Je to výplod chorej fantázie alebo možnosť, ktorá sa celkom nedá vylúčiť? Hypotéza súvisí s tým, že Macron po voľbách do Európskeho parlamentu rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby. Týmto rozhodnutím reagoval na slabý volebný zisk svojho vládnuceho hnutia a zároveň na triumf opozičnej krajnej pravice. Jej predstavitelia po oznámení výsledkov hlasovania okamžite apelovali na prezidenta, aby umožnil rozdeliť nanovo mandáty v zákonodarnom orgáne. Francúzske médiá však poukazovali na to, že sami neverili, že to urobí.
Keď sa v nedeľu neskoro večer Macron objavil v televízii v priamom prenose, krajní pravičiari vo svojej volebnej centrále ironicky o ňom hovorili, že sa k národu prihovorí ako komentátor, nie ako prezident, ktorý nabral odvahu poskytnúť voličom príležitosť zmeniť tváre v poslaneckých laviciach. Z jeho úst však potom zaznela veta, ktorá šokovala celé Francúzsko: „Rozhodol som sa, že vám dám znovu šancu rozhodnúť o budúcnosti nášho parlamentu vo voľbách." (Podľa ústavy budú dvojkolové, uskutočnia sa už 30. júna a 7. júla.)
Macron dáva voličom fakticky na výber: naozaj chcete po eurovoľbách, aby nám vo Francúzsku vládli krajní pravičiari alebo si radšej želáte naďalej striedme politické smerovanie štátu? Je to však jediný zámer šéfa Elyzejského paláca?
Konšpirátori už majú jasno v hlave. Podľa nich Macron očakáva, že jeho hnutie Obnova nebude mať so spojencami väčšinu mandátov v dolnej komore parlamentu a za nového premiéra bude musieť vymenovať niekoho z krajne pravicového Národného združenia, ktoré zrejme získa najviac odovzdaných hlasov Druhé funkčné obdobie mu vyprší na jar 2027, ale údajne sa spolieha na to, že budúca vláda pod taktovkou Marine Le Penovej a Jordana Bardellu nezvládne svoje úlohy, čiže sa blamuje v očiach voličov. Macron by vraj o niekoľko mesiacov odstúpil s tým, že ako dôvod by uviedol, že nemôže presadzovať svoje návrhy, lebo mu chýba väčšina poslaneckých hlasov. Údajne by to urobil preto, aby tretíkrát po sebe kandidoval v prezidentských voľbách, čím by si o pár rokov predĺžil pobyt v Elyzejskom paláci (a potom aby sa pokúsil o ďalší päťročný mandát hlavy štátu).
Je to do očí bijúci nezmysel? Podstatné je to, čo sa nachádza v ústave: „Nikto nemôže vykonávať viac ako dve po sebe idúce mandáty." Z tejto vety vyplýva, že Macron sa nemôže uchádzať o znovuzvolenie hneď, keď mu vyprší druhé funkčné obdobie. Je však veľmi zaujímavé, čo sa udialo vo Francúzskej Polynézii, na jednom zo zámorských území Francúzska. „Viceprezident Edouard Fritch sa tam dostal k moci v roku 2014 po abdikácii svojho predchodcu, prvý mandát vykonával 3,5 roka. V roku 2018 ho zvolili za prezidenta na päťročné funkčné obdobie. V októbri 2022 mu dovolili uchádzať sa o tretí mandát po sebe," upozornila ústavná právnička Mélody Mock-Gruetová pre hlavnú francúzsku televíznu stanicu TF1.
Ústavná rada v Paríži, čo je obdoba Ústavného súdu Slovenskej republiky, dala vtedy za pravdu Fritchovi. Prečo so svojou žiadosťou uspel? Ústava Francúzskej Polynézie explicitne stanovuje, že tamojší prezident nesmie vykonávať viac ako dva po sebe idúce päťročné mandáty. Pointa spočívala v tom, že prvýkrát nebol vo funkcii celých päť rokov, ale 3,5 roka.
Článok 6 Ústavy Francúzskej republiky však vymedzuje tento zákaz pre dva mandáty bez udania počtu rokov. Logicky to znamená, že ide o výkon mandátu počínajúc zvolením za hlavu štátu. „Text nešpecifikuje, či mandát treba dokončiť," citovala TF1 ústavného právnika Jeana-Pierra Combyho. Podľa Mock-Guetovej by sa Macron spreneveril ústave a ďalší expert Bertrand-Leo Combrade je presvedčený, že Ústavná rada by rozhodla o neplatnosti jeho kandidatúry. „Začatý mandát sa rovná úplnému mandátu," zdôraznil pre server 20minutes ústavný právnik Michel Verpeaux, ktorý
Niekdajší minister spravodlivosti Jean-Jacques Urvoas už v novembri 2022 pripustil to, o čom sa teraz špekuluje. „Predstavme si, že prezident rozpustí parlament pred ukončením svojho mandátu po prehraných parlamentných voľbách a podá demisiu. Predseda Senátu bude dočasne vykonávať jeho právomoci, uskutočnia sa nové voľby. Macron, ktorý by nedokončil dva po sebe idúce mandáty, by sa znovu mohol stať kandidátom," povedal vtedy pre denník L'Opinion.
Urvoas si potom vypočul ostrú kritiku od ústavných právnikov. Ozval sa aj bývalý predseda Ústavnej rady Jean-Éric Schoettl: „Texty treba vždy čítať tak, aby sa neodkláňali od zámeru tých, ktorí ich uzákonili," upozornil pre noviny Le Figaro.
O mesiac neskôr sa exminister k téme vrátil v analýze publikovanej v odbornom časopise Club des Juristes, v ktorom podčiarkol, že všetko závisí od interpretácie ústavy a dodal, že konečné slovo by patrilo Ústavnej rade. Noviny Libération teraz oslovil Urvoasa, či si stále myslí to, čo pred pol druha rokom. Poznamenal, že trochu zmenil názor na hodnovernosť scenára, ktorý pripúšťal: „Priznávam sa, že ma presvedčili argumenty mojich významných kolegov."
K aktuálnym špekuláciám (či až ku konšpiráciám) mohol nechtiac prispieť samotný Macron. Vlani presiaklo na verejnosť to, čo povedal za zatvorenými dverami v Elyzejského paláca, keď sa stretol s politikmi viacerých strán. „Je to katastrofálna hovadina," povedal podľa rozhlasovej stanice Europe 1, keď komentoval skutočnosť, že ústava mu zakazuje kandidovať tretíkrát za sebou.
Čo odkázať konšpirátorom? Takmer s istotou sa dá povedať, že Macron sa nepokúsi ohýbať ústavu, ale určite nie je možné vylúčiť jeho neskorší pokus o návrat do Elyzejského paláca. Po prezidentských voľbách na jar 2027 sa ďalšie uskutočnia o päť rokov. V tom čase Macron bude mať ešte len necelých 55 rokov. A z ústavy jasne vyplýva, že jeho prípadnej kandidatúre v roku 2032 by nič nestálo v ceste.