny. Sabotáže boli zjavne súčasťou širšieho plánu, ktorý zahŕňa tiež kybernetické útoky, posielanie migrantov cez Bielorusko do Poľska a ohrozovanie bezpečnosti Poľska, uviedol Siemoniak.

Plameň / Oheň / Čítajte aj Zbrojovkou v Poľsku otriasol výbuch, jeden človek zomrel. Munícia spoločnosti končila aj na Ukrajine

Poľsko spája Rusko a jeho tajné služby s rôznymi prípadmi podpaľačstva a sabotáží, ktoré sa v poslednom čase stali na jeho území. V máji Tusk informoval o zadržaní deviatich ľudí na základe podozrenia zo zapojenia do sabotáží v Poľsku na pokyn ruských tajných služieb. A povedal, že sabotáže a diverzné akcie vyšetrujú aj ďalšie európske krajiny vrátane Litvy alebo Lotyšska.

14:53 Estónsko v rámci svojho ďalšieho balíka vojenskej pomoci dodá Ukrajine protilietadlové komplety Mistral. Podľa agentúry DPA to dnes oznámil minister obrany pobaltskej krajiny Hanno Pevkur.

„Ukrajina naliehavo potrebuje protivzdušnú obranu, aby mohla odraziť pokračujúci brutálny útok Ruska. Je tiež v priamom bezpečnostnom záujme Estónska, aby k tomu spoločne so svojimi spojencami prispelo,“ uviedol Pevkur.

Ďalšie podrobnosti o rozsahu dodávky zbraní neuviedol. „Balík pomoci sme zostavili tak, aby sme maximalizovali prínos pre Ukrajinu bez toho, aby sme ohrozili bojovú pripravenosť estónskych ozbrojených síl,“ dodal minister obrany Estónska, ktoré je členskou krajinou Európskej únie a NATO.

14:05 Ukrajina dokončila všetky potrebné kroky na začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou do konca tohto mesiaca. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na utorňajšej tlačovej konferencii v Berlíne to povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Šéfka výkonného orgánu EÚ pripomenula nedávne schválenie reformného plánu zo strany Ukrajiny, ktoré je podmienkou pre pridelenie mnohomiliardovej makrofinančnej pomoci Únie v nasledujúcich rokoch. V tejto súvislosti zdôraznila, že Ukrajina si zaslúži, aby sa o nej uvažovalo v rámci prístupových rokovaní s EÚ.

„Ukrajina splnila všetky kroky, ktoré sme si stanovili. A preto veríme, že EÚ by mala začať prístupové rozhovory s Ukrajinou do konca tohto mesiaca," povedala Von der Leyenová.

Európska komisia minulý týždeň podporila začiatok prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom. Mediálne správy zároveň naznačujú, že stáli predstavitelia členských krajín Európskej únie opäť neprijali rozhodnutie o odporúčaní Európskej komisie začať prístupové rozhovory s Ukrajinou do EÚ, keďže Maďarsko vznieslo námietky.

R. Fico: Podporujeme ambíciu EÚ, aby bola Ukrajina členským štátom
Video
V Bratislave dňa 16. apríla 2024. / Zdroj: TASR/Jakub Popelka

13:28 Rusko uviedlo, že jeho vojaci dobyli dedinu Tymkivka v ukrajinskej Charkovskej oblasti a tiež obec Mjasožarivka v Luhanskej oblasti. Informovala o tom dnes agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany v Moskve.

„Aktívnymi akciami jednotiek zoskupení vojsk Západ boli obsadené osady Arťomovka (…) a Timkovka,“ uviedlo ministerstvo s odvolaním sa na ruské názvy dvoch ukrajinských dedín.

Tvrdenia bojujúcich strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu overiť. Kyjev sa k informáciám nevyjadril.

13:24 Ministri financií Ukrajiny a Nemecka v utorok podpísali spoločné vyhlásenie o vzájomnej spolupráci pri podpore obnovy Ukrajiny v prípade ukončenia vojny s Ruskom.

Nemecký minister financií Christian Lindner uviedol, že pomoc zo strany jeho krajiny sa nevzťahuje len na prostriedky, ktoré Ukrajina potrebuje na víťazstvo vo vojne. „Chceme prispieť teraz, aby sa Ukrajina prostredníctvom svojej obnovy mohla vydať na cestu budúceho rastu,“ povedal na darcovskej konferencii na obnovu Ukrajiny v Berlíne.

Podpora sa podľa jeho slov ďalej okrem finančných zdrojov vzťahuje aj na budovanie inštitucionálnych kapacít na podporu súkromných spoločností a investícií.

Ukrajina dostane od Nemecka tretí systém Patriot, oznámil to tamojší kancelár Olaf Scholz na konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne. „V najbližších týždňoch a mesiacoch dodáme Ukrajine tretí systém protivzdušnej obrany Patriot, IRIS-T, systémy Gepard, rakety a muníciu. To všetko pôjde na Ukrajinu v nasledujúcich mesiacoch a týždňoch,“ povedal. Ukrajinskí vojaci sa zúčastňujú na výcviku na tieto systémy.

13:17 Dánske úrady dnes informovali, že zadržali ruskú občianku žijúcu v Dánsku pre podozrenie z napomáhania špionáži. Podľa dánskych médií to oznámila Dánska bezpečnostná a spravodajská služba (PET). Ruská občianka je podozrivá, že „umožňovala zahraničnej tajnej službe operovať v Dánsku“, uviedla PET.

Dánska bezpečnostná a spravodajská služba oznámila dánskej verejnoprávnej rozhlasovej stanici DR, že prípad súvisí s kauzou ruského štátneho fondu, o ktorej médiá v krajine písali už minulý týždeň. Podľa DR ruský štátny fond poslal v priebehu niekoľkých rokov státisíce dolárov rôznym osobám a projektom v Dánsku a v ďalších európskych krajinách.

Peniaze dostávala aj Ruska, ktorá stojí za centrom právnej pomoci pre rusky hovoriacich občanov na dánskom ostrove Sjaelland. Tieto poradne sú v skutočnosti súčasťou ruskej propagandy, uvádza vysielacia stanica DR.

Putin Čítajte aj Sabotáže v Európe: ruské tajné služby si to chcú rozdať so Západom v treťom kole

13:12 V Rige, v hlavnom a najväčšom meste Lotyšska, sa začal summit Bukurešťského formátu (B9). Ten združuje deväť krajín z východného krídla NATO, avšak v Rige sú zastúpení aj noví členovia aliancie Fínsko a Švédsko a prítomný je tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Maďarsko a Slovensko, ktorých vlády zaujímajú zdržanlivý postoj k vojenskej podpore Ukrajiny, v Rige zastupujú veľvyslanci. Podľa kuloárnych informácií nie je isté, či krajiny B9 dospejú na záver vrcholnej schôdzky k spoločnému vyhláseniu.

Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs pred dnešným rokovaním podľa agentúry Reuters povedal, že maďarský prezident Tamás Sulyok svoju účasť zrušil cez víkend a lídri krajín východného krídla NATO teraz majú koordinovanejší prístup pokiaľ ide o podporu Ukrajiny pred nadchádzajúcim summitom NATO vo Washingtone. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová podľa kancelárie lotyšského prezidenta zrušila cestu do Rigy na poslednú chvíľu. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí Reuters povedalo, že mandát súčasnej hlavy štátu sa končí tento týždeň a premiér Robert Fico sa na rokovaní B9 nemôže zúčastniť, lebo sa zotavuje z atentátu.

Portál Financial Times (FT) dnes s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje napísal, že diplomati krajín bukurešťského formátu diskutovali o možnosti vylúčenia Maďarska z budúcich rokovaní klubu. Maďarsko na nedávnych stretnutiach okrem iného vetovalo spoločné závery skupiny týkajúce sa väčšej pomoci pre Ukrajinu. Mnohým došla trpezlivosť tiež s maďarskou blokačnou taktikou v Európskej únii ohľadom Ukrajiny, píšu FT.

Tusk: Nie sme unavení z Ukrajiny, ale z Orbána
Video
Poľský premiér Donald Tusk sa vyjadril k politike svojho maďarského kolegu Viktora Orbána. / Zdroj: TV Pravda/EÚ

12:50 Európska komisia dnes navrhla ďalšie predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v Európskej únii. Mechanizmus by mal pokračovať do 4. marca 2026, uviedla EK vo svojom vyhlásení. Návrh ešte musia odobriť členské štáty, pravdepodobne by sa tak malo stať v najbližších dňoch, podľa diplomatických zdrojov ČTK najneskôr do konca belgického predsedníctva v EÚ, teda do 30. júna.

„Vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na civilnú a kritickú infraštruktúru po celej Ukrajine nie sú v súčasnosti zabezpečené bezpečné a trvalé podmienky pre návrat ľudí na Ukrajinu,“ uviedla Európska komisia. „Komisia sa preto domnieva, že dôvody na dočasnú ochranu pretrvávajú a že by sa mala predĺžiť o ďalší rok,“ dodala s tým, že ide o „nevyhnutnú a primeranú reakciu na súčasnú situáciu“.

Európska únia v marci 2022, krátko po napadnutí Ukrajiny, aktivovala smernicu o prechodnej ochrane. Núdzový mechanizmus môže použiť pri mimoriadnom príleve utečencov. Tí tak môžu dostať čo najrýchlejšie a bez byrokratických prieťahov ochranný status.

12:30 Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne uviedol, že Rusko nevyhrá vojnu na Ukrajine. Spojencov tiež vyzval na pomoc Ukrajine pri posilnení protivzdušnej obrany.

„Nebude žiadne vojenské víťazstvo a žiadny nadiktovaný mier,“ vyhlásil Scholz a vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby „ukončil svoju brutálnu kampaň a stiahol svoje vojská“.

„Chcel by som dnes všetkých prítomných úprimne požiadať: podporte, prosím, našu iniciatívu na posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny všetkým, čo je možné,“ povedal Scholz delegátom na dvojdňovej konferencii v Berlíne. Nemecko v rámci iniciatívy poskytlo Kyjevu tri systémy Patriot.

Lithuania Germany NATO Čítajte aj Scholz zopakoval, že NATO je pripravené brániť každý centimeter svojho územia

Scholz tiež apeloval na súkromné spoločnosti, aby vložili svoje peniaze do obnovy vojnou zničenej Ukrajiny. S odvolaním sa na odhady Svetovej banky, podľa ktorých by Ukrajina mohla v priebehu desaťročia potrebovať 500 miliárd dolárov, uviedol, že spoločnostiam treba ponúknuť obchodné dôvody na investovanie, a hovoril o potenciáli Ukrajiny v odvetviach vrátane obnoviteľných zdrojov energie, IT a farmaceutického priemyslu.

Maďarsko a Slovensko, ktorých vlády zaujímajú zdržanlivý postoj k vojenskej podpore Ukrajiny, na summite v Rige zastupujú veľvyslanci.

12:22 Výzvy k zomknutosti a solidarite Severoatlantickej aliancie tvárou v tvár ruskej hrozbe a zároveň k dlhodobej podpore Ukrajiny, ktorá tretím rokom čelí ruskej agresii, zazneli dnes na úvod summitu Bukurešťského formátu (B9). Ten združuje deväť krajín z východného krídla NATO, avšak v Rige sú zastúpení aj noví členovia aliancie Fínsko a Švédsko a summitu sa zúčastňuje tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Český prezident Petr Pavel ešte pred summitom navštívil českých vojakov na základni Ádaži pri Rige, kde zhruba šesť desiatok českých vojakov pôsobí v rámci predsunutých síl NATO pri posilňovaní obrany Pobaltia.

Hlavným bodom rokovania v lotyšskej metropole je príprava júlového summitu NATO vo Washingtone. Ten, ako uviedol Stoltenberg v úvodnom vystúpení, má viesť k rozhodnutiam o posilnení obranného odstrašovania voči potenciálnemu agresorovi a tiež k rozhodnutiam o zvyšovaní výdavkov na obranu. „Ukrajina potrebuje dlhodobú a predvídateľnú podporu,“ zdôraznil ďalší bod agendy Stoltenberg.

„Bezpečnosť nie je lacná,“ vyhlásil na úvod poľský prezident Andrzej Duda, ktorého krajina mohutne zbrojí v snahe odstrašiť Rusko pred prípadným útokom. Duda však varoval, že ruská ekonomika už bola nastavená na vojnovú výrobu, a Kremeľ tiež využíva migráciu ako zbraň. „Rusko je pripravené použiť všetky sily a prostriedky, aby dosiahlo svoje neoimperiálne ciele,“ vyhlásil. Verí však, že summit vo Washingtone vypočuje spoločný hlas krajín B9 a potvrdí solidaritu celej aliancie, veď NATO „zostáva hlavným garantom bezpečnosti“ a „záväzok brániť každú piď územia členských štátov je neporušiteľný“.

Na prehĺbenie spolupráce, dialógu a solidarity vyzval tiež rumunský prezident Klaus Johannis. „Ukrajinu budeme podporovať tak dlho, kým bude treba,“ ubezpečil. „Rusko zostane najväčším ohrozením našich štátov a tiež celej Európy. Na východnom krídle NATO sme v prvej línii a čelíme devastujúcim následkom vojny (Ruska proti Ukrajine),“ vyhlásil a vyzval na posilnenie obranného odstrašovania „od Baltu po Čierne more“.

„Víťazstvo Ukrajiny (vo vojne s Ruskom) má mimoriadny význam pre našu bezpečnosť. Musíme zabezpečiť dlhodobú podporu, ako aj cestovnú mapu zabezpečujúcu, že Ukrajina dospeje k členstvu v NATO,“ vyhlásil lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs.

Veliteľ síl NATO: Nad Európou sa sťahujú temné mraky, ale Slovensko spravilo vstupom do aliancie úžasné rozhodnutie
Video
Pred 20 rokmi, 29. marca 2004, vstúpilo Slovensko do Severoatlantickej aliancie. Výročie zhodnotil počas svojej návštevy aj hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) americký generál Christopher Cavoli. / Zdroj: TV Pravda / Veľvyslanectvo USA na Slovensku

12:10 „Je to nová stránka v histórii našej jednotky. Azov sa stáva ešte silnejší, profesionálnejší a nebezpečnejší pre okupantov,“ uviedla brigáda vo vyhlásení na instagrame. „Získanie západných zbraní a výcviku zo Spojených štátov nielenže zvýši bojaschopnosť Azovu, ale predovšetkým pomôže zachrániť životy a zdravie príslušníkov brigády,“ dodala.

Pôvodne dobrovoľnícka jednotka sa sformovala v roku 2014 ako prápor Azov, pričom jej cieľom bol boj proti Ruskom podporovaným separatistom na východe Ukrajiny. Bojovníkov vtedy čerpala najmä z radov krajne pravicových kruhov. Neskôr sa jednotka rozšírila na pluk a v roku 2023 na brigádu.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa АЗОВ (@azov.media)

Akokoľvek jej súčasní členovia odmietajú obvinenia z extrémizmu aj väzby na krajne pravicové hnutia, Kremeľ využil pôvod brigády na to, aby svoju inváziu vykreslil ako boj proti nacizmu na Ukrajine.

Po začiatku ruskej rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa brigáda snažila zmeniť svoj verejný obraz tým, že sa zbaví kontroverzií ohľadom svojho ultranacionalis­tického pôvodu a bude sa prezentovať ako efektívna bojová sila.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes rozhodnutie USA zrušiť zákaz dodávok zbraní Azovu označil za „krajne negatívne“. Krok podľa neho ukazuje, že Washington sa vo svojich pokusoch poškodiť Rusko nezastaví pred ničím, uviedla agentúra Reuters.

11:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes na úvod dvojdňovej medzinárodnej konferencie o obnove vojnou zničenej Ukrajiny vyzval predstaviteľov štátov a priemyslu, aby pomohli a podporili rekonštrukciu krajiny. Zdôraznil, že výhody pocítia všetci. Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil, že jeho krajina pomôže obnoviť Ukrajinu slobodnejšiu a silnejšiu; zároveň vyzval ostatné štáty, aby pomohli čo najviac posilniť protivzdušnú obranu krajiny pred ruskými útokmi.

„Ukrajinu vystavíme silnejší, slobodnejší a prosperujúci,“ povedal Scholz. Súčasne zdôraznil, že Ukrajina stále čelí ruskej invázii, takže teraz je prioritou posilnenie jej obrany. „Najlepšia rekonštrukcia je totiž tá, ktorá sa nakoniec nemusí konať,“ uviedol. Kancelár preto vyzval ostatné krajiny, aby pomohli zlepšiť a zintenzívniť ukrajinskú protivzdušnú obranu.

Zelenskyj sa v prejave venoval rozsiahlym škodám, ktoré ruská armáda Ukrajine spôsobuje. „Neničí len našu elektrickú sústavu a elektrárne, ale aj benzíny, sklady palív,“ povedal prezident. Poznamenal, že Ukrajina potrebuje popri zbrojárskej pomoci aj pomoc Západu s rekonštrukciou, z ktorej bude ťažiť každý. „V desaťročiach mieru, ktoré prídu,“ uviedol s tým, že Ukrajina je pre zahraničné investície veľkým a zaujímavým trhom.

11:10 Takmer 20-tisíc ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny zahynulo v bojoch o ukrajinské mesto Bachmut v Doneckej oblasti. Ako referuje web Kyiv Independent, vyplýva to z vyšetrovania BBC Russia a nezávislého ruského spravodajstva Mediazona.

Uvedené médiá získali po vlaňajšej smrti zakladateľa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina dokumenty, v ktorých sú podrobne opísané posmrtné platby príbuzným zabitých v bojoch na Ukrajine v období od januára 2022 do augusta 2023.

„Tento dokument obsahuje viac ako 20-tisíc mien zabitých,“ píše Mediazona a dodáva: „Väčšina vagnerovcov zomrela v ‚bachmutskom mlynčeku na mäso‘ – viac ako 19 500 ľudí.“

Spomenutý počet zhruba potvrdzuje číslo, o ktorom v máji minulého roka hovoril samotný Prigožin, keď povedal, že v boji o mesto stratil viac ako 20-tisíc mužov.

Správa tiež zistila, že asi 17-tisíc zabitých boli bývalí väzni, ktorým ruský vodca Vladimir Putin udelil milosť výmenou za cestu na front. Pomocou identifikačných čísel zabitých novinári tiež dokázali určiť, že za vagnerovcov bojovalo počas tohto obdobia najmenej 48-tisíc väzňov.

Obrovské straty potvrdzuje aj pamätník v ruskom Krasnodarskom kraji, ktorý je venovaný žoldnierom z Vagnerovej skupiny, ktorí zomreli v bitke o Bachmut. Pomník tvoria tri trojuholníkové platne, ktoré sú navzájom sklonené vrcholmi k sebe. Po oboch stranách sú husto popísané malými skupinami číslic. Má ísť o čísla žoldnierov, ktorí boli zabití v bojoch o Bachmut. Spolu ich je 25-tisíc. A to ide len o straty vagnerovcov, nie jednotiek ruskej armády.

Rusko, Ukrajina, vojna, Bachmut, vojenský konflikt Čítajte aj Odhalili pomník vagnerovcom. Ten ukázal, že pri Bachmute ich zomrelo 25-tisíc

10:53 Ruské ministerstvo zahraničia v pondelok oznámilo, že zrušilo akreditáciu korešpondentke rakúskeho verejnoprávneho vysielateľa ORF Marii Knips-Witting a povedalo jej, aby opustila krajinu. Tento krok je reakciou na rakúske vypovedanie novinára ruskej štátnej tlačovej agentúry Tass Ivana Popova, ktorému pred šiestimi týždňami Viedeň zrušila akreditáciu.

Reportérka ORF Maria Knips-Witting pracovala z Moskvy od januára.

Je to najnovší krok Moskvy proti zahraničným novinárom pôsobiacim v Rusku. Vo väzbe je napríklad reportér amerického denníka Wall Street Journal Evan Gershkovich obvinený zo špionáže či americko-ruská novinárka Alsu Kurmaševová, ktorá sa nezaregistrovala ako „zahraničná agentka“. V auguste 2023 Rusko zamietlo obnoviť víza holandskej novinárke Eve Hartog pracujúcej pre Politico. V marci zase musel pre podobný dôvod opustiť krajinu Xavier Colas zo španielskeho denníka El Mundo.

nemecko, holubica biela Čítajte aj Ruská opozičná novinárka sa bojí o život. V Nemecku sa ju vraj pokúsili otráviť

10:41 Ruskí a bieloruskí vojaci spustili druhú fázu taktických jadrových cvičení v Rusku, oznámilo v utorok ruské ministerstvo obrany.

Ruské jadrové manévre / Ruská armáda / Čítajte viac Rusko spustilo druhú fázu manévrov zahŕňajúcich taktické jadrové zbrane

9:57 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 520 850 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 100 vojakov, 23 tankov, 32 bojových obrnených vozidiel, 46 delostreleckých systémov a 58 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 902 tankov, 15 176 bojových obrnených vozidiel, 18 676 vozidiel a palivových nádrží, 13 690 delostre­leckých systémov, 1 099 odpaľovacích raketových systémov, 842 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 359 lietadiel, 11 023 dronov, 2 278 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 288 kusov špeciálnej techniky.

9:50 Rusko začalo používať ponorky na hliadkovanie v Čiernom mori po tom, čo Ukrajina úspešne zaútočila na niekoľko ruských lodí. Ako referuje web Kyiv Independent, vo vysielaní národnej televízie to uviedol hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

Ukrajina od začiatku rozsiahlej invázie opakovane útočí na ruské plavidlá. Podľa ukrajinskej armády bolo k decembru minulého roka zničených približne 30 % ruskej Čiernomorskej flotily.

„Oni (Rusi) už zaviedli prax, že tieto ponorky ráno rotujú. V oblasti Azovského a Čierneho mora majú štyri ponorky, z ktorých tri sú nosiče riadených striel. Dve ponorky pravidelne plávajú na more,“ povedal Pletenčuk.

Rusko sa údajne snaží organizovať námorné cvičenia v Azovskom mori. Na ochranu lodí pred útokmi ukrajinských bezpilotných lietadiel Rusko podľa Pletenčuka stavia štruktúry podobné člnom. V súčasnosti sú v Azovskom mori tri ruské výsadkové lode a tri malé raketové lode triedy Bujan-M, uviedol Pletenčuk.

Ruská ponorka, Rostov na Done, Čítajte aj Unikli fotografie deravej ruskej ponorky. Zasiahnuté plavidlo môže ísť na odpis

9:20 Ukrajinská armáda oznámila vymenovanie veliteľa bezpilotných síl. Poukázala tak na dôležitosť používania dronov v boji, o ktorom opakovane hovorí aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a iní svetoví lídri. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Za veliteľa bezpilotných síl bol vymenovaný Vadym Sucharevskyj na základe príkazu ministra obrany Rustema Umerova, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Sucharevskyj sa vo februári stal zástupcom veliteľa ozbrojených síl zodpovedným za bezpilotné systémy.

Ukrajinský prezident vydal vo februári dekrét, v ktorom vyzýval na zriadenie novej samostatnej zložky ozbrojených síl zameranej na bezpilotné systémy. Tento dekrét schválila minulý týždeň ukrajinská vláda.

Zelenskyj vlani v decembri prisľúbil, že Ukrajina vyrobí počas roka 2024 milión svojich vlastných dronov. Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Olexandr Syrskyj sa pritom v uplynulých dňoch stretol s najúspešnejšími ukrajinskými dronovými jednotkami, pripomína Reuters.

Ukrajinský vojak „Borčik“ obsluhuje...
Ukrajinský vojak „Manul“ zapína samovražedný...
+7Ukrajinský vojak „Korsar“ obsluhuje...

8:43 Ruský torpédoborec Admirál Levčenko, ktorý sa nachádza v Barentsovom mori v Severnom ľadovom oceáne, zachvátil požiar. Na Facebooku o tom informoval hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

Ruský torpédoborec Admirál Levčenko Čítajte viac Ruský protiponorkový torpédoborec v plameňoch. Zapálili ho sankcie

8:19 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ruské vyhlásenia o dobytí dediny Ryživka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Vyhlásil, že ruská vlajka bola zničená a v dedine nie sú žiadni okupanti. Údajné dobytie dediny Ryživka bola propagandistická operácia ruskej strany. Referuje o tom web orf.at.

Šéf ruskej Čečenskej republiky Ramzan Kadyrov v nedeľu večer tvrdil, že čečenská špeciálna jednotka dobyla pohraničnú dedinu Ryživka v Sumskej oblasti a ukrajinským jednotkám navyše spôsobila značné straty. Vojenskí pozorovatelia však toto tvrdenie rýchlo spochybnili, hoci nevylúčili možnosť postupu ruských sabotážnych jednotiek na ukrajinské územie.

Už týždne sa špekuluje o otvorení ďalšieho frontu ruskými jednotkami v Sumskej oblasti. Cieľom takejto akcie je z pohľadu Moskvy preťaženie ukrajinských obrancov.

Rusko medzičasom oznámilo dobytie dediny Staromajorske v Doneckej oblasti. Tá sa spolu so susednou dedinou Urožajne stala už minulé leto miestom ostrých bojov počas ukrajinskej protiofenzívy. Ukrajina vtedy dobyla dediny späť, ale Rusko to spočiatku popieralo.

7:21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v pondelok neskoro večer do Nemecka na konferenciu o obnove Ukrajiny. Rokovať bude aj so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom.

Zelenskyj na platforme Telegram napísal, že prioritou výročnej dvojdňovej konferencie, ktorá sa začína v utorok v metropole Berlín, budú predovšetkým opatrenia týkajúce sa energetického sektora Ukrajiny, ktorý je terčom vzdušných útokov Ruska.

Jeho rokovania so Scholzom sa okrem iného budú zameriavať na pokračujúcu vojenskú pomoc vrátane protivzdušnej obrany a spoločnej výroby munície, ako aj na koordináciu pozícií pred tohtotýždňovým „mierovým summitom“, ktorého hostiteľom bude Švajčiarsko, cituje Reuters.

6:52 V hornatej oblasti ruskej Severné Osetsko havaroval ruský bombardér Su-34. Pri nehode zomreli všetci členovia posádky, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

„Predbežnou príčinou leteckej nehody je technická porucha,“ uviedlo ministerstvo. Lietadlo podľa neho havarovalo v odľahlej oblasti pri plánovanom výcvikovom lete. „Na zemi nie sú škody. Posádka zahynula,“ píše sa vo vyhlásení.

Severoosetské úrady následne agentúre TASS oznámili, že na palube boli dvaja piloti.

Bombardér Su-34 je nadzvukové dvojmiestne stíhacie lietadlo určené pre boj za každého počasia. Ruská armáda ich využíva aj v boji na Ukrajine, kam jej vojaci vpadli vo februári 2022.

6:25 Administratíva prezidenta Joea Bidena povolí ukrajinskej vojenskej jednotke Azov „s pestrou minulosťou“ používať americkú výzbroj, uviedlo v pondelok americké ministerstvo zahraničných vecí o zrušení zákazu, ktorý bol zavedený pred rokmi v súvislosti s obavami vo Washingtone o koreňoch jednotky, uviedol denník Washington Times.

Brigáda Azov, známa svojou húževnatou, ale nakoniec neúspešnou obranou oceliarne Azovstaľ v Mariupole na začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, sa považuje za veľmi účinnú bojovú silu, uvádza americký denník. Približne pred desiatimi rokmi však bolo zakázané dodávať im americké zbrane, pretože americkí predstavitelia zistili, že niektorí z jej zakladateľov podporovali rasistické, xenofóbne a ultranacionalis­tické názory a predstavitelia OSN pre ľudské práva obvinili skupinu z porušovania ľudských práv, napísal Washington Post.

„Po starostlivom preskúmaní 12. brigáda špeciálnych síl Azov prešla inšpekciou "Leahy“, ktorú vykonalo ministerstvo zahraničných vecí USA." Leahyho zákon, ktorý je pomenovaný po autorovi, bývalom americkom senátorovi, zakazuje vojenskú pomoc USA zahraničným jednotkám, o ktorých je známe, že sa dopustili vážneho porušovania ľudských práv, pripomína server Ukrainska Pravda.

vojna na Ukrajine Čítajte aj Pluk Azov vracia tvrdý úder. Rusi pociťujú ich pomstu za peklo v Mariupole

Ministerstvo zahraničných vecí nenašlo podľa svojho vyhlásenia „žiadne dôkazy“ o takýchto porušeniach. Hovorca ministerstva zahraničných vecí odmietol povedať, kedy bol zákaz zrušený alebo či sa americké zbrane už dostali do rúk vojakom z Azovu.

Teraz bude mať Brigáda Azov, kedysi dobrovoľnícka jednotka, ktorá sa v roku 2015 stala súčasťou Ukrajinskej národnej gardy, prístup k rovnakej vojenskej pomoci zo strany Spojených štátov ako ktorákoľvek iná jednotka, dodáva Ukrainska Pravda.

6:20 Ukrajinská armáda sa v pondelok prihlásila k zodpovednosti za minulotýždňový útok na ropnú rafinériu v Rostovskej oblasti na juhu Ruska s tým, že spôsobené škody stáli ruský ropný priemysel viac než pol miliardy dolárov v strate produkcie. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny vo vyhlásení uviedol, že bol zodpovedný za útok z 5. júna na ropnú rafinériu v Novošachtinsku v Rostovskej oblasti.

„Podľa správ tajných služieb v stratili okupanti v dôsledku útoku 1,5 milióna metrických ton ropy a ropných produktov, čo predstavuje približne 540 miliónov dolárov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Generálny štáb ďalej dodal, že útoky na ropné rafinérie „značne komplikujú schopnosť nepriateľských síl plniť ich misiu“.

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev, ktorého citovala ruská agentúra Interfax, minulý týždeň uviedol, že prevádzka rafinérie v Novošachtinsku utrpela „výrazné obmedzenia“ po požiari, ktorý tam vypukol po dronovom útoku, píše Reuters.

© Autorské práva vyhradené

578 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine